Kedy je najlepší vek na otehotnenie?

V súčasnosti nie je výnimočné, ak žena rodí prvýkrát po 35. roku života. Trend odkladať si založenie rodiny na čas, keď budete mať kariéru, peniaze aj byt, nemusí byť ten najlepší nápad. Plodnosť má dobu obmedzenú. Náš dnešný životný štýl so sebou často prináša aj odkladanie tehotenstva do vyššieho veku v porovnaní s minulosťou. A preto si stále viac a viac kladieme otázky ako: Kedy je najlepší čas mať dieťa? Kedy sa moja plodnosť začne znižovať? Ako môžem zistiť, či mi hrozí predčasná menopauza? Fertilný vek, alebo plodné obdobie, je dôležitý časový interval v živote ženy. V rozhodovaní o založení rodiny by sme však nemali myslieť len na našu plodnosť, ale aj materiálnu alebo psychickú pripravenosť.

Pýtali ste sa už niekedy, prečo sa v súvislosti s počatím dieťatka hovorí oveľa viac o veku ženy ako o veku muža? Na začiatku splodenia potomka dochádza k splynutiu vajíčka a spermie. Každá žena sa už narodí s konkrétnym počtom folikulov vo vaječníkoch (približne 1 až 2 milióny). To znamená, že nezrelé folikuly, teda potenciálne vajíčka, čakajú vo vaječníkoch od narodenia až dovtedy, kým sa žena nerozhodne otehotnieť. Rovnako ako každá bunka v našom tele, aj tieto “budúce vajíčka” sú vystavené rôznym vplyvom, ktoré v nich môžu spôsobovať mutácie alebo ich inak poškodzovať. A čím dlhšie vo vaječníkoch čakajú, tým vyššia je pravdepodobnosť, že budú nejakým spôsobom poškodené. Okrem pomyselného starnutia “budúcich vajíčok” sa s pribúdajúcim vekom taktiež neúprosne znižuje ich počet v oboch vaječníkoch.

Vek je u žien navyše najvýraznejším faktorom pre neplodnosť. Po 35. roku života plodnosť rapídne klesá a okolo 40. až 45. roku života sa blíži k nule. Podľa niektorých výskumov sa až 90 percent vajíčok u žien vyčerpá do 35. roku života ženy.

Dvadsiatničky: Biologicky najplodnejšie obdobie

Tento vek je biologicky najplodnejší! U väčšiny žien sú periódy a ovulácia pravidelné a kvalita aj množstvo vajíčok sú na vrchole. Prirodzené otehotnenie je najjednoduchšie a aj tehotenstvo zvykne mať najlepší priebeh. V tomto veku máte dosť energie a po pôrode sa rýchlo zregenerujete. Panvové dno dvadsiatničiek je najsilnejšie, takže nezvykne často hroziť predčasný pôrod. Z lekárskeho hľadiska ste práve teraz najlepšia kandidátka na materstvo. Experti hovoria, že plodnosť ženy vrcholí medzi 20. a 30. rokom života, žena preto v tomto období najľahšie otehotnie. Podľa vedúceho lekára spoločnosti Reprofit Martin Stanislava Tomáša má telo najlepšie podmienky na otehotnenie medzi 20. až 28. rokom života. Okolo 24. roku života ženy je počet vajíčok najväčší a najvhodnejší k oplodneniu. Najbezpečnejší vek matky a najnižšie riziko? Medzi 23. a 32. rokom života.

Druhá vec je vaša sociálna situácia. Môžete ešte študovať alebo si budovať kariéru, možno ešte nemáte svoj byt ani financie na zakladanie si rodiny. A možno ste vo svojej duši ešte sama dieťa, takže bábätko z tohto pohľadu nemusí byť ten najlepší nápad.

Juhokórejskí vedci a vedkyne uskutočnili štúdiu, v ktorej pomocou štátnych zdravotných záznamov zisťovali, čo sa stalo so ženami 18 rokov po narodení prvého dieťaťa. Do štúdie bolo takto zapojených viac ako 4000 žien z dvoch regiónov Južnej Kórey. Cieľom štúdie bolo zistiť vzťah medzi vekom pri prvom pôrode a úmrtnosťou ženy. Konkrétne tieto výsledky naznačujú, že ženy, ktoré porodili svoje prvé dieťa vo veku 24 a 25 rokov, žijú dlhšie, než ženy, ktoré porodili pred spomínaným vekom alebo po ňom. Vedci však zdôrazňujú, že je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či načasovanie pôrodu žien predstavuje riziko pre ich zdravie a dĺžku života.

Vedci a vedkyne v štúdii zverejnenej v časopise Maturitas porovnávali 1 498 žien, ktoré mali prvé dieťa vo veku 20 až 23 rokov, 1 033 žien, ktoré mali prvé dieťa vo veku 24 až 25 rokov, a 1 513 žien, ktoré mali prvé dieťa vo veku 26 až 36 rokov. Použili aj štátne zdravotné záznamy, aby zistili, čo sa stalo s týmito ženami o 18 rokov neskôr. Výsledky získané počas analýzy ukázali trend v tvare písmena "U". To znamená, že čím ďalej boli matky v čase pôrodu od veku 24 alebo 25 rokov, tým bolo riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny v priebehu nasledujúcich 18 rokov vyššie až o 5 %.

Tridsiatničky: Postupný pokles plodnosti

Tak ako celé telo pomaly starne, starnú aj vaše vaječníky a kvalita vajíčok sa mierne zhoršuje. Preto aj oplodnenie je o niečo ťažšie. Je to ale postupný proces, takže krátko po tridsiatke sú vaše vyhliadky lepšie a postupne sa zhoršujú smerom ku štyridsiatke. Zhruba po 35. roku šance na otehotnenie začnú klesať rýchlejšie. A to isté platí aj v prípade, že budete potrebovať podstúpiť umelé oplodnenie. S pribúdajúcim vekom sú vyhliadky postupne menšie i pri IVF. Medzi 30. a 32. rokom začína plodnosť postupne klesať, oveľa rýchlejšie sa znižuje po 35. až 37. roku.

Tridsiatničky ale často žijú zdravšie ako dvadsiatničky, nepotrebujú prelietavať zo vzťahu do vzťahu, majú už zabehnutú kariéru aj partnerský vzťah, čo je dobrý základ pre založenie si rodiny. Podľa zistení vedcov a vedkýň je riziko vrodených chýb plodu najnižšie vo veku medzi 23. a 32. rokom života matky.

Pri analýze plodov starších matiek vyplýva, že pri tehotenstvách nad 40 rokov sa riziko vrodených vývojových chýb (krku, hlavy, očí, uší) zvyšuje dvojnásobne (až o 100%) v porovnaní s mladšími matkami. Nárast je veľký aj v prípade rizika chýb močových ciest (o 34%).

Štyridsiatničky a staršie: Zvýšené riziká a nižšia pravdepodobnosť

Samozrejme, je dobré odložiť materstvo na čas, keď sa cítite pripravená. Trend budovať si kariéru a odkladať dieťa ale nie je najlepší. Tehotenstvo je už oveľa menej pravdepodobné. Po štyridsiatke sa kvalita aj množstvo vajíčok zmenšuje ešte výraznejšie. Aj menštruačný cyklus sa už môže stať menej pravidelným. Povedzme si to otvorene, v tomto veku už smerujete k menopauze. To spôsobuje, že otehotnenie je oveľa komplikovanejšie a pravdepodobnosť prirodzeného počatia je oveľa nižšia. Navyše, máte vyššie riziko opakovaných potratov.

Vysoký vek muža tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu.

Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu. Podobne je to aj u mužov, ale riziko v tomto prípade nie je také vysoké ako u žien. S vyšším vekom muža (po 40. - 50. roku života) rastie aj riziko niektorých tehotenských komplikácií, rovnakých, ako spôsobuje vyšší vek ženy, teda spontánny potrat, predčasný pôrod, riziko niektorých neuropsychiatrických chorôb, riziko onkohematologických ochorení u potomstva.

Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké.

S blížiacou sa päťdesiatkou alebo krátko po nej prichádza menopauza. Príroda teda dáva najavo, že čas mať dieťa už vypršal. Preto ani prirodzené ani umelé oplodnenie nie je už v takomto veku žiaduce. Hrozí, že bábätko nevynosíte, prudko rastie možnosť vrodených chýb. Okrem toho už budete dosť stará aj na samotnú výchovu dieťaťa.

Faktory ovplyvňujúce plodnosť

Kvalita vajíčok má zásadný vplyv na plodnosť, ktorá sa vekom ženy výrazne mení. Zatiaľ čo muži tvoria nové spermie konštante v priebehu života, ženy sa narodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá neustále ubúda. Vajíčka zanikajú prirodzeným procesom, ktorý môže byť u niektorých žien rýchlejší, u iných pomalší. Napriek tomu, že pri narodení majú ženy jeden až dva milióny vajíčok, počas fertilného života dozrie a uvoľní sa pri ovulácii približne len štyristo vajíčok. Všetky ostatné zaniknú.

Zásadná je aktuálna reálna kvantita vajíčok a reálna ovariálna rezerva. Znížená zásoba vajíčok spôsobuje v cykle umelého oplodnenia to, že v danom cykle sa chystá na ovuláciu oveľa menší počet vajíčok, ktoré sme schopní získať. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov. Pokles vajíčok je neustály, kontinuálny a nevieme ho zásadne ovplyvniť v pozitívnom smere.

Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok. Sú ženy, ktoré majú genetickú predispozíciu na predčasnú menopauzu a ich ovariálna rezerva klesá oveľa výraznejšie a rýchlejšie.

Kvalita vajíčka nevieme individuálne otestovať a zhodnotiť. Jediným vyhodnotiteľným kritériom na posúdenie kvality vajíčka je tehotenstvo ukončené pôrodom. V dnešnej dobe však máme možnosť geneticky vyšetriť embryá.

Pri cykle umelého oplodnenia niekedy odhalíme zvýšený počet geneticky zlých (aneuploidných) embryií aj u zdravých žien v mladom veku. Aj u nich sa môže vyskytovať 20 % - 30 % aneuploidných embryí. Štandardne však dochádza k nárastu nízkej kvality embryí hlavne po 40. Je to samozrejme individuálne, ale tieto štatistiky dotvárajú celkový obraz.

S pribúdajúcim vekom ženy rastie aj riziko vzniku vývojových chýb. S vekom ženy sa zvyšuje aj riziko vzniku vývojových chýb. Medzi 23. a 32. rokom života je riziko vrodených chýb plodu najnižšie.

Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi riziko tehotenstva mladých matiek sú faktory súvisiace so životným štýlom, napríklad konzumácia alkoholu, fajčenie a skúsenosti s drogami. Ženy mladšie ako 22 rokov často jednoducho nie sú na tehotenstvo dobre pripravené. Na druhej strane, u matiek starších ako 32 rokov sa často kumulujú negatívne vplyvy prostredia, napríklad znečistené ovzdušie, vystavenie chemickým látkam, no do hry vstupujú aj iné faktory.

Každý jednotlivec a pár má individuálny reprodukčný potenciál. Aj 30-ročné ženy môžu mať výrazne zníženú kvalitu alebo kvantitu vajíčok a môžu trpieť predčasnou menopauzou. Naopak, niektoré ženy aj po štyridsiatke veľmi ľahko otehotnejú a nemajú problém donosiť dieťa. Neexistuje záruka toho, aký priebeh bude mať pokles plodnosti - či bude plynulý, alebo strmý.

Možnosti a prevencia

Jednou z možností je aj vyšetrenie hladiny AMH (anti-Müllerovho hormónu) v krvi. Výsledok nám poskytne obraz o tom, koľko funkčných folikulov aktuálne vo vaječníkoch máme. Nízke hodnoty môžu byť jedným z dôvodov neplodnosti a u niektorých žien taktiež napomáhajú určiť riziko predčasnej menopauzy. Pomocou odberu krvi môže lekár taktiež individuálne podľa potreby stanoviť hladiny ďalších dôležitých hormónov alebo vitamínov, ako napr. hladinu TSH, androgénov, vit. D atď.

Ďalej môžete podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie vaječníkov na zistenie prítomnosti dozrievajúceho folikulu, počas ktorého lekár preverí aj výstelku maternice.

V súčasnosti neexistuje žiaden liečebný postup, ktorým môžeme zvýšiť kvalitu vajíčok. Rovnako nevieme zvýšiť reálnu ovariálnu rezervu. Možnosťou, ako si zachovať plodnosť, je zamrazenie adekvátneho počtu vajíčok v mladšom veku, keď predpokladáme ich vyššiu kvalitu. Vajíčka tak zároveň chránime pred budúcimi možnými negatívnymi faktormi, ktoré môžu ich kvalitu výrazne znížiť.

Plodnosť nevieme zvýšiť zmenou životného štýlu, no pozitívnou zmenou životného štýlu vieme predísť tomu, aby bol pokles plodnosti výrazný. Výrazný pokles plodnosti je spôsobený predovšetkým fajčením, obezitou a metabolickými syndrómami.

Tehotenstvá vo vyššom veku sú rizikové, ale našou úlohou nie je vás tým vystrašiť. Podstatné je informovať o tom, no predovšetkým o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. Príčinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia. Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve, ktorý je spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Ďalej je to riziko tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu, viacpočetnej gravidity a niektorých chromozomálnych abnormalít, ako je Downov syndróm.

Predimplantačná genetická diagnostika nie je automaticky indikovaná každému páru, ale pre mnohých môže byť toto vyšetrenie embryí benefitom. Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy - NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test.

Za tehotenské komplikácie spojené s vyšším vekom ženy sa často označuje preeklampsia, predčasný pôrod, rovnako aj tehotenská cukrovka. Riziko tehotenskej cukrovky sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Aj v tomto prípade existuje možnosť podstúpiť skríningové vyšetrenie, ktoré toto riziko odhalí. Vďaka tomu môžete preventívne zasiahnuť a upraviť svoju hmotnosť a životný štýl ešte pred počatím, a tak výrazne znížiť riziko rozvinutia tehotenskej cukrovky.

Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu. Ak vopred odhalíme riziká vedúce k predčasnému pôrodu, napríklad meraním krčka maternice, vieme preventívne zasiahnuť napríklad podávaním progesterónu.

Preeklampsia je veľmi časté ochorenie, ktoré sa priemerne vyskytuje u 8 % žien. Vo vyššom veku rastie aj výskyt tohto ochorenia. Súvisí to s vysokým tlakom, poruchou funkcie obličiek alebo niektorých orgánových systémov.

Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká.

tags: #v #akom #veku #otehotniet