December - mesiac Vianoc! V obývačkách sa hrdo týči vianočný stromček, ulice žiaria svetlami, vianočné reklamy nás opäť dojímajú k slzám. Vianoce si spájame s darčekmi a teplom domova počas tmavých zimných dní. Vieš však, o čom sú Vianoce naozaj?
Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Pre niekoho ide o duchovnú záležitosť, pre niekoho viac o rodinný sviatok pokoja. Časť ľudí sa sťažuje, že náboženský charakter Vianoc sa postupne vytráca - a majú pravdu. Treba si však pripomenúť, že ten tam nebol vždy.
Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. - 10. storočím. Slovo Vianoce pravdepodobne vzniklo z nemeckého slova Weihnachten a na našom území sa začalo používať pred viac ako tisíc rokmi. Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok. 24. 25. 26. Predvianočné obdobie a samotné vianočné sviatky sú oveľa dlhšie. Najdôležitejšie trojdennie je iba vyvrcholením príprav. Začína sa dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január).
Pôvodný význam Vianoc
Pôvodný význam Vianoc sa spája s narodením Ježiša. Čo bolo na Ježišovi také dôležité, že ho ľudia takmer všade na svete oslavujú aj po viac ako 2000 rokoch?
Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Cesta bola dlhá a namáhavá.
Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc. Tento sviatok každoročne 25. decembra.
Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“ Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).
Príbeh o Ježišovom narodení
Ježišova matka Mária je jednoduché mladé dievča. Môže mať okolo 16 rokov a ako jej rovesníčky, aj ona je pripravená na vydaj. Mária a jej snúbenec Jozef pochádzajú z Nazareta. Nečakaná návšteva anjela však radikálne mení ich život. Napriek tomu, že Mária s Jozefom ešte spolu sexuálne nežijú, Boh spôsobí, aby Mária otehotnela. Mária prijíma túto úlohu od Boha s pokorou a dôverou. Jozef sa stáva nevlastným otcom a ochrancom zvláštneho dieťaťa, ktoré na pokyn anjela pomenujú Ježiš. V Biblii často vidíme, že mená majú hlbší význam. Meno Ježiš napríklad znamená, „Boh zachraňuje“.
Ježiš sa narodil asi 140 kilometrov od Nazareta, v mestečku Betlehem. Jozef a Mária tam idú na príkaz panovníka, aby sa zapísali do vtedajšieho registra obyvateľstva. Cesta pešo im trvá niekoľko dní a Mária je v tom čase už vo vysokom štádiu tehotenstva. Mesto je plné pocestných, ubytovne praskajú vo švíkoch, Jozef a Mária nachádzajú len provizórne útočisko, pravdepodobne v prístrešku pre zvieratá.
Pastieri navštívia Ježiša ako prví. Uprostred noci sa im zjavia anjeli a povedia im o tomto mimoriadnom dieťati.
I keď ich tradícia nazýva kráľmi, Biblia ich spomína ako „mudrcov z východu“. Možno sú to mágovia, učenci alebo naozaj králi. Pravdepodobne však ide o vzdelaných mužov, ktorí sa zaoberajú astronómiou. Dôvodom ich putovania je zvláštna hviezda. Chápu ju ako znamenie príchodu nového kráľa a chcú sa s ním stretnúť. Hviezda ich dovedie do Izraela.
O týchto mužoch vieme veľmi málo. V priebehu rokov dostali mená: Melichar, Gašpar a Baltazár. Tieto mená však v Biblii nenachádzame. Vlastne ani nevieme, či boli traja - mohlo ich byť pokojne aj dvanásť, ako to býva na Oriente zvykom.
Hviezda hrá vo vianočnom príbehu dôležitú úlohu. Zvláštny úkaz na oblohe privedie mudrcov priamo k Ježišovi. Naozaj existovala takáto „hviezda“? Takmer všetci astronómovia sa dnes zhodujú: áno! Čo presne ľudia v tom čase videli na oblohe, zostáva nejasné. Mohla to byť konjunkcia dvoch planét alebo Halleyho kométa.
Vianočný betlehem zvyčajne obsahuje pestrú zbierku zvierat, od ovečiek až po ťavy. Úprimne, nevieme, či tam boli nejaké zvieratá, keďže Biblia žiadne nespomína. Opisuje iba to, ako novonarodený Ježiš leží v jasliach - v žľabe s krmivom.
Vo vianočnom príbehu majú dôležité miesto aj anjeli: zjavia sa Márii, Jozefovi aj pastierom.
Ježišovo narodenie je také dôležité, že od neho odvodzujeme celý náš letopočet. T. j. prvý rok od jeho narodenia označujeme ako 1. rok po Kristovi (resp. 1. rok nášho letopočtu). Zdá sa však, že pri výpočtoch nastal omyl a že to bolo o 4 - 6 rokov skôr, ako si mysleli naši predkovia. Nevieme, ktorý rok to presne bol, a asi to nebolo ani 25. decembra. December je aj v Izraeli príliš chladný na to, aby v tom čase pastieri nocovali vonku s ovcami.
A ako vlastne poznáme tento príbeh, keď sa to stalo tak dávno? Pretože je zapísaný v Biblii. Biblia je pre kresťanov najdôležitejšou knihou na svete. V prvej časti, Starej zmluve, sa dočítame o počiatkoch ľudstva, o tom, že sme hriešni, aj o Záchrancovi, ktorého sľúbil ľuďom Boh. Tieto proroctvá sa naplnili práve príchodom Ježiša. Druhú časť Biblie, Novú zmluvu, napísali Ježišovi priatelia a nasledovníci.
Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi. Priniesli dieťaťu dary, ktoré patrili k tomu najcennejšiemu, čo bolo možné darovať: zlato, kadidlo a myrhu.
Vznik vianočných tradícií
Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336.
História Vianoc sa datuje do druhého storočia nášho letopočtu, kedy kresťanská cirkev rozhodla, že Narodenie Ježiša Krista by malo byť ustanovené za sviatok, ale nevedeli sa celkom dohodnúť na dátume. V štvrtom storočí nášho letopočtu stanovili kresťania sviatok Narodenia Ježiša Krista na 25. decembra. Tento dátum si nevybrali náhodne. V tomto čase sa cirkev snažila presvedčiť čo najviac pohanov, aby sa dali na kresťanskú vieru a pokrstiť ich. Všimli si, že väčšina pohanských národov slávi zimný slnovrat a tak sa rozhodli stanoviť tento dátum. Tým sa tento sviatok veľmi spopularizoval. Slávila ho najmä šľachta.
Roku 1054 nastal rozkol medzi rímskokatolíckou cirkvou na západe a pravoslávnou na východe. Keďže sa pravoslávni veriaci riadili juliánskym kalendárom, tak sa Vianoce slávili 6. januára. Dodnes pravoslávny kresťania slávia Štedrý deň práve 6. januára.
Už v starovekom Ríme si Rimania vyzdobovali svoje domy vždyzelenými rastlinami na oslavu Saturnálií. V stredoveku si kládli do váz cezmínu, brečtan a iné, vždyzelené rastliny. To boli prví predchodcovia vianočných stromčekov.
So vznikom vianočného stromčeka sa spája viacero legiend. Podľa najznámejšej legendy priniesol Martin Luther svojej rodine ihličnatý strom a zapálil na ňom sviečky. Takto sa rozšíril do Nemecka, medzi Luteránov. Podľa záznamov úplne prvý vianočný stromček bol umiestnený v katedrále v Štrasburgu v roku 1539.
Stromčeky sa ozdobovali hlavne jablkami, keďže v tento dátum sa hrali rôzne hry a predstavenia o príbehu Adama a Evy a stromček ozdobený jablkami sa používal ako rekvizita.
Slovo advent pochádza z latinského adventus, čo znamená príchod. Počas tohto obdobia čakáme na príchod Ježiša. Nie je to však pôstne obdobie, ale obdobie pokánia. Vznik adventu datujeme do 4. storočia nášho letopočtu. K adventu neodmysliteľne patrí adventný veniec. Jeho história siaha do 19. storočia. Prvýkrát sa objavil v Nemecku. Evanjelický farár Johann Wichern sa staral o siroty a tie sa už nevedeli dočkať Vianoc, tak im vyrobil adventný veniec s 24 sviečkami. Mal tvar kruhu, ktorý symbolizoval večnosť, sviečky symbolizovali spásu a zelená farba život.
Tradícia vianočných betlehemov sa rozšírila vďaka Františkovi z Assisi. V roku 1223 pripravil v talianskom meste živý betlehem, čím chcel veriacim sprítomniť atmosféru Vianoc a chudobu, do ktorej sa Ježiš narodil. Sedliaci z dediny hrali Jozefa a Máriu, vedľa jasličiek stáli živé zvieratá. Ľudia začali túto scénu doma opakovať, aby si pripomenuli myšlienku Vianoc.
Zdobenie vianočného stromčeka má korene v starovekých germánskych sviatkoch. Vianočný stromček dokonca kresťania dlho zakazovali, pretože sa nijako netýkal oslavy narodenia Ježiša. Na Slovensku sa udomácnil koncom 19. storočia.
Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. O tom ako sa stal symbolom Vianoc koluje niekoľko legiend. Faktom ale je, že na počiatku sa vyskytoval iba v šľachtickom prostredí. V chudobnejších domácnostiach sa na hrade nad stolom zavesil len vrcholec stromčeka. Stromček visel, pretože v malom domčeku nebolo veľa miesta. Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov. Dnes už má každá rodina svoje zvyky. Niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní.
Naši predkovia sa na Vianoce dôkladne pripravovali. Postili sa a jedli striedmo. Jedli sa najmä zemiaky, kyslá kapusta a cestoviny. Vianociam predchádzali tzv. stridžie dni. Bolo to obdobie, kedy boli noci najdlhšie a velili im nadprirodzené javy či bytosti. Stridžie dni zahŕňali najmä Ondreja, Barboru, Luciu a Tomáša. Veľký význam mal hlavne sviatok svätého Tomáša, ktorý sa slávil 21. decembra (dnes má meniny Bohdan). V tento deň sa konali posledné prípravy na Vianoce. Robili sa zabíjačky (zakáľačky), varila kapustnica a upratovali izby. V tomto čase mali už gazdiné napečené koláče. Piekli sa hlavne trvanlivé koláče, ako napríklad perníky alebo medovníky.
Dôležité boli aj vianočné oblátky. Mali tvar kruhu, aby sa podobali na hostie. V niektorých oblastiach oblátky piekol učiteľ. Po upečení poslal učiteľ svojich žiakov, aby rozniesli oplátky po domoch. Tento zvyk môžeme vidieť najmä vo filme Vianočné oblátky (1977).
V mnohých oblastiach nemali vianočný stromček. Dávali len čečinu alebo ihličie za obraz. Na Slovensko sa stromček dostal z Rakúska v 19. storočí. Bohaté šľachtické rodiny mali honosné stromčeky. K chudobným ľuďom sa dostal až neskôr. Mali ho zavesený nad stolom, na hrade a nazývali ho jezuleň. Ľudia naň vešali slamené ozdoby, jablká, orechy alebo šípky. Niekde sa ozdoby háčkovali alebo vyrábali z papiera. Neskôr sa balil kockový cukor do alobalu. V niektorých regiónoch vešali na stromček medovníčky. V bohatých rodinách mali aj guľaté ozdoby zo skla, tie boli symbolom luxusu.
Gazdiné vstávali na Štedrý deň po polnoci, aby stihli upiecť chlieb. V niektorých oblastiach to bol pletený kysnutý koláč, vianočka či kračún. Všetko muselo byť napečené kým vyšlo slnko.
Štedrý deň bol dňom prísneho pôstu. Platili rôzne príkazy a zákazy. Nechodilo sa na návštevy, nesmelo sa nič požičiavať.
Pred štedrým večerom sa do izby nanosila slama. Slama sa dávala hlavne pod stôl. Symbolizovala skromnosť v akom prišiel na tento svet Ježiš Kristus.
Na večeru sa ľudia dôkladne pripravovali. Na stôl prestreli biely obrus, pod ktorý sa dávali peniaze. Do stredu sa dal svietnik, niekde sa položilo aj Sväté písmo. Potom gazdiná položila na stôl chlieb, oblátky, med, cesnak, soľ a ovocie. Vždy sa dával tanier navyše pre zosnulých alebo pre pocestného. Pod stôl sa umiestila sekera a nohy stola sa obtočili reťazou, čo symbolizovalo súdržnosť rodiny.
K štedrovečernému stolu musel sadnúť každý umytý a v novom oblečení. Niekde sa umývali v lavóre s vodou, kde boli hodené mince. Za vrchom stola sedel otec. Od stola smela odchádzať len gazdiná, aby priniesla jedlo.
Zapálila sa sviečka a sledoval dym, z ktorého sa veštilo. Ak dym smeroval k dverám čakala ich choroba alebo smrť, ak smeroval k stropu tak to symbolizovalo zdravie.
Potom otec predniesol modlitbu. V niektorých regiónoch sa po modlitbe rozkrájalo jablko napoly a sledoval jadrovník. Ak bol v tvare hviezdy boli všetci nasledujúci rok šťastní a zdraví, ak mal tvar kríža čakala ich choroba alebo smrť.
Ako vyzerala štedrá večera záležalo od regiónu, ale väčšinou bola bezmäsitá. Dôležité boli oblátky s medom alebo cesnakom. Potom sa podávali rôzne polievky ako fazuľová, šošovicová, hríbová či kapustnica. Na východe bola obľúbená hubová máčanka, do ktorej sa namáčal chlieb. K polievkam sa podával chlieb, pletený kysnutý koláč či kračún. Kračún bol z chlebového cesta, do ktorého sa dávalo množstvo plodín ako cesnak, bylinky, strukoviny, mak či ľan. Na severovýchode Slovenska bol obľúbený (a stále je) tzv. poplanok, čo je chlieb podobný posúchu z kysnutého cesta. Nesmeli chýbať ryby a to najmä kapor. Na východe Slovenska sa podávali aj takzvané opekance či bobáľky. Boli to guličky z kysnutého cesta podávané s makom alebo kapustou.
V bohatých rodinách deti očakávali Ježiška. Bohaté deti dostávali hračky. Ich rodičia popíjali drahý alkohol a pochutnávali si na zákuskoch. V chudobných rodinách dostávali oriešky či jabĺčka.
V katolíckych rodinách sa začali ľudia chystať na polnočnú omšu. Tá mala svoju atmosféru, na ktorú sa všetci veľmi tešili. Niektoré rodiny si po večeri spievali koledy alebo chodili vinšovači vinšovať pod okno. Ľudia im za vinš či koledu dali perník či nejakú pálenku.
Neskôr chodili tzv. koledníci. Dievčatá skúmali, či sa budúci rok vydajú. Vyšli pred dom a počúvali odkiaľ breše pes. Z toho smeru ako brechal pes mal prísť ženích, ak nebrechal musela počkať do ďalšieho roka.
Prvý sviatok vianočný bol určený najbližšej rodine. Ľudia sa nenavštevovali, ostávali doma s výnimkou svätej omše. Oddychovalo sa, keďže bolo navarené. Po dedinách však zvykli chodiť koledníci. Za vinš alebo koledu dostali perník alebo medovník.
Druhý sviatok vianočný je zasvätený svätému Štefanovi. Bol to mučeník, ktorý vyčítal židovskej veľrade prenasledovanie kresťanov a vinil ich zo smrti Ježiša. Židovská rada ho nechala ukameňovať. Ráno sa dievčatá umývali v studenej vode, aby boli po celý rok krásne. Potom šli spoločne do kostola.
Tretí sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave.
Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6. januára.
Vianoce v rôznych kultúrach a tradíciách
Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias.
Starí Kelti týmto sviatkom slávili zimný slnovrat. Čas, kedy sa slnko vracia na severnú pologuľu. Dni sa predlžujú a noci sa skracujú. Druidi v hnedých habitoch sa zhromaždili pod starým dubom. Panoval silný mráz a sem tam spadla snehová vločka. Najstarší z nich zapálil oheň. Ten mal podľa keltskej tradície privítať späť slnko a teplo. Potom vzal najstarší druid kosák a odrezal imelo. To malo chrániť pred zlými silami. Tento sviatok sa nazýval Alban Arthuan.
Vianoce a celý advent majú hlboký náboženský význam, ktorý sa sústreďuje na narodenie Ježiša Krista. Podľa viery prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Jeho narodenie v Betleheme je považované za splnenie prorockých predpovedí Starého zákona a za začiatok novej éry spásy. Adventné obdobie a samotné Vianoce sú pre veriacich časom prípravy, očakávania a radosti.
Advent začína štyri nedele pred Vianocami. Prvá adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša. Druhá adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“. Tretia adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa. Štvrtá adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Je to zároveň farba kráľovského majestátu, ktorá naznačuje príchod Kráľa - Krista. Tradičné sú rotáty, skoré ranné omše, ktoré sa konajú počas adventu. Tieto omše sú venované Panne Márii a ich zmyslom je pripraviť veriacich na narodenie Krista.
Štedrý deň (24. decembra). Hoci ešte stále patrí k adventu, Štedrý deň má pre kresťanov osobitný význam. Je to deň bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Večer sa tradične konajú polnočné omše (tzv. "polnočná"), ktoré sú slávnostným začiatkom vianočného obdobia.
Prvý sviatok vianočný (25. decembra). Prvý sviatok vianočný je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pretože pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Tento deň je stredobodom vianočných osláv a je známy aj ako Božie narodenie. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali.
Druhý sviatok vianočný (26. decembra). Druhý sviatok vianočný je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista, čím sa stal prvým mučeníkom (tzv. "protomučeníkom"). Jeho ukameňovanie bolo priamou reakciou na jeho kázanie a svedectvo o Kristovi. Svätý Štefan je pre kresťanov symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti.
Sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Sviatok Zjavenia Pána, nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novorodenému Kristovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025).
Keď sa dnes kohokoľvek opýtame na symbol Vianoc, povie nám vianočný stromček. Ten naozaj nechýba v žiadnej domácnosti. Ide ale o novodobú tradíciu. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem. Betlehemy ľudia vyrábali z papiera, vosku alebo dreva. Boli to naozaj nádherné kúsky rôznej veľkosti.
Svätý Mikuláš bol biskup z Myry (dnešné Turecko), známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. V minulosti mal deň svätého Mikuláša na Slovensku náboženský a ľudový význam. V mnohých slovenských dedinách a mestách sa v noci z 5. na 6. decembra konali Mikulášske obchôdzky. Skupiny prezlečené za svätého Mikuláša, anjela a čerta chodili od domu k domu, kde navštevovali najmä deti. Mikuláš nosil darčeky deťom, ktoré boli počas roka poslušné a čert symbolicky strašil tie, ktoré boli neposlušné. Deti si večer pred Mikulášom (5. decembra) nachystali svoje čisté čižmičky na okno alebo k dverám, aby im Mikuláš mohol zanechať darčeky. Tie zahŕňali ovocie (najmä jablká, orechy), medovníky, či drobné hračky.
Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie).
Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť. Používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám.
Po večeri prichádzali koledníci. Najčastejšie to boli väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko. Vinšovalo sa veľmi srdečne. Ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to.
Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško.
Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo. Dokonca aj tuláci.
Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice). Tá prvá pochádza z roku 1843.
Prvý sviatok vianočný sa začínal omšou skoro ráno. Chodili na ňu väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov. Najčastejšie to bol slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá.
Druhý sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave.
Vianočný stromček, ozdoby, koláče, darčeky, vianočný čas Premýšľali ste niekedy, čo má vianočný strom spoločné s narodením Krista? Alebo ozdoby, ktoré na strom dávate, či význam slova "YULETIDE" (vianočný čas)? Sú to všetko tradície, ktoré sa prevádzali na počesť narodenia pohanského božského dieťaťa TAMMÚZA. Iné meno pre Tammúza, pohanské božské dieťa, bolo "Bál-beret", čo znamená "pán jedle". Nimrod, veľký boh Babylončanov a Asýranov, i jeho syn Tammúz boli symbolizovaní ako stromy. Nimrod, zoťatý uprostred svojej sily a slávy, „bol symbolizovaný veľkým stromom, ktorý bol orezaný od všetkých vetiev a zoťatý takmer pri zemi..." Tammúza symbolizoval palmový strom ako symbol víťazstva. Tammúz bol považovaný za pohanského mesiáša. Všetci pohania v staroveku spájali kult Slnka (tj. Bálov kult) s kultom matky, tj. Astarty a s rituálnym kultom stále zelených stromov - evergrínov. V dobe osláv „svätých nocí" (zasväteným slnečným božstvám) konali pohania slávnosti u stále zelených stromov. Na ne vešali ozdoby, ovocia, sladkosti a svetlá. Do domácností prišiel tento zvyk až v polovici 17. storočia. Koncom 18. storočia táto obyčaj začala opúšťať nemecké prostredie. Vianočný strom sa začal šíriť najprv do miest a koncom 19. storočia do dedín, väčšinou ho prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala spočiatku zdobenie stromov za pohanský zvyk. V mnohom mala pravdu. Germánske kmene vraj kedysi o zimnom slnovrate uctievali boha Wotana. Podobne i Keltovia ozdobnými stromami či vetvami uctievali boha slnka a jeho večný život.
Vianočný príbeh, ako ho prinášajú mnohé médiá a filmy, je často prikrášlený a zromantizovaný. Ako kresťania však veríme, že udalosti, o ktorých čítame priamo v Biblii, sú skutočne pravdivé. Narodenie Ježiša, Božieho Syna, je pre nás veľkým dôvodom na radosť a oslavu. Na detailoch vianočného príbehu až tak nezáleží. Dôležité je jeho posolstvo. Boh, ktorý sa zdal vzdialený, sa zrazu stal malým zraniteľným dieťaťom. Nikdy predtým nebol tak blízko k nám, obyčajným ľuďom.
O čom sú Vianoce? Chceš sa o tom porozprávať? Ak v tejto oblasti s niečím zápasíš, potrebuješ radu či podporu, napíš nám.
Pôvod Vianoc | História
Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka. Aké ale boli Vianoce v minulosti? Je to najmä zmenou životného štýlu a pokrokom, ktorý v posledných desaťročiach sformoval naše zvyklosti. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka. Pretože v minulosti až 90% obyvateľov nášho územia žilo práve na vidieku a len 10% v mestách.
Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Pre niekoho ide o duchovnú záležitosť, pre niekoho viac o rodinný sviatok pokoja. Časť ľudí sa sťažuje, že náboženský charakter Vianoc sa postupne vytráca - a majú pravdu. Treba si však pripomenúť, že ten tam nebol vždy. Resp. Na Vedátorovi sme mali články o rôznych sviatkoch: Veľkej Noci, Dušičkách či sv. Lucii. Prvé ponaučenie z nich bolo také, že ide o mix rôznych náboženských, pohanských a sekulárnych tradícií. Druhé ponaučenie bolo také, že významné sviatky sú úzko previazané so začiatkom a koncom úrodnej časti roka.
Dovoľte mi ešte krátku poznámku - v symbolike tejto tradície je niečo veľmi pekné, o čom asi naši predkovia netušili. Slnovrat, teda vítanie Slnka, slávili vatrami, teda ohňom z dreva. Ako je to s darčekmi? Vždy som si myslel, že zvyk pochádza z biblického príbehu, v ktorom mali traja králi priniesť dary do Betlehema. Podľa všetkého ide o tradíciu nadväzujúcu na starorímsky sviatok Saturnálie na počesť boha Saturna. Ten sa zo začiatku slávil len jeden deň, no neskôr sa slávil až dva týždne, začal týždeň pred slnovratom a skončil týždeň po. Čo sa darovalo, celkom pripomína dnešok - hračky pre deti, príbory, tablety (na písanie!), čapice, oblečenie, sošky. Bohatší mohli darovať aj otrokov, exotické zvieratá ako papagáje alebo parfémy. Chudobnejší aspoň špáradlá, napr.
Kto tieto darčeky nosí? Ako kde. Niekde Ježiško (nepliesť s Ježiskom), niekde dedo Mráz či Otec Vianoc. Inde zas Santa Claus či vianoční škriatkovia. Vianočné sviatky neboli vždy rodinnou záležitosťou, v počiatkoch skôr išlo o sviatok, kedy bohatí dopriavali chudobným a deťom. Šlo o hedonistický sviatok: jedlo, víno a spev. Sviatok sa neskôr pokresťančil, no jeho tvár sa výrazne zmenila až neskôr. Napríklad v Amerike sa od sviatku ustúpilo, puritáni ho totiž brali ako výmysel Vatikánu (paradoxne ho v ranom stredoveku na chvíľu zakázala cirkev, lebo sa bral ako výmysel pohanov). V Bostone boli dokonca Vianoce 22 rokov zakázané - pod hrozbou pokuty 5 šilingov. Všetko sa však zmenilo začiatkom 19. storočia, kedy sa sviatok začal vracať medzi ľudí. Šlo o obdobie plné nepokojov a tak prišiel nápad z Vianoc spraviť sviatok pokoja. Washington Irving dokonca spravil knihu, ktorou sa mali ľudia inšpirovať - opisovala vraj staré dobré zvyky na anglickom panstve - akurát, že vymyslené.
Neexistuje jedna správna a pravdivá interpretácia Vianoc. Vianoce sú jedným z najglobálnejších sviatkov a treba si uvedomiť, že kánon neexistuje, Vianoce sa menia v čase aj priestore. Historické pramene a publikácie si nejedenkrát protirečia keď sa nás snažia oboznámiť s rokmi súvisiacimi so slávením Vianoc medzi pohanmi či vyznávačmi kresťanstva. A preto nech sa nik na mňa nehnevá ak v historických prameňoch nájde rozdiel v nejakom tom „rôčiku".
V prvotnej cirkvi neboli vianoce. „Rímsky zimný slnovrat ... ako bol slávený 25. decembra v spojení s uctievaním Mithra, boha slnka, nasvedčuje tomu, že bol ustanovení v tejto forme Aureliánom okolo roku 273 po Kr. A vďaka tejto slávnosti dostal tento deň priliehavé meno: Zrodenie neporaziteľného slnka. S plnou symbolickou náležitosťou, avšak nie s historickým ospravedlnením, prijala západná cirkev tento deň a zaviedla ho pravdepodobne v 4 str. a postupom času ho odovzdala východnej cirkvi ako slávnostné výročie narodenia Krista. Z hľadiska historického je to bezcenné, . . ." (Williams T. Olcott, „Sun Lore in All Ages", p. 229)
Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. „Kresťanstvo oslavuje Vianoce z 24. decembra.“ Astronómovia, dejepisní bádatelia a cirkevní historici sa však zhodujú v tom názore, že 25. december roku 0 nie je autentickým dátumom Kristovho narodenia, ani pokiaľ ide o rok, ani pokiaľ ide o deň. Zodpovedajú za to niektoré chyby a omyly vo výpočtoch, ktorých sa dopustil skýtsky mních Dionysos Ewiguus. Žil v Ríme a roku 533 ho poverili, aby pevne určil so spiatočnou platnosťou začiatok nového letopočtu. Pritom zabudol na nultý rok, ktorý bolo treba vložiť medzi, 1. rok pred Kristom a po Kristovi. Okrem toho si nevšimol štyri roky, v ktorých vládol cisár Augustus pod vlastným menom Octavian.
Biblické podanie obsahuje jasný odkaz: „Ježiš sa narodil v Betlheme, v Júdskom kraji, v čase kráľa Herodesa . Z mnohých súčasných prameňov s určitosťou sa dozvedáme, kto bol kráľ Herodes, kedy žil a panoval. Herodesa vymenoval za kráľa Júdey Rím v roku 40 pr. Kr. Jeho vláda sa skončila smrťou roku 4 pr. Kr., preto Ježiš sa musel narodiť pred rokom 4.
25. december ako vianočný sviatok sa prvý raz spomína v listinách až roku 354. Za rímskeho cisára Justiniána (527-565 po Kr.) ho uznali zákonom za sviatok. Pri voľbe tohto dňa hral podstatnú úlohu starorímsky sviatok. V starom Ríme bol 25. december sviatkom narodenia Slnka (Sol Invictus). Popri historikoch a astronómoch majú právo položiť na misku váh závažné slovo pri stanovení dátumu narodenia Ježiša aj meteorológovia. Podľa Lukášovho evanjelia boli v tom „kraji na poliach pastieri, ktorí v noci strážili svoje stádo" (Luk 2,. 8). Meteorológovia vykonali v Chebrone presné meranie teploty. Toto miesto ja juhu Júdskych hôr má to isté podnebie ako blízky Betlehem. Krivka teploty klesá na tri mesiace pod bod mrazu. V decembri na -2,8 v januári na -1,6 vo februári -0,1 °C. Oba prvé mesiace majú zároveň i najväčšie zrážky v roku: v decembri 147 mm a v januári 187 mm. Podľa dosiaľ známych výsledkov bádania palestínska klíma sa za posledných 2000 rokov podstatne nezmenila, čo možno doložiť exaktnými meteorologickými pozorovaniami. Vo vianočnom období vládne v Betlheme mráz a pri teplote pod bodom mrazu nie je v Zasľúbenej zemi na pastvinách nijaký dobytok. Toto tvrdenie len posilňuje poznámka Talmudu, že v tom okolí vyháňajú stáda v marci a zatvárajú začiatkom novembra. Dobytok zostáva v prírode takmer osem mesiacov. Cez naše Vianoce sú zvieratá v maštali aj v Palestíne a s nimi sú aj pastieri. Lukášovo evanjelium podľa toho uvádza, že sa Ježiš narodil začiatkom zimného obdobia...
Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Pre niekoho ide o duchovnú záležitosť, pre niekoho viac o rodinný sviatok pokoja. Časť ľudí sa sťažuje, že náboženský charakter Vianoc sa postupne vytráca - a majú pravdu. Treba si však pripomenúť, že ten tam nebol vždy.