Americký najvyšší súd len pred pár dňami zrušil federálne právo na potrat dané verdiktom Roe v. Wade z roku 1973. Ten zaručoval interrupcie do šiesteho mesiaca tehotenstva. Toto rozhodnutie je kľúčovým okamihom amerických dejín, ku ktorému sa dlho schyľovalo, a zároveň dôkazom štiepenia americkej spoločnosti. Súčasné zneplatnenie rozsudku však neznamená, že budú potraty na federálnej úrovni nelegálne. Rozhodovanie o nich bude na jednotlivých štátoch.
Už pred konečným potvrdením verdiktu sa niektoré konzervatívne štáty pripravovali na to, že potraty zakážu. A teraz to môžu urobiť. A v prvých trinástich štátoch už takzvané „trigger laws“ začínajú platiť.
Súd pritom rozhodol v rozpore s vôľou väčšiny Američanov. Zachovanie súčasného výkladu ústavy okolo práva žien na potrat si totiž praje zhruba dvakrát toľko Američanov, než koľko by si prialo zvrátenie verdiktu z roku 1973. Podľa nedávneho prieskumu spoločností Politico a Morning Consult bolo 53 percent voličov v USA proti zrušeniu rozsudku Roe vs. Wade.
„Samozrejme štáty, ktoré majú liberálnejších voličov, budú zaručovať prístup k interrupciám aj naďalej. Iné štáty zrejme svoje zákony len sprísnia. Bude v tom veľký zmätok. Nepochybne to povedie k ilegálnym výkonom potratov alebo k potratovej turistike,“ píše vo svojej analýze v denníku The New York Times (NYT) Charlie Savage. „Súd by teraz mohol chcieť zasahovať aj do ďalších oblastí súkromného života, ako je antikoncepcia alebo sobáše ľudí rovnakého pohlavia,“ dodáva.
„Radikálne rozhodnutie Najvyššieho súdu o potratoch začína novú, nebezpečnú éru,“ píše vo svojom komentári editorský tím denníka The Washington Post. Kontroverzný verdikt okamžite spustil nevôľu u mnohých Američanov. Do ulíc amerických miest vychádzajú tisíce demonštrantov.
História prípadu Roe v. Wade
Najvyšší súd USA už v roku 1973 svojím historickým verdiktom v prípade Roe verzus Wade garantoval právo žien na takéto zákroky, až do 22., respektíve 24. týždňa tehotenstva. Rozhodnutie prijaté 22. januára 1973 pomerom hlasov 7 ku 2, ktoré zahrnulo interrupcie do výkladu práva na súkromie, bolo odvodené na základe Dodatku č. 14 Ústavy USA. Daný spor je dodnes platným precedensom napriek niektorým úpravám a dodatkom.
Norma L. McCorvey (vystupujúca pod pseudonymom Jane Roe) bola slobodná tehotná žena usilujúca o potrat. Argumentovala, že počala počas znásilnenia a dovolávala sa práva na potrat z dôvodu uplatnenia 14. dodatku Ústavy USA. Texaský súd danú žiadosť, že na základe článku 1196, ktorý povoľoval interrupciu iba za účelom ochrany života matky, potvrdil.
Súd rozhodol, že: „...nesúhlasíme s tým, aby štát Texas na základe prijatia jednej z teórií života smel potlačovať práva tehotnej ženy. Každopádne opakujeme, že štát má dôležitý a legitímny záujem na zachovanie a ochranu zdravia tehotnej ženy (...) a že má i ďalší dôležitý a legitímny záujem na ochrane potenciálneho ľudského života. Význam oboch záujmov s postupujúcim tehotenstvom narastá a v určitom okamihu sa stáva naliehavým.(...) Za obrat k naliehavosti môžeme považovať približne koniec prvého trimestra.“ Najvyšší súd teda rozhodol, že do skončenia prvého trimestra je interrupcia plne v kompetencii tehotnej ženy a štát nemôže do tohoto rozhodnutia žiadnym spôsobom zasahovať.
Súd tiež rozhodol, že: „so zreteľom k dôležitému a legitímnemu záujmu štátu je okamih „obratu k naliehavosti“ daný schopnosťou samostatného prežitia. Dôvodom je predpoklad, že plod môže od tohoto okamihu zmysluplne žiť mimo matkinu maternicu.“
V spore Planned Parenthood of Southeastern Pensylvania et. al. vs. Robert P. Casey et. al. (1992) bola napadnutá ústavnosť piatich ustanovení zákona štátu Pensylvánia o kontrole potratov z roku 1982. Napadnuté boli paragrafy, ktoré vyžadovali, aby žena žiadajúca o potrat udelila informovaný súhlas najmenej 24 hodín pred samotným zákrokom; splnomocnenie jedného z rodičov maloletej žiadateľky; nariadenie, že okrem výnimiek v zákone musí vydatá žena podpísať vyhlásenie, ktoré potvrdzuje, že o veci potratu informovala manžela, paragraf, ktorý definoval stav „medicínskej núdze“ a paragrafy obmedzujúce potratové kliniky. Najvyšší súd rozhodol, že uvedený zákon nie je v rozpore s ústavou, zároveň však potvrdil samotné právo na potrat podľa sporu Roe vs. Wade. Týmto sporom bolo potvrdené rozhodnutie v spore Hodgson vs..
Spor sa dostal pred Najvyšší súd až potom, čo Jane Roe porodila a poskytla svoje dieťa k adopcii. Samotný Najvyšší súd v danom rozhodnutí rozhodol, že právo na interrupciu spadá pod ochranu súkromia, táto ochrana však nie je v ústave implicitne uvedená. „Ústava vyslovene nezmieňuje žiadne právo na súkromie. Každopádne vo viacerých prípadoch (...) súd uznal, že právo na osobné súkromie či záruka istých oblastí či sfér z ústavného hľadiska existujú.“
24. júna 2022 Najvyšší súd rozsudok v pomere 6:3 zrušil. Vyhlásil pritom: „Ústava USA nepriznáva právo na umelé prerušenie tehotenstva. Právomoc regulovať umelé prerušenie tehotenstva sa vracia ľuďom a ich voleným zástupcom,“ uviedol súd v rozsudku.
Dopady rozhodnutia
Potratové kliniky vo svetle nových zákazov rušia naplánované termíny a tehotné ženy rýchlo hľadajú alternatívnu starostlivosť. Denník NYT opisuje prípad kliniky Women's Health Center of West Virginia v meste Charleston, ktorá hneď v piatok zrušila všetky dohodnuté termíny. Ženy, ktoré chcú ukončiť tehotenstvo, ale žijú v štátoch, kde teraz možnosť navštíviť potratovú kliniku miznú, teraz rýchlo vyhľadávajú starostlivosť v iných štátoch alebo sa obzerajú po iných možnostiach, píše NYT. Aj tento spôsob ukončovania tehotenstva by sa však mohol stať terčom reštrikcií v štátoch s republikánskym vedením.
„Žiadna žena by nemala byť nútená stať sa matkou,“ povedala istá devätnásťročná účastníčka protestu.
Len nedávno začal v Texase platiť zákaz umelých potratov po šiestom týždni tehotenstva. Tento zákon zakazuje interrupcie od momentu, keď je možné detegovať ozvy srdca plodu, teda skôr než mnohé ženy vôbec vedia, že sú tehotné. Takýto striktný zákon už schválili v desiatich "republikánskych" štátoch, no s výnimkou Texasu v žiadnom z nich doteraz pre súdne spory nenadobudol účinnosť.
Výsledkom je takmer 65-tisíc tehotenstiev spojených s násilným pohlavným stykom. Tých 65-tisíc neželaných tehotenstiev zahŕňa 14 štátov, ktoré prakticky úplne zakázali interrupcie. V deviatich je potrat povolený len v prípade, že je to absolútne nevyhnutné pre záchranu života matky. V piatich platí výnimka pre obete znásilnenia, ale ukazuje sa, že lekári sa veľmi opatrne stavajú k vykonávaniu potratov bez ohľadu na okolnosti. Okrem toho je v týchto štátoch celkovo obmedzený prístup k interrupciám, teda ich v podstate ani nemá kto vykonávať. Ženy, ktoré chcú ísť na potrat, často musia cestovať niekam inam. Je to problém najmä pre chudobnejšie Američanky, ktoré si to neraz nemôžu dovoliť.
„V 14 štátoch, ktoré zaviedli úplný zákaz potratov, sme odhadli, že 519 981 dokonaných znásilnení bolo spojených so 64 565 tehotenstvami počas štyroch až 18 mesiacov platnosti zákazov,“ napísali autori štúdie. Až 26 313, teda 45 percent týchto tehotenstiev, bolo v Texase.
Fanatickosť odporcov interrupcií dobre ilustruje nedávna debata, ktorá sa odohrala v Senáte štátu Missouri. Demokrati tu predložili návrh, aby potraty boli povolené v prípade znásilnenia a incestu. „Bude v Amerike náboženská tyrania?“ pýta sa v súvislosti s týmto návrhom denník Štandard. „Chcete obnoviť inštitúciu potratov, aby deti mohli podstupovať interrupcie v štáte. Jednoročné dieťa potom môže ísť na potrat,“ vyhlásil počas diskusie na adresu demokratov Eigel.
Politické dôsledky
Prístup k interrupciám, reprodukčné práva a práva žien sú témy, ktoré môžu výrazne zarezonovať v prezidentskej kampani. Američania si budú vyberať šéfa Bieleho domu už 5. novembra. Prvý politik sa chváli, že je to jeho zásluha, že štáty môžu zakazovať interrupcie, lebo na Najvyšší súd dostal konzervatívnych sudcov. Biden zase tvrdí, že chce súčasný stav zvrátiť.
Podľa expertky na politickú komunikáciu Diany Carlinovej si republikáni aj demokrati uvedomujú, aká dôležitá môže byť táto debata. Príkladom je rok 2022. Len niekoľko mesiacov po rozhodnutí Najvyššieho súdu sa vtedy konali voľby do Kongresu. Republikáni očakávali, že sa im podarí ovládnuť obe jeho komory. Nakoniec však z toho bola len väčšina v Snemovni reprezentantov, no nie v Senáte.
„V deň volieb podľa prieskumov voliči v kľúčových štátoch ako Michigan a Pensylvánia označili potraty - nie infláciu alebo kriminalitu - za najdôležitejšiu otázku v strednodobom horizonte. Červená vlna (červená je tradične farba republikánov, pozn. red.) sa nekonala. Namiesto toho demokrati získali kreslo v Senáte a republikáni výrazne zaostali za očakávaniami, keď ledva získali späť Snemovňu,“ uviedla Carlinová. „Niekoľko štátov vrátane Kansasu, kde žijem, dokonca odmietlo zákaz potratov v júni 2022. Interrupcie budú motivovať voličov oboch strán. Tá, ktorá to lepšie dokáže využiť, by mohla blížiace sa voľby vyhrať.“
Šok v Pentagóne, Trump má problém. Draxler reaguje na neuveriteľné vyhlásenie prezidenta USA
Medzinárodné porovnanie
Amerika však nie je jediná. K podobným rozhodnutiam sa uchýlilo napríklad aj Rusko či Poľsko. V niektorých krajinách sú interrupčné zákony stavané tak, že v centre pozornosti sa ocitá zdravie a život tehotnej ženy, kým inde sú dekriminalizované úplne.
Vo Fínsku môže žena o vykonanie potratu požiadať aj zo socio-ekonomických dôvodov. Vo Veľkej Británii sa zas berie ohľad na celkový stav a pohodu ženy, ako aj na iné okolnosti. V Zimbabwe, v Maroku a v Peru sú zákony interpretované prísnejšie. Lekár môže potrat vykonať len v prípade, ak sa v ohrození ocitne fyzické zdravie ženy. V Ghane či v Bolívii sa zákon týka nielen fyzického, ale aj duševného zdravia ženy. V Chorvátsku je povolené vykonať potrat aj vo vyššom štádiu tehotenstva, a to v prípade, ak je plod ťažko chorý.
V krajinách, kde sú potraty dekriminalizované úplne, za ne tehotnej žene nehrozí žiaden trest. Môže sa slobodne rozhodnúť a lekári žene plne dôverujú, že rozhodnutie, ktoré vykoná, bude to najlepšie pre jej fyzické, ale aj duševné zdravie. Napríklad v Severnom Írsku boli potraty dekriminalizované v roku 2020. Na požiadanie ženy je možné vykonať potrat do 12. týždňa tehotenstva. To, že sa zmenil zákon ale neznamená, že ženy k takýmto službám aj majú prístup. Následkom toho musia niektoré ženy aj po zmene zákona cestovať kvôli vykonaniu procedúry do Anglicka.
Malta je jediná európska krajina, kde je vykonávanie potratov zakázané, a to aj vtedy, ak sa v ohrození ocitá život matky a dieťaťa. Kriminalizácia potratov sa neraz vzťahuje aj na ektopické tehotenstvá alebo na samovoľné potraty. El Salvadore bola už nejedna žena aj za samovoľný potrat odsúdená na 50 rokov za mrežaami. V týchto krajinách má nenarodený plod rovnaké práva ako tehotná žena.
V roku 2014, v čase, keď boli zákony mimoriadne prísne aj v Írsku, lekári niekoľko týždňov umelo udržiavali pri živote ženu, ktorej mozog už nevykazoval žiadnu aktivitu. Bola totiž tehotná. Lekári takto rozhodli napriek tomu, že rodina ženy si to nepriala.
K dekriminalizácii potratov došlo tento rok aj v Kolumbii, žena môže o potrat požiadať do 24. týždňa tehotenstva. Od roku 2020 môže o zákrok do 14. týždňa požiadať aj v Argentíne. Slovenské zákony umožňujú žene požiadať o potrat do 12. týždňa tehotenstva.
