Očkovanie počas tehotenstva je téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok a obáv. Je dôležité sa na túto problematiku pozrieť z vedeckého hľadiska a zvážiť všetky dostupné štúdie a odporúčania odborníkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na vplyv očkovacích látok na tehotenstvo, s dôrazom na štúdie a relevantné informácie.
Očkovanie počas tehotenstva: Prečo je to dôležité?
Tehotenstvo do istej miery tlmí imunitu, čo spôsobuje, že budúce matky sú zraniteľnejšie voči infekciám. Ak sa tehotná žena nakazí infekčným ochorením, rastie riziko predčasného pôrodu a ťažšieho priebehu ochorenia. Z tohto dôvodu je očkovanie počas tehotenstva dôležitým nástrojom na ochranu zdravia matky a dieťaťa.
Keďže tehotné ženy chodia pravidelne na kontroly a ku koncu tehotenstva ich čaká aj pobyt v nemocnici, nie je to úplne zanedbateľné riziko nákazy, aj keď pracujú len z domu napríklad. V minulom roku sme na Slovensku nemali žiadny prípad materského úmrtia, k novembru sme tento rok mali už 8, z toho dve, kde bola potvrdená kauzálna súvislosť s pneumóniou spôsobenou vírusom SARS-CoV-2. Situácia na Slovensku je vážna, aj z epidemiologického pohľadu, máme nárast prípadov, aj z pohľadu vyčerpanosti nášho zdravotníctva. V mnohých nemocniciach prestávajú robiť bežné úkony, ba dokonca v niektorých sú ohrozené aj úkony súvisiace s onkochirurgiou.
Počas tehotenstva sa už nestaráme len samy o seba ale aj o plod, ktorý je na tehotnej žene závislý. V týchto neistých časoch by sme sa mali snažiť maximalizovať našu snahu o ochranu seba a dieťaťa. Toto nám dokáže zabezpečiť očkovanie v tehotenstve. Tehotná žena bude chránená pred ťažším priebehom, ktorý je častejší v tehotenstve a zároveň poskytne aj pasívnu ochranu dieťatku, ktoré nemôže byť zatiaľ očkované.
Bezpečnosť očkovania v tehotenstve
Očkovanie v tehotenstve nie je novinkou. Tehotné ženy sa očkujú proti rôznym ochoreniam už dlhé roky. Kontraindikované sú len vakcíny, ktoré obsahujú živý vírus, avšak tento typ vakcín proti COVID-19 zatiaľ nie je dostupný na trhu. Očkuje sa už takmer rok a celosvetovo boli zaočkované státisíce tehotných žien. Prebieha viacero klinických štúdií so zameraním na tehotné a dojčiace ženy a boli dosiaľ už publikované aj menšie štúdie, ktoré nepoukazujú na zvýšené riziko, pokiaľ je žena zaočkovaná počas tehotenstva.
Očkovanie v tehotenstve nie je novinkou, ktorá by sa týkala len očkovania proti vírusu SARS-CoV-2. Prvé štúdie o očkovaní tehotných prebiehali už v 40. rokoch minulého storočia. Tehotné ženy sa očkujú proti rôznym ochoreniam dlhé roky. Kontraindikované (zakázané) sú len vakcíny, ktoré obsahujú živý vírus, avšak tento typ vakcín proti Covid-19 zatiaľ nie je dostupný na trhu.
Očkuje sa už takmer rok a celosvetovo boli zaočkované státisíce tehotných žien. Prebieha viacero klinických štúdií so zameraním na tehotné a dojčiace ženy a boli dosiaľ už publikované aj menšie štúdie, ktoré nepoukazujú na zvýšené riziko, pokiaľ je žena zaočkovaná počas tehotenstva.
Bezpečnosť liekov a vakcín sa monitoruje po celý čas, kedy sú na trhu. ŠÚKL upozorňuje, že podozrenia na nežiaduce účinky liekov majú povinnosť hlásiť všetci zdravotnícki pracovníci a držitelia rozhodnutí o registrácii (farmaceutické spoločnosti) bez ohľadu na ich závažnosť. Môžu ich hlásiť aj samotní pacienti, prípadne ich rodinní príslušníci či opatrovatelia.
V medicíne neexistuje 100-percentne účinný liek či vakcína pre každého človeka bez akýchkoľvek nežiaducich účinkov. Riziká vakcinácie sú menšie, ako keď vás uštipne komár.
Vakcíny proti COVID-19 a tehotenstvo
Vakcíny proti COVID-19 sa delia na vakcíny mRNA (Pfizer/BioNTech, Moderna) alebo vektorové vakcíny (Astra Zeneca, Johnson & Johnson, Sputnik V). Žiadna z vakcín dostupných na Slovensku neobsahuje živý koronavírus SARS-CoV-2. Nemôžete z nich dostať covid.
Vektorové vakcíny
Pri vektorových vakcínach sú gény koronavírusu „prilepené“ na iný, neškodný vírus. Ten nedokáže spôsobiť ochorenie a do bunky prináša potrebnú informáciu na „výrobu“ koronavírusovej bielkoviny.
Je dôležité zdôrazniť, že vakcíny obsahujú gény koronavírusu, avšak nemôžu zmeniť našu genetickú informáciu. Naše gény sú uložené v bunkovom jadre, gény koronavírusu zostávajú mimo jadra.
Najviac takýchto dát máme práve k mRNA vakcínam (Pfizer/BioNTech a Moderna), a preto sú tieto v mnohých krajinách prednostne odporúčané. Osobne odporúčam ženám skôr mRNA vakcíny aj z dôvodu väčšieho množstva bezpečnostných dát a publikácií, ale najmä z dôvodu, že momentálne dostupná vektorová vakcína je len jednodávková a má nižšiu účinnosť v porovnaní s týmito dvojdávkovými vakcínami. Vektorové vakcíny sú tiež neživé, ale je pri nich riziko špecifických krvných zrazenín, a keďže v tehotenstve je riziko trombózy zvýšené, je vhodnejšie vybrať si mRNA vakcínu, pokiaľ je v danej oblasti dostupná.
COVID-19 mRNA Vaccine: Will It Change My DNA?
Odporúčania odborníkov
Odborné spoločnosti, ako napríklad Americká akadémia gynekológov a pôrodníkov (ACOG), odporúčajú očkovanie kedykoľvek počas tehotenstva. Očkovanie v prvom trimestri však v mnohých krajinách nie je odporúčané, preferuje sa druhý a tretí trimester, sú na to viaceré dôvody. Jedným z nich je, že niekoľkodňová horúčka v prvom trimestri bola spojená s vyšším rizikom vrodených porúch neurálnej trubice.
Pri tomto treba zvážiť obe strany mince - vieme, že jedným z bežných nežiaducich účinkov vakcíny je potenciálne zvýšená teplota, alebo horúčka, na druhej strane sa to isté deje aj v prípade ochorenia Covid-19 a má to horšie dôsledky. Je dôležité preto zvážiť riziko nakazenia (zvýšené je napríklad v prípade zdravotníčok, žien pracujúcich v školstve, či v domovoch sociálnych služieb, prípadne u žien, ktorých partneri pracujú v týchto oblastiach) s potenciálnym rizikom nežiaducich účinkov z očkovania. Ďalším dôležitým aspektom je fakt, že počas prvého trimestra je najvyšší výskyt spontánnych potratov, približne 1 zo 6 až 1 zo 4 známych tehotenstiev skončí spontánnym potratom.
Častokrát nevieme, čo je príčinou a môže sa stať, že sa spontánny potrat vyskytne v časovej následnosti po očkovaní, aj keď sa nemusí jednať o príčinnú súvislosť - dosiaľ publikované štúdie nepoukazujú na zvýšený výskyt spontánnych potratov, pokiaľ bola žena očkovaná v prvom trimestri. Je preto dôležité prediskutovať s odborníkom alebo lekárom správne načasovanie očkovania. V prípade, že sa žena dala zaočkovať v čase, keď nevedela, že je už tehotná, môže dostať druhú dávku v prvom trimestri, alebo s ňou môže počkať až do ukončenia 12. týždňa.
Očkovanie proti čiernemu kašľu a tetanu sa odporúča v treťom trimestri tehotenstva, aby dieťa získalo ochranu na prvé mesiace po pôrode, pokiaľ môže byť ono samé očkované.
V súčasnosti schválené vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vrátane vakcín založených na indexovom víruse naďalej poskytujú ochranu pred závažným ochorením. EMA a ECDC tiež poznamenávajú, že monovalentné vakcíny (vakcíny zamerané len na jeden kmeň, ako je XBB.1.5) sú rozumnou voľbou na zabezpečenie ochrany proti súčasným dominantným a vznikajúcim kmeňom.
Vplyv očkovania na plod
Štúdiami je potvrdené, že protilátky prechádzajú cez placentu a sú prítomné u novorodenca po narodení. Táto ochrana trvá približne 3-6 mesiacov. V dosiaľ publikovaných štúdiách neboli zistené žiadne náznaky, že by malo očkovanie negatívny vplyv na vyvíjajúci sa plod.
Dieťa získava pasívnu imunitu aj pri očkovaní počas dojčenia cez materské mlieko.
Ako som spomínala vyššie, prvé štúdie na tehotných prebiehali naozaj dávno. Jednalo sa o očkovanie proti čiernemu kašľu a/alebo tetanusu, keďže tieto ochorenia boli a stále sú vysoko rizikové pre novorodenca. Z dôvodu jeho ochrany začali očkovať matky v tehotenstve, aby tak dieťa získalo ochranu na prvé mesiace po pôrode, pokiaľ môže byť ono samé očkované. Počas tehotenstva totiž materské protilátky prechádzajú cez placentu, v treťom trimestri sa jedná priamo o aktívny transport, tj. ako keby boli protilátky “zvolávané” k plodu na jeho ochranu po pôrode.
Z tohto dôvodu má mať každá tehotná žena v III. trimestri odporučené očkovanie kombinovanou vakcínou DTaP. Pri očkovaní proti SARS-CoV-2 je tiež štúdiami potvrdené, že protilátky prechádzajú cez placentu a sú prítomné u novorodenca po narodení. Táto ochrana trvá približne 3-6 mesiacov. V dosiaľ publikovaných štúdiách neboli zistené žiadne náznaky, že by malo očkovanie negatívny vplyv na vyvíjajúci sa plod. Dieťa získava pasívnu imunitu aj pri očkovaní počas dojčenia cez materské mlieko.
Plod však môže byť ohrozený poruchou funkcií pečene matky. Ak dôjde k zlyhaniu pečene, je to indikácia akútneho ukončenia tehotenstva.
Nežiaduce účinky očkovania u tehotných žien
Aj tehotné ženy majú nežiaduce účinky po očkovaní. Tie sú vo všeobecnosti podobné ako bežné nežiaduce účinky u netehotných žien. Bolesť svalov, kĺbov alebo hlavy boli menej časté u tehotných žien po oboch dávkach v porovnaní s netehotnými, lokálna bolesť, prípadne opuch boli menej časté po prvej dávke a zmeny na lymfatických uzlinách boli menej časté pri druhej dávke u tehotných žien.
Na druhej strane bol v štúdiách potvrdený u tehotných zvýšený výskyt paretrézie - nepríjemných pocitov v tele (napríklad také brnenie v svaloch) po druhej dávke. Výskyt nežiaducich účinkov bol podobný vo všetkých trimestroch, okrem lokálnej bolesti, ktorá bola menej častá, pokiaľ bola prvá dávka podaná v treťom trimestri a zas kontrakcie maternice boli častejšie, pokiaľ bola druhá dávka podaná v treťom trimestri. Tieto kontrakcie však ani v jednom zo sledovaných prípadov v štúdiách nespôsobili predčasný pôrod.
Keď sa na to však pozrieme s nadhľadom a porovnáme si riziko ochorenia Covid-19 počas tehotenstva (3x vyššie riziko, že bude tehotná prijatá na JIS, 2,9x vyššie riziko, že bude potrebovať UPV, 2,4x vyššie riziko, že bude potrebovať ECMO a 1,7x vyššie riziko, že zomrie v porovnaní s netehotnou ženou, ale bolo zistené aj vyššie riziko predčasného pôrodu alebo mŕtvonarodeného dieťaťa) s potenciálnym rizikom z vakcíny, je tam veľký rozdiel v prospech očkovania.
Očkovanie a plodnosť
Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by očkovanie malo negatívny vplyv na plodnosť. Medzi dezinformácie patrí napríklad tvrdenie, že vakcíny môžu ovplyvňovať plodnosť z dôvodu, že je spike mRNA podobná syncitínu, ktorý je potrebný pre implantáciu embrya a vytvorenie placenty - čo nie je vôbec pravda, keďže tá zhoda je naozaj minimálna a zároveň by sme videli problémy s tehotenstvom po nakazení SARS-CoV-2, ktoré v skutočnosti ani nevidíme.
Následne kolovala internetom aj teória o tom, že mRNA akumuluje vo vaječníkoch, čo tiež nie je pravda, keďže v spomínanej “uniknutej” štúdii dostali potkany omnoho vyššie dávky ako dostávame my ľudia pri očkovaní, a taktiež daná štúdia poukazovala na distribúciu lipidových častíc, tj. obalu v ktorom je mRNA prepravovaná do buniek, nie samotnej mRNA. Dodatočná štúdia u potkanov poukázala, že očkovanie plnou dávkou mRNA vakcíny neovplyvnilo ich schopnosť rozmnožovať sa, priebeh tehotenstva a ani vývoj plodu, jeho rast, či popôrodné prežitie potomstva.
Mnoho žien má taktiež obavy z očkovania, keď sa snažia o bábätko s použitím asistovanej reprodukcie (samozrejme aj prirodzene). Pridaný stres z prebiehajúcej pandémie a rizika nakazenia sa určite situácii tiež nepomáha. Bolo publikovaných viacero štúdií, kde porovnávali ženy, ktoré podstúpili embryotransfer a boli alebo neboli očkované v čase pred transferom. Neboli zistené rozdiely v frekvencii tehotenstva, potratovosti.
Súvislosť medzi vakcínami COVID-19 a menštruačnými zmenami
Súvislosť medzi vakcínami COVID-19 a menštruačnými zmenami existuje, ale skôr je to výsledok imunitnej odpovede organizmu na podanú látku ako obsah samotnej vakcíny. Samotná vakcinácia vyvoláva v tele imunitnú reakciu a tým môže narušiť aj menštruačný cyklus. Ešte donedávna sme si mysleli, že tehotným ženám nehrozí riziko ťažšieho priebehu koronavírusu, udalosti posledných týždňov ale ukazujú niečo iné.
Po očkovaní boli tiež nahlasované zmeny v menštruačnom cykle, a preto majú ženy, ktoré sa snažia otehotnieť obavu, že by ich mohlo očkovanie “rozhádzať”. Áno, je to možné, pretože menštruačný cyklus dokáže okrem iného rozhádzať zmena v spánkovom režime, ale aj stres. Stres, ktorý môže byť spôsobený prebiehajúcou pandémiou, ale napríklad aj stres zo samotného očkovania. Môže sa jednať o nepriamy krátkodobý vedľajší účinok z dôvodu aktivácie imunitného systému (napríklad silnejšia menštruácia, keďže imunitné bunky hrajú rolu v odlupovaní sliznice maternice), alebo ako následok horúčky. Tieto vplyvy hrajú rolu aj pri možnom narušení menštruačného cyklu po infekcii. Nejedná sa o vplyv samotnej vakcíny a jej účinných látok. Určite je však vhodné, aby sa do budúcna nezabúdalo na takéto potenciálne vplyvy na menštruačný cyklus v klinických štúdiách, kde je vyššia istota na odhalenie potenciálnej kauzality.
V minulosti bolo preukázané, že pri niektorých očkovaniach (chrípka, HPV) môže byť zvýšená krvácavosť počas menštruácie, pravdepodobne z dôvodu, že imunita je “nabudená” očkovaním, a preto intenzívnejšie “ničí” pripravené endometrium-výstelku v maternici.
Očkovanie proti iným ochoreniam počas tehotenstva
Okrem očkovania proti COVID-19 je dôležité zvážiť aj očkovanie proti iným ochoreniam, ktoré môžu byť pre tehotné ženy a ich deti nebezpečné.
Žltačka typu A a očkovanie v tehotenstve
Žltačkou typu A sa ročne nakazí na celom svete 1,5 milióna ľudí. Obzvlášť opatrní by sme mali byť v prípade, že sa chystáme za exotikou, napríklad do južnej oblasti Ázie, Južnej Ameriky, Afriky alebo Indonézie. V týchto oblastiach je hygienická úroveň nižšia a tiež počet infikovaných ľudí je podstatne vyšší ako u nás.
Žltačka typu A, známa aj ako choroba špinavých rúk, sa prenáša fekálno-orálnou cestou, najčastejšie pri nedodržiavaní hygieny alebo konzumáciou kontaminovaných potravín a vody. Vírusová hepatitída typu A (VHA) sa prenáša fekálno-orálnou cestou od chorého alebo infikovaného človeka najmä pri nedodržiavaní pravidiel osobnej hygieny. Ďalším možným spôsobom nakazenia VHA je požitie kontaminovaných potravín či vody. Inkubačná lehota VHA je 2 až 6 týždňov. Počas tohto obdobia sa vírus množí v čreve a následne dochádza k poškodeniu pečeňového tkaniva.
Očkovanie proti hepatitíde A sa v tehotenstve bežne neodporúča, pretože nie je dostatok klinických údajov o vplyve očkovania na plod alebo matku. Predpokladá sa však, že riziko očkovania je zanedbateľné, pretože tieto vakcíny patria medzi tzv. inaktivované (patogény, ktoré sa nachádzajú vo vakcíne, sú „usmrtené“). Očkovanie tehotných žien proti hepatitíde typu A sa odporúča iba v prípade, že riziko možnej nákazy je väčšie než riziko očkovania.
V prípade, že nezaočkovaná tehotná žena príde do kontaktu s vírusom hepatitídy A, podáva sa preventívne imunoglobulín. Neočkovaným jedincom sa po kontakte s osobou nakazenou VHA podáva preventívne imunoglobulín, a to aj tehotným ženám. Ak ochorie tehotná žena na VHA, neuvádza sa poškodenie plodu. Pri akútnom ochorení matky VHA v období blížiaceho sa termínu pôrodu je vhodné novorodencovi po pôrode podať tiež imunoglobulín.
Ochorenie spravidla trvá 2 až 4 týždne a jeho priebeh je miernejší ako pri vírusovej hepatitíde typu B. Ochorenie nemusí sprevádzať žlté zafarbenie kože a slizníc, zvlášť u detí. VHA sa lieči pokojom na lôžku a diétnymi opatreniami. VHA neprechádza do chronického štádia, i keď zdravotné ťažkosti spojené s ňou môžu pacienta trápiť aj niekoľko mesiacov.
Žltačka typu B a očkovanie v tehotenstve
Žltačka typu B sa prenáša krvou a telesnými tekutinami. Vírusová hepatitída typu B (VHB) sa prenáša krvou a telesnými tekutinami vrátane vaginálneho sekrétu a spermií. Neprenáša sa močom, stolicou ani vzduchom. Priebeh akútnej infekcie VHB ovplyvňuje vek, pohlavie a stav imunitného systému. Inkubačná lehota VHB je 2 až 3 mesiace. Potom nastáva prodromálne štádium sprevádzané výskytom vyrážok a bolesťami kĺbov. Žltačka sa objaví zhruba u 90 % nakazených pacientov. Asi pre jedného pacienta z tisíc nakazených VHB (väčšinou ide o ženu) je ochorenie smrteľné. Asi u 10 % chorých s VHB prechádza ochorenie do chronického štádia. Väčšie riziko chronicity majú alkoholovo a drogovo závislí. Chronické štádium je nebezpečné tým, že choroba môže poškodiť pečeň až po cirhózu a zlyhanie pečene.
Všeobecne je povolené očkovanie tehotných žien proti hepatitíde B. Novorodenci narodení matkám s akútnou fázou VHB sa môžu s veľkou pravdepodobnosťou nakaziť. Po narodení sa im podáva imunoglobulín, ktorý pomáha ihneď ich chrániť pred chorobou. Súčasne sa tieto deti očkujú proti VHB. Celý ich očkovací kalendár sa potom zmení. Súčasťou prenatálnej aj popôrodnej starostlivosti je vyšetrenie na prítomnosť tzv. austrálskeho antigénu (HbsAg), ktorý je známkou nosičstva VHB. Proti VHB sa očkuje v troch dávkach.
Pri aplikovaní vakcíny proti žltačke tehotným a dojčiacim ženám nebola stanovená kontraindikácia. Nie sú však k dispozícii adekvátne údaje o použití tejto očkovacej látky u dojčiacich žien ani adekvátne reprodukčné štúdie vykonané na zvieratách. Preto je potrebné vhodnosť jej aplikácie konzultovať s ošetrujúcim lekárom, ktorý zváži prínos podania vakcíny a možné riziká z nej vyplývajúce.
Očkovanie proti VHA a VHB nemá vplyv na otehotnenie (neznižuje jeho pravdepodobnosť), rovnako keďže sa jedná o neživú očkovaciu látku tehotenstvo nie je absolútnou kontraindikáciou podania tejto očkovacej látky. Rovnako sa nezistilo poškodenie plodu pri podaní vakcíny tehotnej žene, samozrejme údaje o takýchto prípadoch sú obmedzené. Všeobecne sa odporúča očkovať mimo tehotenstva, ale zároveň nie je potrebný žiaden interval od očkovania vakcínou proti VHA a VHB a termínom otehotnenia. Ani náhodné podanie tejto vakcíny počas tehotenstva nie je dôvodom na jeho prerušenie. Nemusíte sa obávať nejakého poškodenia plodu. V prípade, že sa nestihnete zaočkovať 3. dávkou, lebo už budete tehotná a rozhodnete sa očkovať až po pôrode, aj to je možné. Dlhší interval od očkovania neznižuje imunogenicitu a účinnosť vakcíny, je to potrebné potom však čím skôr.
Kedy očkovanie odložiť?
Očkovanie sa musí odložiť v prípade akútneho horúčkovitého ochorenia. Vakcíny proti hepatitíde A obsahujú stopové množstvo neomycínu a ďalšie pomocné látky, preto sa nesmie očkovať, ak má človek na tieto látky alergiu.
Dôležitosť konzultácie s lekárom
Vzhľadom na komplexnosť problematiky očkovania počas tehotenstva je dôležité, aby sa tehotné ženy o tejto téme poradili so svojím lekárom. Lekár môže zhodnotiť individuálnu situáciu pacientky a odporučiť najvhodnejší postup.
Na koho by sa mali obrátiť, ak si nie sú isté? Toto je veľmi smutný obraz o našej spoločnosti. Mnohé lieky sú bezpečné aj počas tehotenstva a dojčenia, avšak počas tohto obdobia je naozaj dôležité, aby boli indikované a užívané pod dozorom odborníka. Obľúbeným argumentom je, že tehotná nemôže ani sprej do nosa alebo antibiotiká, tak prečo by mala byť pre tehotnú bezpečná a odporúčaná vakcína? Je zásadný rozdiel medzi tým, či si tehotná žena dá sprej do nosa, ktorý môže byť návykový alebo či dostane vakcínu aplikovanú do svalu.
Očkovanie je podobné ako používanie antibiotík v tehotenstve. Nie je vhodné, aby boli tehotnej podané hocijaké antibiotiká na bežné prechladnutie, ktoré je zvyčajne spôsobené vírusmi, na ktoré antibiotiká nefungujú, avšak na druhej strane pokiaľ má žena v tele zápal, napríklad časté sú zápaly močového mechúra, je potrebné aby dostala antibiotiká, pretože zápal môže spustiť predčasný pôrod. V horšom prípade môže zápal vyústiť až do sepsy, ktorá môže byť fatálna.
Je vždy dôležité porovnať riziko a benefit užitia daného lieku alebo podania vakcíny. Netreba sa spoliehať len na informácie v príbalových letákoch, ktoré častokrát nie sú aktualizované. Ideálne je, aby tieto ženy konzultovali svoj zdravotný stav s ambulantným gynekológom, prípadne s pôrodníkom z nimi zvolenej pôrodnice. V prípade, že sa ich gynekológ nechce vyjadriť k očkovaniu, je dobré skúsiť získať aj druhý názor.
Ešte stále sú aj lekári a gynekológovia, ktorí očkovanie tehotným neodporúčajú a odrádzajú ich od očkovania, je to podľa vás v poriadku? Nie, určite to nie je v poriadku. V prvom rade nie je v poriadku, že takéto “odporúčania” sú obvykle prezentované len slovným dohovorom p...
tags: #vplyv #ockovacej #latky #na #tehotenstvo