Vbočené členky u dětí: příčiny, diagnostika a možnosti řešení

Vo svojej praxi som sa začala častejšie stretávať s deťmi, ktoré mali rôzne problémy s pohybovým aparátom a preto som sa rozhodla napísať Vám o tejto problematike článok.

V dnešnej rýchlej dobe zabúdame na pohyb nie len my dospelí ale už aj deti. Nie je správne, keď dieťa presedí niekoľko hodín v škole na stoličke, príde domov a znova sedí pred televízorom alebo za počítačom. Pohybom predchádzame rôznym problémom a udržiavame svoje telo v správnej forme.

Často sa u detí stretávam s problémami ako napríklad: predsunuté držanie hlavy, odstávajúce lopatky, zaguľatený chrbát, panva smerujúca dopredu, nefunkčné bruško a v neposlednom rade vpadnuté členky dovnútra či plochonožie. Deti sa môžu sťažovať na bolesť ale aj nemusia.

V krátkosti by som Vám popísala niečo o problematike detskej nohy a jej funkčnej poruche. Na chodidlách máme množstvo kĺbov a svalov. Svaly nám vytvárajú klenby - priečnu a pozdĺžnu. Ak sú tieto svaly ochabnuté môžeme si na deťoch všimnúť, že majú plochú nohu. Hallux valgus, teda vbočený palec, či vpadnutý členok, sú tiež následky oslabeného svalstva na nohe.

Deťom do troch rokov sa noha vyvíja, formuje a stabilizuje. Do troch rokov dieťaťa sa nemusíte báť funkčných porúch alebo iných deformít chodidla. Treba však dbať na to, aby noha mala dostatok stimulov a aby mala podmienky na svoj zdravý vývoj.

Ďalšie príčiny, ktoré môžu spôsobovať takéto problémy naším chodidlám sú napríklad: nevhodne vybraná obuv už pri bábätkách, nevhodná veľkosť ponožiek a malé množstvo stimulov pre chodidlá.

Ako som spomínala chodidlo sa skladá z veľkého množstva drobných kĺbov a preto je dôležité aby bolo pohyblivé. To znamená, že ak dieťa nosí už od bábätka tesné ponožky, papučky, neskôr sú to topánky či tenisky, noha nemá žiadnu možnosť dostatočne sa hýbať. Chodidlo je prispôsobené tak, že pri chôdzi alebo akomkoľvek pohybe má možnosť sa zväčšiť do šírky aj dĺžky. Ale ak má dieťa neustále nohu stiahnutú v ponožke a potom ešte aj v tesnej topánke, tak neumožňujeme kĺbom pohybovať sa a svalom aktívne sa zapájať pri pohybe. Tak isto nie je žiaden dôvod, aby dieťa chodilo celý deň v nejakej obuvi. Noha potrebuje byť stimulovaná rôznymi povrchmi, teplom aj chladom. Potrebuje mať dostatočnú možnosť pohybovať sa tak, ako ona potrebuje a nie tak, ako nám topánka či ponožka dovolí.

Preto treba rozmýšľať nad správnym výberom topánok a ponožiek. Dôležitosť, tiež, prikladám cvičeniu a masáži chodidiel Vašich detičiek. Existuje mnoho cvikov, pomocou ktorých dokážeme chodidlo napraviť, spevniť a chrániť pred zraneniami.

Takáto disfunkcia chodidiel sa ďalej ukazuje aj na iných častiach tela. Ak je nefunkčná klenba nohy, vpadnutý členok tak to môže mať za následok zlé postavenie panvy, chrbtice , oslabené lopatky, predsunutú hlavu. Samozrejme, môže ale nemusí. Príčin môže byť veľa a každý jedinec aj dieťa sú iní a veľmi individuálni. Ale je dobré všímať si držanie tela Vášho dieťaťa. Pripraviť mu nejaké aktivity, prihlásiť ho na krúžok alebo jednoducho sa spoločne venovať športu alebo pohybovej aktivite, ktorú si obľúbite. Rodičia musia dbať na pravidelný pohyb svojich detí.

Autor: Bc. Kristína Stískalová

Čo sú to vpadnuté členky?

Vpadnuté členky, odborne valgus členkov, sú stav, kedy sa členky odkláňajú smerom dovnútra. Často sú spojené s plochými nohami, čo znamená pokles alebo úplné vymiznutie pozdĺžnej a priečnej klenby chodidla. Tento stav môže mať vplyv na celkové držanie tela a pohybový aparát dieťaťa.

Vpadnuté členky sú viditeľnými akonáhle dieťatko urobí svoje prvé kroky. Túto deformitu len sťažka možno pozorovať na dieťatku ležiacom na brušku či chrbtice. V prípade, že sa postaví, váha celého tela sa prenesie na nôžky, pričom sa prejaví valgózna deformita. Pod váhou tela členky mierne vpadnú do vnútornej strany nohy a vytvárajú pomyselné písmeno X. Problémom je fakt, že členok valgózneho typu nesúladí s osou chodidla a tým pádom nesúladí s osou celej dolnej končatiny. Vytvára nepriaznivý tlak na panvu, ktorý sa následne prenáša do chrbtice.

Vpadnuté členky sú degeneratívnym typom ochorenia, ktoré môže mať dedičný charakter.

Príčiny vzniku vbočených členkov u detí

Na postavenie chodidiel, stabilitu členkov, spôsob chôdze a celkové držanie tela vplýva viacero faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Psychomotorický vývoj: Úroveň zvládnutia psychomotorického vývoja, špeciálne presun cez zrelé štvornožkovanie a nákrok cez rytiera (dieťa sa stavia nákrokom jednej nôžky, ktorá je v kolene pokrčená), obchádzanie, výkrok do priestoru s prenesením váhy s uvedomením zaťaženia päty.
• Spontánne pohyby: Úroveň zvládnutia spontánnych pohybov na končatinách - drobné pohyby na chodidlách sprevádzajú celý psychomotorický vývoj.
• Nosenie plienky: Nosenie plienky môže ovplyvniť zaťaženie kĺbov. Dôležité je dať priestor prežiť si zaťaženie kĺbov aj bez nej.
• Pohyb obmedzujúce oblečenie: Príliš veľa vrstiev alebo vrstvenie pančuchy a ponožky.
• Napodobňovanie: Odpozerávanie, schopnosti dieťaťa napodobňovať - dieťa sa často učí práve odpozerávaním, je schopné odkukať a integrovať do svojich pohybov modely nie jemu vlastné. Napríklad aj zlozvyky, krívanie, ohýbanie trupu pri chôdzi, sed do písmena W….atď. Preto treba dbať aj na svoje pohybové zdravie.
• (Ne)Vhodná obuv alebo predčasne nasadená obuv: Prvé topánočky sú vhodné až keď dieťa chodí samostatne v priestore. Prvá obuv by mala byť čo najmäkšia a mala by rešpektovať tvar nôh.
• (Ne)dostatok voľnosti chodidla: Príliš pevná obuv alebo nadmerné nosenie obuvi.
• Nedostatok chôdze: Množstvo príležitosti na obyčajnú chôdzu - odrážadlá, trojkolky kolobežky sú super zábava, ale nemali by nahradiť základný pohyb, ktorý z nás robí človeka a tým je chôdza.
• Genetika: Málokto sa s plochými nohami narodí. Väčšinou ide o získaný problém, na ktorého vzniku sa podieľa viacero faktorov. Stáva sa, ak nie je dostatok priestoru na vývoj v maternici, že sa dieťa narodí s deformitami prstov, hlavne s haluxom - vbočený palec.
• Nadváha a obezita: Každé kilo navyše predstavuje enormnú záťaž pre vaše chodidlá a ich klenby.

Na postavenie chodidiel, stabilitu členkov či spôsob chôdze a samozrejme aj na celkové postavenie a držanie tela, vplýva viacero faktorov.

Vplyv vbočených členkov na držanie tela

V prípade veľkej asymetrie postavenia päty a členkov sa odporúča rehabilitovať, a to čím skôr, pretože opora chodidiel ovplyvňuje celkové držanie tela dieťaťa.

Na dieťatku môžeme vidieť vbočené členky, X-ové postavenie kolien, panvu klopenú dopredu, oslabené brušné svaly s výraznejším prehnutím v driekovej časti chrbtice, oslabené medzilopatkové svaly prezentujúce odstávajúce lopatky a predsun ramien a hlavy. Nesprávny postoj sa odzrkadlí aj na nesprávnom stereotype chôdze, ktorá je ovplyvnená súhrou svalov a svalových skupín.

Diagnostika vbočených členkov

Dôležitým ukazovateľom správnej diagnózy je dôkladnosť vyšetrenia. Všímajte si ako vyšetrenie prebieha, či sa diagnostikuje celé telo, či má napríklad odborník podoskop alebo či inými podrobnejšími metódami skúma príčiny problémov, ktoré bývajú vo vyšších častiach tela a najmä či a ako skúma funkčnosť chodidiel a ďalších partií.

• Podoskopické vyšetrenie: Podoskop patrí k najrozšírenejším diagnostickým prístrojom, pomocou ktorého fyzioterapeut vyšetruje chodidlá. Funkciou podoskopu je zobraziť pomocou polarizovaného svetla miesta na chodidle, ktoré sú zaťažené váhou tela. Pacient sa postaví na presklenú platňu podoskopu, ktorá je zospodu osvetlená. Vyšetríme postavenie kostí členkov a chodidiel a ako si s tým vedia poradiť svaly.
• Mokrý test: Jednoduchý a veľmi účinný je takzvaný “mokrý test”. Uvidíte odtlačok päty a prednej časti chodidla, ktoré sú spojené pásikom na vonkajšej strane.
• Klinické vyšetrenie: Fyzioterapeut alebo ortopéd zhodnotí celkové držanie tela, postavenie členkov, kolien a panvy.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Rodičia sa často znepokojujú, keď vidia ploché chodidlá u svojich malých detí. Je však dôležité vedieť, že u dojčiat a batoliat je to úplne normálny jav. Detská noha má v oblasti klenby tukový vankúšik a väzy sú ešte príliš flexibilné. Klenba sa prirodzene vyvíja a formuje zvyčajne do 6. roku života.

Problém nastáva, ak plochá noha pretrváva aj po 6. roku, je sprevádzaná bolesťou, dieťa sa sťažuje na únavu nôh, zakopáva alebo má viditeľne vbočené členky.

Možnosti riešenia vbočených členkov

Liečba plochých nôh závisí od stupňa deformity a prítomnosti bolesti. Aktívny prístup je najúčinnejšou zbraňou proti plochým nohám. Medzi najčastejšie používané metódy patria:

• Fyzioterapia: Odporúča sa chôdza naboso, rôzne povrchy, preliezky, dôležité je posúdenie celého tela fyzioterapeutom.
• Ortopedické vložky: Ortopedické vložky sú kľúčovou pomôckou v liečbe aj prevencii. Poskytujú pasívnu podporu poklesnutej klenbe, pomáhajú správne rozložiť tlak na chodidlo a korigujú postavenie členka. Ceny sa líšia v závislosti od materiálu a toho, či ide o sériovo vyrábané alebo individuálne zhotovené vložky na mieru. Investícia do kvalitných vložiek je však investíciou do zdravia celého vášho tela.
• Cvičenie: U malých detí je najdôležitejšie aktívne zapájanie a postupné posilňovanie svalov celého tela.
• Rehabilitácia: V prípade veľkej asymetrie postavenia päty a členkov sa odporúča rehabilitovať, a to čím skôr, pretože opora chodidiel ovplyvňuje celkové držanie tela dieťaťa.

Čo sú to vpadnuté členky? Vpadnuté členky sú vrodená deformita nôh, ktorá každoročne postihuje až niekoľko pacientov. Vpadnuté vbočené členky možno pozorovať už u detí od 3 rokov, pričom valgozita so sebou nesie ďalšie následky postihujúce chrbticu pacienta. Vpadnuté členky sú vizuálne vnímané ako vbočenie nôh do písmena X. Korekciu tohto vrodeného stavu chodidiel je možné vykonať pomocou vhodne zvolenej obuvi a pravidelného cvičenia pod dohľadom fyzioterapeuta.

Aké sú následky vpadnutých členkov? Medzi primárne následky vpadnutých členkov patria problémy spojené s chôdzou a držaním tela. Tieto problémy sa objavujú už po niekoľkých rokoch ochorenia, pričom bolesť chrbta môže trápiť už malých pacientov. S postupujúcim priebehom ochorenia môžu vpadnuté členky zapríčiniť zakrivenie chrbtice, skoliózu, či veľmi silné bolesti.

Ako korigovať valgózne postavenie nohy? Valgózne postavenie nôh je nutné podchytiť čo najskôr, najlepšie pediatrom či kvalifikovaným fyzioterapeutom. Regres ochorenia narastá so zvyšujúcou sa váhou pacienta. Obmedziť ho však môžu tieto aspekty:

• Vyšetrenie: Akonáhle spozorujete, v prípade malých detí, príznaky vpadnutých členkov, navštívte pediatra alebo detského ortopéda. Pokiaľ ste dospelým človekom, ktorý svoje problémy s vpadnutými členkami dlho akceptoval a rozhodol sa podstúpiť liečbu, najlepším spôsobom je návšteva všeobecného lekára. Postup je rovnaký a v prípade podozrenia na valgózne postavenie nôh vám doktor poskytne výmenný lístok pre príslušného odborníka. Alebo si uštrite čas a ozvite sa nám do online chatu - pomôžeme Vám.
• Správna obuv: Malé detičky, ktoré sa sotva stavajú na nôžky, avšak valgozita je očividná, by mali svoje kroky absolvovať len v dupačkách či naboso. Pre pacientov s postupujúcou valgozitou členkov je dôležitá najmä obuv. Jedná sa nie len o obuv voľnočasovú, ale aj pracovnú. Z tohto dôvodu je dôležité investovať do kvalitnej obuvi, ktorá podporuje všetky fyziologické krivky chodidla. Fixácia chodidla je vykonávaná aj špeciálnymi vložkami do topánok, ktoré sú vyrábané na mieru.
• Prehliadky u lekára: Vďaka pravidelným prehliadkam u ortopéda je možné kontrolovať progres či regres liečby vykonávanej na pacientovi. Vďaka konzultácií a sledovaní vývoja liečby je možné prispôsobovať liečebný plán.
• Pravidelná fyzioterapia: Fyzioterapia je vhodná pre pacientov s pokročilou valgozitou členkov. Vpadnuté členky trápia mnohých našich pacientov. Spolupracujeme nie len s ortopédmi, ale aj všeobecnými lekármi pacienta. Pravidelným a správne vykonávaným cvičením vieme docieliť korekciu chodidiel a zlepšenie zdravotného stavu chrbtice aj správneho držania tela.

Prevencia vbočených členkov

Pohyb je u detí dôležitý už odmalička. Čím skôr začnete rozvíjať u vašich najmenších aktívne pohybové návyky, tým lepšie. Medzi preventívne opatrenia patria:

• Podpora prirodzeného vývoja: Dieťa by sme mali povzbudzovať v štvornožkovaní, v chôdzi popri nábytku a nie vodiť za ruku. Jeho neistota v chôdzi sa časom odrazí v postavení ramena vodenej ruky. To znamená, že rameno ruky, za ktorú vodíme dieža sa časom vysunie hore a uvoľní sa lopatka a toto postavenie vedie ku skolióze.
• Správna obuv: Prvé topánočky sú vhodné až keď dieťa chodí samostatne v priestore. Prvá obuv by mala byť čo najmäkšia a mala by rešpektovať tvar nôh. Pri výbere prvých topánok je dôležité merať nožičku v stoji, keď sú obe nôžky zaťažené rovnako. Ideálny spôsob je obkresliť chodidlo na papier a určiť jeho dĺžku a šírku.
• Dostatok pohybu: Dôležité je zabezpečiť dostatok pohybu, voľnosť chodidiel, zamedziť zbytočnému jednostrannému preťažovaniu a sledovať správny sed a držanie tela.
• Chôdza naboso: Pre prvé krôčky je najdôležitejší kontakt s povrchom zeme. Nielen aby mali pocit istoty, stimulovali si receptory chodidiel ale aj rozoznávali materiál podložia, pociťovali rozdiel teploty a prsty mali dostatok priestoru na ich pohyb. Na doma úplne postačia ponožky. Jediný problém je jednotvárnosť a tvrdosť podláh v bytoch. Tento stereotyp sa dá jednoducho riešiť senzomotorickým koberčekom, ktorý nahradí pestrosť vonkajšieho prostredia.

Vývin detskej nohy je fascinujúci proces. V priebehu prvých rokov sa noha postupne mení z mäkkej, zaoblené štruktúry na stabilný, funkčný základ celého pohybového aparátu. Mnohí rodičia si však pri sledovaní detskej chôdze všimnú rôzne odchýlky - spadnuté členky, „vybočené“ kolená, chôdzu po špičkách alebo rýchlu únavu pri chodení. Prvé roky života sú doslova rozhodujúce. Detské nohy sú v tomto období mimoriadne tvarovateľné. Kosti ešte nie sú úplne spevnené, väzivá bývajú mäkšie a svaly pracujú na tom, aby sa naučili držať celé telo v rovnováhe. Klenba, ktorá u dospelých výrazne nesie váhu tela, je u malých detí prekrytá tukovým vankúšikom. To, čo je pre detské nohy typické, je aj určitá „neistota“. Začínajúci chodec môže pôsobiť kolísavo, krok je kratší a široký. Deti si potrebujú veľa vyskúšať - behať, padať, rýchlo sa zase zdvihnúť, zliezť prekážku, prejsť nerovný terén. Pohyb je pre vývin nohy nevyhnutný.

Hoci je veľká časť „odchýlok“ normálna, existujú momenty, ktoré stojí za to sledovať. Najčastejším prejavom je prepadávanie členkov dovnútra. Rodičia si to často všimnú podľa ošúchaných topánok na vnútornej strane alebo podľa toho, že päta v topánke nekopíruje vertikálnu líniu, ale nakláňa sa. Ďalším signálom je únava pri chôdzi. Dieťa, ktoré ešte v škôlke vybehne na preliezky, ale po krátkej prechádzke povie, že ho bolia nohy alebo „už nevládze“, pravdepodobne potrebuje lepšiu stabilitu.

Podobne je to pri častom zakopávaní, chôdzi po vnútornej hrane chodidla alebo pri asymetrii jednej a druhej nohy. A napokon je tu hypermobilita - čoraz častejšia diagnóza. Deti s hypermobilnými kĺbmi sú mäkké, ohybné a pôsobia „akoby nemali brzdy“. Detská noha nie je izolovaný mechanizmus. Ak chodidlo stráca oporu, nikdy to nezostane len pri „krivých členkoch“. Oslabené vedenie nohy ovplyvní smer kolien, rotáciu bedier aj postavenie panvy. Preto fyzioterapeuti často hovoria, že základ zdravého pohybu sa začína od nôh.

Kvalitná detská obuv nemusí byť ortopedická, ale mala by rešpektovať to, čo detské nohy prirodzene žiadajú: stabilitu, priestor a správne vedenie chodidla. Najdôležitejšia časť topánky je päta. Ak je mäkká, dieťa v nej „pláva“, členok sa prepadá a celé chodidlo nemá oporu. Toto je dôvod, prečo fyzioterapeuti odporúčajú obuv ako Memo, Aurelka či niektoré iné modely. Memo má navyše diagnostickú podrážku, ktorá po pár dňoch nosenia ukáže, kde chodidlo dieťaťa preťažuje. Aurelka je zasa výborným kompromisom medzi medicínskou obuvou a každodenným použitím. Je pevná, stabilná, ale pohodlná aj pri celodennej chôdzi v škôlke či vonku.

Plochonožie patrí medzi najčastejšie problémy, ktoré rodičia riešia. Hoci mnoho prípadov sa upraví pohybom a vedením chodidla, pri výraznejšom poklese klenby môže správna topánka zabrániť zhoršovaniu.

Pri valgóznych členkoch (VAS) je pevná päta kľúčom k tomu, aby sa chodidlo stabilizovalo a nezaťažovalo vnútornú stranu nohy.Hypermobilné deti potrebujú zasa konštrukciu, ktorá ich „zastaví“ v extrémnych polohách. V mnohých prípadoch sa dá vývoj krásne usmerniť - bez bolesti, bez obmedzení a bez zásadných zásahov. Hoci obuv dokáže veľa, nie je všemocná. Sú prípady, keď je kombinácia obuvi a fyzioterapie najúčinnejšia. Fyzioterapia pomáha nastaviť správne pohybové vzorce, posilniť oslabené svaly a naučiť telo efektívnej motorike. Detská noha je dynamická, živá a neustále sa meniaca. Jej vývoj je prirodzený, no citlivý.

Program FOOTY - podologická diagnostika chodidla a tvorba špeciálnych stielok na mieru je dostupný v centre FyzioMama v Trnave. Podológia je veda, ktorá sa zaoberá preventívnou a rekondičnou starostlivosťou o nohy, skúma súvislosti, hľadá príčiny a ponúka riešenia pre naše chodidlá presne na mieru. Ak je dieťatko mladšie odporúčame absolvovať individuálnu konzultáciu u niektorej z našich fyzioterapeutiek a teda celkové zhodnotenie psychomotorického vývoja a držania tela.

tags: #vbocene #clenky #dieta