Kedy dieťa vie chytiť loptu: Vývojové míľniky a ako podporiť motorický rozvoj

V predpandemickom období sa viac ako tri štvrtiny detí venovali nejakej pohybovej aktivite - individuálnym športom, aj tímovým športovým hrám. Opatrenia, ktorých cieľom bolo zamedziť šíreniu koronavírusu, to však zmenili. Výsledok? Viac ako polovica detí (58 %) sa v súčasnosti hýbe menej ako pred pandémiou. Aj medzi dospelými prevláda pasívne trávenie voľného času. Pozeraniu televízie sa venuje viac ako polovica rodičov, a to najčastejšie zo všetkých aktivít.

„Ak sa rodič hýbe a má aktívny životný štýl, dieťa sa pridá. Je to pre neho prirodzené najmä do veku desať rokov. Šport možno nie je pre každé dieťa, ale pohyb áno,“ hovorí Michala Bednáriková, prezidentka Asociácie športovej psychológie. Dodáva, že na deficit pohybu u malých detí čoraz častejšie upozorňujú aj tréneri. „Je to dnes bežné, že sedemročný chlapec nevie chytiť a hodiť loptu. Cestou, ako zodvihne ruku, loptu stratí. Kým naša generácia k týmto prirodzeným pohybovým zručnostiam prichádzala na ulici, dnešný svet to v mnohých prípadoch neumožňuje, na deti vonku číha omnoho viac rizík.“

Šport má mnoho benefitov. Okrem fyzického rozvoja dáva aj psychologické podnety pre rozvoj osobnosti dieťaťa. „Môže ho naučiť disciplíne, pravidelnosti, trpezlivosti, uvedomeniu si, že veci, ktoré za to stoja, nemám hneď a musím pre ich dosiahnutie niečo spraviť. Učí udržiavať vzťahy, komunikovať s ľuďmi, vychováva vodcovské typy. Šport je život nanečisto, kde si dieťa môže natrénovať veľa zručností, ktoré bude využívať neskôr v živote.“

Tipy na cviky s deťmi nájdete aj na stránke www.pohybjezdravy.sk. Kampaň a motivácia verejnosti k pohybu je podporená súťažou o 100 športových smart hodiniek a množstvo ďalších cien.

Motorický vývin dieťaťa

Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Zásadný je prvý rok života dieťaťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.

Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času. V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi.

Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.

Čo sleduje pediater na preventívnej prehliadke?

Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď. Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra). Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).

Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?

Pozor na nevhodné pomôcky: Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.

Pozor na nevhodnú manipuláciu: Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.

Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu.

Pozor na nevhodné spôsoby nosenia detí: Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné. Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbanie do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.

Pozor na pasívny sed? V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.

Balenie na široko, len ak je potrebné: Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.

Najlepšia pomoc je žiadna pomoc: Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.

Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy

Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.

Pasenie koníkov

Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne. Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či hrať deku. Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi, pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vaničke.

Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.

Prvé vzpriamenie

Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.

Druhé vzpriamenie

Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vzalo. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.

Otáčanie z chrbta na bruško

Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šijou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany.

Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.

Pivotácia

Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed. A až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.

Štvornožkovanie

Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, znamená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.

Ak máme doma klzké podlahy (laminátové, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.

Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.

Sed

Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyri posadiť samo, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnou vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).

Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené.

Bohužiaľ, niektoré knihy o starostlivosti o dieťa (predovšetkým preložené americké) k pasívnemu posadzovanie nabádajú. Nenechajte sa ale zviezť. Dieťa si pasívnym sedom netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka.

Hračky a hry pre deti

Hračky a hry pre deti dokým začnú liezť po štyroch

Prvé mesiace po narodení bábätka je najdôležitejšia vaša prítomnosť a vrelá náruč. Spievajte im vaše obľúbené pesničky alebo básničky uvidíte, ako to dokáže dieťatko upokojiť. Dieťatka sa dotýkajte, hladkajte môžete urobiť masáž bruška, čo mu napomôže k zlepšeniu trávenia. Masírujte plošným dotykom okolo pupka v smere hodinových ručičiek. S básničkou „Kolo, kolo mlýnske“ môžete krúžiť obomi dolnými končatinami, tiež v smere hodinových ručičiek. Nebojte sa stehnami ísť úplne k brušku.

Pre 2- mesačné bábätko sú ideálne čierno-biele obrázky. Od približne 2. mesiaca sa začína u dieťatka zlepšovať zrakový kontakt a postupne aj otváranie dlane a cielený úchop. Vhodné je zo začiatku detičkám ukazovať čiernobiele knižky, hračky alebo kartičky, vďaka čomu sa im bude dariť lepšie fixovať zrakom. Hračky im ukazujte približne 40 cm pred tvárou, aby neboli príliš ďaleko alebo naopak blízko. Dôležité je aby dieťa vedelo rotovať hlavou voľne na obe strany. Pohybujte hračkou pomaly do strán až tak, aby využilo celú rotáciu pohybu.

Keď dieťa leží na chrbte, hračky a ani akékoľvek stimuly nedávajte za hlavu, to ich bude nútiť hlavičku zakláňať. Hračku dajte ľahko pod úroveň očí, aby ich zrak smeroval trochu dole. Rovnako to platí aj pri používaní hrazdičiek. Postavte ich tak, aby hrazdička bola nad úrovňou pupka. Keď bábätko leží na bruchu hračky nedávajte veľmi vysoko, pretože ho to stimuluje do záklonu. Položte ich na podložku tesne pred bábätko, aby vedelo jednoducho zafixovať zrakom.

Okolo 4. až 5. mesiaca môžete dávať ruky detičiek do oblasti kolien, chodidiel a postupne im viac nožičky ukazovať a dávať ich až k ústam. S pesničkou „Pec nám spadla“ približujte ruku a chodidlo krížom k sebe a vystriedajte aj druhú stranu.

Hračky a hry pre deti od lezenia do stabilnej chôdze

V tomto období je už hra a rozmanitosť pohybu u detí oveľa pestrejšia. Aj v tomto veku existuje veľa pomôcok, ktoré skôr detskému vývoju škodia akoby ho podporovali. Pomôcky, ktoré sa dieťaťu snažia urýchliť vývoj určite nie sú tou správnou voľbou. Medzi také pomôcky jednoznačne patria chodítka. Na trhu môžete nájsť pasívne chodítka (pavúky) alebo aktívne chodítka (vozíky na tlačenie). Tieto pomôcky sú jednoznačne nevhodné na používanie pokiaľ dieťa samostatne a stabilne nechodí. Naučia sa v nich zlý stereotyp chôdze, ktorý im môže spôsobiť problémy do budúcnosti, napr. Upravte vašu domácnosť, tak aby sa dieťaťu čo najmenej pri lezení šmýkalo napríklad detskými podložkami.

Pokiaľ vaše dieťa nelezie po štyroch, ale plazí sa po bruchu je vhodné navštíviť fyzioterapeuta, ktorý vám ukáže formou hry cviky na podporu lezenia.

Hračky a hry pre deti, ktoré samostatne chodia

Pokiaľ už deti dokážu samostatne a stabilne chodiť otvára sa nám veľké množstvo pomôcok, ktoré detský vývoj podporujú. Dráhy na preliezanie môžete sťažiť a zaradiť rôzne skoky, preskoky, podliezanie, preliezania a hádzanie lopty. Medzi hračky, ktoré rozvíjajú detský vývoj patria napríklad rôzne hojdacie/ balančné dosky, Piklerov triangel na lezenie a rebriny. Na vývoj detskej nohy a stability sú vhodné nestabilné plochy ako bosu, balančná podložka, balanční masážni ježkovia alebo senzomotorické podložky.

V tomto veku je veľmi časté rozhodovanie nad tým aké odrážadlo je vhodné pre dieťa kúpiť. Pokiaľ je odrážadlo nízke a široké v oblasti sedátka dieťa automaticky viac vytáča bedrové kĺby dovnútra a odráža sa na vnútornej strane chodidla. Tým si podporuje neideálny stereotyp, ktorý sa môže prejaviť následne v chôdzi. Odrážadlo by malo byť pevné a v oblasti sedátka nie príliš široké, tak aby pri odraze využívalo celé chodidlo nie len vnútornú časť. Vhodnejšie sú dvojkolesové odrážadlá, pretože dieťa musí viac balancovať a tým sa lepšie zapoja svaly trupovej stabilizácie.

Ak sa Vám doma nahromadilo veľké množstvo hračiek, vyberte deťom len pár ktoré na hracej ploche bude mať a pravidelne ich obmieňajte. Dvojkolesové odrážadlo podporuje vývoj rovnováhy. Pri veľkom počte hračiek sa dieťa horšie sústredí na jednu aktivitu. Dieťa si ich následne toľko neobkuká a keď mu ich ukážete o niekoľko týždňov znovu budú zaujímavé na skúmanie.

Pri hrách s deťmi sa skúste zapojiť celá rodina, trávte spolu čo najviac času bez mobilných telefónov. Vy rodičia ste pre deti vzorom, takže keď uvidia že sa hýbete a športujete dávate im ten najlepší základ k pohybu do budúcnosti.

Tipy na záver

Ak ste kreatívne duše môžete si spolu s deťmi senzomotorický koberec vyrobiť. Pri výrobe určite zapojte aj deti, tým natrénujete aj jemnú motoriku. Fantázie sa medze nekladú a môžete použiť či už rôzne prírodne materiály ako napríklad kamienky, gaštany, šišky, konáriky alebo gombíky, loptičky, varešku atď.

Ak deti učíte hod loptou zhora, povedzte im aby si dali loptičku k uchu a skúsili počúvať či im loptička niečo nešepká, potom odpočítajte 1-2-3 a hop.

Chytanie lopty je schopnosť, ktorá si vyžaduje dobrú vizuálno-motorickú koordináciu, teda koordináciu medzi zrakom a rukami. Vyžaduje si tiež plánovanie pohybu, rovnováhu, vizuálnu presnosť a vnímanie hĺbky/vzdialenosti. Zároveň sú loptové hry dobrou príležitosťou pre dieťa naučiť sa hrať s inými deťmi a mnoho ďalších užitočných vecí, o ktorých sa dozviete v našom článku.

Míľniky v chytaní lopty

Tipy ako dieťa naučiť chytať loptu

1. Gúľanie veľkej lopty: Podobne, ako pri príprave na hádzanie lopty, gúľanie je skvelým prvým krokom, ako sa zoznámiť s loptou. Dieťa si sadne na zem s rozkročenými nohami. Väčšiu loptu, napr. fit loptu pregúľajte smerom k dieťaťu tak, aby ju mohlo pritiahnuť rukami k sebe. Gúľanie lopty učí dieťa sledovať pohľadom pohybujúci sa predmet a natiahnuť sa za ním rukami v tej správnej chvíli. Začnite veľkou loptou, ktorú bude dieťa poľahky sledovať a bez problémov ju uchopí rukami. Postupne môžete používať aj menšiu loptu určenú pre malé deti, ktorú je jednoduché uchopiť.
2. Vizuálno-motorická koordinácia: Začnite s pomaly sa pohybujúcimi predmetmi ako je balón, aby sa dieťa učilo očami sledovať hýbajúci sa predmet a nasledovať ho aj pohybom. Keď sa dieťa naučí ako stopovať balón a predvídať smer jeho pohybu, bude mať dostatok času pripraviť telo na potrebný pohyb. Hneď ako dieťa zvládne tento stupeň, môžeme hádzanie balóna zrýchliť a zvýšiť dieťaťu latku.
3. Zadovážte dieťaťu loptu, ktorú je jednoduché uchopiť: Existuje mnoho tipov lôpt, ktoré je jednoduché uchopiť. Úchop je takisto kľúčovou pohybovou zručnosťou, najskôr v podobe hrubej motoriky, teda uchopovania väčších predmetov, ktorá sa postupne zjemňuje na úchop ceruzky a pera.
4. Catch ball: Zábava pre deti i dospelých. Ide o okrúhly tanier vystlaný priľnavou textíliou, na ktorú sa na to určená loptička ľahko prilepí. Výborný spôsob, ako trénovať vizuálno-motorickú koordináciu. Začnite tak, že sa postavíte blízko k dieťaťu a loptu hodíte tak, aby sa poľahky prilepila na tanierik, ktorý drží v rukách vaše dieťa. Ide o to, aby najskôr pochopilo, o čo v hre ide. Postupne sa od dieťaťa môže vzdialiť. Môžete na to použiť aj malý dutý kužeľ, ktorý dieťa chytí do rúk hore nami a doň chytá loptičku, alebo zrolovanú ponožku. Kreativite sa medze nekladú.

Prečo vôbec dieťa učiť ako chytať loptu?

Loptové hry zlepšujú vizuálno-motorickú koordináciu a zvyšujú schopnosť priestorového a periférneho videnia. Pri hre s loptou dieťa využíva viacero zmyslov: zrak, hmat, sluch, trénuje rovnováhu, jemnú aj hrubú motoriku a sústredenie. Mozog organizuje celé telo, vyhodnocuje vzdialenosť a rýchlosť a učí sa rýchlo reagovať na približujúcu sa loptu. Dieťa sa cez loptovú hru učí vzťah medzi príčinou a následkom. Manipulácia s loptou je skvelou prevenciou proti mnohým poruchám, ako napr. dyspraxia, dysgrafia, dyslexia a mnohé iné, ktoré sa prejavia v neskoršom školskom veku. V dnešnej dobe je na trhu mnoho rôznych hier, technologicky vyspelejších ako je lopta, ktoré rozvíjajú rôzne iné schopnosti. Netreba však zabúdať, že aj pri takom jednoduchom nástroji ako je lopta si dieťa pestuje veľmi komplexné schopnosti, ktoré v budúcnosti budú určovať jeho ďalší rozvoj a progres aj v iných oblastiach, ako napr. čítanie a písanie. Navyše hra s loptou dostane dieťa na čerstvý vzduch a denné svetlo, tak potrebné v dnešnej dobe, kedy trávime oveľa viac času vo vnútri. Čerstvý vzduch a denné svetlo sú pre zdravie a imunitu dieťaťa nepostrádateľné. Denné svetlo dokonca vplýva aj na kvalitu zraku. Štúdie preukázali súvislosť medzi množstvom denného svetla a rozvojom krátkozrakosti u detí. Čím menej času dieťa trávi na dennom svetle, tým je pravdepodobnosť vzniku krátkozrakosti oveľa vyššia. Denné svetlo totiž produkuje dopamín, ktorý okrem iného zabraňuje splošteniu očnej gule, čo je sprievodným javom krátkozrakosti. Takisto, hra s loptou ho núti očami hýbať rýchlo a rôznymi smermi, núti okohybné svaly zaostriť na blízko i do diaľky. To všetko prispieva k ostrému zraku. Pozeranie sa do obrazoviek, či už je to televízor, počítač, tablet alebo mobil, fixuje pohľad dieťaťa na blízku vzdialenosť a malú plochu, čo je pre ľudské oko neprirodzené. Takto oči lenivejú, pretože robia minimum pohybu, čo má vplyv na rozvoj ďalších funkcií mozgu. Dynamická akomodácia, to znamená, rýchle prispôsobenia sa oka na rôzne vzdialenosti, farby, tvary a množstvo svetla sa najviac rozvíja do 5-7 roka života dieťaťa. Preto je v tomto veku dôležité, aby dieťa trávilo čo najviac času vonku, behalo, naháňalo sa, hralo sa s loptou, preskakovalo, atď.

Neurofyziológ Rajović upozorňuje, že polovica detí dnes nevie chytiť loptu do dvoch dlaní, chytajú ju do náručia. 5-ročné deti by to už mali zvládnuť. Niektoré deti dokonca uhnú, lebo sa lopty boja. Podľa Rajovića však niet lepšej hračky, hoci je v súčasnom koncepte technológií lopta zaznávaná. Dieťa sa najlepšie učí prostredníctvom hry a pohybu. Ak teda chcete niečo urobiť pre to, aby sa mozog vášho dieťaťa normálne rozvíjal, stačí mu kúpiť loptu.

Prečo vypnúť telku a telefóny?

Dieťaťu, ktoré len pozerá do obrazovky, či už televízora, tabletu, ajpedu, fixuje oko na túto malú plochu. „Lenivé“ oko je nútené robiť iba minimum pohybu, čo znamená, že sa nemôžu poriadne rozvíjať dôležité funkcie mozgu. Pokrivkáva tzv. dynamická akomodácia, ktorá sa vyvíja do piateho - siedmeho roku rýchlymi pohybmi oka, behaním, naháňaním predmetov, preskakovaním prekážok. Tieto aktivity deti v súčasnosti vymenili za technológie, následkom čoho je nerozvinutý mozog, rovná sa poruchy učenia. Je dôležité, aby deti znova objavili loptu, nezáleží na tom, či bude malá, veľká, mäkká, tenisová, futbalová. Ale aby každé dieťa malo loptu a mohlo sa s ňou dosýtosti vyhrať.

tags: #v #akom #veku #je #schopne #dieta