Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v zákone a trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť nie je priamo viazaná na dosiahnutie určitého veku alebo ukončenie štúdia, ale na reálnu schopnosť dieťaťa zabezpečiť si vlastné životné potreby.
V prípade, že bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil. V opačnom prípade sa rodič vystavuje riziku exekúcie, keďže dokazovanie zániku vyživovacej povinnosti môže byť v takomto prípade komplikované. Je dôležité rozlišovať medzi zánikom vyživovacej povinnosti, ktorý nastáva zo zákona momentom, keď je dieťa schopné sa samo živiť, a zrušením vyživovacej povinnosti, ktoré vykonáva súd, ak bola pôvodne určená súdnym rozhodnutím.
Kedy je dieťa považované za schopné samostatne sa živiť?
Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné uspokojovať všetky svoje potreby, vrátane hmotných, kultúrnych a bývania. Toto sa preukazuje najmä tým, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby.
Ukončenie denného štúdia na strednej alebo vysokej škole je významným faktorom pri posudzovaní samostatnosti dieťaťa. Všeobecne platí, že vyživovacia povinnosť rodičov zaniká ukončením štúdia, kedy sa dieťa považuje za pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa štúdiom pripravovalo.
Avšak, právne názory sa mierne rozchádzajú v presnom určení dňa zániku vyživovacej povinnosti po ukončení štúdia. Štandardne sa uvádza deň úspešného absolvovania štátnej záverečnej skúšky, ale niektorí sa domnievajú, že relevantný je deň, kedy má dieťa možnosť prevziať si výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov nemôže žiadať o prácu vo vyštudovanom odbore.
Súdna prax pri zrušení vyživovacej povinnosti viaže zánik povinnosti spravidla na opakované zlyhania dieťaťa, ako je opakované opakovanie ročníka alebo zmena školy. Doktorandské štúdium alebo vyššie stupne vysokoškolského vzdelávania zvyčajne nezakladajú nárok na výživné od rodiča, keďže sa predpokladá, že po ukončení druhého stupňa štúdia je dieťa pripravené na pracovný trh.
Nezaopatrenosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Výnimkou môže byť trvalé zdravotné postihnutie, ktoré objektívne znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť. V takom prípade vyživovacia povinnosť rodiča nemusí zaniknúť, avšak súd musí tento nárok skúmať prísne a musí ísť o postihnutie, ktoré znemožňuje akúkoľvek prácu.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, ovplyvniť trvanie nároku dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, avšak musí ísť o výrazný a objektívne závažný rozpor.
Postup pri zrušení výživného
Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné podať návrh na súd na jej zrušenie. Návrh sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ.
Návrh na súd by mal obsahovať najmä:
- Označenie účastníkov konania (navrhovateľ a rodič/dieťa, proti ktorému návrh smeruje) vrátane osobných údajov a štátnej príslušnosti.
- Jasné vyjadrenie, čoho sa navrhovateľ domáha (zrušenie výživného na plnoleté dieťa a prípadne v akej výške).
- Dôkazy preukazujúce, že dieťa je schopné sa samostatne živiť.
Potrebné doklady a dôkazy
V rámci súdneho konania môže súd vyžadovať predloženie rôznych dôkazov na posúdenie schopnosti plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť. Medzi takéto dôkazy môžu patriť:
- Potvrdenie o zamestnaní a príjmoch dieťaťa.
- Ak dieťa podniká (napr. ako živnostník), môže súd požadovať daňové priznanie, peňažný denník a iné relevantné dokumenty.
- V niektorých prípadoch môže súd skúmať aj príjmy a majetkové pomery rodičov, aby zistil, či by dieťa v prípade zrušenia výživného neostalo bez dostatočných prostriedkov na živobytie.
- Ak dieťa nepracuje, ale je evidované na úrade práce, môže to byť jeden z faktorov, avšak samotná evidencia na úrade práce nemusí automaticky znamenať nemožnosť sa živiť.
V prípade, že rodič podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať.
Účasť na pojednávaní a zastúpenie
V situácii, keď máte pracovné povinnosti v zahraničí a nemôžete sa zúčastniť súdneho pojednávania, je potrebné sa súdu písomne ospravedlniť a uviesť dôvody neprítomnosti, najmä neodkladnosť pracovnej cesty.
Môžete splnomocniť inú osobu na zastupovanie pred súdom. V zmysle zákona Vás v tomto type konania môže zastupovať aj všeobecný zástupca, ktorý nemusí mať právnické vzdelanie. Splnomocnenie je potrebné vyhotoviť písomne a zaslať súdu.
Ako pomôcť zdravotne a inak znevýhodneným ľuďom? | Lukáš Priškin | TEDxBratislava
Čo ďalej po zrušení výživného?
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení výživného, rodič už nie je povinný platiť výživné. V prípade, že rodič platil výživné aj po tom, ako dieťa prestalo byť schopné sa samostatne živiť, môže vzniknúť preplatok.
V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia (toto platí výlučne pri maloletom dieťati). Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať, pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.
Je dôležité si uvedomiť, že dohoda rodičov o zrušení výživného bez schválenia súdom nie je právne záväzná. V prípade, že bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby súd toto rozhodnutie aj zrušil.
V súdnom konaní má súd viesť účastníkov k zmierlivému vyriešeniu veci. V prípade, že sa rodič so synom dohodnú na zrušení vyživovacej povinnosti, môžu uzatvoriť súdny zmier, ktorý však podlieha schváleniu súdom. V takom prípade bude pojednávanie skôr formálne a nebude sa vykonávať rozsiahle dokazovanie.