Strach u trojmesačného dieťaťa: Ako ho zvládnuť a podporiť jeho odvahu

Strach je prirodzenou súčasťou normálneho vývinu dieťaťa. Už polročné bábätká prežívajú strach zo silných zvukov, z rýchleho priblíženia sa a odlúčenia od rodičov. Sedemmesačné až ročné deti sa typicky boja cudzích ľudí. Malé deti až do 5 rokov sa boja rôznych vecí: strašidiel, tmy, búrok, zvierat, silných zvukov (hlučné vysávače a iné stroje, hromy či sirény môžu byť pre malé deti desivé). Malé deti do 3 rokov ešte nemajú plne rozvinutú schopnosť odlíšiť fantáziu od reality. Ich predstavivosť je veľmi silná, čo je prirodzenou súčasťou vývoja ich mozgu.

Strach je na jednej strane bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií. Strach v pozitívnom zmysle je znak toho, že dieťa začína chápať svet a spôsob, akým funguje. Snaží sa pochopiť, čo to preň znamená. Časom a skúsenosťami samo príde na to, že veci, ktoré sa zdajú strašidelné, nakoniec také strašidelné nie sú.

Prejavy strachu u trojmesačného dieťaťa

U trojmesačného dieťaťa sa strach prejavuje najmä plačom. Dieťa môže plakať pri kontakte s novými ľuďmi, pri neznámych zvukoch alebo pri zmene prostredia. Taktiež môže reagovať plačom na určité predmety alebo situácie. Trojmesačné dieťa môže reagovať plačom naozaj skoro na každý podnet, každú ľudskú tvár a nemusí to pritom znamenať žiadny problém. Takéto správanie môže byť len reakciou na nejakú formu diskomfortu alebo ide proste len o fázu v živote bábätka, ktorá sama za pár dní až týždňov odznie.

Strach je prirodzenou súčasťou života každého človeka, vrátane detí. U trojmesačných bábätiek sa však strach prejavuje inak ako u starších detí. Je dôležité zdôrazniť, že strach je úplne prirodzená reakcia tela na neznáme alebo potenciálne nebezpečné situácie, predmety alebo osoby. Potláčať strach u detí sa nevypláca, pretože strach spojený so zvýšením stresových hormónov a opatrnosťou má svoje opodstatnenie v prežití.

Prirodzený strach im pomohol prežiť a napríklad skryť sa pred nebezpečným zvieraťom. Strach je úplne prirodzená reakcia nášho tela (respektíve mozgu) na neznámu a potenciálne nebezpečnú situáciu, predmet alebo osobu. Potlačovať v deťoch strach sa nevypláca.

Vývoj dieťaťa v 3. mesiaci

Tento mesiac je vo vývoji dieťaťa po mnohých stránkach kľúčový. Malo by dokázať udržať telíčko v osi. Tj. hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke. Do troch mesiacov dieťa skôr drží hlavičku v úklone, ramená sú tiež naklonená a bruško vychýlené na stranu, kam bábätko otočí tvár.

Motorický vývoj

Ďalším kľúčovým bodom typickým pre dovŕšenie 3. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do 90 stupňov vo všetkých kĺboch na dolných končatinách. V ľahu na chrbte sa trojmesačné bábätko hrá s ručičkami. Vedome sa s nimi hrá, pozerá sa na ne a dáva si ich do pusy. Od tejto doby všetko, čo príde do jeho rúk, bude chcieť aj ochutnať. Respektíve jazykom spoznať kvalitu predmetu, rovnako ako hmatom - ručičkami. Ručičky by mali byť už po väčšinu dňa otvorené. Ak sa snaží hračku či váš prst uchopiť, dotkne sa predmetu najprv dlaňou z malíčkovej strany a potom hračku zabalí do celej dlane. V ľahu na brušku by sa bábätko malo dokázať opierať sa o oba lakte a predlaktia. Hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka. Telíčko je tiež mierne nesené nad podložkou a bábätko sa opiera o podložku pod pupkom.

V treťom mesiaci mnoho mamičiek navštevuje rehabilitačné kurzy, kde pod vedením odborníka trénujú pohybové cvičenia s dieťatkom a podporuje tak vývoj jeho motorických schopností. Niektoré cvičenia môžete, samozrejme, praktizovať aj doma. Jedným z nich je napríklad cvičenie s nohami, keď nimi pohybujete akoby dieťatko pedálovalo na bicykli.

Rozvoj zmyslov a interakcia s hračkami

V ľahu na chrbte siaha bábätko po hračke. Respektíve, podáte ak hračku sprava, bábätko na ňu siahne pravou ručičkou a opačne, ak podávate hračku zľava, bábätko ju uchopí ľavou ručičkou. Ak ponúknete hračku sprava a budete ju pozvoľna posúvať vľavo, dieťa sleduje hračku pravou ručičkou do stredu a ďalej siaha na hračku ľavou ručičkou.

Úchop, rovnako tak, ako ostatné pohyby, je závislý na stabilite polohy dieťaťa. Záujem o hračku dieťaťa silnie, čo bábätko vedie k ďalšiemu pokroku. V ľahu na chrbte, ak ponúknete hračku v strednej rovine, tj. presne nad tvárou dieťaťa, nebude sa môcť rozhodnúť, akú ručičkou na hračku siahať. Toto sa bude prejavovať tzv. "motorickým nepokojom", kedy dieťa bude triasť ručičkami, kopať nožičkami, popr. sa zakláňať, otvárať ústočká, akoby celým telom chcelo hračku uchopiť.

Snaha o pretáčanie a poloha na brušku

V tomto období sa bude vaše bábätko snažiť pretočiť na bok. Pokiaľ bude mať dostatočne silné brušné svaly a jeho koordinácia prednej a zadnej strany trupu bude dobrá, dokáže sa pretočiť za ponúkanou hračkou na bok.

V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie, pričom druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Jedným z hlavných meradiel je, ak dieťa vo veku piatich mesiacov dokáže zdvihnúť svoju pažu nad horizontálu.

Čo robiť, ak má trojmesačné dieťa strach?

V prvom rade je dôležité zachovať pokoj. Dieťa vycíti vašu nervozitu a strach sa môže ešte zhoršiť. Snažte sa dieťa upokojiť, hovorte naňho pokojným hlasom a držte ho v náručí. Buďme pre svoje dieťa bezpečným prístavom a osobou, ktorá mu dá najavo, že mu rozumie. Dieťa upokojíme tým, že my, jeho rodičia ostávame pokojní: hovoríme tichšie a pomalšie, nerobíme prudké pohyby. Snažíme sa pozrieť na danú situáciu očami svojho dieťaťa a v duchu sa skúsime odpovedať na otázky: Čo ho mohlo vystrašiť? Ako to vidí ono? Potom môžeme zdôrazniť našu prítomnosť: „Som tu s tebou. Niekedy stačí to, že zostaneme chvíľu s dieťaťom a držíme ho v náručí.

Ak dieťa reaguje plačom na konkrétny predmet alebo situáciu, skúste ho s ňou postupne zoznámiť. Ukážte mu predmet z diaľky a postupne sa približujte. Deti sa neupokoja, keď sme vystrašení my, alebo keď im tvrdíme, že sa nemajú čoho báť. Nefunguje ani to, keď ich budeme presviedčať, že tvory, ktorých sa boja, neexistujú. Nie sú nápomocné ani vety typu, že sa chlapci ničoho neboja, sú vždy odvážni.

Príchod na svet je obrovská zmena, na ktorú každý z nás odpovedá svojim špecifickým spôsobom. Na to, aby sa dieťa ubezpečilo, že svet je spoľahlivé miesto, plné úžasných ľudí a možností, potrebuje milujúcu a prijímajúcu odpoveď rodičov, predovšetkým mamy. Tým získava pocit bezpečia a začína sa v prostredí usádzať a orientovať. Preto všetko, čo robíte je pre bábätko nanajvýš potrebné. Odpovedaním na jeho základné potreby nie je možné ho rozmaznávať. Naopak Vaše prijatie jeho prežívania a pokoj sú dôležité. Bábätko nemá žiadnu mozgovú výbavu na to, aby mohlo byť rozmaznané.

Kedy vyhľadať pomoc odborníka?

Ak sa strach u dieťaťa vyskytuje často a intenzívne, môže ísť o prejav úzkosti alebo fóbie. V takom prípade je vhodné vyhľadať pomoc detského psychológa. Odborník vám pomôže identifikovať príčinu strachu a navrhne vhodné postupy na jeho prekonanie. Ak sa dieťa vo veku troch rokov schováva „mame pod sukňu“, vyhýba sa očnému kontaktu so všetkými ľuďmi okrem tých z vlastnej domácnosti, hanbí sa, neodpovedá na otázky a s nevyhnutným kontaktom (napríklad s lekárom) má taký problém, že mu je až do plaču, opäť nie je na mieste, aby bolo označované za mamánka alebo usmrkanca. Medzi prejavy sociálnej fóbie môže patriť červenanie sa, návaly horúčavy, zvýšené potenie, ale aj ťažkosti s dýchaním či úzkosť a potreba zvracania. Ak má dieťa takéto príznaky, odporúčame navštíviť detského psychológa.

Ak sa dieťa bojí naozaj všetkého a neviete prečo, možno bude lepšie konzultovať tento problém s detským lekárom a nehľadať odpovede na blogoch alebo fórach pre mamičky. Opäť je však veľký rozdiel v tom, či má dieťa 3 mesiace alebo 3 roky. Trojmesačné dieťa môže reagovať plačom naozaj skoro na každý podnet, každú ľudskú tvár a nemusí to pritom znamenať žiadny problém. Takéto správanie môže byť len reakciou na nejakú formu diskomfortu alebo ide proste len o fázu v živote bábätka, ktorá sama za pár dní až týždňov odznie.

Bežné detské strachy a ako na ne

Strach z hlasných zvukov. Strach zo všetkého, čo môže preťažiť ich citlivé zmysly (búrka, vysávač, mixér, fén, prasknutie balónov, siréna, prudký pohyb, príliš rýchle položenie). Strach z oddelenia od matky. Deti si zhruba od 8. mesiaca začnú uvedomovať, že keď opustíte miestnosť, stále niekde ste. Predtým „si myslia“, že keď vás nevidia, neexistujete. Počas druhého roku života začínajú chápať, ako veľmi sa spoliehajú na vašu lásku a ochranu. Strach z cudzích ľudí. Vo veku 6 až 8 mesiacov začnú deti rozpoznávať rozdiel medzi známymi a neznámymi tvárami. Spoznajú rozdiel medzi rodičmi a zvyškom sveta, a to nielen podľa toho, ako vyzeráte, alebo podľa zvuku vášho hlasu, ale aj podľa toho, čo pre nich znamenáte. Veľa rodičov rieši v tomto období silnú dvojicu: separačná úzkosť a úzkosť z cudzieho človeka.

Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť (rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy). Okolo prvého roku života, keď deti začnú robiť prvé kroky, začnú experimentovať aj so svojou nezávislosťou. S tým prichádza rastúca potreba, aby mali pocit kontroly nad svojím prostredím. Strach z bleskov, hromov a čohokoľvek iného, čo im nedáva zmysel. Strach z nezvyčajných situácií. Čokoľvek, čo nie je ako zvyčajne, je desivé (napríklad aj strýko, ktorý sa objaví s novou bradou, či nová farba vlasov tety). Strach z kostýmov, duchov, čarodejníc, príšer žijúcich pod posteľou, zlodejov… Predstavivosť detí je v tomto veku úžasne bohatá. Niekedy majú problém rozoznať rozdiel medzi fantáziou a realitou. Rovnako sa môžu báť niečoho, čo videli v televízii, vo filme. Strach z tmy. Temnota v tomto veku pôsobí desivo. Predstavivosť sa rozbieha na plné obrátky a k zvláštnym nočným zvukom alebo tieňom si deti pridávajú vlastné vysvetlenia. Neraz také, ktoré by vydesili aj dospelého.

Strach z príšer. Stále „fungujú“ aj duchovia, príšery a čarodejnice, podobne aj strach z tmy. Dôvod? Predstavivosť stále tvrdo pracuje. Strach byť sám doma. Deti v tomto veku sa stále len učia dôverovať okolitému svetu a svojej schopnosti vyrovnať sa s časom stráveným bez vás.

Strach z choroby a smrti. „Prvostupniari“ začínajú chápať, že smrť v určitom okamihu postihne každého a že je trvalá. Môžu sa obávať, že sa im alebo vám, prípadne domácim miláčikom, niečo stane. Strach z odmietnutia rovesníkmi. Prejavuje sa v akomkoľvek veku, ale najväčšie obavy mávajú 10 až 11-ročné deti. Je to príprava na dospievanie. Ak máte dospievajúce ratolesti, okrem iných hormonálnych búrok si môžete všimnúť aj viaceré bežné strachy, pozor však, aby neprerástli do škodlivých pocitov. Toto obdobie je mimoriadne háklivé.

Strach z neúspechu. Keďže si uvedomujú výber profesie a zodpovednosť za svoju budúcnosť, časté sú obavy z neúspechu, z toho, že niečo nezvládnu, nedostanú sa do školy, do ktorej chcú, zlyhajú v zamestnaní a podobne. Strach zo správ. Čokoľvek, čo si mladý adolescent vypočuje v správach alebo prečíta, sa môže stať zdrojom strachov (vojna, terorizmus, únosy, prírodné katastrofy). Strach, že niečo zmešká. Hovoríme mu aj syndróm FOMO. Dospievajúci túžia byť súčasťou toho, čo sa deje v ich priateľskej skupine, je to pre nich otázka života alebo smrti.

Sociálna úzkostná porucha je druh úzkosti, ktorý môže u detí vyvolať extrémne obavy z odmietnutia alebo negatívneho hodnotenia inými ľuďmi. Deti so sociálnou fóbiou nie sú len plaché. Majú taký strach, že sa vyhýbajú aj veciam, ktoré chcú alebo potrebujú. Odmietnu rozprávať sa so spolužiakmi, so vzdialenejšími príbuznými alebo jesť v reštaurácii, pretože sa boja toho, čo by si o nich mohli myslieť. Najčastejšie sa tento problém vyskytuje medzi 8. a 15. Ak vidíte, že dieťa sa bojí stretávať s inými deťmi, neteší sa do školy, v škole je tiché, odmieta byť v centre pozornosti a uťahuje sa do seba, môže ísť o sociofóbiu. Pozor - veľmi často súvisí aj so šikanovaním. Vyhľadajte odbornú pomoc.

Pani doktorka, je vôbec nejaká veková hranica, kedy detičky prestanú byť také nervózne? Ani vy sa nepovažujete za šťastlivca, ktorého bábätko dokáže prespať celú noc? Stále len narieka, kričí a vy padáte od únavy. Sú dve veci, na ktoré treba pamätať - ak sa dieťa budú často v noci, je to celkom prirodzené a bežné. A druhá, dôležitejšia - že mu možno v spánku bránite pár chybami vy. Každé dieťa je iné, preto neporovnávajte. Plus - rátajte aj so spánkovou regresiou.

tags: #trojmesacne #dieta #sa #boji