Jozef Staněk sa narodil 2. júla 1902 v Brne, vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Jeho životná púť sa skončila 18. septembra 1981 v Žiline. Bol slovenským entomológom, ktorý sa zameriaval predovšetkým na zbery hmyzu na území Žilinského okresu a severozápadného Slovenska.
Napriek tomu, že sa narodil v Brne na Morave, neskôr sa presťahoval na Slovensko, do Žiliny, kde prežil zvyšok svojho života. Po ukončení základnej školy sa vyučil za holiča a toto povolanie vykonával počas celého svojho života. V Žiline pracoval ako holič na železničnej stanici.
V užších kruhoch slovenskej entomologickej verejnosti je Jozef Staněk známy ako významný organizátor spolkového života entomológov v Žilinskom okrese a meste Žilina. Na pôde miestnej entomologickej spoločnosti rozvinul bohatú prednáškovú činnosť a bol hnacou silou mnohých akcií, ktoré táto spoločnosť organizovala. Po skončení druhej svetovej vojny bol evidovaný v „Zozname členov“ na poslednom valnom zhromaždení entomologickej spoločnosti v Žiline z 19. októbra 1945.
Publikačná činnosť Jozefa Staňka nie je rozsiahla a nie je dostatočne zdokumentovaná. Napísal niekoľko menších populárno-náučných článkov do vtedajšieho časopisu „Príroda“. Známe sú najmä jeho tri krátke články z roku 1946:
- Staněk, J.: 1946, Ako prezimujú naše motýle?
- Staněk, J.: 1946, Klenoty v sbierkach našich motýľov.
- Staněk, J.: 1946, Ako úspešne vypestujeme lyšaje.
Väčšina jeho poznatkov a zberov zostala nedokumentovaná. Staněk bol vynikajúcim pozorovateľom prírody, ktorý dokázal zachytiť podstatné znaky a javy. Je na škodu, že tieto svoje postrehy nepublikoval, čo sťažuje jednoznačné priradenie niektorých prác, nálezov a výsledkov výskumov jemu.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia popísal z Malej Fatry pri Žiline novú formu mlynárika druhu Pieris napi Linnaeus, 1758, ktorú nazval forma fatraica Staněk. Táto nová forma bola neskôr popísaná v publikácii od Smutného a Zelnýho v roku 1956.
Zbierka hmyzu Jozefa Staňka sa zachovala na viacerých miestach. Značná časť jeho materiálu je súčasťou súkromných zbierok. Hlavná časť jeho zbierky, ktorá obsahuje približne 1500 jedincov motýľov, je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Ďalších približne 3931 kusov motýľov sa nachádza v Považskom múzeu v Žiline - Budatíne.
Pravda o Jánošíkovi: Ako sa z vojaka stal zbojník | Skutočný príbeh
Dielo Jozefa Staňka bolo spomínané v rôznych publikáciách a súpisoch, ktoré dokumentujú entomologický výskum a zbierky na Slovensku a v Československu:
- Smutný, A. Zelný, J.: 1956c: Pieris napi L. subsp. fatraica Staněk z Malej Fatry (Pieris napi fatraica St. aus dem Gebirge der Kleinen Fatra).
- Moucha, J., Ujčík, J., Okáli, I., Varga, J.: 1971, Súpis entomologických zbierok v československých múzeách.
- Okáli, I.: 1984, Súpis entomologických zbierok v múzeách na Slovensku.
- Koleška, Z.: 1993, Staněk Jozef.
- Okáli, I., Országh, I., Matoušek, B., Hrabovec, I.: 1996, Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska.
- Kříž, K.: 2001, História výskumu fauny motýľov Rajeckej doliny.
- Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e.
- Okáli, I.: 2002, Súpis entomologických zbierok v múzeách na Slovensku.
- Okáli, I.: 2002, Dejiny a entomológia. Zabudnutí entomológovia (Vojtech Draxler a Jozef Staněk).
- Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biographien, Sammlungsverbleib). Datenbank 2.
Jozef Staněk zanechal stopu v slovenskej entomológii nielen svojimi zbermi a identifikáciou novej formy motýľa, ale aj svojou aktívnou účasťou v spolkovom živote. Jeho práca a nálezy, aj keď nie vždy plne zdokumentované, sú cenným prínosom pre poznanie fauny Slovenska.