Keď sa povie Veľká Fatra, mnoho z vás si predstaví rozľahlé kopce a nekonečné lúky. Teda v prípade, že nežijete v oblasti Turca, konkrétne Blatnice, kde má toto pohorie výrazne odlišný charakter. A asi najlepším dôkazom sú 2 kopce, Tlstá a Ostrá.
Vysoké skalné bralá, úzke chodníčky pomedzi skaly, či po hrebeni, sem-tam nejaké „retiazky“. Túra na Tlstú a Ostrú sa považuje aj za jednu z najkrajších u nás, čo je samozrejme veľmi subjektívne.
No mám pocit, že zospodu kopce toľko neudrú do oka, rovnako nepatria ani medzi veľmi vysoké, keďže Tlstá má 1 373 m n.m. a Ostrá 1 247 m n. m. Pritom v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry sa pohybujete vo výškach okolo 1 500 m n. m. No pritom ponúkajú všetko pre poctivú a hlavne zábavnú túru, vrátane skvelých výhľadov.
Na každý z vrcholov môžete ísť aj samostatne, čo sa hodí najmä, ak nechcete ísť dlhšiu túru. Pretože chodníčky tu nie sú vôbec zadarmo, treba sa poriadne dívať pod nohy a sústrediť aj v prípade, že nemáte dieťa na chrbte.
Navyše cez obidva sa dá spraviť samostatne okruh. My sme ich ale spojili, začínali Tlstou, kam sme sa vydali hneď prvou odbočkou na modrú z Gaderskej doliny. Ak by ste šli ďalej Gaderskou dolinou, teda okolo Blatnického hradu a potom hore, videli by ste ešte po ceste aj najväčšiu jaskyňu Veľkej Fatry - Mažarnú.
Následne by ste sa rovnako dostali na Tlstú a zbehli by ste tak, ako sme šli my hore. Ja som šiel tento variant z dôvodu, že som ho poznal a vedel, čo ma čaká - pri túre s malým dieťaťom na chrbte základ úspechu. Jaskyňu sme teda obišli, ale aspoň o dôvod viac sa sem opäť vypraviť a vyskúšať zase druhú stranu....všetko zlé je na niečo dobré.
Príprava na túru a začiatok
Po príjazde do Blatnice už čaká nové platené parkovisko. Nové pre nás, keďže pred 3 rokmi ešte bolo free. Ale za 5 € rád podporím miestnych, pretože okolie je skutočne nádherné a udržiavané.
Prejdeme kúsok dolinou a hneď za chatovou oblasťou ideme na modrú značku. Ak pôjdete ale dolinou ďalej, môžete ísť na Tlstú aj inou cestou a okrem toho môžete ísť pozrieť Blatnický hrad a rovnako čaká po ceste najväčšia jaskyňa Veľkej Fatry - Mažarná. Dole môžete ísť potom ako sme šli my hore.
Ak pôjdete ale rovnako ako my, čaká vás hneď naberanie výškových metrov. Ale vďaka okoliu rozhodne neubíjajú, navyše chodník začína mierne a až postupne pridáva na sklone. Postupne sa začína dolina otvárať a nad vami uvidíte ďalšie skalné bralá. Rozhodne sa oplatí dvihnúť hlavu.
Keď vyjdete viac nad pásmo lesa, sú skaly rovnako majestátne. Nahor stále po modrej, postupne sa za vami ukáže aj dominanta Veľkej Fatry - Krížna. Túra ponúka celkovo netradičný pohľad aj na hlavný hrebeň - teda aspoň mne príde iný ako bežne.
Výstup na Tlstú a prechod na Ostrú
Rozľahlý vrchol Tlstej ponúka okrem výhľadov na oblasť Turca aj ideálne miesto na posedenie a bez strachu, že vám dieťa kdesi "zahučí".
Na Ostrú pokračujeme po zelenej. Tu už dávajte pozor, hlavne keď je mokro. Aj keď nenaberáte veľmi metre, idete v štýle „hore-dole“, čo je celkom únavné. A pozor na vodu, nikde po ceste nie je žiadna studnička.
Keď sa pripojíte k žltej značke na „Zadnej Ostrej“, začína zrejme najkrajšia časť celej túry a pochopíte, prečo sa kopec volá Ostrá.
Ak máte so sebou malé deti a nie sú veľmi zdatné v turistike, dávajte skutočne veľký pozor, alebo na Ostrú radšej nechoďte. Na vrchol vedie len jedna značená cesta, čiže späť pôjdete tou istou a nájdete tu reťaze - čo môže byť problém najmä cez krásne slnečné dni v rámci víkendov, prázdnin a podobne.
Treba sa dostať aj cez skalné okno, čo s mladým na chrbte znamenalo trochu menšieho plazenia. Hore máte pocit, akoby ste boli niekde v Dolomitoch. Vrchol je ale „odsadený“, takže ho môžete aj vynechať, keby praskal vo švíkoch.
Návrat a zhodnotenie túry
Sem to bolo cca 12,4 km a 1 250 výškových metrov. No tým, že sa na chodníku treba poriadne sústrediť s takým cenným nákladom, je únava asi ako po 2 000 výškových.
Môžete sa potom vrátiť späť na Zadnú Ostrú a zbehnúť po žltej do Blatnickej doliny, čo je ešte dlhší variant, ale zase uvidíte o dolinu viac. My sme sa vrátili späť na „Muráň“, pričom cesta nadol dá rovnako zabrať. Korene, skaly, strmý svah a množstvo traverzov. Najmä, ak máte ťažký batoh a vtedy sú pevné topánky s oporou členku základ.
Cestou nadol som zrejme nechtiac stlačil pauzu na hodinkách, preto aj „zblbol“ GPX záznam - vidíte to ako rovnú čiaru v mape. Celá túra mala nakoniec cca 17 km po parkovisko. Ale myslím, že keď vás modrá opäť vypľuje v Gaderskej doline, ťažko odoláte kofole. Ja som ešte v pohode „zblajzol“ tanier pre dvoch.
Verím, že vás video a fotky trochu naladili na túru, navyše len samotná Blatnica stojí za návštevu a môžete zvoliť aj pohodovú prechádzku Blatnickou alebo Gaderskou dolinou.