Stáva sa, že niektorí rodičia bývajú úplne rozčarovaní z narastajúcej neschopnosti zvládnuť výbuchy hnevu svojho dieťaťa. Vyzerá tak rozumne, dospelo, a potom sa v obchode plnom zákazníkov jedovito váľa po zemi, zatiaľ čo oni na sebe cítia uprené pohľady prizerajúcich sa. Shutterstock Rodičia mu dohovárajú, skúšajú to s pokarhaním, capnú mu na zadok, nič nepomáha. Majú potom už len jedno želanie-zmiznúť z dohľadu iných.
Prečo má dieťa tieto nekontrolované výbuchy hnevu? Medzi 2. a 5. rokom života je povrchová kortikálna oblasť mozgu už rozvinutá a umožňuje dieťaťu hovoriť a rozumieť reči ostatných, teda i rodičovským prednáškam plným dobrých rád. Ale hĺbková oblasť mozgu, nazývaná limbická, ktorá umožňuje kontrolovať nálady, je ešte nezrelá, takže dieťa sa jeduje a vzdoruje pri sebamenšej mrzutosti. Je zachvátené hnevom a už ani nevie, čo ho vyprovokovalo. Rozčúlenie rodičov alebo ich morálna lekcia nepôsobí, ale ešte stupňuje jeho hnev a zúfalstvo nad vlastnou bezradnosťou.
Musíme dieťa predovšetkým upokojiť. Musíte ho objať rovnako ako novorodenca, ktorý vás potrebuje ako ochranný obal, a umožniť mu, aby si zhromaždilo energiu vytryskujúcu na všetky strany. Shutterstock Môžeme ho objať fyzicky. Vezmeme ho do náručia a povieme mu, že sme smutní rovnako ako ono. Ak je však príliš rozčúlené a neznesie ani len dotyk, sadneme si k nemu, aby sme sa dostali na jeho úroveň, a povieme mu, že aj my sa hneváme, že tento košík bol zle vymyslený alebo že si v živote nemôžeme kúpiť všetko, čo by sme chceli. Alebo jednoducho odveďme jeho pozornosť na nejaké iné predmety záujmu. Ak nič z toho nepomôže, vyjdime s ním z obchodu a vráťme sa domov, ale bez kriku a obviňovania. Prizerajúcim sa osobám vysvetlíme, že dieťa je iba unavené. Nesmieme zabúdať, že sme tiež hovorcami svojho dieťaťa a jeho zástupcami pre vzťahy s verejnosťou!
Ako vymedziť hranice bez násilia?
Vstupuje vaše dieťa do vašej konverzácie s partnerom? Dejte mu najavo, že musí počkať, ale pritúľte ho k sebe, aby cítilo, že naň myslíte. Prichádza vás o niečo prosiť, keď hovoríte do telefónu? Posaďte si ho na kolená, tlmene pokračujte v hovore a pritom ho objímajte. Prichádza a ťahá vás za oblečenie, keď hovoríte s niekým iným? Neodstrkujte ho tvrdo; položte mu ruku na rameno, aby vedelo, že beriete na vedomie jeho žiadosť.
Ne/Bude agresívne?
V prostredí, v ktorom panujú vzťahy zaisťujúce dieťaťu pocit bezpečia, sa jeho agresívne a asociálne sklony regulujú. Základnou myšlienkou teda nieje potlačiť za každú cenu jeho agresivitu ani na ňu odpovedať rovnako- agresivitou, ale využívať jej potenciál pre rozvoj energickej, dokonale sociálne integrovanej osobnosti. Vzťahy vzájomnej dôvery, prostredie dobrej komunikácie, návyk vyjadrovať svoje myšlienky umožňuje prirodzene veľmi aktívnemu dieťaťu nasmerovať energiu pozitívne a stať sa dynamickou a zaujímavou osobnosťou.
ADHD a jeho vplyv na správanie detí
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou, je stav, ktorý sa prejavuje symptómami hyperaktivity, impulzivity a nepozornosti. Tieto deti majú ťažkosti s plánovaním, často strácajú a zabúdajú veci, sú citlivejšie na kritiku a majú problémy s vyjadrovaním svojich pocitov. Okrem toho, deti s ADHD majú často nižšie sebavedomie, ťažko nadväzujú priateľstvá a nedosahujú školské úspechy zodpovedajúce ich potenciálu.
ADHD nie je choroba, ale stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog dieťaťa s ADHD je nastavený na nadmernú aktivitu, pričom mu chýbajú tlmivé procesy, ktoré by brzdili túto zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruche pozornosti sú určité systémy mozgu oslabené alebo nezrelé. Dôležité je pozerať sa na ADHD nielen ako na deficit, ale aj ako na súbor silných stránok. Deti s ADHD bývajú kreatívne, majú bohatú fantáziu, vycítia nálady a sú ochotné pomáhať. Majú silný zmysel pre spravodlivosť.
Diagnózu ADHD stanovuje detský neurológ v spolupráci s psychológom, psychiatrom a špeciálnym pedagógom. Diagnóza ADHD sa zvyčajne stanovuje až v školskom veku, aj keď typické symptómy sú prítomné skôr. V liečbe ADHD sa uplatňuje farmakoterapia, psychoterapia a EEG-biofeedback. Farmakoterapia zahŕňa lieky, ktoré posilňujú psychickú činnosť, sústredenie pozornosti a znižujú psychomotorický nepokoj a impulzivitu.
Praktické stratégie pre rodičov detí s ADHD
- Vytvorenie harmonogramu dňa
Deti s ADHD majú ťažkosti so zvládaním udalostí v čase. Vytvorenie časového plánu im pomôže zorientovať sa v každodenných situáciách. Zaraďte tvorbu harmonogramu do dennej rutiny, najlepšie ráno. Na papier nakreslite priebeh dňa pomocou symbolov alebo hodín, ktoré dieťaťu porozumie. Vysvetlite mu, čo v aký čas musí vykonať a prečo je to dôležité. Dovoľte mu, aby do plánu navrhlo aj vlastné nápady a uplatnilo svoj výtvarný talent. Harmonogram umiestnite tak, aby bol pre dieťa počas dňa dostupný. Keď budete potrebovať uskutočniť ďalšiu naplánovanú aktivitu, ukážte ju dieťaťu v harmonograme. Pripomeňte mu aktivitu ešte pred tým, než má byť uskutočnená, napríklad: „Pozri o 10 minút musíme odísť z domu.“ Opäť mu to pripomeňte o 5 minút, 3 minúty a 1 minútu. Dôležité je, aby ste harmonogram dodržali. Ak ho už raz vytvoríte, musí byť pre Vás záväzný.
- Cvičenie „senzorického okruhu“
Deti s ADHD majú veľa energie, ktorá sa prejavuje neustálym pohybom. Cvičte s dieťaťom tzv. senzorický okruh (sensory circuit), ktorý sa preukázal byť účinnou metódou pri redukcii príznakov hyperaktivity. Je to 10 - 15 minút trvajúca aktivita s významným vplyvom na schopnosť koncentrovať pozornosť a učiť sa. Senzorický okruh pozostáva z 3 typov činností - budivé, komplexné a upokojujúce.
- Budivé aktivity: činnosti, ktoré spôsobujú rýchlu zmenu smerovania hlavy, napríklad poskakovanie, preskakovanie, vyskakovanie, točenie sa či rýchle vychádzanie a schádzanie zo schodíkov.
- Komplexné aktivity: činnosť, pri ktorej bude dieťa musieť uplatniť komplexné pohybové sekvencie, napríklad rovnovážne cviky, váľanie sa po zemi zo strany na stranu alebo plazenie.
- Upokojujúce aktivity: aktivity, pri ktorých sa využíva tlak. Medzi ne patrí napríklad tlačenie rúk oproti sebe, tlačenie do steny alebo do pevne umiestnenej stoličky, iné izometrické cvičenia alebo akákoľvek namáhavá práca.
Každá z typov činnosti by mala trvať 3 - 5 minút. Senzorický okruh je zábavnou činnosťou, ktorá napomáha znižovaniu hyperaktivity, budovaniu sebavedomia a zlepšeniu senzorimotorických schopností. Pre svoju jednoduchosť a krátke trvanie by mala byť zaradená do dennej rutiny detí (nielen) s ADHD doma alebo v škole, najlepšie ráno.
- Semafor ho naučí „dvakrát merať“
Impulzivita je jadrovým symptómom ADHD a prejavuje sa tým, že deti najprv konajú alebo rozprávajú a až potom myslia. Na zníženie impulzivity je výborná technika semafor, ktorú môžete Vaše dieťa naučiť. Táto technika sa uplatňuje najmä u dospelých ľudí so závislosťami, je však výborná pri akomkoľvek type impulzívneho správania. Pozostáva z 3 mentálnych krokov, symbolicky predstavujúcich farby semaforu - červenú, oranžovú a zelenú.
- Červená: „Stop, zastav sa“.
- Oranžová: Dieťa si kladie otázky: „Aké možnosti sa mi ponúkajú? Aké budú ich krátkodobé a dlhodobé následky?“ A dochádza k výberu najlepšej z možností.
- Zelená: Uskutočnenie vybranej možnosti a zhodnotenie následkov.
Pre deti môže byť spočiatku náročné uplatňovať len mentálny koncept, preto si môžete semafor fyzicky vyrobiť, napríklad z tvrdého papiera. Spočiatku budete musieť semafor za dieťa uplatňovať Vy. Keď opäť dostane jeden zo svojich skvelých nápadov, napríklad zamiešať Vám kávu malíčkom, zdvihnite semafor a prejdite si s ním všetky kroky. Bude to vyzerať takto: Červená zastaví dieťa: „Stop, nenamočím si malíček do kávy.“ Pri oranžovej nechajte dieťa rozmýšľať, čo sa stane, ak by uskutočnilo a neuskutočnilo túto akciu. Nech si vyberie najlepšiu z možností: „Ak to spravím, dôsledkom bude, že mama sa nahnevá a môžem si navyše popáliť prst…radšej to teda neurobím.“ Zelená bude znamenať v tomto prípade neuskutočnenie akcie: „Neurobím to.“ Spočiatku budete možno aplikovať semafor a hodnotiť situácie až po ich uskutočnení, to však nevadí.
- Prispôsobenie jazyka
Pri komunikácii s deťmi s ADHD platí 8 jednoduchých pravidiel:
- Dávajte jednoduché inštrukcie, snažte sa vyhnúť príkazom a zákazom.
- Používajte pozitívne formulácie, napríklad miesto: „Nerdgaj do mňa stále“ použite „Posaď sa, prosím Ťa, trochu ďalej“. Ak dieťa robí niečo, čo Vám je nepríjemné, môžete doplniť popis Vášho stavu, napríklad: „Posaď sa, prosím Ťa, trochu ďalej, je mi nepríjemné, že do mňa udieraš“.
- Keď s dieťaťom rozprávate, používajte očný kontakt.
- Rozprávajte celkovo menej, stručne a jasne.
- Zo situácie, keď hrozí, že „stratíte nervy“, radšej odíďte.
- Nevyhrážajte sa. Neurážajte sa na neho.
- Vyberajte si svoje „zápasy“ s ním, väčšinu z nich nevyhráte.
- Chváľte, chváľte, chváľte.
- Spánok je najlepší liečiteľ
Deti s ADHD majú veľmi často problémy so spánkom. Kvalitný a dostatočne dlhý spánok pozitívne ovplyvní náladu, schopnosť koncentrácie, kontroly impulzov a rozhodovania. Tu je niekoľko tipov, ako zlepšiť spánok Vášho dieťaťa:
- Dodržujte pravidelnú predspánkovú rutinu a buďte v nej konzistentní. Dbajte na to, aby Vaše dieťa išlo do postele každý deň v rovnakú hodinu, aj počas víkendov alebo prázdnin.
- Dbajte na to, aby sa Vaše dieťa minimálne 1 hodinu pred zaľahnutím do postele vyhlo počítačovým hrám, televízii, športovým aktivitám a hre vonku.
- Na podporu sekrécie melatonínu je vhodné, aby sa dieťa presunulo z miestnosti s jasným svetlom do miestnosti s tlmeným svetlom, v ktorej bude následne spať.
- Zaraďte do predspánkovej rutiny relaxačné aktivity, napríklad čítanie z knižky, rozprávanie príbehov, krátke kreslenie alebo vyfarbovanie.
- Dieťa by nemalo ísť spať hladné, ľahké jedlo pred predspánkovou rutinou mu pomôže zaspať. Určite sa však vyhnite čokoláde a nápojom obsahujúcim kofeín, ako je káva, zelený a čierny čaj alebo kola.
- Zabezpečte optimálnu teplotu miestnosti a minimalizujte zvuky, ktoré môžu do miestnosti, kde Vaše dieťa spáva, prichádzať zvonku alebo z iných bytov, ak bývate v paneláku.
- Počas dňa by dieťa malo byť čo najviac vonku na slnku. Slnečné žiarenie, najmä v ranných hodinách, napomáha dobrej regulácii vylučovania melatonínu.
- V zdravom tele zdravý duch
Štúdie ukazujú, že ADHD sa vyskytuje približne dvakrát častejšie u detí a študentov s nezdravým životným štýlom, zahŕňajúcim nižšiu úroveň fyzickej aktivity, viac času stráveného za počítačom a videohrami a konzumáciu nezdravých jedál. V rodinách s deťmi s ADHD by teda zdravý životný štýl nemal byť len „prefláknutou“ frázou.
- Pravidelne si s dieťaťom zašportujte (aspoň 2x za týždeň), najlepšie na čerstvom vzduchu.
- Obmedzte príjem sladkých jedál a nápojov. Skúste nahradiť cukor prírodnými sladidlami, napríklad medom, agáve sirupom alebo inými a postupne znižujte dávku. Sladkosti môžete nahradiť aj sušeným ovocím.
- Obmedzte čas, ktorý Vaše dieťa trávi pred televíziou, počítačom alebo tabletom. Stanovte si jasné pravidlá používania elektronických zariadení a dodržiavajte ich. Namiesto sedenia pred televíziou sa môžete spoločne venovať nejakej kreatívnej aktivite alebo si zahrať spoločenskú hru.
- Pomôžte mu s emóciami
Deti s ADHD sú veľmi senzitívne na akýkoľvek náznak kritiky, nepochopenia alebo ukrivdenia. Trest dieťaťa za uvoľnené emócie ho však učí emócie potláčať, čo môže vyústiť do psychosomatických ťažkostí, ktoré sú u týchto detí častejšie v porovnaní s deťmi bez ADHD.
- Ak cítite, že k Vám prichádza hnev na Vaše dieťa kvôli jeho emócii, zastavte sa alebo odíďte na chvíľku do inej miestnosti. Získate tým čas na upokojenie sa, čo Vám umožní nevyhrocovať situáciu a nezhoršovať ju vlastným hnevom, ktorý budete o pár minút ľutovať.
- Ak sa Vám podarilo „vychladnúť“ alebo ste skôr racionálny typ a emócie Vášho dieťaťa sa Vás natoľko nedotýkajú, pomôžte mu pochopiť jeho emočný stav. Môžete jeho emóciu popísať, napríklad: „Vidím, že sa hneváš kvôli tomu, že som Ti nedovolila už viac pozerať televíziu.“ Môžete ďalej pokračovať vo vysvetľovaní okolností situácie, vždy však používajte Vaše hľadisko, napríklad: "Nemám z toho dobrý pocit a chcela by som, aby sme teraz išli von“. Nie je vhodné používať vyjadrenia, ktoré hodnotia samotné dieťa, napríklad: „Si lenivec, že sedíš stále pred telkou!“ Nepoužívajte ani vyjadrenia o konkrétnych následkoch, ktoré nemusia byť pravdivé, napríklad: „Keď budeš toľko pozerať televíziu, pokazia sa Ti oči.“ Ak budete situáciu myslieť na 100% vážne a nebudete mať o nej žiadne pochybnosti, Vaše dieťa sa určite rýchlo upokojí a ešte Vám pomôže, napríklad s prípravou vecí.
Autizmus alebo porucha autistického spektra
Autizmus alebo porucha autistického spektra je vývojový stav, ktorý ovplyvňuje to, ako osoby ním postihnuté vnímajú svet. Vyznačuje sa ťažkosťami v komunikácii a sociálnej interakcii, opakujúcim sa správaním a vysokou mierou sústredenosti na konkrétne záujmy. Autizmus je spektrum, čo znamená, že každý ho prežíva inak. Autizmus sa u detí zvyčajne začne prejavovať okolo druhého roku života. Častejšie postihuje chlapcov, pričom v ideálnom prípade by mal byť diagnostikovaný do 36. Ide však len o priemerný údaj. Konkrétny počet sa líši od krajiny ku krajine. Porucha autistického spektra zahŕňa celý rad stavov charakterizovaných problémami v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní. Aj keď sa termín „typy autizmu“ v klinickej definícii bežne nepoužíva, pacienti s touto diagnózou môžu mať rôzne úrovne potrieb. Často sa spája s problémami v komunikácii a sociálnych zručnostiach, ako aj s opakujúcim sa správaním. U pacientov s Aspergerovým syndrómom, ktorý je považovaný za miernejšiu formu autizmu, je často pozorovaná priemerná až nadpriemerná inteligencia, no tiež ťažkosti so sociálnymi interakciami. Okrem týchto foriem sa dá autizmus rozdeliť na vysokofunkčný a nízkofunkčný. Vysokofunkčný autizmus sa zvyčajne vzťahuje na pacientov, ktorí majú silné verbálne a kognitívne schopnosti, ale môžu zápasiť s nadväzovaním vzťahov, zmyslovou precitlivenosťou, zvládaním emócií alebo riešením problémov.
Príznaky detského autizmu sa často objavia pred dosiahnutím 3. roku života. Ak spozorujete oneskorenie vo vývoji alebo niektorý z vyššie spomenutých symptómov, obráťte sa na svojho pediatra. Presné príčiny vzniku autizmu u detí nie sú doposiaľ úplne pochopené. Výskum však naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. užívanie určitých liekov v tehotenstve (napr. Autizmus je najpravdepodobnejšie spôsobený kombináciou vyššie uvedených činiteľov. Očkovanie autizmus nespôsobuje - rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra. Ak sa nájdu odchýlky vo vývoji, so stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu. Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov.
Príznaky autizmu u detí | prvá časť |
Vývojové fázy dieťaťa a ich podpora
Psychomotorický vývoj je jedným z najdôležitejších procesov v živote každého človeka, a preto mu treba venovať dostatočnú rodičovskú pozornosť. Avšak nezabúdajme, že netreba hneď na začiatku očakávať veľké pokroky. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa je iné a môže sa stať, že bude vo vývoji buď zaostávať alebo práve naopak veľmi napredovať. Akými vývojovými fázami dieťa prejde a ako sa k nim treba postaviť? O čo sa treba pri jednotlivých fázach snažiť a ako s dieťaťom cvičiť? To sa dozviete v tomto článku.
Poloha na brušku
Táto poloha je pre deti veľmi dôležitá. Je to začiatok ich dlhej cesty k získaniu úplnej kontroly nad svojím telom. Táto fáza začína v približne 5. mesiaci, kedy sa deti budú snažiť prevrátiť z chrbta na bruško. Pokiaľ sa mu prevrátenie podarí pred 5. Je dôležité dieťatku ukázať, že poloha na brušku nie je nič ťažké a že v nej vie vydržať čím ďalej, tým dlhšie. Určite sa neľakajte, ak Vám v pôrodnici alebo inde povedia, že je to pre dieťa nebezpečné, pretože môže dôjsť k syndrómu náhleho úmrtia alebo k zaduseniu vlastnými zvratkami. Treba byť iba opatrný, nesnažiť sa dávať na bruško novorodencov, ktorí ešte nevedia zdvihnúť hlavičku a ak už dieťa na brušku leží, dávať na neho pozor a nespúšťať ho z očí.
Lezenie
Lezenie je pre dieťa najzdravšia alternatíva pohybu. Nielenže si pri tom zlepšuje koordináciu a zapojuje obidve hemisféry, ale posilňuje aj chrbtové a sedacie svaly. Neunáhlite sa a nesnažte sa dieťa naučiť hneď sedieť alebo chodiť. Už v 12. týždni života by malo dieťa zvládnuť zdvihnúť bradu a ramená nad podložku. Počas ďalších mesiacov je schopné udržať hlavičku vzpriamene a neskôr sa pohybovať pomocou rúk. Okolo 9. až 10. mesiaca sa už snaží plaziť. Netreba však zabúdať, že nie každé dieťa začne hneď krásne liezť. Niektoré uprednostnia iné spôsoby plazenia, napríklad tzv. váľanie sudov alebo posúvanie sa pomocou nôh na chrbte.
Už medzi 3. a 4. mesiacom je dobré dávať dieťatko na tvrdšiu podložku, kde sa môže voľne pohybovať. Rodičia majú v tomto období tendenciu dávať svoje deti do postieľky alebo na gauč, no nie je to práve najlepšie riešenie, keďže je to pre neho mäkká podložka a nevie sa tak poriadne oprieť a ďalej rozvíjať svoje svalstvo a motoriku. Zároveň určujete dieťatku nepísaný poriadok, kde môžete rozlíšiť spanie od hrania.
Sadnutie a chôdza
Vyvrcholením lezenia by mal byť práve sed. Pre dieťa je to naozaj výzva, no zároveň veľká motivácia uvidieť svet z inej perspektívy. Po spevnení chrbtových a sedacích svalov pomocou lezenia je dieťa pripravené na sadnutie si zo štvornohej polohy. Pred dvadsiatym týždňom bábo neudrží hlavu vzpriamene, takže je zbytočné ho nútiť do sedu. Až v polroku bude dieťa vedieť sedieť rovno, ak sa môže o niečo oprieť. O mesiac neskôr sa už vie oprieť o vlastné ruky, začiatkom 9. mesiaca by malo už samostatne sedieť a naťahovať sa za hračkami navôkol a o 1 alebo 2 mesiace sa dostane do fázy, kedy bude vedieť opakovane zo sedu začať liezť a následne si sadnúť.
Pohyby nohami pri držaní dieťaťa v zvislej polohe nie sú signál, že dieťa chce začať chodiť, je to iba reflex. To bude vedieť urobiť až po polroku života. Neskôr začne dieťa obchádzať nábytok alebo tlačiť pred sebou stoličku či kočík, aby sa mohlo pomocou nich bezpečne pohybovať.
Ak chcete naučiť dieťa spúšťanie na zadoček zo stoja, určite sa mu nesnažte vždy pomôcť, robte to iba v nevyhnutných prípadoch. Môže sa totiž stať, že si Vaša ratolesť zvykne na to, že mu to pri takomto úkone uľahčíte a zapamätá si, že Vy ste tá, ktorá mu zakaždým pomôže dole. Pri problémoch stačí pokrčiť dieťaťu nohy v kolenách a z tejto pozície sa už ľahko dostane na zem. Dieťa sa musí naučiť samostatnosti a každým pádom si mozog zapamätá ako sa nabudúce pádu vyhnúť. Pokiaľ si myslíte, že chôdzu urýchlite tým, že dieťa budete vodiť za ruky, mýlite sa. Nastane stagnácia a Vaše dieťa môže mať neskôr problémy s chrbticou, pretože sa na Vás bude vešať a intuitívne prekladať nohy. Treba rátať s tým, že chôdza nepríde hneď, niekedy to trvá veľmi dlho, kým sa dieťa dostane z fázy obchádzania nábytku do fázy prvých krôčikov.
Špecifické problémy a reakcie
Búchanie hlavičky o zem: V 16 mesiacoch, ak dieťa občas bucha hlavičku o zem, netreba si to všímať alebo ako ďalej, aby to malo význam, že to už nebude robiť. Nerada by som aby to pokračovalo a robila to tak aj vonku. A prosím Vás, je dobré si nevšímať, ak sa pri hre zrazu zmení jej správanie a všetko okolo seba hádže na zem?
Odpoveď: Zabrániť tomu, aby si už nebúchala hlavičku, sa asi nedá. No to, čo môžete zakaždým urobiť je vziať ju na ruka, keď sa k tomu schyľuje alebo si ju už búchať začala. Môžete jej k tomu povedať "nono" alebo len niečo také stručné, aby dostala aj slovné vyjadrenie k tomu, že to robiť nemá.
Hádzanie jedla: V 14 mesiacoch, ak syn začal hádzať jedlo na zem. Akonáhle mu dám do ručky chrumku, kornutok alebo tyčinku, odhryzne a hneď hodí na zem. Robí to aj vonku aj doma už niekoľko týždňov.
Hádzanie hračiek: Hádzanie hračiek patrí k prirodzenej výbave dieťaťa v tomto veku. Niekedy je vhodné rozlišovať, či tak dieťa robí preto, lebo tým vyjadruje svoj hnev alebo je to nejako súčasťou hry a podobne.
Agresivita voči rovesníkom: Syn má 4 roky, ešte nenavštevuje materskú školu, ale pri stretnutí s rovesníkmi vonku, na návšteve …ich bije. Nepomáha dohováranie a ja už neviem ako mám tento problém riešiť. Poradte mi prosím ako na to.
Výbuchy hnevu pri odopretí: Trojročnej dcére sme odložili melón do kufra auta a samozrejme vysvetlili, že keď zastavíme u starých rodičov, tak jej ho vrátime. Z počiatku ako asi každé malé dieťa trochu skúšala fnuk, ale to sme nečakali čo sa bude diať.
Dôležitosť včasnej diagnostiky a podpory
Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. V tých nešťastnejších prípadoch vypadnú deti s ADHD už veľmi skoro zo spoločenských vzťahov, sú náchylné pre každý druh závislostí, rozvíja sa u nich strach a depresie a dostávajú sa vďaka svojej ľahkej ovplyvniteľnosti rýchlo do tzv. „zlých kruhov“.
Hipoterapia ako možnosť podpory
Hipoterapia (liečba pomocou koňa) je v širšom zmysle slova rehabilitačná metóda, ktorá využíva komplexné pôsobenie koňa na človeka. Je jednou z najpoužívanejších metód animoterapie a u nás relatívne dostupných. Pomáha pri liečení rôznych fyzických, duševných i mentálnych ochorení, rozvíja osobnosť po psychickej, emocionálnej a sociálnej stránke. Je to terapia zameraná na prítomnosť a jedinečnosť klienta.
Hipoterapeutický tím tvorí terapeut, kôň a väčšinou ešte aj asistent. Hipoterapeutom môže byť (podľa zamerania terapie) najčastejšie rehabilitačný pracovník, špeciálny pedagóg či psychológ. Jeho vzdelávanie sa nekončí vysokou školou, je celoživotné, priebežne si musí dopĺňať vedomosti, ktoré nutne potrebuje vo svojej praxi. Asistent je človek, ktorý je v ideálnom prípade aj hipológom, vodí koňa a pomáha s klientom. Kôň, jeho výber a následný výcvik na túto terapiu je náročný a trvá (po základnom výcviku) viac než rok a takisto sa nikdy nekončí.
Pri hipoterapii sa najviac využíva krok koňa. Za jednu minútu v kroku pôsobí na klienta 110 pohybových impulzov v troch smeroch (hore a dole, dopredu a dozadu, doľava a doprava). Okrem trojdimenzionálneho rytmického pohybu ovplyvňuje teplo koňa uvoľnenie svalov, prehĺbené dýchanie, celkové uvoľnenie, stimuláciou určitých bodov pôsobí kôň na nervovú sústavu podobne ako Vojtova metóda, harmonizujú sa naše čakry, zlepšuje sa sústredenie, pozornosť…
Hipoterapia na Slovensku je vo väčšine prípadov individuálna, ale sú zariadenia, kde sa stretnete aj so skupinovou prácou. Individuálna terapia trvá asi pol hodiny (pri bábätkách a pri špecifických diagnózach menej). Skupinová terapia zahŕňa prácu napr. s 2 až 8 klientmi a jedným koňom, pričom na každého by malo pripadnúť asi 15 minút. Pred začatím hipoterapie klient príde na úvodné stretnutie vždy so svojou zdravotnou dokumentáciou. Počas rozhovoru a na základe odborných správ potom dokážeme vylúčiť prípadné kontraindikácie. Klient má zároveň možnosť pozrieť si prostredie a nadviazať prvý kontakt s koňom a terapeutom.
Hra v blate a jej význam pre imunitu
Rodičia dnes majú averziu k tomu, že by mali nechať svoje deti zašpiniť sa. Z časti kvôli predstave, že deti môžu ochorieť od choroboplodných zárodkov, ktoré chytia. Avšak, milióny rokov deti vyrástli v neustálom pôsobení mikróbov okolo nich. Nedávny výskum ukázal, že je to škodlivé pre zdravie našich detí a existuje priama súvislosť medzi chybami rôznych mikróbov v detskej črevnej mikroflóre, čo vedie k potenciálne chronickým ochoreniam, ako je astma, alergie, obezita, diabetes a dokonca aj zdravý vývoj mozgu.
Tu je niekoľko návykov, ktoré by sme mali všetci u detí podporovať:
- Kým ste v prírode, dovoľte deťom, aby sa dotýkali, čoho chcú. Teda v rozumných medziach, a to vrátane hliny, blata, stromov, rastlín, hmyzu a podobne.
- Nechať vášho psa hrať sa a byť v kontakte s dieťaťom je v poriadku.
- Po hrách vonku je umývanie rúk dieťaťa antibakteriálnym mydlom zbytočné.
- Potraviny s vysokým obsahom vlákniny, orechy, strukoviny a zelenina sú dokonalá strava pre mikróby. Pridajte viac mikróbov do čriev vášho dieťaťa tým, že im budete dávať fermentované potraviny, ako je jogurt, kefír, kyslá kapusta a podobne.
- Antibiotiká sú zázračné lieky proti bakteriálnym infekciám a dokážu zachrániť životy mnohých detí. Avšak, nie sú tak neškodné, ako sme si mysleli. Doslova bombardujú mikroflóru, zabíjajú dobré aj zlé baktérie.
Úprava prostredia a podnetov pre deti so zmyslovým znevýhodnením
Ak je dieťa v pohybe alebo v zmyslovom vnímaní znevýhodnené, je často potrebné upraviť podnety aj prostredie dieťaťa. Aby sme prebudili jeho záujem, podnety zjednodušujeme, zosilňujeme, približujeme alebo nahrádzame (napr. zrak hmatom, sluchom). Avšak nemali by sme vytvárať dlhodobo umelé prostredie, ktoré izoluje dieťaťa od bežného života.
Nielsenová navrhla Malú izbu tak, aby dieťa dokázalo obsiahnuť jej hranice svojím telom, pohybom rúk. Zaujímavé predmety ostávajú na svojich miestach, takže ich ľahko nájde. Hrúbku bielizňovej gumy použitej na zavesenie predmetov prispôsobujeme možnostiam a potrebám dieťaťa. Dieťa s rozvinutou hrou napr. počas skúmania zaveseného predmetu rýchle hľadá iný, aby ich hmatovo porovnalo. Podobne môže vytvárať a porovnávať zvuky s jedným alebo dvoma predmetmi. Sekvenčné hry - dieťa opakovane manipuluje s predmetmi v tom istom slede. V Malej izbe ich umožníme zavesením 16-20 predmetov. Dieťa sa učí vybrať si, čo chce. Sekvenčné hry prispievajú k porozumeniu pozície predmetov, posilňujú dôveru nájsť predmet. Dieťa si precvičuje aj zapamätanie pohybov, ktorými dosiahne očakávaný výsledok.
