Vladimír Bednár, pseudonymy Fedor Vietor, Quido Maria Piaček a i., bol významný slovenský prozaik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež. Narodil sa 11. februára 1941 v Bratislave ako syn akademického maliara Štefana Bednára. Jeho život a tvorba boli úzko späté s humorom, iróniou a láskou k prírode.
Rané roky a vzdelanie
Vladimír Bednár získaval vzdelanie v Bratislave. V rokoch 1958 - 1964 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor žurnalistika. Po absolvovaní štúdia pôsobil v rokoch 1964 - 1966 ako asistent na Katedre novinárstva a súčasne ako redaktor v časopise Kultúrny život. Neskôr redigoval mládežnícke časopisy ABC pionierov a Prúd, a tiež Infarkt, humoristickú prílohu časopisu Mladá tvorba.
Jeho otec, akademický maliar Štefan Bednár, ovplyvnil jeho umelecké cítenie. Vlado Bednár bol známy svojím bohémskym životom a zmyslom pre humor, ktorý často prežíval aj sám na sebe. Sám o sebe vtipne poznamenal: "Volám sa Vlado Bednár a som statočný opilec, preto všetko prepijem."
Literárna tvorba
Vladimír Bednár literárne debutoval v roku 1964 humoristicko-satirickou prózou Uhni z cesty!, v ktorej s mladíckou vehemenciou ironizoval dobový životný štýl dospelých a jeho duchovnú prázdnotu.
Nekonformný satirický nadhľad uplatnil aj v zbierkach poviedok Divné hrušky s divnou chuťou (1966) a Veterné mlyny (1967), v ktorých sa už upriamil na reflexiu adolescentného človeka. Umelecky najpresvedčivejšie to urobil v poviedkovej knižke Nebrnkaj mi na city (1967), ktorá patrí k reprezentatívnym dielam modernej prózy pre mládež 60. rokov 20. storočia. V týchto dielach sa často objavuje citovo vyprahnutý až cynický mladý hrdina, ironizujúci konformný a karieristický svet dospelých.
Jeho tvorba pre dospelého adresáta zahŕňa humoristické romány Vajce v stodole (1978) a Koza (1979), v ktorom karikoval komunitu dobových filmových a televíznych pracovníkov. Podobne ako posmrtne vydanými prózami Dračie žily (1985) a Libero (1987), aj v nich prostredníctvom humoristicko-satirickej prózy diagnostikoval stav morálnej vybavenosti svojho súčasníka.
Tvorba pre deti a mládež
Za debut v literatúre pre deti možno považovať knihu Dobrodružstvá troch mudrlantov (1974). V tejto knihe Bednár nezaprel svoj humoristický talent a prostredníctvom grotesky, nonsensu a recesie vytvoril rozprávkovú feériu. Osnova má detektívny ráz: Laco Breza a jeho kamarát Miro Nitka so svojím mladším bratom sa rozhodnú vypátrať sedemdesiatu siedmu krajinu s pomocou mapy deda Vida.
Kniha Veľká dobrodružná vlastiveda (1979) sa stala leitmotívom objavovania, hľadania a poznávania. V nej sa trojica bratislavských chlapcov podujme na expedičné putovanie turistickými trasami od bratislavského Kamzíka až po Košice. Bednár, milovník turistických úletov z bratislavského prostredia, vytvoril svojský prozaický útvar, v ktorom má miesto fantázia, recesia a intelektuálny humor.
Jeho parodizačné rozprávky Čo mi kvety natárali (1982), Moje najmilovanejšie zvieratá (1986) a Hubárske rozprávky (1987) spájajú náučný moment s umeleckým výmyslom. V jeho podaní sa náučnosť stáva súčasťou zábavnej roviny rozprávania.
Spolupráca a priateľstvá
Vladimír Bednár úzko spolupracoval s rozhlasom. Hry Požičaná gitara (1977) a Kľúčikové kráľovstvo (1979) vytvoril v autorskej spolupráci s básnikom Tomášom Janovicom.
Bol známy svojimi priateľstvami a láskou k prírode. Chodil s priateľmi na huby a na túry. Mnohé z týchto zážitkov pretavil do svojej tvorby. Jeho priatelia ho poznali ako recesistu, ktorý často sponzoroval opravy tradičných slovenských dreveníc, salašov alebo senníkov zo svojich literárnych honorárov.
Herec Marián Labuda o ňom povedal: "Kto poznal Vlada Bednára, stretol sa so slobodou skôr, ako prišla po 17. novembri 1989."
Brana smrti_Odchody blízkých Část 1
Osobný život
Vladimír Bednár zomrel tragicky 17. januára 1984 v Bratislave. Po jeho smrti vyšlo ešte niekoľko diel, vrátane próz Dračie žily (1985) a Libero (1987), ako aj knižka Pevné lano (1987), ktorú zostavil Tomáš Janovic. V roku 2004 vyšla monografia Ide dravec tvrdo na vec, ktorá obsahuje rozhovory a spomienky jeho priateľov.
Vladimír Bednár zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej literatúre, najmä v oblasti humoru a literatúry pre deti a mládež. Jeho dielo dodnes zabáva čitateľov a zároveň patrí medzi vtipné výpovede o dobe, v ktorej žil.
| Rok | Názov | Žáner |
|---|---|---|
| 1964 | Uhni z cesty! | Satirická próza |
| 1966 | Divné hrušky s divnou chuťou | Zbierka poviedok |
| 1967 | Veterné mlyny | Zbierka poviedok |
| 1967 | Nebrnkaj mi na city | Poviedková kniha pre mládež |
| 1974 | Dobrodružstvá troch mudrlantov | Kniha pre deti |
| 1978 | Vajce v stodole | Humoristický román |
| 1979 | Koza | Humoristický román |
| 1979 | Veľká dobrodružná vlastiveda | Kniha pre deti a mládež |
| 1982 | Čo mi kvety natárali | Rozprávky |
| 1985 | Dračie žily | Próza (posmrtne) |
| 1986 | Moje najmilovanejšie zvieratá | Rozprávky |
| 1987 | Libero | Román (posmrtne) |
| 1987 | Pevné lano | Zbierka próz (posmrtne) |