Spievanie bábätkám je automatické a podvedomé, pretože hudba má na deti naozaj len tie najlepšie účinky. Uspávať dieťa hudbou sa snažili už naše prababičky a veľmi dobre vedeli, prečo to robia. Muzikoterapia a hudba patria medzi liečebné metódy, ktoré sa snažia vďaka hudbe priaznivo ovplyvniť psychický vývoj človeka, rovnako je to aj u detí.
O priaznivom vplyve hudby na dieťa vedeli už naši predkovia. Staré mamy spievali svojim deťom rôzne uspávanky od nepamäti a dobre vedeli, že hudbou naozaj nič nepokazia. Ako doba napreduje, vedci praktizovali niekoľko štúdií, ktoré dokazujú, že hudba výborne pôsobí nielen na vývoj bábätka v brušku, ale aj po jeho narodení. Viaceré výskumy potvrdzujú, že bábätko v brušku si dokáže zapamätať niektoré melódie a po narodení na ne dokáže reagovať.
Deti sú schopné vnímať hudbu ešte pred narodením. Známe sú výsledky výskumu prenatálnych psychológov Davida Chamberlaina a Thomase Vernyho, ktorí zistili, že dieťa v mamičkinom brušku sa vďaka príjemnej a pozitívnej hudbe dokáže upokojiť, ale pri agresívnej hudbe aj rozrušiť. Po pôrode bábätká reagujú na piesne a skladby, s ktorými sa zoznámili ešte pred pôrodom.
Najlepšie na dieťatko pôsobí matkin spev. Jej hlas pozná dieťa ako prvé, preto je najlepšie, ak sa mu prihovára, či spieva ona. Dieťa však dobre pozná aj otcov hlas, takže ani ten svojím spevom nič nepokazí. Niektoré matky sa však spevu bránia so slovami, že spievať nevedia. Tento prístup však nie je správny. Dieťatku ani tak nejde o čisté tóny, ako o dobre známy hlas, ktorý pozná už z bruška.
Čo sa týka výberu hudby, je to v podstate na vás. Vedci však hovoria, že najlepšie dieťatko reaguje na jednoduché, pravidelne sa opakujúce zvuky a melódie. Prvé zvuky, ktoré dieťa počuje ešte počas vývoja u svojej matky, sú zvuk jej srdca alebo zvuk plodovej vody. Preto majú deti rady zvuky, ktoré im pripomínajú pobyt v brušku. Tie hlasné, príliš rýchlo sa meniace tóny, sú im skôr nepríjemné. O priaznivých vplyvoch hudby na dieťa však nemožno pochybovať.
Čím je bábätko v brušku väčšie, tým lepšie dokáže vnímať zvuky okolo seba. Čím viac sa matka prihovára svojmu bábätku a čím viac mu spieva, tým lepšie to vplýva na jeho nervovú sústavu. Aj u predčasne narodených detí sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkám púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika. Je dokázané, že po narodení dieťa ukľudní pokojná hudba, ktorá má pravidelné tóny a pripomína zvuky z matkinho tela.
Pre deti je pôrod veľmi stresujúci, pretože sa musia vyrovnať s novým prostredím a často bývajú oddelené na niekoľko hodín od matky. Preto sa v niektorých pôrodniciach rozhodli, že toto stresujúce obdobie pomôžu detičkám prekonať vďaka hudbe. Napríklad predčasne narodené deti hudba upokojuje a tak lepšie priberajú rastú. O priaznivých vplyvoch hudby teda nemožno pochybovať. Ak ste doteraz svojmu dieťatku nespievali, či nepúšťali žiadne piesne, určite by ste s tým mali začať čím skôr.
Prínosy spevu v detskom zbore
Detský spevácky zbor má pre dieťa rozsiahly a hlboký vplyv. Okrem rozvoja hudobných schopností a estetického cítenia, prispieva k rozvoju osobnosti, sociálnych zručností a celkovému intelektuálnemu rastu. Účasť v zbore je pre dieťa obohacujúca a prináša mu benefity v rôznych oblastiach života.
Kolektív a kamarátske vzťahy
Jeden z najväčších prínosov spievania v detskom zbore je vytvorenie kolektívu a kamarátskych vzťahov. Deti sa učia spolupracovať, rešpektovať sa navzájom a podporovať sa. Spoločné zážitky, ako sú koncerty, súťaže a zájazdy, upevňujú priateľstvá a vytvárajú silné putá.
Vzťah k hudbe a vzdelávanie
V zbore sa u detí rozvíja vzťah k hudbe a vzdelávajú sa v požadovanej interpretácii. Učia sa počúvať hudbu, analyzovať ju a chápať jej význam. Prostredníctvom spevu sa oboznamujú s rôznymi hudobnými štýlmi a žánrami, čo rozširuje ich hudobný obzor. Napredujú v hudobnom vzdelávaní ani nevedia ako. Zároveň sa aktívne realizujú a na pódiu sa z nich stávajú „malí umelci“.
Sebarealizácia a sebavedomie
Koncertovanie s deťmi dvíha ich sebavedomie a rozvíjajú sa z hudobnej stránky. Je to umelecká sebarealizácia, ktorou sa utužuje vzťah k zboru a podporuje sa aj priateľstvo. Úspešné vystúpenia posilňujú sebavedomie dieťaťa a učí ho prekonávať trému a stres. Získava pocit úspechu a uznania, čo pozitívne vplýva na jeho celkový psychický vývoj.
Rozvoj reči a slovnej zásoby
Spievanie v zbore prispieva k rozvoju reči a slovnej zásoby. Deti sa učia nové slová a frázy, zlepšujú svoju výslovnosť a artikuláciu. Spievanie tiež podporuje rozvoj pamäti a koncentrácie, čo sú dôležité predpoklady pre úspešné učenie.
Okrem rozvoja reči a rozširovaní slovnej zásoby pôsobí blahodárne hudba na činnosť srdca, či pľúc. Taktiež je nápomocná pri nespavosti. Ak máte dieťa, ktoré horšie zaspáva, skúste mu zaspievať uspávanku.
Vplyv hudby na mozog a kognitívne schopnosti
Hudba dokáže ovplyvňovať mozog a kognitívne schopnosti. Niektoré štúdie tvrdia, že počúvanie vážnej hudby, obzvlášť Mozartovej, vedie k lepšiemu vývinu sluchu, ako aj lepšiemu vývoju mozgu. Hoci sa názory odborníkov rozchádzajú, každá matka uzná, že púšťaním klasickej hudby rozhodne nič nepokazí.
Pri speve dochádza k aktivizácii tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie a spracovanie emócií, citovosti a empatie. Pri speve deti prežívajú uvoľnenie a hlbokú relaxáciu. Tým najmenším spievanie pomáha aj pri osvojovaní rečových schopností. Odborníci sa zhodujú na názore, že deti ktoré sú od malička hudobne rozvíjané, získavajú okrem potešenia z hudby podvedome aj predpoklady k rozvoju kognitívnych schopností. V dojčenskom veku vedie počúvanie hudby a „hudobné bľabotanie“ k intenzívnemu prepájaniu sietí nervových buniek v mozgu. Pri intenzívnom a aktívnom prežívaní hudby zvládajú deti v tomto veku hudobnú komunikáciu ako svoju druhú materinskú reč.
Muzikoterapia a jej význam
Muzikoterapia patrí medzi liečebné metódy, ktoré sa snažia vďaka hudbe priaznivo ovplyvniť psychický vývoj človeka. Nakoľko dieťa už od 4. mesiaca začína vnímať zvuky okolo seba, je dobré, ak je vystavené priaznivým tónom. Napríklad, u predčasne narodených detí sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkám púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika.
Prínos pre zdravie a pohodu
Spievanie má pozitívny vplyv na zdravie a pohodu dieťaťa. Zlepšuje činnosť srdca a pľúc, znižuje stres a napätie. Spievanie tiež podporuje tvorbu endorfínov, hormónov šťastia, ktoré zlepšujú náladu a celkovú pohodu. Ak má dieťa problémy so zaspávaním, skúste mu zaspievať uspávanku.
Podľa uznávaného neurológa Františka Koukolíka stačí krátke spievanie a množstvo vylučovaného kortizolu prudko klesá. Výskumy tiež uvádzajú, že spievanie prehlbuje dýchanie, okysličuje organizmus, posilňuje krvný obeh, zlepšuje koncentráciu, fantáziu, vyššie city, podnecuje originalitu, vytvára pozitívny vzťah k umeniu a k prírode, zlepšuje imunitu, pretože prepojením melódie, rytmu a tempa synchronizuje telesné procesy.
História a fungovanie detských speváckych zborov
História kresťanských speváckych zborov na Slovensku siaha do hlbokej minulosti. Detský spevácky zbor Československého rozhlasu bol založený v roku 1953 Ondrejom Franciscim. Tento zbor mal v minulosti 50 rokov a bol len kúsok od toho, aby zanikol. V roku 2004 Slovenský rozhlas chcel jeho činnosť obnoviť a Adrian Kokoš začal formovať nový zbor. Novozaložený zbor mal svoj prvý koncert 8. mája v roku 2004.
Docentka Elena Šarayová, prvá slovenská profesionálna dirigentka, v 80. rokoch úspešne viedla Bratislavský detský zbor, Spevácky zbor slovenských učiteliek Ozvena a založila Dámsky komorný orchester. S jej zbormi precestovala takmer celý svet a zbierala ceny na súťažiach a festivaloch. Ukončila štúdium orchestrálneho a zborového dirigovania na VŠMU ako prvá žena na Slovensku.
Do Bratislavského detského zboru (BDZ) sa nerobili oficiálne konkurzy. Elena Šarayová prijala všetky deti, ktoré prišli na základe informácií o ich práci a zájazdoch od ich spievajúcich kamarátov, ale museli mať sluch a záujem. Väčšina intonujúcich detí sa časom naučila pri profesionálnom vedení spievať správne a veľmi rýchlo zapadla do kolektívu. Kto prácu na nácvikoch nestíhal, časom opustil zbor sám.
V časoch socializmu bolo náročné dostať sa do zahraničia, najmä na Západ. Všetko to bolo o vytváraní kontaktov a o organizačnom vedení. Do sveta chodili na festivaly a zborové súťaže na základe pozvaní, vďaka ktorým dostali povolenie vycestovať. Keď urobili dobrý dojem, dostali ďalšie pozvania a postupne ich bolo stále viac. Niektoré kontakty nadobudli aj na základe výmenných zájazdov.
Jedna z najväčších prínosov spievania v detskom zbore je vytvorenie kolektívu a kamarátskych vzťahov. Deti sa učia spolupracovať, rešpektovať sa navzájom a podporovať sa. Spoločné zážitky, ako sú koncerty, súťaže a zájazdy, upevňujú priateľstvá a vytvárajú silné putá.
Dédike (Prababka) - dokumentárny film
Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sa venujú spevu alebo hre na akýkoľvek hudobný nástroj, dosahujú lepšie výsledky vo všetkých predmetoch. Nie je až tak dôležité, aby sa dieťa venovalo hudbe pod vedením profesionála, ale mali by ste sa snažiť budovať v ňom lásku k nej. Vysokoškolská pedagogička Sharlene Habermeyer tvrdí, že ak deti nespievajú v nejakom zbore alebo nehrajú na nejaký hudobný nástroj, mali by sme im púšťať hudbu denne aspoň 20 minút.
Psychológia hudby prisudzuje hudbe vo vzťahu k dieťaťu niekoľko funkcií, ktoré je potrebné si uvedomovať:
- Estetická funkcia: Umožňuje hudobno-estetický zážitok a poznávanie krásy.
- Výchovno-etická funkcia: Jej úlohou je formovanie mravného profilu dieťaťa a jeho názorov.
- Funkcia špecifického osvojovania sveta: Prostredníctvom hudby deti môžu spoznávať svet. Napríklad po sledovaní nejakej hudobnej rozprávky alebo po nejakom hudobnom predstavení v divadle majú veľkú chuť rozprávať o tom, čo videli a počuli.
- Terapeutická funkcia: Hudba dokáže podnecovať a upokojovať. Poskytuje deťom harmóniu, napĺňa ich dušu radosťou, umožňuje psychické odreagovanie od konfliktných situácií.
Aby si deti dokázali hudbu obľúbiť, je nesmierne dôležité, aby sa s ňou zoznamovali nenásilne a systematicky. Nezabúdame pri tom hlavne na kvalitnú hudbu, pretože hudba nemusí pôsobiť len kladne a esteticky účinne. Jej zlý výber a k tomu ešte prehnané decibely môžu ohrozovať zdravie dieťaťa. Ak dieťa počúva nevhodnú, väčšinou agresívnu hudbu s vulgárnymi textami, stráca sa jej estetické a výchovné poslanie. Takáto hudba namiesto osobnostnej kultivácie spôsobuje otupenie dieťaťa. Mnoho rodičov si myslí, že deťom stačí pustiť pieseň z komerčného rádia, a to pre kontakt s piesňou stačí. Zabúdajú na spev v rodine a zabúdajú aj známe piesne, ktoré predkovia bežne spievali. Vhodné a premyslené využitie piesní a hudby deťom naozaj veľmi pomáha.