V súčasnej dobe, kedy sa spoločnosť čoraz viac otvára rôznym stravovacím štýlom a preferenciám, sa otázka vegánskej stravy v školách stáva čoraz aktuálnejšou. Rastúci počet vegánov a vegetariánov, ako aj ľudí s alergiami a intoleranciami, si vyžaduje, aby sa aj školské jedálne prispôsobili tejto meniacej sa realite. Obľúbenosť rastlinných jedál vo svete narastá zo zdravotných, etických a enviromentálnych dôvodov. Mladí ľudia sú u nás najväčšími fanúšikmi rastlinnej stravy.
Projekt Zelená Jedáleň: Priekopník Rastlinnej Stravy v Školách
Projekt Zelená jedáleň je občianske združenie, ktoré spája ľudí s rôznym zameraním, no so spoločným cieľom - zmeniť pohľad spoločnosti na zvieratá a ukázať, že existujú etickejšie, ekologickejšie a zdravšie alternatívy života. Hana Neufeld Závodská, členka projektu, vysvetľuje, že Zelená jedáleň vznikla spontánne: „Ako kamaráti z vegánskej spoločnosti sme boli na chate a zhodli sme sa, že vegánske jedlo nám na Slovensku chýba, keďže na vysokú školu si ešte živo pamätáme. Rozhodli sme sa priniesť Meatless Monday na Slovensko.“
V školskom roku 2019/2020 sa do projektu zapojili štyri univerzity a vďaka získanému grantu sa projekt rozbehol naplno, pričom sa zapojilo ďalších osem univerzít a spolupráca sa rieši aj s ďalšími. Prieskum projektu ukázal, že 85,7 % študentov si želá mať v jedálni na výber aj vegánske jedlo, pričom až 80,2 % z nich nie sú vegáni. Zaujímavé je, že 33,3 % študentov obmedzuje spotrebu živočíšnych produktov a 39,7 % sa aktuálne nestravuje v školskej jedálni, hoci by o to mali záujem.
Každá univerzita sa môže do projektu zapojiť tak, že sa zaviaže ponúkať aspoň jedenkrát týždenne rastlinnú stravu. Projekt následne zabezpečí kuchársky workshop, poradenstvo v oblasti vegánskej stravy, knihu receptov a rady, ako jedlá pripravovať. Zelená jedáleň sa snaží búrať mýtus o drahom rastlinnom stravovaní a ukazuje, že základom sú bežné suroviny ako strukoviny, obilniny, semienka, ovocie a zelenina. Projekt má záujem o rozšírenie aj na základné a stredné školy, no zatiaľ sa zameriava na univerzity kvôli existujúcim normám, ktoré musia školy dodržiavať.
V rámci projektu Zelená jedáleň preto spolupracujeme najmä s vysokoškolskými jedálňami. V receptoch Zelenej jedálne zohľadňujeme, aby boli recepty nenáročné na prípravu a využívali sa bežne dostupné suroviny. Recepty v kuchárskych knihách sú vypočítané na 100 porcií. Jednoduchšie stravovanie Jedlá Zelenej jedálne sú vhodné nielen pre vegánov a vegetariánov, ale aj tých čo sa chcú z času na čas stravovať zdravšie a mať počas dňa viac energie. Modernejšia univerzita Dnešné univerzity rady kráčajú s dobou a snažia sa spraviť svojim študentom štúdium prístupnejším.
„Od študentov máme len pozitívnu odozvu. Chceme byť o krok vpred a taktiež vychádzať v ústrety všetkým stravníkom . “Snažíme sa o to, aby cieľovou skupinou pre tieto jedlá neboli len vegetariáni alebo vegáni, ale najmä konvenčne stravujúci sa ľudia všetkých vekových kategórií. Sú to najmä bežní stravníci, ktorí by si občas radi dopriali zmenu, vyskúšali nové chute či potraviny. Samozrejme, bude veľkým plusom, ak si stravníci rastlinnú stravu obľúbia a postupne ju začnú uprednostňovať nielen kvôli vlastnému zdraviu, ale aj našej planéte, " uviedla Hana Závodská z projektu Zelená jedáleň počas oficiálneho otvorenia jedálne, ktorého sa zúčastnil aj známy moderátor, fitnessák a vegán Martin Šmahel. “Veľmi sa teším, že sa týmto smerom uberajú práve kuchyne na akademickej pôde. Sľubuje to uvedomelú budúcnosť a práve na tom najviac záleží.
Ak sa univerzity zapoja, majú šancu stať sa modernejšími , keďže vegánska kuchyňa je medzi študentmi stále obľúbenejšia. Na vegánov či vegetariánov nie je často prihliadané, v jedálniach nachádzajú stále tie isté recepty ako kedysi. Projekt Zelená jedáleň koncipuje recepty tak, aby boli náklady na uvarenie takýchto jedál podobné tým klasickým so živočíšnymi zložkami. " To, že vegánstvo je drahé, je stigma, ktorá sa okolo tohto jedla neprávom rozšírila. Tieto jedlá nemajú na výrobu vyššie náklady, pokiaľ sú zložené čisto zo zeleniny či strukovín. Študenti si môžu pochutiť na klasických receptoch z jedální vo vegánskej verzii, ako napríklad čevapčiči, koložvárska kapusta, paprikáš, ako aj na receptoch zahraničných kuchýň, ako napr.
Výzvy a Riešenia v Školskom Stravovaní
Školské jedálne čelia náročnej úlohe - pripraviť zdravé, kvalitné a chutné jedlo, ktoré bude študentom chutiť a zároveň sa zmestí do nízkej ceny. Ministerstvo školstva SR vypracúva materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie, ktoré určujú minimálny podiel mäsa a maximálny obsah soli v jedlách. Tieto normy vyžadujú, aby školy dokladovali pôvod mäsa a certifikáty bezpečnosti potravín. Vzhľadom na vedecké štúdie, ktoré poukazujú na negatívny dopad konzumácie mäsa na životné prostredie, by sme mali znižovať spotrebu mäsa a štát by mal ísť príkladom.
Rezort školstva schválil princípy Flexi zásad pre školské stravovanie, čo predstavuje inovatívny prístup k tvorbe jedálneho lístka. Taktiež Svetová zdravotnícka organizácia požaduje zvýšenie podielu rastlinnej stravy na úkor mäsitej.
Práva Vegánov a Výzvy v Praxi
Vegánstvo je životná filozofia, ktorá môže naraziť na prekážky v rôznych situáciách, najmä v kontakte s inštitúciami. Právne je vegánstvo brané ako svetonázor, no v praxi to neznamená automatický nárok na vegánskú stravu.
V súkromných firmách so závodným stravovaním nie je povinnosť poskytovať rastlinnú stravu. V štátnej karanténe, vo väzení ani v nemocnici nemajú vegáni nárok na vegánsku stravu, hoci Slovenská vegánska spoločnosť sa snaží dohodnúť s inštitúciami na úprave jedálnička. V školách je situácia podobná, pričom školy často vyžadujú potvrdenie o alergii na potraviny, ktoré dieťa nemá konzumovať.
V praxi vegáni často nemajú žiadne práva a jedinou cestou je pokúsiť sa dohodnúť s inštitúciou. Ako Zabezpečiť Vyváženú Vegánsku Stravu pre Deti
Je vegánska strava uspokojivá a dostatočná pre zdravý vývoj dieťaťa v materskej škole? Obdobie rastu a vývoja dieťaťa, podobne ako obdobie nemoci alebo tehotenstva, zvyšuje nároky na príjem niektorých živín. Podľa Americkej dietetickej asociácie, na ktorú sa často zastánci vegánskej výživy odvolávajú, je dobre rozvrhnutá vegánska strava vhodná pre všetky vekové obdobia. Nicméně sa zde dále uvádí, že v některých případech mohou pomoci k zajištění denních doporučených dávek pro jednotlivé živiny i fortifikované potraviny či potravinové doplňky.
Zo svojich skúseností s výživou detí viem, že aj u detí konzumujúcich živočíšnu zložku výživy je dobré rozvrhnutie často problematickou záležitosťou. Dospelí vnášajú do výživy detí svoje presvedčenia, vychádzajú zo svojich poznatkov. Nicméně zvláště v dětském věku neplatí to, že by dítě bylo pouze malý dospělý. V rámci zkušeností z lékařské profese, veganství v tomto věku nedoporučuji.
Měl jsem ve své ambulanci děti, které na první pohled vypadaly dobře, byly až lehce obézní, ale když jsem se podíval na jejich věk a růstovou křivku, výrazně zaostávaly ve výšce za ostatní dětskou populací. Jídelníček dětí obsahoval velké množství jablek (energie z cukrů) a jinak to byly vegani. Na základě i dalších změn v metabolismu (málo zinku, málo vitaminu B12, větší objem červených krvinek) se podařilo rodiny těchto dětí přesvědčit o potřebě doplnění výživy o mléko a vejce a převést tak děti na lakto-ovo vegetariánskou stravu. Během tří měsíců bylo patrné velké zrychlení růstu těchto dětí i zlepšení parametrů vnitřního prostředí. Děti začaly především dostávat plnohodnotnou bílkovinu a další složky výživy, které jejich organismu scházely.
Opět bych rád upozornil, že praktiky veganské diety mohou být různé, pro dosažení potřebného obsahu základních složek bílkovin (esenciálních aminokyselin) je nutné zajistit podávání rostlinných složek v potřebném poměru jejich množství.
Školský vek je špecifický obdobím, kedy je dôležité zabezpečiť deťom vyváženú a pestrú stravu, ktorá podporí ich rast a vývoj. Bez ohľadu na typ stravovania je v tomto veku problematický príjem vápnika, fosforu, železa, jódu, vitamínu A, B6, C, D a K1. Strava by mala byť pravidelná, pestrá, zdravá, lokálna a sezónna, pričom by sme sa mali vyhýbať vyprážaným, údeným a konzervovaným jedlám a strážiť príjem tekutín, soli, cukru, vlákniny a kvalitných bielkovín.
Vitamín B12 je nevyhnutné suplementovať u všetkých vekových kategórií, pretože sa v rastlinnej strave nevyskytuje v aktívnej forme. Na rastlinnej strave je zisk vápnika o niečo zložitejší, no pri dodržiavaní zásad zdravého a pestrého jedálnička by to nemal byť problém. Je však nevyhnutné poznať potraviny bohaté na vápnik a denne ich zaraďovať do jedálnička (brokolica, kvaka, kel kučeravý, melasa, tofu zrážané vápenatými soľami, marhule, sezam, vlašské orechy, zelená listová zelenina, sója, slnečnice, lieskové orechy, petržlen).
Železo z rastlinných zdrojov sa horšie vstrebáva, preto je potrebné podporiť vstrebávanie tým, že potraviny bohaté na železo budete konzumovať vždy s vitamínom C. Omega 3 mastné kyseliny sú dôležité pre správny vývoj a fungovanie mozgu a je vhodné ich dopĺňať orechmi, semienkami a kvalitnými olejmi (ľanový, repkový, konopný a chia). Jód je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy a vitamín B6 pomáha urýchľovať metabolické a chemické reakcie v bunkách.
V prípade školského stravovania a pobytov mimo domova je dôležitá komunikácia a dohovor s konkrétnymi ľuďmi. Často je potrebné pripravovať krabičkové obedy pre dieťa, no nikdy sa nevzdávajte vopred a snažte sa nájsť ústretových ľudí. Vhodné je dohodnúť sa a dodať špecifickejšie potraviny, ktoré kuchárom ušetria prácu a pre prípad núdze nabaliť dieťaťu trvanlivé potraviny do zásoby.
Tipy pre Zdravé Školské Desiaty a Potraviny pre Lepšiu Koncentráciu
Skladbu a veľkosť desiat riešte podľa toho, či vaše dieťa ráno raňajkuje.
- Raňajky: Bohaté na celozrnné obilniny a kvalitné tuky (varená obilná kaša s ľanovým semienkom, obohateným rastlinným mliekom, orieškami, ovocím a sirupom).
- Dopoludňajšia desiata: Zdroje omega 3 a čerstvé ovocie (orechy a semienka, ovocie).
- Obed: Dostatočné množstvo bielkovín, sacharidov i tukov, doplnené o zeleninu (podľa možností ohrevu v škole).
- Popoludňajšia desiata: Prispôsobte výdavkom dieťaťa (športový krúžok vs. knihomoľ).
- Večera: Dve hodiny pred spaním, menej energeticky výdatná ako obed.
Mozog dieťaťa je vystavený veľkému tlaku a výživa v tom hrá dôležitú úlohu. Vyvážený jedálniček môže byť kľúčom k lepšej pozornosti, stabilnému výkonu a celkovému pohodliu pri učení.
- Vajcia: Kvalitné bielkoviny, zdravé tuky.
- Ovsené vločky: Postupné uvoľňovanie energie.
- Ryby: Omega-3 mastné kyseliny (sardinky, sleď, pstruh).
- Čučoriedky: Antioxidanty (antokyány).
- Vlašské orechy: Zdravé tuky a minerály.
- Špenát: Dôležité látky (do omáčok, koláčov, smoothie).
- Jogurt: Bielkoviny, vápnik (nesladený biely jogurt s ovocím).
- Tekvicové semienka: Minerály a zdravé tuky (horčík a zinok).
- Cícer: Strukovina (do polievok, omáčok, hummus).
- Horká čokoláda: Teobromín a flavonoidy (malé množstvo).
Dôležitý je dostatočný spánok (9-11 hodín), pohyb, pitný režim (voda, bylinkové čaje) a obmedzenie digitálnych zariadení.
Alternatívy k Mäsu a Živočíšnym Produktom
Veganuary je globálna výzva, ktorá podporuje obmedzenie spotreby mäsa a živočíšnych výrobkov a nabáda k vyskúšaniu vegánskeho štýlu stravovania aspoň počas 1 mesiaca. Z hľadiska výskumu má prechod na vegánstvo svoje nesporné výhody, ale aj riziká.
Zlatou strednou cestou môžu byť aj ďalšie výživové štýly obmedzujúce konzumáciu mäsa a živočíšnych produktov, ale nie takou extrémnou mierou, ako vegetariánstvo a flexitariánstvo. Flexitariánstvo mäso v jedálničku nevylučuje vôbec, iba ho obmedzuje na „príležitostnú“ konzumáciu. Príkladom je Meatless Monday, ktoré nabáda k vynechaniu mäsa aspoň v 1. deň týždňa.
Obmedzenie konzumácie mäsa a prevencia jeho nadmerného množstva v jedálničku je cestou k ochrane zdravia, životného prostredia i rešpektu k životu zvierat. Forma, akú si každý zvolí, by však mala vyhovovať najmä danému človeku, jeho znalostiam a schopnostiam.
Raw Strava: Extrémny Príklad Raw strava predstavuje extrémny príklad stravovania, ktoré odmieta varenú stravu a mäso. Sú to tepelne nespracované jedlá konzumované v takom stave, akom nám ich dala príroda. Zeleninu a ovocie, obilniny, strukoviny, oriešky, všetky rastlinné potraviny spracovávame tak, aby ostali živé, len mixovaním, sušením a zamrazovaním. Jedlo nevaríme, len ho sušíme pri maximálnej teplote do 42 °C.
Človek je všežravec, čo samozrejme predurčuje metabolické procesy, ktoré v našom organizme prebiehajú. Rozdelenie potravín podľa pôvodu má nielen význam kategorizačný, ale aj nutričný. Potrebné zložky človeka sa z rastlinných a živočíšnych potravín dobre dopĺňajú. Striktne vegánska strava tak niektoré zložky výživy nedáva organizmu v dostatočnom množstve alebo kvalite. Zastánci tohto spôsobu výživy naopak operujú tým, že sa znižujú riziká civilizačných chorôb, ktoré ľudskú populáciu ohrozujú.
My preto dcerke do školy balíme také obedy, kt. sa jej neohrievaju. Je to náročnejšie na vymýšľanie, termoobedare sú totiž k ničomu, ale podľa mňa je lepšie keď je dieťa v škôlke celý deň než iba pol dňa. A ešte jedna vec. Ja ťa chápem, že ste zástancami, že žiadne mäso, ale nemáš pocit, že dieťa trpí, že je outsider alebo niečo? Vieš ako trpela moja dcéra, že nemohla jesť to čo iné deti? Po tajomky jedla lepkovy chlieb, zavidela tým deťom. V škole je to už lepšie, myslela som si, že nepodvádza, ale žiaľ áno, ale tak už nezávidí deťom obedy, skôr deti závidia jej, ale školkar rozmýšľa inak. My sme tiež obmedzili mäso na 1-2x do týždňa. V lete sa nám narodí bábo a sme rozhodnutí ho stravovať tak ako pri dcerke, čiže mäso 3-4x do týždňa (kým nastúpi do MS) ale pestro striedať, lebo napriek ťažkému zápalu čreva, mala dcerka dobré krvné výsledky, čiže mala živiny v dobrom stave. Takže tou istou cestou pôjdeme ďalej a samozrejme pokiaľ by dieťa celiakiu nemalo, ostane na školskej strave.
Musia mať svoju stravu zo zdrav. dôvodov a je to robota navyše pre kuchárky. Ak sú ochotné, tak ok, ale ak nie, chápem ich, väčšinou ohrievajú len deťom, kt. ozaj nesmú škôlkarsku stravu. Ale zamysli sa nad tým, či by nebolo lepšie, keby mu dali škôlkarsku stravu a naložia mu bez mäsa. Lebo ohrievaná v mikrovlnke určite dobrá nie je.
