Šikanovanie zo strany učiteľa: Ako chrániť svoje dieťa

Šikanovanie je vážny problém, ktorý sa môže vyskytnúť v rôznych formách a prostrediach, vrátane škôl. Hoci sa šikanovanie zvyčajne spája s deťmi a mladými ľuďmi, môže sa vyskytnúť aj zo strany učiteľov voči žiakom. Ak vaše dieťa zažíva šikanovanie zo strany učiteľa, je dôležité vedieť, ako situáciu riešiť a zabezpečiť, aby sa vaše dieťa cítilo bezpečne a podporované. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, čo robiť, ak učiteľ šikanuje dieťa, a ponúka praktické rady a stratégie pre rodičov a žiakov.

Čo je šikanovanie?

Šikanovanie je forma agresívneho správania, ktoré sa vyznačuje nerovnováhou síl a opakovaným ubližovaním obeti. Môže mať rôzne formy, vrátane fyzického, verbálneho, sociálneho a kybernetického šikanovania. Šikanovanie zo strany učiteľa môže zahŕňať ponižovanie, ironizovanie, podceňovanie, odmietanie alebo vytváranie nátlaku na dieťa.

Formy šikanovania zo strany učiteľa

Šikanovanie zo strany učiteľa sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi:

• Verbálne šikanovanie: Urážky, nadávky, posmievanie sa, zosmiešňovanie, kritizovanie pred ostatnými, neprimerané poznámky.
• Emocionálne šikanovanie: Ignorovanie, vyčleňovanie z aktivít, zosmiešňovanie pocitov, manipulácia, znevažovanie.
• Fyzické šikanovanie: Hoci menej časté, môže zahŕňať neprimerané dotyky, strkanie, ťahanie za vlasy alebo iné formy fyzického násilia.
• Zneužívanie právomoci: Nespravodlivé hodnotenie, protežovanie niektorých žiakov, neprimerané tresty, zneužívanie autority.

Ako rozpoznať, že učiteľ šikanuje vaše dieťa

Deti často nehovoria o šikanovaní, pretože sa hanbia, boja sa alebo nechcú zaťažovať rodičov. Preto je dôležité, aby rodičia boli pozorní a všímali si varovné signály, ktoré by mohli naznačovať, že ich dieťa je obeťou šikanovania zo strany učiteľa.

Varovné signály:

• Zmena správania: Dieťa je utiahnuté, smutné, podráždené, nervózne alebo agresívne.
• Problémy so školou: Neochota chodiť do školy, zhoršenie známok, strata záujmu o učenie.
• Fyzické príznaky: Bolesti hlavy, brucha, poruchy spánku, strata chuti do jedla.
• Emocionálne príznaky: Nízke sebavedomie, pocity bezmocnosti, úzkosť, depresia.
• Sociálne problémy: Izolácia od priateľov, strata záujmu o sociálne aktivity.
• Strach z učiteľa: Dieťa sa bojí učiteľa, vyhýba sa mu, je nervózne, keď sa o ňom hovorí.
• Sťažnosti na učiteľa: Dieťa sa sťažuje na učiteľa, hovorí, že ho učiteľ nemá rád, že ho ponižuje alebo mu ubližuje.
• Stratené alebo poškodené veci: Dieťa stráca veci, má poškodené školské pomôcky alebo oblečenie.

Vzájomný vzťah medzi žiakom a jeho učiteľom ovplyvňuje celkový vzťah ku škole, teda aj známky a prospech. Platí to hlavne v prípade malých detí. Nechce chodiť vaše dieťa do školy? Vyhovára sa na bolenie bruška, aby tam ráno nemuselo ísť? Neteší sa na spolužiakov? Sťažuje sa na učiteľku? Aj učitelia sú len ľudia a podliehajú emóciám. Niektorí žiaci sú im skrátka sympatickejší než druhí, majú tiež svoje obavy, problémy a neistoty. Pedagóg má bežne v triede aj dvadsaťpäť žiakov. Potrebuje naučiť a udržať určitý poriadok. A je na ňom, ako sa k tomu postaví a do akej miery ovláda umenie sebakontroly a ako udrží prípadné negatívne pocity v neviditeľnom svetle.

Čo robiť, ak máte podozrenie na šikanovanie

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa je šikanované zo strany učiteľa, je dôležité konať rýchlo a efektívne. Chcela by som sa poradiť s niekým, kto zažil podobnú situáciu.

Dieťa chodí do 2. triedy. V prvom ročníku mali inú učiteľku. Pred koncom odišla a dostali sme z ŠKD zatiaľ náhradu. Keďže nikoho nezohnali, ostala nám. Od tejto učiteľky zrazu začali chodiť poznámky, čo pred tým nebývalo od predchádzajúcej. Dokonca nová dala aj 3 poznámky v jeden deň. Dopadlo to tak, že na konci šk. roka bolo pokarhanie. Teraz je za pol roka roka a už má jednu červenú v Edupage. Včera som dostala od nej poznámku ja, že sa nevhodne správa v škole. A máme prísť na stretnutie s poradkyňou. Potvrdila som stretnutie.

Čo však v takomto prípade môže robiť rodič? Ako sa zachovať a riešiť situáciu, keď vaše dieťa doma permanentne plače, sťažuje sa alebo sa cíti ukrivdené a presviedča vás, že ho učiteľka ignoruje alebo mu nejakým spôsobom ubližuje? Podľa čoho spoznáte, kedy mu veriť? Dajte si hlavne pozor na unáhlené a predčasné závery. Hovoriť s dieťaťom o tom, či ho jeho učiteľ má, alebo nemá rád, je veľmi ťažké. Aký postoj zaujať? Máte počúvať len svoje srdce, ktoré vám našepkáva, že vaše dieťa je v tom predsa nevinne a nikto nemá právo mu ubližovať alebo pátrať po faktoch a spoľahnúť sa viac na hlavu a zdravý úsudok? Podobne ako v iných situáciách, tak aj v tejto sa snažte problém riešiť vecne a nenechajte sa ovplyvniť len tým, čo vám hovorí vaše dieťa.

Porozprávajte sa úprimne s dieťaťom

Na rovinu sa o všetkom porozprávajte, pýtajte sa a venujte pozornosť tomu, čo vám dieťa hovorí. Nechajte bokom emócie, zostaňte v pokoji a nad vecou, nebojte sa vypytovať, z detských odpovedí si všeličo sami odvodíte a domyslíte. Vypočujte si všetky sťažnosti a skúste svojimi komentármi alebo nenápadnými poznámkami pozmeniť tok myšlienok dieťaťa. Napríklad namiesto toho, aby ste sa zameriavali len na to negatívne, zlé a kde kto urobil chybu, požiadajte dieťa, aby si spomenulo na dobré a pozitívne zážitky a okamihy, ktoré s učiteľom zažilo, kedy ho pochválil, ocenil, pomohol mu a povzbudil. Zapracujte na tom, aby ste dieťaťu dokázali ukázať, že čiernobiele videnie okolitého sveta je zlé a neprináša nič dobré. Možno vám tvrdí, že ho učiteľ nemá rád, stále ho napomína a nikdy ho nevyvolá, keď sa hlási. Keď však budete pozorní, možno pri dlhšom rozhovore zistíte, že ho nevyvolal len včera, ale predtým ho vyvolával stále. Možno ho minulý týždeň napomenul kvôli správaniu, ale už týždeň je všetko v poriadku.

Podporujte sebadôveru dieťaťa

Porozprávajte sa s dieťaťom o jeho silných stránkach, vyzdvihnite jeho dobré vlastnosti, zistite, aký vzťah má so spolužiakmi, ako ho prijímajú, akú pozíciu má v triede, ako sa správa v kolektíve. Povzbudzujte dieťa k pozitívnemu mysleniu a veďte ho k tomu, že je potrebné si všímať v triede aj dobré veci, ktoré sa tam určite uskutočňujú. Zamerajte sa aj na zručnosti dieťaťa. Pochváľte ho za všetko, čo dokáže a motivujte ho k tomu, ako by svoje zručnosti mohlo využiť v prospech triedy.

Naučte dieťa spoznávať situácie, pri ktorých ho učiteľka pravdepodobne napomína

Dieťaťu môžete veľmi pomôcť tým, keď sa pokúsite spoločnými silami maximálne znížiť počet prípadov a situácií, o ktorých si samo myslí, že učiteľovi prekážajú a za ktoré ho napomína. Prvým krokom je nutne identifikovať prekážky, ktoré stoja v ceste.

Porozprávajte sa so spolužiakmi

Nenápadne sa pokúste zistiť, ako sa vaše dieťa v škole správa, keď je medzi svojimi rovesníkmi, akú úlohu zastáva, aký má k nim prístup, či ho rešpektujú, či nedochádza k šikanovaniu a podobne.

Požiadajte o pomoc učiteľa

Dohodnite si osobné stretnutie s pedagógom a na rovinu si s ním porozprávajte. Takmer každý učiteľ sa s vami rád porozpráva. Pripravte sa vopred, zapíšte si všetko, na čo sa chcete opýtať a rozmyslite si, čo chcete dosiahnuť. Vysvetlite svoj uhol pohľadu, buďte úprimní a priznajte, že sa cítite neisto alebo rozpačito. Povedzte, že sa obávate, aby ste nepôsobili až príliš zaujato či ochranársky, ale radi by ste vyriešili problém, s ktorým sa vaše dieťa stretáva. Komunikácia s učiteľom je viac ako dôležitá a verte, že to ocení a pomôže vám.

Šikana na škole

Ako dokáže učiteľ či učiteľka vytvoriť vo svojich triedach podmienky na šikanu? Akú sú „nevinné“ formy šikany alebo naopak, ako sa prejavuje šikana zo strany žiaka či žiačky? Vysvetľuje odborník na prevenciu šikany Peter Lengyel.

Keď z dieťaťa spravíme obeť

"Časť šikanovania sa odohráva vedome, keď učiteľ, učiteľka alebo vychovávateľ či vychovávateľka natoľko zneužívajú svoje postavenie a moc, že stavajú do pozície obete žiaka či žiačku," priblížil problematiku šikany na našich školách odborník na jej prevenciu Peter Lengyel. Na školách v tomto prípade ide najčastejšie o ponižovanie, ironizovanie, podceňovanie, odmietanie alebo vytváranie nátlaku na dieťa.

Pozor aj na "nevinné" formy šikany

Nevinné formy šikany sú podľa Lengyela skôr o tom, že učiteľ či učiteľka majú nespravodlivý systém hodnotenia a nerovnomerný prístup k deťom. To medzi nimi spôsobuje konflikty a frustrácie, protežovanie detí kolegov a kolegýň či neschopnosť zvládnuť niektoré typy žiakov a žiačok.... stačí podporovať žalovanie, "odpustky" a nálepkovanie...

"Ale sú aj pedagógovia a pedagogičky, ktorí pre uľahčenie svojej práce udomácnia v kolektíve zárodky šikany," poukázal Lengyel. Ide napríklad o podporu žalovania, donášania, "kupovania" si pozornosti, systémy odpustkov za službičky, stavanie slabších žiakov do pozície brzdy, snaha o odstránenie nepohodlných žiakov z triedy, nálepkovanie tried a detí, ich zbytočné porovnávanie či vyčleňovanie, napríklad na výlete.

Keď sa šikana obráti a strach ju podporuje

Lengyel upozorňuje aj na šikanovanie učiteľov a učiteliek zo strany žiakov a žiačok. Podľa neho ide o reálny a nie ojedinelý problém. Vysvetlil, že dôvodom nárastu je často neochota učiteľov a učiteliek riešiť takéto útoky zo strachu, že prídu o prácu, alebo že situáciu vyhrotia. "Stáva sa aj to, že učiteľ či učiteľka stratia trpezlivosť, zavolajú políciu, ale keď policajt či policajtka vysvetlia, že žiak či žiačka môžu za ten skutok dostať reálny trest, ktorý ich ovplyvní do budúcnosti, mnoho učiteľov či učiteliek cúvne," doplnil.

Rovnako ako pri deťoch je podľa Lengyela problémom, že sa obeť šikanovania cíti byť neschopná riešiť situáciu. "Na šikanovaného učiteľa či učiteľku sa často kolegovia, kolegyne a rodičia dívajú ako na neschopných spraviť si poriadok," poznamenal odborník.

Čo robiť, ak si šikanovaný?

Podľa nášho vnímania sa šikana deje, keď sa ktokoľvek správa tak, že je jeho cieľom ublížiť dieťaťu, zastrašiť ho, ohroziť, a to cielene a opakovane. Môže sa jednať o šikanu zo strany jednej osoby voči jednej osobe alebo viacerých osôb voči jednej osobe, spolu alebo jednotlivo. Môže ísť o fyzickú ale aj psychickú šikanu.

Si šikanovaný ty alebo tvoje dieťa? Čo v takomto prípade robiť? O šikane hovoríme vtedy, keď jeden alebo viac spolužiakov/žiakov školy úmyselne, väčšinou opakovane ubližuje iným. To znamená, že je tu niekto, kto si myslí, že má väčšiu silu, voči komu sa nevieš ubrániť, robí, čo nie je pre teba príjemné, ponižuje ťa a robí veci, ktoré ťa psychicky bolia - nadáva ti, schováva ti veci, ohovára ťa a intriguje proti Tebe, navádza spolužiakov, aby si ťa nevšímali, nerozprávali sa s tebou, vyhráža sa ti a iné. Fyzicky do teba napríklad lakťom, nohou búcha, dáva ti facky, buchnáty akože zo žartu, ale tebe to nie je príjemné. Má viacero stupňov - od najnevinnejšieho, ako sú posmešky a ohovárania po bitky a organizovaný zločin. Podľa stupňov sa zapájajú aj jednotlivé aktivity - manipulácia, fyzické násilie, vytvorenie skupiny proti niekomu, až po dokonalú šikanu - rozdelenie žiakov na agresorov a obete (vykonávajú napr. násilie - bitky, ktoré považujú za zábavu, „srandu“).

Dochádza aj k takému javu, keď sa šikanovanému zdá, že je v ňom problém a ospravedlňuje agresora (šikanujúceho) za jeho správanie. Tvojim právom je nesúhlasiť s tým, aby učiteľ alebo iný zamestnanec od teba chcel vyrozprávanie tvojich „bolestí“ pred žiakom, ktorý ti to robí. To by mohlo skončiť tak, že budeš pred ním zľahčovať „psychické a fyzické bolesti“, zastávať sa ho, že on to tak nemyslel (nebudeš ho chcieť „podraziť“). Zapamätaj si, že tebe sa deje niečo zlé, nie jemu.

Šikanovanie je určitou formou týrania. Vinníkom nie je len ten, kto šikanuje, ale aj ten, kto sa na šikane zúčastňuje napr. tým, že sa pozerá, čo sa druhému žiakovi deje. Keď na to neupozorní, vtedy môže byť považovaný za spolu šikanujúceho.

Veľmi dôležitá je prevencia proti šikane, pri čom môžeš aj ty pomôcť. Ako? Tým, že upozorníš svojich vrstovníkov na to, čo je šikana, a vysvetlíš im, že nie je správne ubližovať iným.

Šikana sa nedeje len medzi žiakmi, ale môže sa diať aj zo strany vyučujúcich alebo opačne zo strany žiakov vyučujúcemu. Čo robiť, ak si šikanovaný?

• Zdôverte sa dospelej osobe: Netráp sa pre šikanu, správanie iných žiakov voči tebe nie je tvoja chyba. Škola, ktorú navštevuješ je povinná riešiť šikanu na školách a nemôže ju len tak ignorovať.
• Rodičia si môžu spolu s tebou prečítať užitočné dokumenty: Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach a AKČNÝ PLÁN RIEŠENIA ŠIKANOVANIA V ŠKOLÁCH A ŠKOLSKÝCH ZARIADENIACH NA ROKY 2022 - 2023 na webe ministerstva školstva o tom, ako má škola postupovať pri zistení neprístojného správania a šikany.
• Rodič sa obráti na Štátnu školskú inšpekciu alebo školské inšpekčné centrum: Ak ti ani riaditeľ školy nepomôže a stále dochádza voči tebe k šikane, je potrebné, aby sa tvoji rodičia obrátili na Štátnu školskú inšpekciu so sídlom v Bratislave, alebo školské inšpekčné centrum (ide o inšpekciu v kraji trvalého pobytu). V sťažnosti popíšu v spolupráci s tebou, čo sa ti deje, v čom si myslia, že tvoje právo je poškodzované, prečo nadobudli istotu, že si šikanovaný.
• Obráť sa na komisára pre deti: Ak sa nič nezmení a stále dochádza k šikane, aj po tom, čo sa tvoji rodičia obrátili na inšpekciu, je na mieste sa obrátiť na komisára pre deti.

Ako Ti môže pomôcť komisár pre deti, keď si šikanovaný?

Oboznámim sa so všetkým, čo bolo pre teba urobené zo strany rodičov, triedneho učiteľa, školského psychológa, sociálneho pedagóga, výchovného poradcu alebo vybranej dospelej osoby na škole alebo aj inde, na ktorú si sa obrátil. Nezávisle zisťujem (nikto ma nemôže ovplyvňovať pri posudzovaní), čo sa ti dialo a kto a čím bol pre teba pomocou. Zaujímam sa aj o to, ako škola a učitelia vedú žiakov v prevencii voči šikane a keď už na škole je aj ten najnižší stupeň šikany, ako a čo urobili, aby tam nebol (práca so žiakom, kolektívom zo strany všetkých odborníkov na škole ale aj z polície, zdravotníctva a ostatných odborníkov).

Možno bude pre Teba zaujímavé vedieť, že je dobré mať aj napísané od triednej učiteľky v pedagogickej dokumentácii, že si ju oboznámil o tom, čo sa ti deje. Keď rodičia navštívia triednu učiteľku/-ľa, riaditeľku/-ľa školy, nech požiadajú o zápis z ich stretnutia o oznámení a riešení neprístojného správania sa voči tebe.

Komisár pre deti si rád vypočuje, čo deti trápi, úzko spolupracuje v školskom prostredí so všetkými inštitúciami - materskou školou, základnou školou a inými školami, zriaďovateľmi, ŠŠI, centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, centrami špeciálno-pedagogického poradenstva, neziskovými organizáciami, občianskymi združeniami, vedeckými a výskumnými organizáciami a inými právnickými a fyzickými osobami pracujúcimi v zmysle sledovania najlepšieho záujmu detí. Od nich má oprávnenie požadovať informácie k posúdeniu podaného podnetu.

Šikanovanie sa môže prihodiť úplne každému dieťaťu. Hocikto sa môže stať jeho obeťou. Ak niekto šikanuje vaše dieťa, nie je to jeho vina. Nikto nemá právo ubližovať mu. Šikanovanie je nežiaduce agresívne správanie, ktoré vyplýva z nerovnováhy síl. Dieťa (alebo aj skupina detí), ktoré sa cíti nadradené, ponižuje či ubližuje ostatným. Takéto správanie sa často opakuje alebo má tendenciu opakovať sa.

Pri šikane teda ide o nevhodné prejavy agresívneho správania, ktoré niekomu ubližujú a obeť šikanovania sa voči nim nevie alebo nemôže účinne brániť.

V konečnom dôsledku trpia nielen samotné deti, ktoré sa stali obeťou šikany, ale aj deti, ktoré šikanujú, pretože ich správanie je znakom hlbšieho problému. Šikanovanie medzi deťmi a mladými ľuďmi nie je hra ani zábava.

Šikana sa môže týkať všetkých vekových kategórií. Stretávame sa s ňou v rôznych kolektívoch: na školách, krúžkoch, na praxi či stáži, brigáde či v prvom zamestnaní. Častými formami šikany sú:

• Fyzické šikanovanie - bitky, kopance, potkýnania, facky či iné násilné a agresívne prejavy správania a pod.
• Verbálne šikanovanie - urážky, nadávky, vydieranie, posmievanie sa, vulgárne vyjadrovanie sa o niekom, zastrašovanie a pod.
• Sociálne šikanovanie - nahováranie na to, aby niekoho vylúčili z kolektívu alebo ho ignorovali, zámerné prehliadanie človeka, poškodzovanie niekoho dobrého mena alebo jeho reputácie a pod.
• Sexuálne šikanovanie - nevhodné dotyky, sexuálne narážky, komentovanie vzhľadu, urážlivé gestá či posielanie a preposielanie pornografického obsahu a pod.

K čomu ďalšiemu mám byť ešte pozorný?

• Poškodené veci a školské pomôcky v zlom stave (potrhané či počmárané zošity, natrhnutá mikina, špinavé oblečenie)
• Častejšie strácanie vecí a školských pomôcok (učebnice, prezuvky, perá, oblečenie na telesnú)
• Drobné úrazy dieťaťa (modriny, odreniny, škrabance, začervenané fľaky na koži)
• Ak si dieťa pýta viac peňazí či iné druhy potravín na desiatu (napr.

Ak máte podozrenie alebo ste sa dozvedeli, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. Uvedomte si, že to čo sa deje nie je vaša vina a nie je to ani vina dieťaťa. Šikanovaným sa môže v živote stať každý z nás. Keď rodič zistí, že jeho dieťaťu je alebo bolo ubližované, spravidla to so sebou prináša množstvo nepríjemných emócií a pocitov. Najčastejšie sú to hnev, strach, ľútosť, pocity krivdy, bezmocnosti a výnimkou nie je ani to, že sa cítime dotknuto či ponížene.

Pre dobro vášho dieťaťa a vyriešenie situácie ich ale musíte odsunúť a začať problém riešiť aktívne a s chladnou hlavou, aj keď je to možno ťažké. Ak sa vám dieťa zdôverilo s tak náročnou vecou ako je šikana, potrebuje vašu pomoc a pocit bezpečia. Pocit bezpečia rozrušený, kričiaci či plačlivý rodič dieťaťu nevie poskytnúť. Preto najlepšie čo môžete urobiť je to, že sa upokojíte. Teraz tu buďte len pre vaše dieťa. Niekedy je pre dieťa náročné hovoriť o tom, čo sa mu stalo priamo. Často sa deti viac otvoria pri spoločnej aktivite - pri varení, počas jazdy autom a pod. Doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na to, aby vám o problémoch porozprávalo. Keď si vás dieťa vás vybralo za osobu, ktorej sa chce zveriť, rešpektujte to. Nevolajte hneď k rozhovoru partnera či súrodencov dieťaťa.

Ak niečomu nerozumiete, dopýtajte sa. Dieťaťu však neskáčte do reči a nerobte unáhlené závery. V prvej fáze je lepšie viac počúvať ako hovoriť. Otázky na dieťa voľte citlivo a pokiaľ možno všeobecnejšie. Napríklad:

• Stalo sa ešte niečo iné, o čom by si mi mal/a povedať?
• Je ešte niečo, čo by som o tom mal/a vedieť?
• Čo sa dialo potom?
• Kto iný tam ešte bol?
• Hovoril si o tom ešte s niekým okrem mňa?
• Ako by si chcel/a, aby sme situáciu riešili?
• Čo navrhuješ? … a podobne.

Veľa detí má strach z toho, že sa pre neho situácia a intenzita šikanovania po tom, ako ju začnú riešiť rodičia alebo škola zhorší. Dieťa upokojte a vysvetlite mu, že sa mu pokúsite pomôcť.

Nikoho neobviňujte. Nie je to chyba ani dieťaťa, ani školy (krúžku) ani vás. Žiaľ, aj takéto situácie sa stávajú. Neodsudzujte a neznevažujte deti (aktérov šikanovania), ale odsúďte samotnú šikanu. Určite vášmu dieťaťu nehovorte, že to malo riešiť skôr, inak alebo že sa malo brániť a pod. Na terajšej situácii to už nič nezmení a dieťaťu tak len znižujete sebavedomie.

Pochváľte dieťa za to, že našlo odvahu sa vám zdôveriť a riešiť problém. Určite ho to stálo veľa stresu a námahy.

Zaznačte si Informácie, ktoré vám dieťa poskytlo. Ak o šikane existujú nejaké dôkazy (zranenia, zničené veci, správy v telefóne a pod.) odložte si ich, možno ich budete neskôr potrebovať. Ak sa šikanovanie týka školy či spolužiakov dieťaťa, oslovte triednu učiteľku. To aj v prípade, pokiaľ sa šikanovanie nedeje priamo na jej hodinách. Triedny učiteľ by mal deti poznať najlepšie a nie je vhodné ho obchádzať a ísť napríklad priamo za riaditeľom, iným vyučujúcim a pod. S triednym učiteľom si dohodnite stretnutie alebo mu zavolajte. Nie je vhodné ho „prekvapiť“ cez prestávku a postaviť ho tak pred hotovú vec. V komunikácii so školou či s učiteľom trvajte na riešení situácie, ale zostaňte pokojný, slušný a vecný. Nie je vhodné zvyšovať hlas či obviňovať učiteľa za vzniknutú situáciu. Pokiaľ o šikane existujú nejaké dôkazy predložte ich učiteľovi.

Učiteľ by mal celú situáciu medzi deťmi preveriť a začať ju riešiť. Určite bude potrebovať pár dní na to, aby si s deťmi pohovoril alebo aby porovnal svoju skúsenosť s ostatnými vyučujúcimi. Zistite, aký postup navrhuje.

Preverte aké postupy riešení problémov so šikanovaním má škola - pridŕža sa smernice MŠ? Má vypracované vlastné postupy pre riešenie podobných problémov? Má škola zavedený preventívny program?

Osloviť môžete aj školského psychológa. Ten môže pomôcť tak vášmu dieťaťu ako aj celému kolektívu triedy v riešení vzniknutej situácie. Ak ani po čase nevidíte zmenu, dohodnite si ďalšie stretnutie s vyučujúcim či s vedením školy a hľadajte spoločne riešenia. Pokiaľ pri šikanovaní došlo k zraneniu dieťaťa, materiálnej škode, zneužitiu osobných či dôverných informácií a pod. Ak bolo vaše dieťa šikanované je vhodné poradiť sa s detským alebo školským psychológom. Nemusí ísť hneď o terapiu, ale pomôžu vám napríklad v tom, ako s dieťaťom komunikovať či ako mu pomôcť spravovať negatívne zážitky a pocity. Následky šikany sa niekedy prejavia až neskôr a obete šikany si ich často so sebou berú aj do dospelosti. V prípade, že neviete na koho sa obrátiť, môžete kontaktovať linky v časti POMOC.

Vhodné je pre dieťa vytvoriť správne rodinné zázemie s jasnými pravidlami, ktoré dieťaťu poskytne pocit bezpečia. Trávte s dieťaťom dostatok času aktívne. Vyberajte nové činnosti, ktoré môžu byť pre dieťa prospešné a môže v nich zažiť úspech.

tags: #ucitel #sikanuje #dieta