Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku dieťaťa, ale na jeho schopnosť trvalo sa samostatne živiť. Kým nie je vydané nové súdne rozhodnutie o zrušení alebo znížení výživného, ste povinný platiť výživné v pôvodne určenej výške. V praxi môžu nastať dve situácie pokiaľ ide o zrušenie výživného.
Podľa § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov trvá, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, je jeho schopnosť samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby.
Ak máte podozrenie, že vaše plnoleté dieťa je už zárobkovo činné alebo neštuduje, odporúča sa, aby ste mu poslali doporučenú výzvu, aby do určitej lehoty predložilo potvrdenie o štúdiu alebo o príjme. Ak dieťa nereaguje, môžete podať na príslušný okresný súd návrh na zrušenie (prípadne zníženie) výživného. Súd si vyžiada podklady zo školy, od Sociálnej poisťovne či od zamestnávateľa a posúdi, či existujú dôvody na ukončenie vyživovacej povinnosti.
Proces zrušenia výživného
Ak sa preukáže, že dieťa bolo schopné zabezpečiť si obživu už skôr, môžete žiadať vrátenie preplatkov od momentu, keď táto schopnosť vznikla. Spotrebované výživné sa však vo vzťahu k maloletému dieťaťu nevracia. V prípade plnoletého dieťaťa však platí, že ak súd zruší výživné spätne, spotrebované výživné sa vracia.
V rámci súdneho konania, ktorého predmetom je zrušenie výživného voči plnoletému dieťaťu, sa skúma predovšetkým to, či je dieťa schopné samé sa živiť alebo nie. Pokiaľ bude mať súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dieťa je objektívne schopné samo sa živiť, potom zruší povinnému rodičovi jeho povinnosť platiť výživné.
Je bežné, že súd vyžaduje predloženie dôkazov o príjmoch, keď rozhoduje o zrušení vyživovacej povinnosti. V takýchto prípadoch musí súd posúdiť schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť. Príjem rodičov sa skúma tiež, nakoľko, ak by súd v konaní zistil, že plnoleté dieťa si nedokáže zabezpečiť príjem na pokrytie všetkých jeho životných potrieb, vyživovaciu povinnosť by nezrušil.
V prípade, že výživné bolo určené súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ho súd aj zrušil. V opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
Pred podaním návrhu na súd je vhodné pokúsiť sa dohodnúť s dieťaťom na zrušení výživného. Dohoda a komunikácia s dieťaťom je vždy lepšia pre zachovanie dobrých vzťahov ako aj pre ďalšie konanie pred súdom. Dohodu odporúčame uzavrieť v písomnej forme. Ak dieťa odmieta komunikovať, napríklad z dôvodu dlhodobého odlúčenia, povinný rodič má problém zistiť, či jeho vyživovacia povinnosť trvá alebo nie. V takom prípade odporúčame písomne vyzvať dieťa listom, v ktorom ho požiadate, aby predložilo potvrdenie o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné.
Ak máte vedomosť o tom, že vaše plnoleté dieťa, ktorému platíte výživné, je schopné sa samostatne živiť, máte nárok požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti sa podáva na príslušnom súde. V návrhu je potrebné uviesť označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného. Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne.
Ak dcéra momentálne neštuduje a nie je ani zamestnaná, súd by mohol posudzovať, či je schopná sa sama živiť, alebo či má objektívne dôvody na to, že ešte potrebuje výživné. Odporúčam zvážiť, či dcéra v tomto období pracuje, alebo sa pripravuje na ďalšie štúdium. Ak by ste podali návrh na zrušenie výživného, súd bude skúmať, či je schopná zabezpečiť si vlastné prostriedky.
Ak by ste počkali rok a dcéra by nastúpila na vysokú školu, vyživovacia povinnosť by pokračovala, keďže by sa opát pripravovala na budúce povolanie, resp. ak by aj teraz bola vyživovacia povinnosť zrušená, obnovila by sa nástupom vašej dcéry na vysokú školu dennou formou štúdia. Navrhujem najskôr komunikovať s dcérou o jej plánoch a prípadne zistiť, či má príjem alebo inú podporu.
Keďže je dostupné veľké množstvo informácií, chcel by som sa opýtať konkrétne na môj prípad. Minulý rok sme sa rozviedli. S bývalou manželkou sme sa dohodli na výške výživného, takže jeho sumu neurčil súd. V súdnom rozhodnutí je uvedené, že sa zaväzujem platiť dohodnutú sumu k 15. dňu v mesiaci matke dieťaťa. Syn mal minulý rok v auguste 18 rokov a tento rok končí strednú školu. Po škole už má zabezpečené pracovné miesto. V takomto prípade je potrebné podať žiadosť na súd, nakoľko súčasťou konania o rozvode je aj úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vo Vašom prípade to bolo zrejme tak, že ste sa dohodli, a túto dohodu súd schválil a je súčasťou výroku rozhodnutia. Za takéhoto stavu, keď sa Váš syn zamestná bude potrebné podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Dobrý deň, ak dcéra dosiahla plnoletosť, potom výživné môžete posielať priamo dcére na bankový účet, ktorého je ona majiteľkou. Súhlas matky nepotrebujete, rovnako nepotrebujete ani súhlas resp. rozhodnutie súdu o zmene platiteľa.
V situácii, kedy máte pracovné povinnosti v zahraničí a nemôžete sa zúčastniť súdneho pojednávania, je potrebné sa ospravedlniť súdu z neúčasti. Odporúčam v písomnom ospravedlnení uviesť dôvody vašej neprítomnosti, najmä neodkladnosť zahraničnej pracovnej cesty. Pokiaľ ide o splnomocnenie na zastupovanie, môžete splnomocniť svoju sestru na zastupovanie pred súdom. Splnomocnenie vyhotovte písomne a zašlite súdu. V zmysle ust. § 89 Civilného sporového poriadku Vás môže v takomto type konania zastupovať aj všeobecný zástupca, ktorý nemá právnické vzdelanie.
V zmysle zákona o rodine je rodič povinný prispievať na výživu dieťaťa až do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, a nie je priamo viazaná na dosiahnutie určitého veku alebo ukončenie štúdia. V prípade, že Váš syn usúdi, že jeho syn je schopný sa samostatne živiť, môže podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Čo sa týka registrácie na úrad práce, jeho syn by sa mal nahlásiť na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, aby mal prístup k rôznym dávkam a pomoci pri hľadaní zamestnania.
Vyživovacia povinnosť trvá do kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ak sa Vaša dcéra rozhodla po strednej škole už ďalej nepracovať a zamestnala sa, pričom nejde len o nejakú brigádu či dočasnú prácu, tak vyživovacia povinnosť mohla zaniknúť. Ak máte výživné určené súdnym rozhodnutím, tak môžete podať návrh na jeho zrušenie.
V takomto prípade by sa malo postupovať tak, že by ste mali podať návrh na zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu, nakoľko sa zmenili pomery. Súd by mal rozhodnúť o zverení dieťaťa do vašej výlučnej starostlivosti a výživné určiť otcovi dieťaťa. Pokiaľ však váš syn bude mať 18 rokov už každú chvíľu, potom by sme odporúčali počkať s takýmto návrhom a po nadobudnutí synovej plnoletosti podať návrh na zrušenie výživného. V tomto by ste mali súdu odôvodniť, že došlo k zmene pomerov, že syn toho času býva s vami a výživné mu preukazujete v naturálnej forme. Uvedené platí za predpokladu, ak váš syn naďalej nie je schopný sám sa živiť, napr. ešte študuje na strednej škole alebo ide študovať na vysokú školu.
Je potrebné ste spísali dohodu o zrušení výživného, a túto dali na schválenie na súd. K samotnému návrhu predložíte dohodu, ktorú podpíšete vy a aj otec, pripojíte k návrhu aj vašu pracovnú zmluvu reps. potvrdenie o zamestnaní. Súčasne môžete žiadať súd, aby rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 132 Civil. O.
Končí [výživné automaticky, keď dieťa dovŕši 18 rokov]
V apríli tohto roku som na súd podal žiadosť o ukončenie vyživovacej povinnosti. Dôvodom bolo skončenie piateho roka vysokoškolského štúdia môjho syna, ktorý v septembri tohto roku dosiahne vek 25 rokov. Žiadosť som podal na podateľnom v Novom Meste nad Váhom, kde bola prijatá a zaevidovaná. Medzičasom mi bol stanovený termín súdneho pojednávania a o tom sme boli s mojím synom vyrozumení. Syn mi následne poslal notársky overené tlačivo o ukončení vysokoškolského štúdia a jeho zaradení sa do pracovného procesu. S vyjadrením, že si už nečiní nárok na výživné, som sa taktiež obrátil na podateľňu v Novom Meste nad Váhom. Bola mi však oznámená informácia, že v prípade stanoveného termínu súdneho procesu nie je možné tento zrušiť a súd musí prebehnúť. Chcem sa teda opýtať, či je tento postup správny, keďže o čom by sa malo súdiť už neexistuje. Platiť výživné na Vaše dieťa je Vašou zákonnou povinnosťou, ktorá vzniká jeho narodením a zaniká dosiahnutím jeho schopnosti samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku, ale na schopnosť samostatne sa živiť. Z toho dôvodu je potrebné po nadobudnutí schopnosti samostatne sa živiť podať na súd návrh na zrušenie výživného na plnoleté dieťa. V každom súdnom konaní má súd viesť účastníkov konania k zmierlivému vyriešeniu prejednávanej právnej veci. Túto svoju povinnosť súd vo veľkej väčšine prípadov splní tak, že sa snaží spolu s účastníkmi konania hľadať možnosť vyriešenia sporu uzatvorením tzv. súdneho zmieru. Aj vo Vašej právnej veci sa môžete so synom dohodnúť a uzatvoriť súdny zmier. Tento súdny zmier však podlieha schváleniu súdom. Nie je možné sa s Vaším synom dohodnúť ústne alebo písomne na zrušení jeho vyživovacej povinnosti bez toho, aby to schválil súd. Súd teda postupoval správne, keď na prejednanie Vašej právnej veci nariadil pojednávanie. Rovnako Vám na infocentre povedali správne, že dohoda medzi účastníkmi konania o zrušení Vašej vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi nie je dôvodom na zrušenie alebo odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že ste sa so svojim synom dohodli na zrušení Vašej vyživovacej povinnosti bude nariadené súdne pojednávanie viac formálne a nebude sa na ňom vykonávať rozsiahle dokazovanie. Súd však nemôže postupovať v rozpore so zákonom, ani ho svojim postupom obchádzať, preto musí zákonom upravený procesný postup dodržať. Nakoľko však Váš syn nebude namietať existenciu nároku na výživné, takým spôsobom k tomu pristúpi i sudkyňa. Výsledkom súdneho konania a priebehu pojednávania s vysokou pravdepodobnosťou bude súdom schválený zmier účastníkov konania, ktorý súd schvaľuje uznesením.
V súvislosti s platením výživného na plnoleté dieťa je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva priamo zo zákona a platí do toho času, kým deti nie sú samé schopné sa živiť. Takže rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom určené výživné pre maloleté dieťa, nestráca svoje účinky hneď po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Z toho vyplýva, že netreba podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky na určenie vyživovacej povinnosti naďalej trvajú, aj keď dieťa dosiahlo plnoletosť. Môžete si byť istý, že po dovŕšení 18 rokov Vášho syna nemusíte podať na súd žiadnu novú žiadosť alebo oznámenie ohľadom miesta plnenia, pokiaľ stále pretrvávajú podmienky pre platenie výživného.
Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa je rodič oprávnený posielať výživné priamo na bankový účet alebo poštou priamo plnoletému. Nie je potrebné podávať návrh na súd o zmene platiteľa výživného.
V prvom rade by som Vás rád upokojil tým, že podľa môjho názoru nebude na základe podaného trestného oznámenia vedené voči Vám trestné konanie. Je totiž na mieste poukázať na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní nie sú viazané posúdením toho, akú výšku výživného určil súd. Ak ste sa objektívne dostali do situácie, kedy ste súdom určené výživné nedokázali uhrádzať v plnom rozsahu, no napriek tomu ste uhradili, koľko ste mohli, tak Vaše konanie podľa môjho názoru nebolo trestné.
O Vašej situácii treba uvažovať vo dvoch rovinách. Prvá rovina je tá, že po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa by sa už výživné nemalo posielať druhému rodičovi, ale priamo dieťaťu. Druhá rovina je rovina trvania vyživovacej povinnosti. Vychádzajúc z faktu, že Váš syn má 18, neštuduje a je evidovaný ako nezamestnaný, som toho názoru, že už nie sú splnené podmienky na to, aby ste mu ďalej platili výživné. Na druhej strane ak o Vašej vyživovacej povinnosti rozhodol súd, tak bude potrebné, aby rozhodol aj o jej zániku, inak sa vystavujete riziku exekúcie, ak jednoducho prestanete platiť.
Ojedinelý príjem Vašej dcéry nie je prekážkou na priznanie výživného, ak si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Dôležité je to, aby sa Vaša dcéra naďalej trvalo pripravovala na svoje budúce povolanie. Tzn. aby naďalej študovala dennou formou na vysokej škole. Tento jej príjem nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti jej otca. Pri určení výživného sa bude prihliadať najmä na jej odôvodnené potreby. Bude povinnosťou Vašej dcéry, aby v rámci súdneho konania čo najdôkladnejšie preukázala svoje náklady a odôvodnené potreby. Na strane jej otca bude súd posudzovať jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Samozrejme súd prihliadne i na to, že dcéra žije naďalej s Vami v spoločnej domácnosti, a preto sa môže stať, že bude súd zisťovať aj Váš príjem.
V prvom rade považujem za potrebné uviesť, že je potrebné si dať veľký pozor pri sťahovaní sa zo zahraničia na tzv. obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Ak ste totiž s maloletým dieťaťom žili dva roky v Nemecku a po týždni na Slovensku by ste podali príslušné návrhy, súd by mohol posúdiť, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je Nemecko a vyhlásil by, že nemá právomoc vo veci rozhodovať. Rovnako má otec právo podať od presťahovania do jedného roka návrh na nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Vo vzťahu k výživnému si Vám dovoľujem uviesť, že neexistujú žiadne tabuľky pre výpočet výživného. Výška výživného sa určuje podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Iba súd je oprávnený rozhodovať o výške výživného po zistení všetkých potrebných podkladov. Vy ako manželka, resp. po rozvode môžete sama v samostatnom konaní požiadať o výživné na manželku, resp. o príspevok na výživu rozvedenému manželovi. Opätovne však ani v tomto prípade neexistujú tabuľky na výpočet výšky výživného.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť? Keď je pripravené vykonávať prácu na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ktorý konkrétny deň to je? Tu sa právne názory rozchádzajú, štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak domnievam sa, že pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Je však spravodlivé od dieťaťa očakávať, že v deň kedy si preberie diplom či výučný list nastúpi do práce? Nie. Aj keby, tak v ten deň určite mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude. Hoci súd nemá možnosť rozhodnúť o neskoršom dátume, rodič túto možnosť má. Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy. Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššie nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr.
Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá. Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr alebo výnimky, kedy zanikne neskôr alebo nezanikne nikdy. Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Zrušenie vyživovacej povinnosť je opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, tak v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.
Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati.
Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. 1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom. Je povinnosťou oprávnenej osoby informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. už od ukončenia štúdia), súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj spätne.