Vplyv neúplných rodín na dieťa: Výzvy a podporné mechanizmy

V súčasnosti sa tradičné rodinné štruktúry menia rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Rozvodovosť na Slovensku dosahuje takmer 50 percent všetkých manželstiev a čoraz viac detí vyrastá v rodinách, kde je prítomný len jeden rodič. Neúplná rodina predstavuje rodinný systém, v ktorom dieťa vyrastá s jedným rodičom, najčastejšie v dôsledku rozvodu, úmrtia partnera alebo rozhodnutia vychovávať dieťa samostatne. Pohľady na túto tému sa líšia - od pesimistických prognóz až po optimistické príbehy úspešných ľudí z neúplných rodín.

Neúplná rodina sa v slovenskom kontexte definuje ako rodinná jednotka, kde je prítomný len jeden z rodičov spolu s deťmi. Slovenská spoločnosť tradične uprednostňuje úplné rodiny, čo môže vytvárať dodatočný tlak na rodičov z neúplných rodín.

Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Dieťa je produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní, v hodnotách.

Psychologické aspekty

Vplyv neúplnej rodiny na psychický vývoj detí je jednou z najdiskutovanejších tém v rodinnej psychológii. Rozchod rodičov je pre deti bolestný, rodičia by na to mali myslieť, keď bojujú o svoje deti. Deti často nepočúvajú, čo rodičia hovoria, ale neustále pozorujú, čo robia. A práve tieto skúsenosti z pozorovania určitých vecí im môžu v dospelosti chýbať. Výchova detí spočíva v množstve zážitkov, ukážok správneho reagovania v určitých situáciách a podobne. Je rozdiel, či dieťa vidí v určitých situáciách dvoch rodičov alebo jedného rodiča. Dôležité je tiež, aby deti videli, ako sa riešia konflikty a tiež to, ako sa vedia rodičia zmieriť a odpustiť si. Tí, ktorým tieto skúsenosti chýbajú, tento deficiť môžu nadobudnúť napríklad prostredníctvom psychoterapie.

Podľa slov psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej, dieťa sa narodilo dvom rodičom, a preto aj dvoch rodičov potrebuje. Jednoducho má ich v sebe. „Je to určité zrkadlenie. Ak povedzme otec zmizne, stratí sa zo života, dieťa stráca kus svojej identity, nemá koho zrkadliť. Takáto neúplnosť je pre každé dieťa záťažová.

Často prídu rodičia a chcú radu, čo robiť, aby ich deti pri rozvode netrpeli. Ale deti pri rozvode rodičov budú vždy trpieť. Miera ich záťaže závisí od toho, ako sa rodičia v čase rozchodu a po ňom správajú. Ľudia sa ako partneri môžu rozísť, ale ako rodičia sa nerozídu nikdy. Základom je ani po rozvode sa neponižovať.

Mnohé deti z neúplných rodín vykazujú vyššiu samostatnosť, zodpovednosť a empátiu. Avšak, deti pri rozvode rodičov budú vždy trpieť. Miera ich záťaže závisí od toho, ako sa rodičia v čase rozchodu a po ňom správajú.

Je úlohou rodičov, aby dopriali deťom šťastné detstvo, pretože to je dar, ktorý odovzdávajú potom ďalej. Myslite na to pri výchove. Každý hnev, krik či smútok rodiča cítia už malé deti a bolestivo ich prežívajú. Často môžu tieto podnety viesť až k hlbokým a neodôvodneným depresiám u detí. Preto aj psychológ vždy hľadá príčinu nielen u dieťaťa, ale hlavne u rodiča.

V súčasnej hektickej dobe okrem iného pribúda aj množstvo ľudí, ktorí majú nejaké psychické ochorenie alebo aspoň určité výkyvy nálad. Michael Chytrý upozorňuje, že základný rozdiel je v tom, či dieťa vyrastá s takýmto rodičom od narodenia alebo k chorobe došlo neskôr. Dieťa, ktoré vyrastá s duševne chorým rodičom odmalička, naučí sa túto situáciu rýchlo vnímať. Prispôsobí sa rodinnému režimu, pravidlám a požiadavkám. Iné je to vtedy, keď sa choroba objaví z ničoho nič. Rodičia sa však nemusia obávať, že dieťa sa v dospelosti musí zákonite stretnúť s tou istou psychickou chorobou, ako mali oni, ale možné je, že preberie určité vzorce správania, s ktorými sa často u nich stretávalo. Ale ani to nemusí byť pravidlom. Záleží od toho, ako sa neskôr v dospelosti dokáže od týchto vzorcov správania odosobniť. Niekedy rodič nemusí byť aj psychicky chorý, ale vytvára kvôli svojej povahe a správaniu v rodine silné napätie. Veľa ľudí totiž dnes trpí agresivitou alebo sa uzatvárajú do seba a niekedy nerozprávajú aj tri dni. Aj tieto skutočnosti môžu na deti vplývať veľmi negatívne.

Používajú ho rodičia, ktorí sú stále zavalení prácou aj napriek skutočnosti, že k tomu nemajú žiadny logický dôvod. Ide o spôsob, ktorým sa rodičia snažia dať svojmu životu a životu svojho dieťaťa pevný poriadok alebo neutralizovať svoje nutkavé obavy, že sa niečo zlé prihodí, zanedbá a následky budú katastrofické. V patologickej forme, kde viera, že čokoľvek čo nie je perfektné, to nemá zmysel spôsobuje, že lepšie správanie, nápad, ktorý prichádza zo strany dieťaťa, sa stávajú terčom poznámok zo strany rodičov. Dieťa sa v budúcnosti, pokiaľ si nemyslí, že daná cesta je tá najlepšia, do ničoho nepustí. V takejto rodine jeden z rodičov je náladový a nikto nevie, čo nepredvídateľné sa môže od neho očakávať. Pravidlo, ktorému učia rodičia v rodinách, kde sa nikdy nezvyšuje hlas, kde sa nikdy neháda.

Sociálne aspekty

Slovenská spoločnosť má stále tendenciu posudzovať neúplné rodiny kritickejšie. Nie všetky neúplné rodiny sú rovnaké. Rodičovstvo v neúplnej rodine predstavuje jedinečné výzvy, ale aj príležitosti.

Sociálny vývoj detí z neúplných rodín často vykazuje špecifické charakteristiky. Tieto deti môžu mať problémy s navazovaním a udržiavaním priateľstiev, pretože ich skúsenosť s rozpadom rodiny ovplyvňuje ich dôveru v stálosť vzťahov. Problémy s autoritou sa môžu prejaviť ako vzdor voči učiteľom, trénerom alebo iným dospelým osobám. Dieťa môže mať tendenciu testovať hranice častejšie než jeho rovesníci z úplných rodín.

Vzťahy s vrstovníkmi môžu byť pre deti z neúplných rodín obzvlášť náročné. Môžu pociťovať sociálnu stigmu alebo sa cítiť odlišne od svojich spolužiakov z úplných rodín. Tento pocit odlišnosti môže viesť k sociálnej izolácii alebo naopak k prehnane priateľskému správaniu v snahe získať prijatie. "Kvalitné priateľstvá môžu čiastočne kompenzovať chýbajúcu rodinnu podporu a poskytovať dieťaťu pocit príslušnosti a akceptácie."

Kognitívny a akademický vývoj

Výskum ukazuje, že deti z neúplných rodín môžu vykazovať určité rozdiely v kognitívnom vývoji v porovnaní so svojimi rovesníkmi z úplných rodín. Tieto rozdiely však nie sú nevyhnutne trvalé ani neprekonateľné.

Akademický výkon môže byť ovplyvnený niekoľkými faktormi. Ekonomické ťažkosti, ktoré často sprevádzajú neúplné rodiny, môžu obmedziť prístup k vzdelávacím zdrojom, doučovaniu alebo mimoškolským aktivitám. Stres a emocionálne problémy môžu negatívne ovplyvniť pamäť, pozornosť a schopnosť riešiť problémy. Deti môžu mať problémy s dokončovaním úloh alebo s udržaním pozornosti počas vyučovania.

Faktory ovplyvňujúce akademický úspech:

Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa. Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania.

Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca.

Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny poukazuje sociológ I. Možný, ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov. V prvom rade je to kultúrny kapitál rodiny (vzdelanie a kultivovanosť rodičov), ktorý sa prejavuje v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností. Druhým je ekonomický kapitál, spočívajúci v tom, že bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje mu zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne mu kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium. Posledným faktorom je sociálny kapitál, ktorý pozostáva z kontaktov, známostí či priateľstiev, teda zdrojov, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch.

S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tie čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž.

Zaujímavo vyznieva teória o vplyve príslušnosti rodiny k istej sociálnej vrstve na rozvoj osobnosti dieťaťa. Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B.B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu.

Bernstein sa snaží vysvetliť procesy, v ktorých sa sociálne rozvrstvenie spoločnosti premieta do prostredia inštitucionálnej výchovy a vzdelávania v škole, a tým samozrejme i do školských výsledkov jednotlivca. S jeho názorom korešpondujú výsledky rozsiahlej štúdie, realizovanej na Novom Zélande, podľa ktorej ovládanie materinského jazyka je predpokladom lepšieho výkonu v škole. Potvrdilo sa, že deti z anglicky hovoriaceho rodinného prostredia dosahovali lepšie výsledky v školách, kde sa používala angličtina ako komunikačný nástroj.

I keď v súvislosti s oboma teóriami môžeme naraziť v literatúre na rôzne pripomienky a protesty, oba fenomény, jazykový kód aj kultúrny a sociálny kapitál, musíme chápať ako významné a špecifické determinanty školskej úspešnosti žiaka.

V Slovenskej republike po spoločensko-politických zmenách v 90. rokoch 20. storočia došlo i k zmenám v ekonomických podmienkach mnohých rodín. To, že dochádza k tzv. otváraniu nožníc v príjmoch rodín, môžeme vidieť i v škole, kde je možné rozpoznať deti z bohatších a deti z chudobnejších rodín. Môžeme povedať, že sa v súčasnej dobe stále viac začínajú prejavovať majetkové rozdiely medzi jednotlivými rodinami a tým i medzi jednotlivými žiakmi v školskom prostredí. V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov.

Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa. Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania). Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa (v porovnaní s rodinami zo stredných vrstiev). Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní (aj keď objektívne podmienky nie sú vždy vhodné). V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané (v porovnaní s rodinami s vyšším socioekonomickým statusom). Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie.

Podobné zistenia uvádzajú O. Matoušek - H. Pazlarová, podľa ktorých chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti. Na základe zahraničných zdrojov autori poukazujú na riziká v oblasti fyzického zdravia.

Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Ako upozorňuje Tydlitátová, výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.

Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Jedna zo základných otázok teda znie: ako pôsobí socioekonomický status orientačnej rodiny na vzdelanostnú dráhu dieťaťa? Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania.

Podľa novozélandskej štúdie rodiny s vyššou úrovňou vzdelávacích očakávaní majú najpozitívnejší vplyv na výkon detí na druhom stupni ZŠ. Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom, navštevujúce školy s prevládajúcim počtom žiakov s vyšším socioekonomickým statusom, dosiahli výsledky na vyššej úrovni ako keby navštevovali školu vo svojom okolí (s prislúchajúcim socioekonomickým statusom). Podľa mnohých výskumov existuje vysoká korelácia medzi socioekonomickým statusom rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa. Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy.

„Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. V mnohých krajinách sveta hrá rolu i finančná situácia rodiny, ktorá ovplyvňuje, na aké kvalitné školy môže dieťa chodiť, k akým technológiám a knihám bude mať prístup, či ho niekto bude doučovať v prípade problémov atd.“

Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Podľa autorov M. S. Hilla a W. J. Yeunga rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Ich výskum však preukázal len malý vplyv spoločne tráveného času na dieťa. Napriek tomu interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov. Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon.

T. Nechyba a kol. uvádzajú, že príjem rodičov často koreluje s výsledkami dieťaťa v škole. Potvrdilo sa, že nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania. Taktiež je dokázané, že deti s dobrými učebnými predpokladmi, z rodín s nízkym socioekonomickým statusom, ktoré dosahovali v piatich rokoch úroveň detí so stredným alebo vysokým statusom, skĺzli z dobrých výkonov do horších do ôsmeho roku života. Možno konštatovať, že socioekonomický status vysoko ovplyvňuje výsledky žiaka, aj keď iné rodinné faktory (emocionálna klíma, interakcie v rodine, skúsenosti a gramotnosť) môžu významne ovplyvňovať jeho výsledky v škole.

Podľa štúdie príjem môže zohrávať úlohu len v podmienkach extrémnej chudoby, za špeciálnych podmienok a v útlom veku dieťaťa. Finančné možnosti jednotlivých rodín sa u žiakov v školskom prostredí odrážajú v rôznych znakoch. Škola usporiada v priebehu roka akcie, ktoré do rozpočtu rodiny zasiahnu: plávanie, divadelné predstavenie, školský výlet, škola v prírode alebo lyžiarsky kurz, atď. V minulosti bývalo samozrejmosťou, že spoločných kultúrnych akcií poriadaných školou sa zúčastnili všetky deti. Vstupné bolo skôr symbolické, účasť sa chápala ako povinná. Faktom zostáva, že deti i z toho najmenej podnetného sociokultúrneho prostredia počuli koncert vážnej hudby, prezreli si nejakú stavebnú pamiatku atď. Smutná je finančne motivovaná neúčasť dieťaťa na väčších spoločných akciách školy, akými sú škola v prírode či lyžiarsky kurz.

Dôležitým faktorom, vyplývajúcim zo socioekonomického statusu rodiny, je aj miera rodičovskej podpory domácej prípravy dieťaťa do školy. Množstvo výskumov sociologickej či sociálno-psychologickej povahy potvrdilo existenciu diferencií v prístupe rodičov ku škole na základe ich príslušnosti k sociálnej triede. T. Katrňák uvádza, že rodičia z vyšších tried sú aktívnejší v podpore dieťaťa pri domácej príprave, viac zdôrazňujú rozvíjanie vedomostí a zručností detí ako rodičia z nižších tried. S deťmi sa spoločne do školy viac pripravujú, častejšie ich prihlasujú do knižníc, záujmových krúžkov, pravidelnejšie s nimi navštevujú školské podujatia a sami sa významnejšie zaujímajú o dianie v školskom prostredí. Rodičia z nižších tried uvedené síce robia taktiež, ale nie v takej miere, intenzite a s takou pravidelnosťou. Neznamená to, že rodičia z nižších sociálnych vrstiev si neželajú, aby ich dieťa v škole prospievalo, avšak skôr očakávajú, že dieťa samo bude prejavovať záujem a samo sa bude o pomoc hlásiť. Rodičovská pomoc u rodičov z nižších sociálnych vrstiev má skôr charakter dohľadu a kontroly nad splnením domácich úloh, ich záujem sa skôr sústreďuje na formálne vyjadrené známky. Rodičia deťom neobjasňujú, ako učebnú látku zvládnuť, aký má učenie zmysel - učenie nesprostredkovávajú.

Ekonomické aspekty

Neúplné rodiny na Slovensku čelia významným ekonomickým prekážkam. Slovenský štát poskytuje rôzne formy podpory, vrátane prídavkov na dieťa, rodičovského príspevku a sociálnych dávok.

Finančné ťažkosti predstavujú jednu z najvážnejších výziev, ktorým čelia neúplné rodiny. Strata jedného príjmu často vedie k výraznému zníženiu životnej úrovne a môže ovplyvniť všetky aspekty života dieťaťa. Nedostatok finančných prostriedkov môže obmedziť prístup k kvalitnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávacím príležitostiam a mimoškolským aktivitám. Tieto obmedzenia môžu mať dlhodobé dopady na životné šance dieťaťa. Bytová situácia sa často stáva nestabilnou, čo môže viesť k častým sťahovaniam a zmenám škôl. Táto nestabilita ďalej komplikuje už tak náročnú situáciu dieťaťa.

"Chudoba nie je osudová. S vhodnou podporou a odhodlaním môžu rodiny prekonať finančné ťažkosti a poskytnúť deťom kvalitný život."

Efektívne finančné plánovanie a využívanie dostupnej sociálnej podpory môžu výrazne zlepšiť situáciu neúplnej rodiny. Rozpočtovanie a stanovenie priorít pomáhajú maximalizovať využitie dostupných zdrojov. Vyhľadávanie štipendií, grantov a komunitných programov môže poskytnúť prístup k aktivitám a príležitostiam, ktoré by inak boli nedostupné. Mnohé organizácie ponúkajú špeciálne programy pre deti z neúplných rodín.

V neúplných rodinách na Slovensku žije viac ako 860-tisíc ľudí. Tvoria pritom 357-tisíc rodín, je to asi štvrtina všetkých rodín na Slovensku. Až 86 percent pritom tvoria rodiny s osamelou matkou. Neúplné rodiny s osamelými matkami vznikajú najmä rozvodom páru alebo ovdovením matky. Približne štvrtina rodín s osamelou matkou ako neúplná už vznikne. Rodiny osamelých matiek žijú viac v mestách (56 percent). Osamelí rodičia tiež vo väčšine prípadov vychovávajú jedno dieťa (64 percent). Asi štvrtina prípadov je s dvomi deťmi.

Osamelé matky podľa štatistík prenášajú národnosť na svoje deti. "Obzvlášť to platí v prípade, ak je matkou Slovenka. Iba 1,3 percenta detí do 15 rokov, ktoré majú matku Slovenku, má deklarovanú odlišnú etnicitu, pravdepodobne po otcovi, s ktorým nežijú," doplnila hovorkyňa. Tento trend je slabší v prípadoch, keď je matkou žena s maďarskou alebo rómskou národnosťou. Odklon od trendu je ešte silnejší pri skupine žien s rusínskou národnosťou.

Príčiny vzniku neúplných rodín

Medzi hlavné príčiny vzniku neúplných rodín patria:

• Rozvod: V súčasnosti vplyv verejnej mienky sa natoľko oslabil, že rozvod sa stal legitímnym ukončením manželstva. Vychádzajúc zo štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky, v roku 2007 bolo 13 048 manželstiev ukončených rozvodovým konaním. Medzi hlavné príčiny rozvodu zaraďujeme: Muži - 1. rozdielnosť pováh, názorov, záujmov, 2. nevera a 3. alkoholizmus. Ženy - 1. rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, 2. súd nezistil zavinenie, 3. ostatné príčiny.
• Ovdovenie
• Narodenie dieťaťa mimo manželstva

Ako minimalizovať negatívne dopady neúplnej rodiny

Keď už príde z akéhokoľvek dôvodu k odlúčeniu partnerov, nemalo by dôjsť aj k odluke jedného z rodičov. Jedine tak dieťa prežije tento, pre neho nový stav, bez väčšej ujmy. Tolerujte svoju bývalú polovičku ako človeka a otca (matku), pretože nimi navždy ostane. Rodičia sa takmer vždy obviňujú, čo nie je správne. Sami často zažili v minulosti niečo podobné a skrátka nevedia z toho vyjsť von a ukončiť to. V akom modeli boli oni vychovávaní, to prenášajú ďalej. Problém je v tom, že si neuvedomujú tento prenos. Dôležité je dekódovať zdedený model výchovy a zmeniť ho.

Tu je niekoľko tipov, ako minimalizovať negatívne dopady neúplnej rodiny na dieťa:

• Otvorená a pravdivá komunikácia: Otvorená a pravdivá komunikácia je základom zdravých rodinných vzťahov.
• Predvídateľnosť: Deti potrebujú predvídateľnosť, najmä v období zmien.
• Emocionálna podpora: Buďte otvorení v komunikácii, poskytujte emocionálnu podporu a umožnite dieťaťu vyjadriť svoje pocity.
• Stabilita: Výskumy naznačujú, že deti v domácnostiach s vysokým konfliktom môžu byť viac stresované než deti z pokojných neúplných rodín.
• Sociálny život: Absolútne áno. Mnoho detí z neúplných rodín má bohatý sociálny život.

"Jeden milujúci a podporujúci rodič môže poskytnúť dieťaťu všetko potrebné pre zdravý vývoj. Kľúčové nie je množstvo rodičov, ale kvalita starostlivosti."

tags: #vplyv #neuplnych #rodin #na #dieta