Umelé oplodnenie z pohľadu Cirkvi: Etické a morálne dilemy

Slovenská republika čelí demografickej kríze, pričom narastá počet párov, ktoré majú problémy s prirodzeným počatím dieťaťa. Táto túžba vedie mnohé páry do centier umelej reprodukcie. Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), je metóda asistovanej reprodukcie, ktorá pomáha párom s problémami s plodnosťou počať dieťa. Prvé „dieťa zo skúmavky“ prišlo na svet 25. júla 1978. Odvtedy sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991. Táto metóda však od svojich počiatkov čelí silnej kritike zo strany Katolíckej cirkvi. Prečo je to tak, keď umelé oplodnenie - na prvý pohľad - iba pomáha manželom stať sa rodičmi? Všetko sa odvíja od toho, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť.

Vedecký pohľad na počiatok ľudského života

Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. K takémuto záveru môže, podľa Jána Pavla II., prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.

Cirkev učí, že žiaden cieľ, aj keď je sám osebe ušľachtilý, ako predpoklad užitočnosti pre vedu, pre iné ľudské bytosti, alebo pre spoločnosť, nemôže nijakým spôsobom ospravedlniť pokusy na živých ľudských zárodkoch alebo plodoch v matkinom lone alebo mimo neho, bez ohľadu na to, či sú schopné, alebo neschopné samostatného života. Používať ľudský zárodok alebo plod ako pokusný predmet či nástroj je zločinom proti ich dôstojnosti ako ľudských bytostí, ktoré majú právo na takú istú úctu, aká sa prejavuje už narodenému dieťaťu a každej ľudskej osobe. Osoba nemôže byť pokusným predmetom.

Ľudskú bytosť treba podľa biskupov rešpektovať a zaobchádzať s ňou ako s osobou už od jej počatia a preto má práva osoby, medzi ktoré patrí nenarušiteľné právo každej nevinnej ľudskej bytosti na život. Preto s ľudským zárodkom treba zaobchádzať ako s osobou, nie ako s vecou, predmetom.

Postoj Katolíckej Cirkvi k umelému oplodneniu

Katolícka cirkev od vzniku tejto technológie konzistentne odmieta umelé oplodnenie, považujúc ho za obídenie neplodnosti. Katolícke učenie považuje za nemorálne najmä to, že sa pri ňom oddeľuje zjednocujúci a plodivý účel manželského aktu. Spočíva v tom, že lekári v laboratóriu spoja pohlavné gaméty a neskôr umiestnia plod do matkinho lona.

Podľa biskupov počatie mimo lona ženy dáva možnosť biologickej alebo genetickej manipulácie s ľudskými embryami. Urážajú sa práva ľudskej osoby byť počatou a narodenou v manželstve a z manželstva. Takémuto chápaniu počatia odporuje a je aj hrubou urážkou ľudskej dôstojnosti klonovanie, ktoré spočíva v nesexuálnom a bezpohlavnom reprodukovaní ľudskej bytosti.

"Sám osebe akýkoľvek počestný cieľ a dobrý úmysel nestačia na to, aby sa z morálneho hľadiska stal dovoleným akýkoľvek prostriedok, ktorý biomedicínska technika poskytuje. To, čo je technicky možné urobiť, neznamená, že je to aj morálne prípustné," zdôrazňujú biskupi.

Podľa biskupov niektorí rodičia sa rozhodnú mať dieťa aj za cenu umelého oplodnenia. Sem patrí aj ohodnotenie používania zárodkov, ktoré boli získané prostredníctvom oplodnenia v skúmavke, čiže umelým oplodnením na výskumné účely. "Pri pokusoch umelého oplodnenia sa používajú také ľudské zárodky, ktoré vznikli umelým oplodnením v skúmavke. Aj tieto zárodky sú ľudské zárodky, a ako takým patrí dôstojnosť, ktorá patrí ľudskej osobe a má právo na život od prvého okamihu svojej existencie. Je nemorálne vyrábať ľudské zárodky s úmyslom, že sa budú používať ako „biologický materiál“, poskytnutý k dispozícii. Nie všetky takéto embryá pochádzajúce z umelého oplodnenia sa dostávajú do tela ženy, niektoré sa zničia, lebo sú nadpočetné. Okrem toho z tých ľudských zárodkov, ktoré sa prenesú do organizmu ženy, viac ako 80 percent neprežije, zahynie. K takému ničeniu či obetovaniu ľudských zárodkov dochádza aj v tých najlepších centrách umelého oplodnenia. A tak ako Cirkev odsudzuje umelý potrat, zakazuje aj manipuláciu so začatým ľudským životom a aj usmrcovanie týchto ľudských bytostí," zdôraznili biskupi v liste.

Katechizmus katolíckej cirkvi uvádza: „Techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici, sú závažne nemorálne.“ Heterológna inseminácia a heterológne umelé oplodnenie vraj porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná, a ktorí sú medzi sebou spojení v manželstve. Tieto techniky „zrádzajú výlučné právo manželov stať sa otcom a matkou iba jeden prostredníctvom druhého,“ píše sa v katechizme. Podľa neho oddeľujú pohlavný úkon od úkonu plodenia. Akt „zveruje život a identitu embrya moci lekárov a biológov a zavádza nadvládu techniky na počiatkom a osudom ľudskej osoby.

Dôvody nesúhlasu Cirkvi

Katolícka cirkev má voči umelému oplodneniu niekoľko výhrad:

• Oddeľovanie pohlavného úkonu od úkonu plodenia: Cirkev učí, že počatie dieťaťa by malo byť výsledkom manželského aktu, ktorý je prejavom lásky a jednoty medzi manželmi. Umelé oplodnenie tento prirodzený proces nahrádza technickým zásahom.
• Narušenie rodinných vzťahov: Použitie darcovských spermií alebo vajíčok narúša tradičné chápanie rodiny a rodičovstva. Dieťa má právo poznať svojich biologických rodičov a vyrastať v rodine, kde sú obaja rodičia prítomní.
• Manipulácia s embryami: Pri umelom oplodnení sa často vytvára viac embryí, ako je potrebné. Niektoré z nich sa zničia, zmrazia alebo použijú na výskum, čo cirkev považuje za neetické zaobchádzanie s ľudským životom.

Biskupi zdôraznili, že nielen duša človeka je pozvaná, určená a zameraná na život v nebi, na videnie Boha z tváre do tváre, ale aj jeho telo. Z tohto určenia vyplýva aj jeho dôstojnosť a svätosť. V tomto spočíva dôstojnosť a posvätnosť ľudského tela, duše a vôbec ľudskej osoby. Ešte hlbší dôvod jeho posvätnosti a dôstojnosti spočíva v jeho vykúpení.

Z tejto posvätnosti jasne vyplýva, že človek nikdy nemôže byť predmetom, vecou, objektom, ale je ľudskou osobou. Toto rozlišovanie medzi vecou a osobou je podstatné práve z hľadiska zorientovania sa v otázkach bioetiky. Vec je prostriedkom, ktorý sa používa na dosiahnutie nejakého cieľa. Osoba je však subjekt, ktorý nemôže byť degradovaný na predmet. Z tohto vyplývajú dôležité dôsledky pre ľudskú osobu práve z hľadiska bioetiky.

"Často sa tvrdí, že človek je osobou až vtedy, keď vie prejaviť niektoré svoje vlastnosti, ako slobodu, uvedomenie si seba samého atď. Keby to tak bolo, potom by sme osobu redukovali len na isté prejavy, čím by bol diskriminovaný podľa toho, či sa vie alebo nevie prejaviť," upozorňujú biskupi.

Traja americkí biskupi sa ohradili proti plánom prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť dostupnosť umelého oplodnenia. Ide o biskupa Roberta Barrona, biskupa Kevina Rhoadesa a biskupa Daniela Thomasa. Každý z nich v Konferencii biskupov Spojených štátov amerických (USCCB) zastáva rolu, ktorá sa nejakým spôsobom týka tejto témy - Barron je predsedom Výboru pre laikov, manželstvo, rodiny a mládež, Rhoades vedie Výbor pre náboženskú slobodu a Thomas je predsedom Výboru pre pro-life činnosť.

Proti plánom prezidenta Trumpa sa ohradili v spoločnom vyhlásení vydanom cez USCCB. „Dôrazne odmietame propagáciu postupov ako umelé oplodnenie in vitro, ktoré vedú k zmrazovaniu alebo ničeniu vzácnych ľudských bytostí a zaobchádzajú s nimi ako s majetkom,“ uviedli biskupi vo vyhlásení.

Biskup Michael Burbidge z Arlingtonu vo Virgínii, ktorý bol kedysi predsedom Výboru pre pro-life činnosť, vydal vlastné vyhlásenie. „Mnohé z embryonálnych detí, ktoré vzniknú v dôsledku každého procesu oplodnenia in vitro, budú buď odhodené, pretože budú považované za nežiaduce, alebo zmrazené, pretože budú považované za nepotrebné. Umelé oplodnenie svojou povahou vytvára aj ničí ľudské životy,“ uviedol Burbidge.

Deti sa nemajú rodiť z obchodného zásahu: „Každý ľudský život, narodený aj nenarodený, je posvätný a Bohom milovaný. Bez toho, aby sme znižovali dôstojnosť ľudí narodených prostredníctvom IVF, musíme uznať, že deti majú právo narodiť sa z prirodzeného a výlučného aktu manželskej lásky, a nie z obchodného technologického zásahu. A škodlivé vládne kroky na rozšírenie prístupu k IVF nesmú zároveň tlačiť veriacich k tomu, aby sa podieľali na jej zle,“ tvrdia biskupi.

Alternatívy k umelému oplodneniu

Cirkev považuje za morálne prípustné metódy, ktoré sa zameriavajú na liečbu základných fyzických alebo hormonálnych problémov spôsobujúcich neplodnosť namiesto toho, aby sa ich snažili obísť. Manželia, ktorí po vyčerpaní oprávnených prostriedkov lekárskej vedy naďalej trpia neplodnosťou, majú sa spojiť s Pánovým krížom, prameňom každej duchovnej plodnosti. Medzi alternatívy patrí NaProTechnológia, ktorá učí pár spoznávať svoju plodnosť a lieči neplodnosť hľadaním a odstraňovaním problému v tele ženy alebo muža. Ďalšou metódou je CrMS (Creighton Model), systém značenia ženskej plodnosti, ktorý páru poskytne informácie o plodných a neplodných dňoch v cykle.

Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko neplodným párom odporúča, aby sa modlili, prijali vôľu Božiu a zmierili sa so svojím stavom. Ak pár neotehotnie napriek modlitbám, navrhuje, aby si vzal dieťa z detského domova.

Biskupi tiež upozorňujú, že niekedy sa rodičia pred narodením dieťaťa pýtajú na kvalitu jeho života. Pýtajú sa, či také dieťa, ktorému chýbajú isté kvality, má prísť na svet. Niekedy sa rozhodnú, že dieťa, ktorému bude chýbať istá kvalita, nemá žiť, nie je hodné života, bude rodičom a okoliu na ťarchu. "Rozhodujú sa pre potrat, ktorý je uváženým a priamo chceným zavraždením ľudskej bytosti ešte pred jej narodením bez ohľadu na kvalitu jeho života," napísali katolícki biskupi.

Na rozdiel od katolíckej, evanjelická cirkev nevydáva striktné centrálne nariadenia platné na celom svete. Evanjelická cirkev nemá voči asistovanému oplodneniu vyslovene negatívny postoj. „Ak ide o manželov, ktorí nemôžu mať dieťa pre neplodnosť, nie sme proti asistovanému oplodneniu. Sme proti, ak je spermia od anonymného darcu, alebo k nemu pristúpi slobodná mamička. Na celej čiare odmietame klonovanie či ovplyvňovanie pohlavia,“ pokračuje ďalej Hargaš.

Asistovaná reprodukcia je pre evanjelikov pozitívom v prípade, keď pomôže vzniku a zachovaniu života, ktorý je prioritou, a tiež zachovaniu manželstva. „Práve neschopnosť počať dieťa vedie neraz k rozpadnutiu manželstva. Prieskumy hovoria, že manželstvo takmer všetkých slovenských párov, ktoré počali asistovane, bolo aj vďaka príchodu dieťaťa zachránené. Takto počaté deti sú doslova vymodlené. Ich rodičia podstúpia ťažké chvíle, obetujú veľa pre to, aby prišli na svet,“ hovorí Hargaš.

Ako sa však pozerá na tvrdenia, že pri asistovanom počatí dochádza k usmrteniu nových životov? „Ak chceme vidieť vraždu, vidíme ju. No musíme v prvom rade vidieť nový život, ktorý by za iných okolností nevznikol. Sám by som bol radšej, ak by doktori oplodnili len jedno embryo. A čo by povedal neplodným manželom, ktorí by si k nemu prišli po radu? „Samozrejme, že by som ich hneď nenabádal k tomu, aby sa rozhodli pre asistované oplodnenie. Dôležitý je duchovný rozhovor, modlitba, hľadanie iných možností. Poradil by som im aj adopciu. No ako rodič viem, že tehotenstvo je zázrak aj pre muža.

Príbehy žien a dilemy

Anna, katolíčka, ktorá podstúpila IVF, hovorí: „Spravila som veľkú chybu, že som sa dala na IVF. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila.“ Počas stimulácie hormonálne dávky zvyšovali, výsledkom bolo 21 odobratých vajíčok a 10 embryí „jednotkovej kvality“. Tehotenstvo vyšlo na prvý pokus a dnes sa tešia z niekoľkotýždňového zdravého bábätka. Napriek veľkej radosti zo syna však vo vnútri prežíva bolesť.

„Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie. Anna má 35 rokov a je si vedomá toho, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje.

Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.

Osud zmrazených embryí a legislatíva

Koľko je v slovenských centrách asistovanej reprodukcie zmrazených embryí, nevieme. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) tieto údaje nespracováva. Jedinú relevantnú odpoveď sme dostali z centra Repromedica so sídlom v Bratislave. „Za posledných päť rokov má naša klinika zamrazených cca dvetisíc embryí. Lehota zamrazených embryí je neobmedzená, ale pacientky do päť rokov embryá použijú alebo ich dávajú likvidovať, alebo darujú,“ povedala pre Postoj vedúca embryologička centra Ingrid Straszer. Deväťdesiatosem percent z nich dáva embryá likvidovať a dve percentá embryá darujú inému páru. Keby hypoteticky každé centrum malo porovnateľný počet, hovoríme už o takmer tridsiatich tisícoch zamrazených embryií za posledných päť rokov.

Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie. Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, zmrazenie embryí a podobne, vôbec nepočíta. V tom čase sa tieto praktiky ešte nerobili. Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa na Slovensku narodilo v roku 1991.

Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.

Pre zahraničnú klientelu sme atraktívni nielen vďaka už spomínanej možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že sme v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejší. Napríklad podľa údajov portálu fertilitymapper.com, ktorý mapuje ceny IVF vo Veľkej Británii, žena, ktorá je samoplatcom, zaplatí za jeden cyklus plus základné doplnkové služby ako ICSI (technika, keď sa pomocou injekcie vpraví najkvalitnejšia spermia do cytoplazmy vajíčka), ďalej za vstupné vyšetrenia a hormonálne lieky v prepočte viac ako 11-tisíc eur. Porovnali sme to s cenníkom, ktorý má Reprofit Bratislava zverejnený na svojej webovej stránke. Žena, ktorá tu pôjde na IVF ako samoplatca a rozhodne sa napríklad pre balík IVF Premium, v ktorom je už zahrnutá konzultácia, liečebný plán, monitoring, odber oocytov, spermiogram a príprava spermií, ICSI, predĺžená kultivácia, asistovaný hatching plus genetické vyšetrenia embrya a zmazenie dvoch embryí, zaplatí 3450 eur.

Okrem toho, že z optiky klientov z niektorých západných krajín sú naše centrá cenovo dostupnejšie, poskytujeme jednoduchší prístup k IVF aj z iných hľadísk. Nemáme totiž zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie, vekový limit je len pri uhrádzaní úkonov zdravotnými poisťovňami. Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži aj u nás, aj keď to nie je zákonom explicitne povolené.

Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií, napriek tomu dlhé roky po svojom legislatívnom schválení neexistoval. Zistili sme, že ho spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022.

Morálny teológ Ján Viglaš v rozhovore pre denník Postoj vysvetľuje, prečo sú metódy asistovanej reprodukcie pre Katolícku cirkev neprijateľné. Upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie. Podľa Viglaša, akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je v poriadku.

tags: #umele #oplodnenie #z #pohladu #cirkvi