Na Slovensku sa ročne narodí približne 55 000 detí. Približne jedno percento detí, ktoré sa na Slovensku narodia za rok, prichádza na svet po umelom oplodnení. Podľa Petra Pažitného zo zdravotníckeho inštitútu HPI sa na Slovensku ročne narodí asi 55 000 detí, z nich asi 600 je cez IVF (in vitro fertilizácia). Podľa lekára Petra Harbuláka z bratislavského centra pre gynekológiu a asistovanú reprodukciu GYN-FIV slovenské páry využívajú možnosť asistovanej reprodukcie v dosť nízkej miere v dôsledku menšej informovanosti a tabuizovaní témy.
Vlani sa podľa výpočtov HPI na Slovensku urobilo asi 3166 cyklov IVF, liečbu podstúpilo okolo 2849 Sloveniek. Presné čísla však nie sú známe, pretože Slovensko neprispieva údajmi do celoeurópskeho registra zriadeného pri Európskej spoločnosti ľudskej reprodukcie a embryológie (ESHRE). Výskum, ktorý urobil HPI v štyroch z ôsmich centier asistovanej reprodukcie na Slovensku, ukázal, že úroveň zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach je vysoká. Zapojili sa doň centrá GYN-FIV v Bratislave, Helios v Martine a košické centrá SPLN a Gyncare.
„Výsledky sú skutočne veľmi dobré, aj keď ich porovnáme s Holandskom, kde robili prieskum podľa rovnakej metodiky. V centrách sú schopní odborníci, centrá sú dostupné pre ľudí. Oblasť, v ktorej sa treba zlepšiť, je komunikácia s pacientom a poskytovanie informácií pacientom,“ zhodnotila autorka výskumu Slavica Karajičič.
Neplodnosť: Globálny problém s rastúcim výskytom
Svetová zdravotnícka organizácia definuje neplodnosť ako neschopnosť počať dieťa napriek pravidelnému nechránenému pohlavnému styku počas minimálne jedného roka. Výskyt neplodnosti celosvetovo narastá, podľa ESHRE ide o problém asi deviatich percent populácie. Príčiny neplodnosti súvisia s vekom ženy i muža, životným štýlom, zdravotným stavom a životným prostredím. Jeden z najdôležitejších predpokladov schopnosti počatia je vek ženy. Po tridsiatke plodnosť ženy klesá.
Kým v roku 1990 bol priemerný vek prvorodičky na Slovensku 22 rokov, vlani to bolo už 27 rokov. Podľa dostupných údajov sa odhaduje, že na Slovensku je približne 15 percent neplodných párov. To znamená, že problém sa týka vyše 121-tisíc párov v krajine. Svetová zdravotnícka organizácia tiež uvádza, že každý šiesty človek na planéte je neplodný.
IVF na Slovensku: Štatistiky a realita
Na Slovensku sa ročne narodí asi 55-tisíc detí. Približne jedno percento detí, ktoré sa na Slovensku narodia za rok, prichádza na svet po umelom oplodnení. Vlani sa podľa výpočtov HPI na Slovensku urobilo asi 3166 cyklov IVF, liečbu podstúpilo okolo 2849 Sloveniek.
„Na Slovensku je to približne len jedno percento detí. V iných krajinách, ako je napríklad Švédsko, je to až 10 percent,“ uvádza sa v článku. Podľa lekára Petra Harbuláka z bratislavského centra pre gynekológiu a asistovanú reprodukciu GYN-FIV slovenské páry využívajú možnosť asistovanej reprodukcie v dosť nízkej miere v dôsledku menšej informovanosti a tabuizovaní témy.
Slovensko neprispieva údajmi do celoeurópskeho registra zriadeného pri Európskej spoločnosti ľudskej reprodukcie a embryológie (ESHRE). V Česku takýto register existuje a majú presné údaje, koľko cyklov IVF bolo za daný rok vykonaných a koľko detí sa následne narodilo. Na Slovensku má už dva roky každé centrum reprodukčnej medicíny povinnosť posielať do Národného centra zdravotníckych informácií údaje o vykonaných IVF cykloch. „Ale ešte registre nefungujú dobre na to, aby sme si v nich vedeli spätne údaje dohľadať,“ povedala pre Zdravotnícky denník Grossová, ktorá pôsobí ako IVF špecialistka kliniky Reprofit. „Viac-menej to odhadujeme podľa toho, koľko cyklov spravia štyri najväčšie reprodukčné kliniky na Slovensku.“ Sú nimi Reprofit, ktorý má pobočky v Bratislave a Martine, Gynfiv v Bratislave, Helios v Martine a Banskej Bystrici a Gyncare, ktorý má podľa Grossovej otvárať novú pobočku, takže bude na troch miestach na Slovensku.
Faktory ovplyvňujúce plodnosť a asistovanú reprodukciu
Všeobecne sa vie, že mužom v posledných desaťročiach rapídne klesá kvalita spermií. Spolu so zvyšujúcim sa vekom prvorodičiek a s odsúvaním otehotnenia do vyššieho veku plodnosť ženy klesá. Jeden z najdôležitejších predpokladov schopnosti počatia je vek ženy. Po tridsiatke plodnosť ženy klesá. Ideálne obdobie na otehotnenie a najlepšia kvalita vajíčok je medzi 20 a 27 rokmi. Po tridsiatke žena plodnosť začína strácať a po 35. roku začína výrazne klesať aj kvalita samotných vajíčok.
Príčiny neplodnosti sú približne rovnomerne rozdelené medzi mužov a ženy. U mužov ide najčastejšie o nízky počet spermií alebo ich zníženú kvalitu, hormonálne poruchy či následky zápalových ochorení. Ženy najčastejšie trpia nepriechodnými vajíčkovodmi, endometriózou, hormonálnou nerovnováhou, poruchami ovulácie alebo majú genetickú predispozíciu. Okrem toho je hlavne škodlivé fajčenie, pitie alkoholu, užívanie drog či steroidov. Stres je tiež veľmi dôležitý faktor. Máme dôkazy - napríklad z druhej svetovej vojny - že ženy, ktoré boli zatvorené v koncentračných táboroch, prestali menštruovať. Ich organizmus bol vystavený intenzívnemu stresu a vyhodnotil, že nie je vhodné obdobie na otehotnenie.
Nenapomáha tomu ani elektromagnetické žiarenie, horúce kúpele, výrivky, sauny - všetko to môže negatívne ovplyvniť tvorbu spermií. Obezita je momentálne epidémiou našej spoločnosti. A to u žien aj u mužov. Obézne ženy majú multifaktoriálne problémy s otehotnením - napríklad problémy s ovuláciou, predčasné starnutie vaječníkov. Ak sa im aj podarí otehotnieť, je vyššie riziko komplikácií počas tehotenstva.
Pokroky v medicíne a nové technológie
Technológiu, ktorá pomáha vybrať najvhodnejšie embryo, kúpil český startup. Jednou z najčastejších otázok, aké vedci dostávajú, je, kde v praxi sa bude dať využiť ich výskum. S nápadom a výskumom neinvazívnej analýzy kvality embrya, ktoré vzniká v rámci cyklu umelého oplodnenia, prišla Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach. Technológia využíva kombináciu molekulárnych metód a umelú inteligenciu v biomedicíne. Na ich základe hľadá kombináciu takzvaných malých RNA molekúl.
„Výber najživotaschopnejšieho embrya momentálne závisí hlavne od vyšetrenia pomocou embryoskopu,“ hovorí Šoltys, ktorá sa venuje sekvenačným technológiám. „Existuje napríklad možnosť odobrať z embrya bunku a následne ju vyšetriť. Patentovaná technológia z dielne univerzít sa, naopak, embrya vôbec nedotýka.“ Zmluvu v hodnote 441-tisíc eur o prevode duševného vlastníctva na startup s názvom FETUS, IVF a.s. Podľa Roberta Flociusa, CEO skupiny FABA, pod ktorú startup patrí, by sa embryo test mal dostať do praxe o 18 až 24 mesiacov. Pôjde o súkromnú službu, za ktorú sa bude priplácať asi 1 700 eur.
V posledných rokoch sa rozšíril trend nechať si zamraziť vlastné vajíčka pre použitie v budúcnosti. Nazýva sa to aj social freezing. Medicínsky riaditeľ Reprofit Slovensko Tomáš Bagócsi hovorí, že ideálny vek na odber vajíčok je do 30 rokov, keď sú najkvalitnejšie. Veľmi dobré výsledky pri odbere vajíčok a následnom IVF však klinika dosahuje aj u žien do 35 rokov. „Pravdepobnosť úspešného otehotnenia do budúcnosti najviac závisí od veku ženy v čase odberu a počtu zamrazených vajíčok,“ dopĺňa Bagócsi.
Okrem už spomínaného mrazenia vajíčok novou technológiou je prelomové aj genetické vyšetrenie embryí. Ide o špeciálne genetické vyšetrenie, ktoré sa robí ešte pred transferom do tela matky.
Legislatíva a prístup k asistovanej reprodukcii
Na Slovensku ani v Česku by žena bez partnera nemohla umelé oplodnenie podstúpiť. Pomoc našla v Dánsku, kde sa vďaka umelému oplodneniu narodí zhruba každé desiate dieťa. V Dánsku sídli jedna z najväčších svetových spermobánk, a viac ako 90 percent dánskych spermií sa vyváža do iných krajín EÚ. Umelé oplodnenie slobodných žien a lesbičiek je pritom aktuálne možné v desiatich členských štátoch EÚ.
Slovensko má v oblasti asistovanej reprodukcie jednu z najvoľnejších legislatív. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie. Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, zmrazenie embryí a podobne, vôbec nepočíta.
Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku. Najmä pre náš darcovský program bez väčších obmedzení centrá na Slovensku vyhľadávajú aj zahraniční klienti prichádzajúci z krajín, ktorých legislatíva túto možnosť nepovoľuje. Turistika za umelým oplodnením.
Príbeh rodiny Flanaganových: IVF na Michiganskej univerzite
Náklady a dostupnosť liečby
Priemerné náklady na nedotovaný cyklus IVF sa v Dánsku pohybujú od 3 500 do 6 000 eur, za darované spermie sa účtuje okolo 500 eur. Na Slovensku liečbu do 39 rokov ženy čiastočne hradí zdravotná poisťovňa. Orientačne platí samoplatca asi 2 000 eur za lieky a celú liečbu. Doplatok pri úhrade poisťovňou je 300 až 1 000 eur. Pri darcovskom programe, keď nie je možné použiť vlastné reprodukčné bunky, ale darcovské, je to finančne ešte náročnejšie.
Podľa údajov portálu fertilitymapper.com, ktorý mapuje ceny IVF vo Veľkej Británii, žena, ktorá je samoplatcom, zaplatí za jeden cyklus plus základné doplnkové služby ako ICSI, ďalej za vstupné vyšetrenia a hormonálne lieky v prepočte viac ako 11-tisíc eur. V prípade, že sa tehotenstvo s „čerstvým embryom“ nepodarilo a žena absolvuje kryoembryotransfer (KET), doplatí ďalších v priemere 2500 eur, čo navýši cenu na 14 500 eur.
Porovnanie s cenníkom Reprofit Bratislava ukazuje, že žena ako samoplatca zaplatí za balík IVF Premium 3450 eur. Cena sa môže ešte navýšiť, ak z cyklu vzniknú viac ako dve embryá, ktoré sú zahrnuté už v cene balíka, a to najviac o 500 eur. Ďalších priemerne 900 eur stoja samoplatcu lieky. Ak by sa tehotenstvo podarilo až zo zamrazeného embrya a žena by podstúpila kryoembryotransfer (KET), jej náklady sa zvýšia o ďalších 450 eur. Celková cena pri opísanom prípade by v tomto slovenskom centre vyšla stále len na 5650 eur. Výrazný cenový rozdiel vysvetľuje turistiku za umelým oplodnením do slovenských reprodukčných kliník.
Psychická podpora a etické otázky
Úspešnosť liečby neplodnosti ovplyvňuje podľa odborníkov vo veľkej väčšine prípadov psychika. Podľa najnovších dát prezentovaných na kongrese Európskej spoločnosti pre ľudskú reprodukciu a embryológiu takmer 30 percent párov ukončuje liečbu na klinikách umelého oplodnenia predčasne kvôli vysokej emočnej záťaži, a to aj napriek dobrým prognózam terapie. Preto Reprofit ponúka služby fertility koučky. Ženy, ktoré sa dlhodobo neúspešne snažia o bábätko, totiž často trápia úzkosti a pocity viny alebo bezmocnosti.
Anna, ktorej meno bolo anonymizované, sa s manželom po neúspešnom snažení obrátila na IVF. Hoci sú veriaci a vedomí si postoja cirkvi k umelému oplodneniu, túžba po dieťati zvíťazila. Po úspešnom prvom pokuse s IVF však prežíva vnútornú bolesť z nadbytku vytvorených embryí, ktoré nechcú ani zlikvidovať, ani darovať. „Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie.
Každá žena, ktorej sa nedarí otehotnieť, to pozná. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila. „Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie. Anna má 35 rokov a je si vedomá toho, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje.
Podľa zistení portálu Startitup situáciu využívajú najmä vysokoškolskí študenti, ktorí v tom vidia ľahký zárobok. Najnovšie rozvíril stojaté vody dokument vysielaný na Netflixe Jeden otec, tisíc detí o mužovi, ktorý bol darcom spermií opakovane minimálne na jedenástich holandských klinikách a nie je vylúčené, že je už otcom viac ako sto detí, pričom plánuje ďalej pokračovať. Stalo sa to v menšom holandskom regióne, a preto vznikla obava, že sa tieto deti v budúcnosti stretnú, netušiac, že sú súrodenci. Vzhľadom na to, ako máme nastavené pravidlá u nás, podobný príbeh môže byť reálny aj na Slovensku.
tags: #umele #oplodnenie #statistiky