Vlado Černý, významná osobnosť slovenského herectva, sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. Jeho životná cesta bola plná zvratov, od športovej kariéry cez štúdium herectva až po úspešnú dráhu v divadle a filme. Tento článok mapuje jeho život, kariéru a osobné míľniky.
Detstvo a športové začiatky
Vyrastal v Bratislave u svojej babky a dedka, pretože jeho rodičia žili prevažne v Prahe. Jeho rodičia boli aktívni športovci: otec bol päťbojár a mama plavkyňa. Aj Vlado sa venoval päťboju a smeroval k športovej kariére. Babka bola ochotníčka a s dedkom ho, ako sám tvrdí, nútili do recitovania, čo ho priviedlo bližšie k herectvu.
Vlado Černý sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. Vyrastal u svojich starých rodičov, nakoľko jeho rodičia - vrcholoví športovci, žili prevažne v Prahe. Jeho mama bola plavkyňa, otec Vladimír Černý takisto plával - bol držiteľom sedemnástich titulov majstra Československa, vodný pólista a legendárny päťbojár. V modernom päťboji patril k absolútnej svetovej špičke, zúčastnil sa na desiatich Olympijských hrách a získal 11 titulov majstra Československa. Mladý Vlado Černý sa takisto začal venovať päťboju, zúčastnil sa na dvoch Majstrovstvách sveta.
Osudové stretnutie s filmom
Prvou hereckou skúsenosťou Vlada Černého bolo účinkovanie v krátkometrážnom filme Havko, vďaka redakcii televízie. Osudovým stretnutím, ktoré ho nasmerovalo k herectvu, bolo stretnutie s režisérom Paľom Bielikom, ktorému ako chlapec rozbil okno. Režisér ho namiesto potrestania pozval na konkurz do filmu Jánošík (1962), kde získal rolu malého Jurka Jánošíka. Za účinkovanie vo filme Jánošík (1962) získal svoj prvý honorár, za ktorý si kúpil bicykel zn. Favorit.
Osudovým pre ďalšiu hereckú dráhu Vlada Černého bolo práve prvé stretnutie s režisérom Paľom Bielikom. Ako malý chlapec mu rozbil okno a ten ho namiesto potrestania zavolal na konkurz na hlavnú detskú postavu vo filme Jánošík (1962). Túto úlohu napokon aj získal.
Rozhodovanie medzi športom a herectvom
Nasledovalo niekoľko menších úloh vo filme, ale aj pokračovanie v modernom päťboji, ktorý robil vrcholovo a zúčastnil sa i dvoch majstrovstiev sveta. Definitívne rozhodnutie pre herectvo nastalo, keď ho prijali na herectvo a dostal sa do bohémskeho života. Štúdium na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) však nedokončil na prvýkrát, lebo ho v prvom ročníku vyhodil profesor Karol Legéň Zachar za nakrúcanie filmu, čo bolo počas štúdia zakázané.
Po Jánošíkovi nasledovalo niekoľko menších filmových rolí, no Vlado Černý sa naďalej venoval modernému päťboju. Definitívne rozhodnutie nastalo, keď ho prijali na herectvo. Štúdium na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) však nedokončil na prvýkrát, lebo už v prvom ročníku ho vyhodil profesor Karol Legéň Zachar za nakrúcanie filmu.
Návrat na VŠMU a divadelné začiatky
Nakoľko účinkoval v hre Herodes a Herodias, do ktorej bol obsadený ešte pred vyhodením, naďalej sa sporadicky stretával s pánom Zacharom. Ten ho po incidente s nakrúcaním prvýkrát oslovil až po tom, ako si Oldo Hlaváček zlomil nohu a požiadal ho či by mohol v hre Hlaváčka zaskočiť. Čo sa divadla týka, bol od roku 1974 do 1975 členom hereckého súboru na Poetickej scéne, v sezóne 1975 - 1976 pôsobil ako člen hereckého súboru v Revue Bratislava a potom od roku 1976 do 1979 účinkoval opäť v hereckom súbore na Poetickej scéne. Potom až do roku 1990 bol členom súboru Nová scéna. Po roku 1990 sa stal hercom Divadla Astorka Korzo '90, ktorého je riaditeľom od roku 1995 a súčasne aj externým hercom.
Napriek vylúčeniu z VŠMU sa Vlado Černý naďalej stretával s profesorom Zacharom, ktorý ho po zranení Olda Hlaváčka požiadal, aby ho zastúpil v hre Herodes a Herodias. Čo sa divadla týka, bol od roku 1974 do 1975 členom hereckého súboru na Poetickej scéne, v sezóne 1975 - 1976 pôsobil ako člen hereckého súboru v Revue Bratislava a potom od roku 1976 do 1979 účinkoval opäť v hereckom súbore na Poetickej scéne. Potom až do roku 1990 bol členom súboru Nová scéna. Po roku 1990 sa stal hercom Divadla Astorka Korzo '90, ktorého je riaditeľom od roku 1995 a súčasne aj externým hercom.
Ešte pred ukončením štúdia herectva hral v Poetickom súbore Novej scény (1974 - 1981), v sezóne 1975 - 1976 bol členom hereckého súboru v Revue Bratislava a potom bol dlhoročným členom činohry Novej scény v Bratislave. Hosťoval i na doskách iných bratislavských divadiel, napríklad v Štúdiu S a Divadle na korze. Táto originálna bratislavská divadelná scéna sa od roku 1990 zmenila na súčasné Divadlo Astorka Korzo 90 a Vlado Černý je od roku 1995 jej riaditeľom a súčasne externým hercom.
Divadelné úspechy a ocenenia
Počas týchto rokov stvárnil veľké množstvo divadelných postáv, častokrát charakterovo veľmi odlišných. Boli to postavy hier svetovej klasiky i súčasnej drámy, v ktorých svoje herectvo zdokonalil. Jeho úroveň herectva je na dnešnej úrovni aj vďaka režisérom, s ktorými spolupracoval (Pietor, Strnisko, Luther, Lasica, Nvota, Polák). Za svoje divadelné herectvo boj aj ocenený, v roku 2009 získal Výročnú cenu literárneho fondu za vynikajúce stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého (Jan Novák: TOLSTOJ A PENIAZE).
Za divadelné herectvo získal v roku 2009 Výročnú cenu literárneho fondu za stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého v hre Jána Nováka Tolstoj a Peniaze.
V divadelných kreáciách sa zameriava na výraznú kresbu typu a charakteru, prevažne s tendenciou ku komediálnemu umocneniu či karikatúre a je mu blízka poetika groteskného realizmu. Často ukázal zložitejší a mnohoznačnejší výraz.
Filmové a televízne role
Vlado Černý bol obsadený aj do mnohých filmov a televíznych inscenácií. Ako dvadsaťročný si zahral menšie role pastierov vo filmoch Nevesta hôľ (1971) a Bačova žena (1972). Vo filme Rok má šesť dní (1976) bol motorkár a vo filme Zlatá réva (1977) bol mladým traktoristom. V roku 1982 si zahral v rozprávke Popolvár najväčší na svete, kde už stvárnil výraznejšiu postavu - princa Pravoslava (Cifroš princ), ktorý bol jedným z dvoch bratov hlavnej postavy princa Radoslava - Popolvára (Marek Ťapák). V Sladkých starostiach (1984) stvárnil rolu Puca Baráneka, kde oprášil svoje skúsenosti z päťboja a opäť si vo filme zajazdil na koni. V roku 1985 bol vojakom vo filme Kára plná bolesti. V poviedkovej televíznej inscenácii Z môjho denníka (1995) si zahral násilného zlodeja a v roku 2002 bol otcom ústrednej postavy Viery vo filme Perníková věž. V roku 2009 spoluprodukoval film Nedodržaný sľub, v ktorom si aj sám zahral a bola to rola doktora Féhera. Scenár k filmu napísal Jan Novák, práve na podnet Vlada Černého, ktorý si knihu o Martinovi Friedmannovi-Petráškovi prečítal v roku 2003 u jedného slovenského emigranta počas pobytu v Amerike a následne ju Novákovi odporučil. V roku 2012 bol Vlado Černý opäť obsadený do roly doktora v seriáli Búrlivé víno, kde sa jeho postava pretransformovala z deprimovaného a frustrovaného doktora na príjemného a dobre naladeného chlapíka, čo je v jeho filmovej kariére ojedinelý jav, nakoľko bol takmer vždy obsadzovaný do záporných postáv. Pri nakrúcaní strávili herci najviac času vo vinohradoch, v ambulancii doktora Buranovského (Vlado Černý) a v obývačke Ivana Dolinského (Emil Horváth).
Vlado Černý účinkoval v desiatkach divadelných inscenácií, slovenských a českých filmov a televíznych seriálov. V posledných rokoch to bolo pár menej úspešných filmov aj u českých susedov. V televízii hral v známych tituloch ako Straty a nálezy, Sváko Ragan, Tisícročná včela či Kára plná bolesti aj v seriáloch Pod povrchom, Búrlivé víno alebo Doktori, po nich ešte Hotel, Sestričky, Kriminálka Kraj či Večne mladí.
V Sladkých starostiach (1984) stvárnil rolu Puca Baráneka, kde oprášil svoje skúsenosti z päťboja a opäť si vo filme zajazdil na koni. V roku 1985 bol vojakom vo filme Kára plná bolesti.
V roku 2012 bol Vlado Černý opäť obsadený do roly doktora v seriáli Búrlivé víno, kde sa jeho postava pretransformovala z deprimovaného a frustrovaného doktora na príjemného a dobre naladeného chlapíka, čo je v jeho filmovej kariére ojedinelý jav, nakoľko bol takmer vždy obsadzovaný do záporných postáv.
V filmoch väčšinou hrával svojrázne, vyhranené typy, buď smiešne, či poznamenané charakterovými chybami.
Osobný život
Z osobného života možno prezradiť, že je druhýkrát ženatý. Prvé manželstvo stroskotalo práve kvôli Vladovmu bohémskemu životu, ktorému sa v dnešnej dobe skôr vyhýba. Terajšou manželkou je Iveta Černá, s ktorou vychováva jej dve deti z prvého manželstva. S Ivetou sa zoznámil v roku 2003 na bratislavskom kúpalisku, keď ju chcel dohodiť svojmu kamarátovi. Dnes je šťastný, že prejavila záujem práve o neho a je mu v živote veľkou oporou, s ktorou má aj veľa spoločného. Okrem Ivetiných detí má aj svojho vlastného syna z prvého manželstva, no o tohto skoro prišiel, lebo ako dieťa mal rakovinu. No dnes je z neho živý a zdravý muž, ktorý má už vyše tridsať rokov.
Brata Vlada Černého bol uznávaný hudobník, zakladateľ kapely Tublatanka Juraj Černý (1961 - 2016). Herec je druhýkrát ženatý, spolu s manželkou sa starajú o jej dve deti z prvého manželstva. Z prvého manželstva má herec dnes už dospelého syna.
Záľuby a relax
Vlado Černý svoj voľný čas rád využije na šport, ku ktorému má od mala veľmi blízko a vždy pri ňom dobre zrelaxuje. Rád sa venuje aj svojim dvom koňom, ku ktorým sa snaží pritiahnuť aj svoju polovičku. Okrem koní majú aj psa - pitbulla, ktorého dostali do daru. Vlado rád relaxuje aj pri hubárčení na Záhorí či dobrej knihe, ktorú však nie vždy dočíta dokonca.
Vlado Černý, ako bývalý športovec, inklinuje k športu vo svojom voľnom čase aj dnes. Udržuje sa v dobrej mentálnej aj fyzickej kondícii, cvičí, jazdí na koni, chodí plávať, bicykluje a dokonca v posledných rokoch začal pravidelne hrávať s jednou partičkou hokej.
01 CERN 60years Vlado Cerny Objavovna
tags: #vlado #cerny #herec #nemanzelske #dieta