Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ak sa však situácia zmení a pôvodná suma výživného už nie je dostatočná, je možné požiadať o jej zvýšenie. Tento proces môže byť komplexný, no s dostatkom informácií a správnym postupom je možné dosiahnuť spravodlivé riešenie.
V prípade, že sa ako rodič staráte o dieťa a jeho potreby sa zvýšili, napríklad kvôli nástupu na gymnázium, je dôležité vedieť, ako postupovať pri žiadosti o zvýšenie výživného. Súčasná suma výživného 50 € mesačne na dcéru, ktorá od septembra nastúpi na bilingválne gymnázium, nemusí byť dostatočná. V takom prípade je možné požiadať o zvýšenie na 100 € mesačne, najmä ak jeden z rodičov je živnostník a jeho príjmy môžu byť vyššie, než sa pôvodne predpokladalo.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča). Súd prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Potrebné kroky pri žiadosti o zvýšenie výživného
Prvým krokom je pochopenie legislatívneho rámca týkajúceho sa výživného. Zákon o rodine v §§ 62 a nasl. stanovuje pravidlá pre plnenie vyživovacej povinnosti. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať svoje príjmy súdu a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. U takéhoto rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s jeho činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Zmena pomerov ako základ pre zvýšenie výživného
Krajský súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. V rámci konania o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti nie je prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že u maloletých detí došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného.
V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná v skoršom rozhodnutí. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie: potreby bytové, odevné, zdravotné, kultúrne a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
Čo obsahuje návrh na zvýšenie výživného
Návrh na zvýšenie výživného by mal obsahovať nasledujúce informácie:
- Osobné údaje účastníkov: meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, prípadne elektronická pošta a telefónny kontakt.
- Označenie zamestnávateľa a priemerný mesačný príjem oboch rodičov.
- Majetkové pomery oprávnenej osoby a povinného rodiča: zmena oproti stavu v čase predchádzajúceho určenia výživného.
- Plnenie vyživovacej povinnosti: ako sa plní podľa súdneho rozhodnutia, či sa plní pravidelne.
- Odôvodnené potreby dieťaťa: detailný prehľad zvýšených nákladov na dieťa (školné, školské pomôcky, strava, krúžky, cestovné, oblečenie, zdravotné výdavky a pod.).
Návrh je potrebné podať v troch vyhotoveniach, doporučene alebo osobne do podateľne príslušného súdu. Príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má maloleté dieťa v čase začatia konania bydlisko.
Je dôležité si uvedomiť, že samotné vyplácanie náhradného výživného úradom práce nie je prekážkou podania návrhu na zvýšenie výživného. Súd posúdi, či sa zmenili pomery (napr. zvýšené náklady na deti, zmenené príjmy rodičov a pod.) a môže rozhodnúť o zvýšení výživného. Rizikom je, že ak súd neuzná zmenu pomerov za dostatočnú, návrh na zvýšenie výživného zamietne.
V prípade, ak otec detí je vedený na úrade práce a oficiálne nemá príjem, neznamená to, že súd automaticky určí len minimálne výživné. Súd skúma aj jeho majetkové pomery, životnú úroveň, výdavky a celkový spôsob života. Ak existujú dôkazy, že má iné príjmy (napr. pracuje „na čierno“, spláca úver, platí výdavky, ktoré by z dávok nemohol zvládnuť), je možné na to upozorniť súd.
Príklady z praxe
V jednom z prípadov bol návrh na zvýšenie výživného úspešný. Súd zvýšil výživné pre maloletú z pôvodnej sumy 95 eur na 150 eur mesačne a pre maloletého H. z pôvodnej sumy 90 eur na 120 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. Odvolací súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu, že táto suma zodpovedá primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám detí ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Takúto sumu výživného môže otec maloletých detí zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb.
V inom prípade sa matka snažila zvýšiť výživné na svoje dve maloleté deti. Otec doteraz platil výživné vo výške 150 eur na staršiu, 17-ročnú dcéru, a 130 eur na mladšiu, 11-ročnú dcéru. Rozhodnutie o výške výživného padlo pri rozvode v apríli 2022. Matka chcela navýšiť výživné na každé dieťa o 60 eur, keďže od začiatku platenia výživného uplynulo už 3,5 roka a všetky náklady stúpli, najmä kvôli inflácii. Po argumentácii otca, ktorý sa odvolával na svoju nezamestnanosť, súhlasila so zvýšením len o 35 eur na každé dieťa. Napriek tomu, že považovala túto sumu za nízku, bola prekvapená jeho argumentáciou.
V tomto prípade je dôležité poznamenať, že aj keď bola podpísaná dohoda o výživnom, táto nie je právne záväzná, pokiaľ ju neschváli súd. Na samotnom pojednávaní má rodič právo svoj postoj zmeniť a žiadať vyššie výživné, ak to považuje za primerané. Súd je povinný skúmať, či je výživné v súlade so záujmom detí a či zodpovedá ich odôvodneným potrebám a možnostiam rodičov.
Zákonné ustanovenia a judikatúra
Zákon o rodine (ZR) stanovuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom „je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR).“ Každý z rodičov sa podieľa na vyživovacej povinnosti „podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 ZR).“ Zároveň platí, že „výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 3 ZR).“
Podľa § 78 ods. 1 ZR „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.“ Ak došlo k zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, môže súd zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Podľa § 78 ods. 2 ZR, pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 ZR, sa vždy prihliada aj na vývoj životných nákladov (napr. inflácia). Vývoj životných nákladov sa posudzuje za obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zrušiť.
Judikatúra ohľadom zmeny výživného ustanovuje (rozhodnutie č. 27/1974), že „Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané.“
Za podanie návrhu na zvýšenie výživného sa neplatí žiadny súdny poplatok, nakoľko toto konanie je od súdnych poplatkov oslobodené.
