Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), je moderná a vysoko efektívna laboratórna technika asistovanej reprodukcie, ktorá pomohla už mnohým párom po celom svete prekonať neplodnosť a splniť si sen o dieťati. Od svojho vzniku koncom 20. storočia viedlo IVF k narodeniu miliónov zdravých detí.
Asistovaná reprodukcia je podobor medicíny, ktorá má za úlohu pomáhať pri liečbe neplodnosti muža a ženy. Napomáha tak neplodným párom otehotnieť, ktorí sa snažia o dieťa a majú už viac ako rok nechránený pohlavný styk. Asistovaná reprodukcia sa komplexne vykonáva v centrách asistovanej reprodukcie, ktoré sú v súčasnosti už v každom väčšom meste. Vhodná metóda alebo kombinácia metód je určená na základe zistených príčin neplodnosti.
Neplodnosť je definovaná ako neschopnosť otehotnieť po jednom roku správne načasovaného nechráneného styku. Až potom by ste mali s partnerom navštíviť odborníka. Pri snahe o potomstvo hrá dôležitú úlohu vek matky, ale aj otca. U muža sa postupne znižuje kvalita spermií, ich množstvo i pohyblivosť, u ženy zas klesá počet a kvalita oocytov.
Príčiny neplodnosti a diagnostika
U niektorých párov je príčina neplodnosti jasná po prvých vyšetreniach, inokedy sa po dôvodoch neplodnosti pátra dlhšie, keďže sú v hre viaceré faktory. Na to, aby lekári identifikovali hlavné príčiny neplodnosti, potrebujú získať prehľad o vašej minulosti a urobiť zopár testov. Pri konzultáciách sa vás budú pýtať na:
- predchádzajúce tehotenstvá a ich výsledky,
- dĺžku cielenej sexuálnej snahy o otehotnenie,
- frekvenciu pohlavného styku,
- akékoľvek sexuálne dysfunkcie,
- minulé a súčasné zdravotné problémy (posledné zmeny zdravotného stavu),
- zamestnanie - potenciálne vystavenie chemickým látkam a škodlivému životnému prostrediu,
- rodinný výskyt potratov,
- vaše a rodinné dedičné poruchy a vrodené chyby,
- zoznam liekov, ktoré aktuálne užívate (vrátane všetkých voľne predajných liekov a bylinkových preparátov),
- užívanie tabaku, alkoholu a drog,
- bolesti panvy, predchádzajúce infekcie panvy,
- nepohodlie pri pohlavnom styku, menštruačné kŕče, trvanie krvácania, dĺžku cyklu,
- užívanie antikoncepcie,
- predchádzajúce riešenia v súvislosti s liečbou neplodnosti.
V špecializovaných centrách na liečbu neplodnosti, prípadne v ambulancii vášho gynekológa (ak poskytuje tieto služby), absolvujete rôzne vyšetrenia. Bez toho sa prakticky nedá stanoviť najvhodnejší spôsob liečby. Pozrime sa na najčastejšie vyšetrenia.
Testovanie mužských faktorov
Najskôr sa odborníci zameriavajú na hodnotenie mužskej plodnosti. Muž absolvuje analýzu spermií, ktorá sleduje koncentráciu, pohyblivosť, morfológiu spermií, obsah bielych krviniek a okrúhlych buniek. Najnovšie testy sa zameriavajú aj na DNA.
Preverovanie ovulačnej funkcie
Ženy v reprodukčnom veku, ktoré majú pravidelný menštruačný cyklus (od 21 do 35 dní), pravdepodobne majú ovuláciu. Vtedy sa odporúča sledovanie plodných dní. Samozrejmosťou sú odbery krvi na rôzne testy - od hormonálneho profilu, cez zrážanlivosť krvi, až po zápalové markery.
Ďalšie metódy
- testy na ovariálne rezervy - je ich niekoľko, odborníci vyberú ten najvhodnejší pre vás,
- testovanie priechodnosti vaječníkov - ide o invazívne vyšetrenie, pristupuje sa k nemu až vtedy, ak predchádzajúce metódy nestačili,
- testovanie krčka maternice - najmä u žien, ktoré podstúpili biopsiu, alebo mali úraz krčka maternice,
- testy na ochorenia maternice - najmä ultrazvukové vyšetrenie.

Metódy asistovanej reprodukcie
Keď párom nepomôže k úspešnému tehotenstvu hormonálna liečba, prichádza na rad asistovaná reprodukcia a jej metódy:
- Kondómová terapia - vhodná pre ženy do 30 rokov, ktorých maternicové hrdlo vytvára protilátky proti mužským spermiám.
- Indukcia ovulácie - táto asistovaná reprodukcia je metódou vhodnou pre ženy s anovulačným cyklom, u ktorých sa užívaním hormónov podporuje rast a dozrievanie vajíčok.
- Intrauterinná inseminácia (IUI) - jedná sa o najmenej náročnú metódu asistovanej reprodukcie, u ktorej sú spermie zavedené do dutiny maternice ženy pomocou katétra.
- Intrafolikulárna inseminácia (IFI) - je invazívne, nie príliš využívanou metódou asistovanej reprodukcie, ktorá je svojím priebehom veľmi podobná metóde IUI.
- In Vitro Fertilizácia (IVF) - táto asistovaná reprodukcia je mimotelovou metódou, pri ktorej je žene odobraté vajíčko, ktoré je mimo jej tela oplodnené a potom vrátené späť do maternice.
- ICSI - metóda ICSI sa používa pri zlyhaní metódy IVF. Žene je pomocou mikropipety zavedená spermia priamo do vajíčka.
- PICSI - metóda PICSI je zdokonalenou metódou ICSI, pri ktorej je možné vybrať funkčné a kvalitné spermie. Bohužiaľ ani táto metóda nezaručuje 100% oplodňujúcu schopnosť zvolenej spermie.
- Predĺžená kultivácia - embryá sú kultivované v špeciálnom roztoku a umožňujú tým ich rast do vyšších štádií, embryá, ktoré sa ďalej nevyvíjajú, sú z programu vylúčené.
- Asistovaný hatching - táto asistovaná reprodukcia je metódou, ktorá napomáha k lepšiemu uhniezdeniu zhruba 4-denného embrya. Metóda sa nepoužíva súčasne s metódou IUI, pretože hlavnou úlohou predĺženej kultivácie je narušenie bielkovinového obalu, ktoré embryo chráni a u metódy IUI je tento obal už narušený.
- Kryokonzervácia embryí - možnosť uchovania kvalitných embryí pre nasledujúci embryotransfer, ktorý je možné vykonať v akúkoľvek nasledujúcu dobu.
- Darované pohlavné bunky alebo embryá - ženské vajíčka alebo embryá alebo mužské spermie je možné anonymne darovať. Anonymita je zaručená ako pre darcu, tak aj pre príjemcu.
- PGS, PGD - PGS je vyšetrenie zamerané na výber vhodných embryí bez akýchkoľvek genetických abnormalít, ktoré by mohli viesť k vývojovým chybám. PGD je metódou odhaľovania genetických chýb u embryí.
- MESA a TESE - MESA je mikroskopická operácia, ktorá je zameraná na získanie spermií určených k metódam asistovanej reprodukcie. TESE je metóda získavania spermií, ktoré nie sú schopné sa samostatne uvoľniť (dostať sa zo semenníka do nadsemenníka).
- PESA - PESA je metóda určená na získanie spermií na účely IVF.

Proces umelého oplodnenia (IVF cyklus)
Potenciálna matka najskôr podstúpi stimuláciu ovulácie a dozrievania vajíčok. Túto liečbu bude užívať 8 až 10 dní. Dozreté vajíčka jej potom odoberú a v laboratórnych podmienkach ich spoja so spermiami partnera, prípadne darcu. Životaschopné embryo sa vkladá späť do maternice.
Hormonálne injekcie sú štandardnou súčasťou IVF procesu. Ich cieľom je stimulovať vaječníky k produkcii viacerých vajíčok, čím sa zvyšuje šanca na úspešné oplodnenie. Tieto lieky si pacientky aplikujú samy po zaškolení odborníkom podľa vopred stanoveného presného harmonogramu. Počas tohto procesu vyvolávania ovulácie pravdepodobne niekoľkokrát navštívite kliniku IVF a lekár pomocou ultrazvuku a krvných testov skontroluje, či všetko prebieha podľa plánu.
Samotný odber vajíčok prebieha 34-36 hodín po poslednej hormonálnej injekcii na klinike IVF. Ide o miniinvazívny a takmer bezbolestný zákrok, ktorý trvá približne 5-15 minút. Vykonáva sa v krátkej anestézii, pred ktorou vám aplikujú do žily sedatíva a lieky proti bolesti. Na odber vajíčok sa využíva najčastejšie transvaginálna aspirácia pod ultrazvukovou kontrolou. Do vagíny je vložená ultrazvuková sonda a pod jej kontrolou sa ďalej zavádza tenká ihla, ktorá prenikne až do vaječníka. Tam sa opatrne nasajú z folikulov dozreté vajíčka a následne sa umiestnia do kultivačného média. Z narkózy sa preberiete takmer okamžite po výkone a ďalšie 2 hodiny budete sledovaná na dospávacej izbe.
Ak sa rozhodnete použiť na umelé oplodnenie spermie svojho partnera, poskytne vzorku spermií v ordinácii lekára alebo na klinike IVF prostredníctvom masturbácie v deň odberu vašich vajíčok. V niektorých prípadoch sú potrebné iné metódy odberu spermií, ako napríklad aspirácia semenníkov (extrakcia spermií priamo zo semenníka pomocou tenkej ihly alebo chirurgicky).
Proces oplodnenia a kultivácie prebieha mimo maternice, v laboratóriu, počas 3 až 6 dní nasledujúcich po odbere. Po oplodnení sa vajíčka vyvíjajú v špeciálnom prostredí, ktoré čo najlepšie napodobňuje pomery v maternici. Vo vopred určených prípadoch sa po úspešnom oplodnení vajíčok vykonáva aj predimplantačné genetické testovanie (PGT). Zvyčajne na 5.-6. deň, keď embryá dosiahnu požadované štádium, sa z nich odoberie malá vzorka. Tá sa následne testuje, aby sa zistila prítomnosť prípadných genetických porúch.
Embryotransfer sa realizuje vo vopred dohodnutom termíne, zvyčajne na 3. až 6. deň po odbere vajíčok. Samotný výkon trvá štandardne do niekoľkých minút a prebieha bez anestézie. Do maternice sa cez pošvu zavedie katéter (tenká ohybná hadička), cez ktorý sa zo striekačky prenesie vopred dohodnutý počet embryí. Po tejto procedúre môžete pokračovať ďalej v bežných denných činnostiach. Náročnejšie fyzické aktivity však radšej ešte na niekoľko dní vynechajte.
Umelé oplodnenie: Ako to prebieha a čo všetko mu predchádza? | #umeleoplodnenie
Riziká spojené s umelým oplodnením a tehotenstvom
Umelé oplodnenie však prináša aj rôzne riziká, ktoré je dôležité zvážiť. Závažné komplikácie, či už z podávaných hormónov, alebo postupov umelého oplodnenia sú zriedkavé. Avšak rovnako ako pri všetkých liečebných postupoch, aj pri umelom oplodnení existujú určité riziká.
Ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS)
Ďalšou komplikáciou pri umelom oplodnení je ovariálny hyperstimulačný syndróm. To môže viesť k dehydratácii, problémom s dýchaním a silnej bolesti brucha. Prvé dva až tri týždne po odbere vajíčok v rámci procesu mimotelového oplodnenia sa je potrebné pripraviť aj na určitý diskomfort - pobolievanie v podbrušku, pocit nafúknutého bruška. Je to spôsobené zväčšenými vaječníkmi a miernymi formami hyperstimulačného syndrómu, ktorý je po hormonálnej stimulácii relatívne častý a odznie v priebehu krátkeho času. Ťažké formy hyperstimulačného syndrómu sú už v súčasnosti veľmi zriedkavé a vo väčšine prípadov im vieme predísť.
Komplikácie pri odbere vajíčok a transfere embrya
V procese odberu vajíčok sa pomocou ultrazvuku zavedie do vaječníka cez vagínu tenká ihla a následne do každého folikulu na získanie vajíčok. Môže sa vyskytnúť mierna až stredná bolesť panvy a brucha. Existuje aj riziko poranenia orgánov v blízkosti vaječníkov, ako sú močový mechúr, črevá alebo cievy.
Infekcia
Infekcia panvy po odbere vajíčka alebo prenose embrya je menej častá. Vyskytnúť sa môže, keď sa počas vpichu dostanú baktérie do panvovej dutiny, čo vedie k infekcii reprodukčných orgánov. Príznaky môžu zahŕňať horúčku, bolesť panvy, abnormálny vaginálny výtok a niekedy celkovú nevoľnosť. Infekcie sa zvyčajne liečia antibiotikami, ale v závažných prípadoch môže byť potrebná hospitalizácia alebo chirurgický zákrok.
Mimomaternicové tehotenstvo
Napriek zvýšenému riziku sú mimomaternicové tehotenstvá stále relatívne zriedkavé v kontexte všetkých tehotenstiev IVF. Mimomaternicové tehotenstvo nastáva asi v 2 % prípadov po IVF.
Viacpočetné tehotenstvá
Viacpočetné tehotenstvá sú pri umelom oplodnení bežnejšie kvôli prenosu viacerých embryí, aby sa zvýšila šanca na úspech. Oplodnenie viacerých embryí môže viesť k viacpočetnému tehotenstvu (dvojčatá, trojčatá alebo viac). V súčasnosti sa už v rámci asistovanej reprodukcie preferuje prenos len jediného embrya do maternice ženy, čím sa znižuje percento viacplodových tehotností na riziko bežnej populácie. Sú však pacienti, u ktorých sa do maternice aj v dnešnej dobe prenášajú dve embryá. Asi v 20 % všetkých tehotenstiev, ktoré vznikli po prenose 2 embryí do maternice, dôjde ku uhniezdeniu oboch embryí. Takéto tehotenstvo je, samozrejme, oveľa rizikovejšie, a pacientka sa musí pripraviť na častejšie kontroly a obmedzenejší režim.
Riziko vrodených chýb u dieťaťa
Pacientky sa pred umelým oplodnením často pýtajú aj na to, či umelé oplodnenie zvyšuje riziká pre bábätká v zmysle vyššieho výskytu genetických abnormalít a vrodených vývojových chýb. Po 35. roku života ženy už stúpa riziko genetických abnormalít plodu, tak v prípade spontánneho otehotnenia, ako aj asistovanej reprodukcie. V súčasnosti však už máme k dispozícii aj neinvazívne testy z krvi matky, ktoré vedia odhaliť tieto najčastejšie abnormality už po 11. týždni tehotnosti. Čo sa týka výskytu vrodených vývojových chýb u bábätiek, tak zatiaľ čo v bežnej populácii je riziko 2 %, po umelom oplodnení je riziko zhruba 4 %. Preto každej tehotnej odporúčame dôsledný prenatálny skríning. Dnešné možnosti prenatálnej diagnostiky sa už posunuli tak dopredu, že odborníci na prenatálnu diagnostiku vedia odhaliť veľkú časť takýchto problémov už v 12. týždni tehotnosti. Najdôležitejším vyšetrením však stále ostáva podrobný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa tehotnosti.

Predčasný pôrod a nízka pôrodná hmotnosť
Riziko predčasného pôrodu je u jednoplodových tehotností po mimotelovom oplodnení trošku vyššie ako v prípade spontánnych otehotnení. Podľa niektorých štúdií však toto riziko klesá v prípade tehotnosti po prenose rozmrazených embryí, kedy sú hormonálne pomery u ženy takmer identické ako pri prirodzenom otehotnení. Riziko predčasného pôrodu u dvojčiat je výrazne zvýšené, ale je rovnaké tak v prípade gravidít po umelom oplodnení, ako aj spontánnych tehotností. Predčasný pôrod a nízka pôrodná hmotnosť novorodenca môže u dieťaťa spôsobiť poškodenie zraku alebo mozgovú obrnu.
Tehotenstvo po umelom oplodnení
Po tom, čo ste podstúpili mimotelové oplodnenie (embryotransfer) vás po 10 - 14 dňoch čaká tehotenský test, ktorý sa vykonáva z krvi. Následne po troch týždňoch absolvujete ultrazvukovú kontrolu, pri ktorej sa zároveň zisťuje, či došlo k správnemu uloženiu v maternici a nie mimo nej.
Tehotenský test z moču nie je vždy spoľahlivý, preto centrá asistovanej reprodukcie vyžadujú od klientok, aby si prišli dať spraviť krvný test. V centre si môžete opäť naplánovať konzultáciu, na ktorej vám lekár na základe predchádzajúceho cyklu navrhne ďalší postup.
„Tehotenstvo prebieha úplne rovnako, či žena otehotnie spontánne alebo po umelom oplodnení. Môže mať komplikácie, a môže rovnako prebiehať úplne bez nich. Každá žena a každé tehotenstvo je unikátne,“ hovorí odborná garantka Centra pre asistovanú reprodukciu Gyncare Košice doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA.
Rozdiel oproti spontánnemu otehotneniu bude žena vnímať hlavne v prvých týždňoch tehotnosti. Samotné umelé oplodnenie je určite psychicky náročné obdobie, spojené so stresom a očakávaniami. „Prvé týždne po potvrdení tehotnosti je žena kontrolovaná oveľa častejšie ako pri spontánnom otehotnení, najčastejšie raz za dva týždne. Do desiateho týždňa tehotnosti je vo väčšine prípadov potrebné aj užívať lieky, aké spontánne tehotná žena užívať nemusí. Je to kvôli tomu, že hormonálna stimulácia pred umelým oplodnením môže narušiť tvorbu hormónov vo vaječníkoch, ktoré sú nevyhnutné pre včasné tehotenstvo. Okolo desiateho týždňa tehotenstva však túto funkciu tvorby hormónov plne preberá placenta a hormonálna liečba už vo väčšine prípadov nie je potrebná,“ vysvetľuje docentka.
Najčastejšou komplikáciou včasného tehotenstva po mimotelovom oplodnení je stres a strach. „Je ťažké ho eliminovať, ale treba si uvedomiť, že to vášmu bábätku neprospieva. Je pochopiteľné, že žena, ktorá sa roky snažila neúspešne otehotnieť, sa o to svoje tehotenstvo bojí. Ale najlepšie, čo pre bábätko v brušku môžete urobiť, je byť v čo najväčšej pohode. Nie je vhodná prílišná fyzická aktivita ani náročné športy, ale prechádzky v prírode a primeraný pohybový režim vám určite pomôžu. Ležať a nehýbať sa v prípade bezproblémového priebehu tehotenstva po mimotelovom oplodnení nie je nutné, ba dokonca by sme mohli povedať, že nevhodné.“
V prípade, že sa nevyskytnú žiadne komplikácie, v 10. týždni tehotnosti po mimotelovom oplodnení je pacientka odporúčaná do starostlivosti svojho gynekológa a nie je potrebné ďalšie sledovanie v centre reprodukčnej medicíny. Riziko potratu po 10. týždni už je relatívne nízke, a ďalšia podporná liečba už zvyčajne nie je potrebná.
Otehotnenie po IVF cykle neznamená, že budú mamičky rodiť cisárskym rezom. Indikácie na cisársky rez sú rovnaké, či už žena otehotnela spontánne, alebo po metódach asistovanej reprodukcie. Dôležitý je aktuálny nález u tej ktorej ženy.
Môžeme teda jednoznačne povedať, že tehotnosť po asistovanej reprodukcii sa veľmi nelíši od tehotenstva po spontánnom otehotnení. V oboch prípadoch sú dôležité pozitívne naladenie a pravidelná prenatálna starostlivosť. V absolútnej väčšine prípadov tehotnosť po asistovanej reprodukcii prebehne bez akýchkoľvek komplikácií a po 9 mesiacoch majú rodičia doma maličkého drobca, na ktorého veľmi dlho čakali.

Úhrada výkonov asistovanej reprodukcie
Podľa Nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z. z. sa na základe verejného zdravotného poistenia uhrádzajú najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do dovŕšenia 39. roku veku života, ak ide o nasledovné príčiny neplodnosti:
- Chýbajúce vajcovody alebo nezvratné poškodenie vajcovodov diagnostikované laparoskopicky alebo laparotomicky, okrem stavov, ktoré vznikli ako následok predchádzajúcej sterilizácie alebo umelého prerušenia tehotenstva.
- Endometrióza ženy, ktorá je diagnostikovaná laparoskopicky alebo laparotomicky.
- Nezvratné poškodenie vaječníkov, ktoré je potvrdené biochemicky, laparoskopicky alebo laparotomicky, ak toto poškodenie nie je následkom umelého prerušenia tehotenstva.
- Idiopatická sterilita, ktorá je neúspešne liečená jeden rok v špecializovanom zdravotníckom zariadení.
- Mužský faktor sterility - azoospermia, astenospermia, ejakulačné dysfunkcie a ochorenia súvisiace s chemoterapiou alebo po úrazovými stavmi, ktoré sú overené andrológom.
- Imunologické príčiny sterility, ktoré sú overené laboratórne.
- Riziko dedičného ochorenia, v ktorého dôsledku nemôžu mať manželia zdravé potomstvo, ktoré je overené genetikom.
- Endokrinné príčiny sterility overené endokrinológom.
V prípadoch vyššie neuvedených sa výkony asistovanej reprodukcie na základe verejného zdravotného poistenia neuhrádzajú (100% spoluúčasť poistenca).
O úhradu každého výkonu/cyklu IVF je potrebné požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu osobitne na tlačive „Žiadosť o úhradu výkonu IVF na základe verejného zdravotného poistenia“, ktoré vypisuje Centrum asistovanej reprodukcie, v ktorom sa bude liečba realizovať. Prílohou k Žiadosti o úhradu výkonu je tlačivo „Čestné prehlásenie k žiadosti o úhradu výkonu IVF na základe verejného zdravotného poistenia“, ktoré vypisuje poistenka /pacientka.

tags: #umele #oplodnenie #tehotenstvo