V posledných desaťročiach sa neustále roztáča kolotoč názorov, predstáv, návrhov koncepcií, či plánov, akú podobu má mať naše školstvo a proces vzdelávania. No otázka, akú podobu má mať náš vzdelávací systém a vzdelávací proces v školách, do dnešného dňa nie je úplne zodpovedaná. Čo je ale možné konštatovať ako nemennú premennú tohto celého diania, je myšlienka partnerstva učiteľa a žiaka v procese vzdelávania sa. Ide o jeden zo stabilných stĺpov stavby edukácie, bez ohľadu na okolnosti, časopriestor, či politickú klímu. Vzájomná interakcia týchto dvoch základných zložiek vytvára platformu celého procesu vzdelávania, ba dokonca predurčuje aj jeho vizuál a výstupy.
Ján Amos Komenský sa vo svojich traktátoch k vzťahu učiteľa a žiaka neustále vracia. V mnohých jeho dielach nachádzame množstvo narážok práve na tento vzťah. Verejnosť pozná názov jedného z jeho diel „Škola hrou“. No už máloktorý chápe adekvátnosť názvu a obsahu. Zvyčajne ide až, podľa nášho názoru, o profanizáciu tejto jeho bazálnej myšlienky. Miskoncepčné vnímanie „modernosti“ vzdelávania ako iba školy hrou, veci viac škodí, ako pomáha. Chápanie školy hrou ako len podoby hrového učenia, či učenia hravou metódou nie je adekvátne, pretože škola hrou nie je v primárnom zmysle, podľa Komenského, zábava, oddych, či len hra. Ide skôr o tvrdú, cieľavedomú až „mravčiu“ prácu. Podľa neho má učenie prinášať potešenie, no nie v podobe znižovania nárokov, či až zjednodušovania, čo sa mnohokrát prezentuje ako vizuál súčasnej modernej školy. Transformácia školstva na takejto platforme nemá veľký potenciál prínosov.
Viaceré prieskumy zhodne konštatujú, že učitelia vedia učiť kreatívne, kooperatívne, no zvyčajne to neaplikujú v každodennej školskej praxi. Jedným z naposledy publikovaných prieskumov bol reprezentatívny prieskum CEEV zverejnený neziskovou organizáciou Živica ako súčasť aktivít v rámci projektu People to People Slovakia, na Slovensku spravovaného British Council. Nájdeme tu množstvo zaujímavých zistení, hodných, podľa nášho názoru, zamyslenia sa. Uvedieme niektoré z nich:
- Viac ako polovica učiteľov (58 %) súhlasí s tvrdením, že základná škola má deťom sprostredkovať len základné poznatky.
- 95 % učiteľov súhlasí s tvrdením, že „učiť kreatívne“ znamená urobiť hodinu čo najzaujímavejšou.
- Na druhej strane až 58 % najčastejšie využíva výklad látky „spred tabule“ alebo „spoza stola“, či dokonca 33 % z nich číta text preberanej látky z pripravených poznámok a žiaci si pritom zapisujú.
Až rozporuplne pôsobia výsledky zamerané na kritické myslenie. Na jednej strane 86 % opýtaných učiteľov súhlasí s tým, že pre kritické myslenie je dôležité, aby žiaci nazerali na veci z vlastnej perspektívy, na druhej strane 60 % v praxi preferuje vlastné vysvetľovanie riešenia problému pred samotným riešením žiakmi.
Zaujímavý je aj výsledok zisťovania podoby výstupov vzdelávania - viac ako polovica učiteľov (58 %) súhlasí s tvrdením, že základná škola má deťom sprostredkovať len základné poznatky, pretože na pochopenie súvislostí budú mať ešte dosť času na strednej škole.
V podobnom duchu vyznievajú aj konštatovania študentov prichádzajúcich zo študijných pobytov v zahraničí, keď porovnávajú náš a iný školský vzdelávací systém. Jednou z vysoko cenených škôl je aj známy „Oxford“, teda jedna z najstarších univerzít v Európe „University of Oxford“ vo Veľkej Británii. Naplnenie ambície vzdelávať sa v tejto škole je umožnené len veľmi precízne vyberaným študentom. Jeden z nich, pochádzajúci zo Slovenska, Martin, v rozhovore publikovanom na webovej stránke startitupu, veľmi korektne porovnal a zdôraznil atribúty, prečo je táto škola a jej filozofia tak cenená. Poukázal na to, že je rozdiel nielen pri vytváraní optimálnych podmienok na výučbu, ale aj na to, že komunikácia medzi študentmi a školou je veľmi pro-klientska, no najmä na prístup školy k výučbe. Pri diskusiách kladú učitelia otázky, ktoré študentov nútia obhajovať svoje tvrdenia, odpovede, analyzovať istý problém z viacerých uhlov pohľadu, prípadne aj kritizovať už existujúce modely.
So študentmi, ako uviedol, sa nikto nemazná, trávia množstvo hodín v knižnici, sú angažovaní pre svoju školu v množstve mimoškolských aktivít. Podčiarkol najmä vzťah učiteľov a žiakov, kde základom je úctivá komunikácia na oboch stranách, otvorenosť a ústretovosť. Výklad, prednášky, metodika a výučba učiteľov je prioritne sústredená na študenta. Učitelia každý rok aktívne menia a dopĺňajú svoje učebné texty a texty prednášok o nové doplnkové a aktuálne témy podľa spätnej väzby od študentov. Spätnú väzbu, ako uvádza Martin, si učitelia žiadajú takmer po každej svojej činnosti, a súčasne aj informujú o zmenách, ktoré na jej základe vykonali. Zdôraznil aj to, čo na Slovensku ešte vždy nie je samozrejmé. Otvorenosť učiteľov a ochota venovať sa študentovi, ak za nimi príde po výučbe a chce sa ďalej rozprávať o nejakej téme, ktorá ho zaujala.
Ako posolstvo je možné vnímať aj jeho konštatovanie, že je potrebná zmena v nastavení mysle, či už učiteľov - vzdelávať a vychovávať tak, aby boli žiaci schopní myslieť nezávisle, spracovávať informácie a vytvárať nové myšlienky v jednotlivých odboroch, komunikovať o tom otvorene a ústretovo, alebo v nastavení mysle žiakov - vnímať vzdelávanie sa ako osobnú potrebu a venovať tomu hodiny a hodiny práce, či tréningu, učiť sa lepšie manažovať čas a lepšie komunikovať.
V týchto dvoch zverejnených sondách sme ilustrovali zaujímavé pohľady na to, ako je vnímaný a ako by mohol proces vzdelávania sa modelovo ideálne vyzerať. Realita školského vzdelávania u nás je v súčasnosti ale úplne iná. Školy s vlastným vzdelávacím programom, ako tzv. „alternatívnou podobou“ tradičného modelu, obyčajne preberajú prvky, alebo celé schémy vzdelávania zo zahraničných modelov. Absolventi týchto škôl sa prezentujú svojimi úspechmi nielen na súťažiach, no i v testovaní, a nakoniec aj v reálnej životnej praxi. No to je len časť učiacich sa, ktorí dokázali s okolitou podporou adekvátne využiť svoje danosti.
Na druhej strane pomyselnej stupnice je pomerne veľká časť žiakov, ktorí, naopak, nielenže svoje danosti nevedia identifikovať, no obyčajne podmienky, v ktorých žijú, to mnohokrát neumozňujú. Iba malý percentil z nich sa dokáže vlastným úsilím a s podporou učiteľov vypracovať do iných dimenzií žitia. Stredový pás tejto stupnice sú žiaci, oscilujúci od výborného cez priemer až po dostatočný výkon. To, v akej úrovni sa žiak nachádza, je len jedným z aspektov určujúcich jeho študijnú a životnú úspešnosť. Aj pri najšikovnejších žiakoch predsa len platí staré známe - talent je len 1 % úspechu, tých zvyšných 99 % je vlastná snaha, vytrvalosť, pracovitost.
Vzťah učiteľa a žiaka ako partnerov v procese učenia sa je možné ilustrovať ako model mosta, ktorý má základné piliere - učiteľ, žiak a podporné piliere - prostredie, čas, aj iné i vodný tok - spoločnosť. Ak sa naruší stabilita ktoréhokoľvek z nich, tak sa naruší stabilita celého mosta. Na druhej strane, ak sa piliere budú posilňovať a bude sa im venovať primeraná starostlivosť, most bude pevný a vyvážený.
Ideálny model ilustruje pilier žiaka v momente, keď sa začne žiak vnímať ako osobnosť. To znamená, že je nielen aktívnym účastníkom edukácie, ale je nutné, aby u neho fungoval i proces sebarozvoja. Mal by byť stredobodom diania od začiatku až po koniec edukačného procesu. Vtedy, ako hovorí Švec (1994, s. 132), sa plne rozvíja a je celostne rozvíjaný aj v oblasti rozumu, aj v oblasti srdca, to znamená integratívne a konfluentne (splývavo, zbiehavo, súbežne) v kognitívnej aj nonkognitívnej oblasti. Je rešpektovaný ako individualita, jedinečná ľudská bytosť s jej vlastnými osobnými potenciálmi, potrebami, záujmami, ašpiráciami, skúsenosťami, problémami a inými zvláštnosťami.
Osobnosť učiteľa nie je nemenným statusom človeka, ktorý učí, ale ide skôr o sústavný proces utvárania osobnosti. Jednotlivé fázy tohto procesu začínajú osobnými danosťami človeka. „Učiteľovu osobnosť je potrebné chápať ako obecný model osobnosti človeka, vyznačujúci sa predovšetkým psychickou determináciou”. (Dytrtová, Krhutová 2009, s. 13-15) Máme teda na mysli jednak vrodené vlohy, nadanie a schopnosti, a okrem lásky k deťom, charakterových, intelektuálnych, vôľových, pracovných a citových vlastností je potrebné brať na zreteľ aj ďalšie charakteristiky učiteľa: sociálna empatia a komunikatívnosť. (Dytrtová, Krhutová 2009, s. 13-15)
Jeden z nestorov našej pedagogiky, Miron Zelina, už v minulom storočí upozorňoval na výrazný vplyv osobnosti učiteľa ako činiteľa pohonu vzdelávacieho procesu. Chcieť realizovať to, čo sa nachádza v človeku. Vytváranie podmienok pre prácu učiteľa. Dôležitým prvkom je prostredie, v ktorom učiteľ vykonáva svoju prácu, koľko má žiakov. (Zelina 1990, s. 45)
Učiteľ pôsobí v edukačnom procese ako profesionál. To je status, ktorý je výborným odrazovým mostíkom na ceste utvárania pozitívne ladených vzťahov učiteľ - žiak. Súhlasíme s názorom Bezákovej (2003), ktorá upozorňuje na to, že, čo sa týka profesionality učiteľa, učiteľ musí byť pre svojich žiakov osobnosťou. Musí byť náročný nielen na seba ale aj na svojich žiakov, ktorých vyučuje. Musí mať organizátorské schopnosti a musí byť vyrovnanou osobou. Ak má učiteľ profesionálne rozvíjať osobnosti žiakov a aj ich vychovávať, tak musí mať dobrú pedagogickú prípravu a vysokú všeobecnú kultúru. Musí mať kvalitné pedagogické, odborné a všeobecné vzdelanie. Učiteľ vyniká aj organizačnými schopnosťami. Tieto atribúty by sa mali formovať už v rámci pregraduálnej prípravy študenta na učiteľskú profesiu a následne ďalej v edukačnej praxi vycibriť. V rámci postgraduálnej prípravy rozvíjať, a tak zušľachťovať učiteľskú osobnosť. To znamená, že na to, aby sme mohli učiteľa označiť ako kvalitného, je potrebné adekvátne ho posúdiť.
Jedna z možných teórií, tzv. teória „šiestich S“, je pomerne nenáročným spôsobom posudzovania, ktorý zvládne ktorýkoľvek učiteľ, či manažér v škole. Stotožňujeme sa s modelom tejto teórie, ktorý prezentuje v tomto duchu Bezáková (2003, s. 17-18):
- Sebahodnotenie - ide o to, ako učitelia hodnotia jednotlivé články, ide o hodnotenie učiteľa učiteľom, hodnotenie učiteľa rodičmi alebo žiakmi.
- Sebavedomie - vzniká na základe sebahodnotenia.
- Sebaovládanie - ide o negatívne a asertívne prejavy. Každý učiteľ by mal zvládať istú situáciu, riešiť istý problém pokojne, rozvážne, mal by vedieť zvládať záťažové situácie.
- Sebatvorenie - ide tu najmä o emocionálnu zrelosť, znalosť hodnôt a cieľov, poznanie ciest a metód riadenia výchovy a vzdelávania žiakov, múdrosť a pod. (Bezáková 2003, s. 17-18)
- Sebapoznanie - uvádza sa ako predpoklad pre iné S.
- Sebakritika - prejavuje sa v hľadaní a odstraňovaní nedostatkov.
Mnohí autori sa opierajú o vždy živú vodu studnice myšlienok Komenského (1992, s. 88-89), ktorý vo svojej „Didaktike“ uvádza:
„I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. konečne obrazom cirkvi, kde si všetci od svojho pastiera duši a strážcu svedomia osvoja spolu s poznaním Boha aj jeho uctievanie”.
Uvádzame text v korigovanej reči Komenského s cieľom koncentrovať pozornosť čitateľa na jeho obsah. Možné je brať do úvahy i hlasy poukazujúce na to, že v súčasnej škole je síce vytvorené adekvátne učebné a pracovné prostredie, no učitelia i žiaci ho nevedia primerane využiť. S týmito názormi sa vieme čiastočne stotožniť, pretože podobné závery priniesol vyššie v texte citovaný prieskum. No apelujeme na to, že i pri ideálnom prostredí je najdôležitejšia osobná a sociálno-vzťahová stránka edukačného procesu. Ako argument je možné využiť informácie o žiakoch, ktorí vzišli z menej podnetného prostredia a dokázali v živote uspieť, a to v celosvetovom meradle.
Zdôrazňujeme výrazný a významný vplyv prostredia na edukačný proces. Máme na mysli prostredie, ktoré býva označované ako bezpečné. Jeho základom je vzájomná úcta a rešpekt. Stotožňujeme sa s názorom Susan Kovalikovej, americkej pedagogičky, autorky modelu Integrovaného tematického vyučovania, ktorá tento typ prostredia označuje ako mozgovo súhlasné prostredie.
Majstrovstvo /dokonalé zvládnutie. Ideálne by bolo, keby si vyučujúci z tohto modelu vzdelávania vyselektoval jednotlivé prvky a dokázal ich implementovať do vlastnej praxe. Čas je jedným z nich a podľa nášho názoru, prezentovaného vo vyššie uvedenom modeli mostu, ho pokladáme dokonca za jeden z jeho pilierov. Faktor času je vnímaný vo viacerých pozíciách: čas na učenie, čas na vysvetľovanie, čas na uvedomenie si naučeného, čas na aktivitu, čas na oddych a iné možnosti. Najčastejšie sa stretneme s podobou otázky nadväzujúcej na čas - riešime, ako sa efektívne učiť a ako efektívnejšie využívať čas v učení sa. Úzko to súvisí práve s druhým hlavným pilierom mostu v našej schéme, a tým je samotný žiak. V snahe stihnúť toho v istom časovom intervale, vymedzenom školským zvončekom, sa učitelia snažia do vyučovacích hodín vtesnať toho čo najviac, domnievajúc sa, že je to takto dobré. No toto vždy nefunguje, pretože zabúdame na to, že žiak je individualita, s jej vlastnými charakteristikami. Teda prioritné by nemali byť časovo ohraničené učebné celky, ktoré je „nutné“ v istej etape školského roka stihnúť.
Navrhujeme, ak nastane situácia, keď sa učiteľ cíti pod takýmto časovým tlakom, zastaviť sa a pokúsiť sa odpovedať si na bazálnu otázku: Čo je dôležité - stihnúť prebrať všetko učivo stanovené osnovami, alebo mám naučiť svojich žiakov učiť sa učiť a ukázať im potenciál radosti z objavovania, skúmania, tvorenia, teda vlastne z učenia? Veríme, že pri hľadaní odpovede na uvedenú otázku vyučujúci možno nevedome, možno vedome nastúpi na cestu vlastnej transformácie vnímania svojho povolania, ktoré je vždy aj poslaním.
Korešpondujúc s vyššie uvedeným je pri pilieri žiak nutné ešte vyzdvihnúť možnosť učiť sa zo skúseností iných. Viacero výskumov v poslednej dobe prezentuje, že v Holandsku vyrastajú najšťastnejšie a najspokojnejšie deti. Potvrdzujú to aj štúdie zverejnené UNICEF-om z roku 2013, v ktorých sa zhodnocovali životné podmienky detí v 29 najbohatších krajinách sveta a sledovalo sa 5 kategórií - materiálne zabezpečenie, zdravie a bezpečnosť, vzdelávanie, správanie, bývanie a životné prostredie. Možno sa nám po prečítaní týchto riadkov v mysli objaví otázka: Ako je to možné a prečo práve v Holandsku? Michelle Hutchison, britská autorka a prekladateľka žijúca v Holandsku, to vysvetlila počas reťazca prednášok TEDx v Poľsku na týchto piatich kľúčoch k šťastnému detstvu: „Prezradím vám tajomstvá šťastného detstva holandských detí. Prvé - hrajú sa vonku...
Prečo je učiteľ tak dôležitý v živote dieťaťa?
- Poskytuje vedomosti a vzdelanie
Získanie všestranného vzdelania pomáha dieťaťu nájsť jeho silné stránky a záujmy, pripravuje ho na život učenia sa a dáva mu základ pre budúcu kariéru. Učiteľ umožňuje žiakovi uspieť zavádzaním aktivít a projektov podľa jeho veku a schopností. Poskytuje mu základné informácie, prináša nové nápady a témy a snaží sa rozšíriť jeho záujmy. Tým, že ho učí čítať pomáha dieťaťu rozšíriť jeho perspektívu a obohatiť jeho nápady. Učiteľ je navyše špeciálne vyškolený na vysvetľovanie zložitých myšlienok jasnými, no zároveň zábavnými spôsobmi. - Je vzorom sociálnej interakcie pre dieťa
Dieťa sa učí príkladom od ľudí okolo seba, a ak má v ranom živote pozitívne vzory, je pravdepodobnejšie, že bude napodobňovať dobré správanie, ktoré pozoruje. Učiteľ, ktorý sa drží na vysokej úrovni správania, má pozitívny vplyv na život dieťaťa. Robí to tak, že sa k ostatným správa láskavo, čestne, súcitne a ohľaduplne. - Ovplyvňuje a formuje dieťa
Prostredníctvom tradičných hodín na vyučovaní a mimoškolského vzdelávania, ako je umenie, hudba, tanec, dráma, vystupovanie na verejnosti a šport, učiteľ pomáha dieťaťu stať sa kreatívnejším, sebestačnejším a odolnejším. Náročný učiteľ si nájde čas, aby pochopil silné a slabé stránky každého dieťaťa, o ktoré sa stará, a usmerní ho, aby zlepšil svoj charakter, posunul svoje hranice a stal sa lepším a optimistickejšou ľudskou bytosťou. Poskytuje mu základ, ktorý potrebuje na to, aby malo dobre nastavený osobný život a mohlo byť užitočným prínosom pre spoločnosť, v ktorej žije. - Učiteľ poskytuje bezpečný emocionálny priestor
Emocionálny rast dieťaťa je rovnako dôležitý ako jeho akademické schopnosti. Milý a vrelý učiteľ môže pomôcť vášmu dieťaťu poskytnúť nástroje na pochopenie vlastných emócií. - Poskytuje rodičom každodennú podporu
Rodičovstvo je ťažká práca. Rodičia a učitelia majú vo všeobecnosti spoločný cieľ pozitívne zmeniť život dieťaťa, o ktoré sa starajú. Spoluprácou s učiteľom vášho dieťaťa môžete prevziať aktívnejšiu úlohu v jeho vzdelávaní, lepšie si uvedomiť, čo sa deje v jeho živote, a zistiť, čo musíte urobiť, aby ste mu pomohli a nasmerovali ho k lepšiemu výkonu.
