Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ale okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme tiež prikázané sviatky.
V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti, a na sv.
História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.
Významné sviatky v kresťanskom kalendári
Cirkevný kalendár je plný sviatkov, ktoré nám pripomínajú kľúčové momenty v histórii spásy a životy svätých. Niektoré z nich sú prikázané, iné sú významné, ale nie povinné pre účasť na omši.
Prikázané sviatky:
- 1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. január
- Zjavenie Pána - 6. január
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok (40. deň po Veľkej noci)
- Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - pohyblivý sviatok (piatok po oktáve Božieho tela)
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. jún
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. august
- Sviatok Všetkých svätých - 1. november
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. december
- Narodenie Pána - 25. december
Ďalšie významné sviatky:
- Obetovanie Pána - 2. februára
- Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
- Veľkonočný pondelok - (pohyblivý)
- Zvestovanie Pána - 25. marca
- Turíčny pondelok - (pohyblivý)
- Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla
- Narodenie Panny Márie - 8. septembra
- Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra
- Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra
Narodenie Pána - Vianoce (25. december)
Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší).
Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr.
Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše.
Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. december.
Akokoľvek, narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali.
Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť - po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné.
Evanjelista Lukáš píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“
V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Vianoce v Gréckokatolíckej cirkvi
VIANOCE - sviatky NARODENIA JEŽIŠA KRISTA (cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) - patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Sviatku Narodenia predchádza 40-dňový pôst, ľudovo nazýva Filipovka, ktorá sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa.
Z histórie
Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej Cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia (Epifánia) 6. januára, ktorého hlavným obsahom bol krst Pána. V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) v 4. storočí sa tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť 25. decembra ako samostatný sviatok. Táto prax sa koncom 4. stor. rozšírila.
Kalendár
Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t.j. Gregoriánskeho kalendára. Ešte do roku 1950 (likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR) sa vo väčšine farností používal tzv. starý, alebo Juliánsky kalendár, podľa ktorého Vianoce pripadajú na 7. januára (Štedrý deň je 6. januára); t.j. o 13 dní neskôr.
Štedrý deň (Navečerie Roždestva)
Deň pred Narodením Pána - teda 24. decembra zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie otec - hlava rodiny. Po večeri bolo zvykom (predovšetkým na dedinách) chodiť koledovať. S Vianocami boli spojené aj rôzne ľudové zvyky, ktoré vychádzali z roľníckeho spôsobu života.
Bohoslužby
V tento deň sa v gréckokatolíckych chrámoch v ranných hodinách koná modlitba - tzv. kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Poobede (okolo 16.00 hod.) sa potom v chráme slávi veľká večiereň s božskou liturgiou sv. Jána Zlatoustého. V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná liturgia, ale tzv. veľké povečerie. Slávnostná sv. liturgia sa slávi až ráno (doobeda) na samotný sviatok, 25. decembra.
Veľké povečerie
Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na liturgické slávenie veľkého povečeria. Ako už z názvu vyplýva, ide o modlitbu, ktorá sa koná po večeri, v neskorších večerných hodinách, spravidla okolo 21.00 h. (22.00 h.) a predstavuje bdenie, očakávanie modliaceho sa kresťanského spoločenstva. Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev - proroctvo z Knihy proroka Izaiáša: S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh! (porov. Iz 8, 9-10).
Pozdrav „Christos raždajetsja!“
Zvláštnosťou vianočného obdobia v Gréckokatolíckej cirkvi je aj osobitný pozdrav, ktorým sa gréckokatolíci navzájom pozdravujú v období sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra): Christós raždájestja! Odpoveď: Slavite jeho! [Po slovensky: Kristus sa rodí! Boh sa stáva človekom.]
Obsah sviatku Narodenia Pána
Obsahom sviatku je oslava toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Boh sa stáva človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený (theosis).
Zjavenie sa Boha ľuďom
Ďalším dôležitým aspektom sviatku je zjavenie sa Boha ľuďom. Boh sa zjavil človeku, aby mu zvestoval svoj plán spásy a ukázal svoju lásku (najprv mudrcom hviezdou a pastierom skrze ohlasovanie anjela, neskôr pri Jordáne hlas z neba - preto sa aj pôvodne tieto sviatky slávili spolu).
Jaskyňa, nie maštaľ
Zaujímavou skutočnosťou je fakt, že v bohoslužobných textoch východnej cirkvi sa všade hovorí o jaskyni: Ježiš sa totiž podľa tradície narodil v jaskyni.
Mudrci, nie králi
K novonarodenému Kristovi podľa správ evanjelia prichádzajú mudrci. V gréčtine sú označení ako magoi - mágovia (nie králi, to je až veľmi neskorá tradícia). Zlato, kadidlo, myrha, ktoré priniesli títo mudrci-mágovia Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary. Ale možno by mohli označovať aj zlato ako dar kráľovi, kadidlo ako dar veľkňazovi (odkazuje na obetu) a myrhu ako prorokovi (pomazanie).
Skutočný význam Vianoc – Dr. Charles Stanley
Ďalšie významné sviatky spojené s Kristom
Cirkev si pripomína aj ďalšie významné udalosti z pozemského života Ježiša Krista, ktoré majú hlboký teologický význam.
Zjavenie Pána - Traja králi (6. január)
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1 - 12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.
Krst Pána (12. januára)
Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti (Mt 3, 13-17; Mk 1, 9-11; Lk 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.
Nanebovstúpenie Pána
Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
Premenenie Pána (6. augusta)
Sviatok Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sv. Matúš píše: O šesť dní (šesť dní po Petrovom vyznaní, že Ježiš je Mesiáš, a po prvej predpovedi utrpenia) vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu.
Nájdenie sv. Kríža (2. mája)
V roku 326 sv. Helena našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Jej syn, cisár Konštantín Veľký, dal na tom mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám. Sv. Helena do tohto chrámu uložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu. Cisár si však ponechal iba časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ju dal uložiť do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia sv. Kríža (2. mája).
Sviatky Panny Márie a svätých
Okrem sviatkov spojených priamo s Kristom, Cirkev slávi aj významné dni zasvätené Panne Márii a svätým.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (1. január)
Podľa záznamu v Evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil l. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi l. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola - 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým šíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380 - 1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápež Inocent XIII. v r. 1721.
Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána. Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby (propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali v chráme Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 - 707), pôvodom Grék a vyznaním „služobník Panny Márie“. Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy...“ (Gal 4, 4). Takto sa z tohto sviatku Pána stal sviatok Panny Márie.
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) - titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r. 431 odsúdil tento bludný názor a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.
Nanebovzatie Panny Márie (15. august)
Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. december)
Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
Svätých Petra a Pavla, apoštolov (29. jún)
Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo r. 67.
Všetkých svätých (1. november)
Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
Sv. Štefana, prvého mučeníka (26. december)
Na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, Sviatok svätého prvomučeníka Štefana sa slávi až na tretí deň, t.j. 27. decembra.
Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ale okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme tiež prikázané sviatky.
Vianoce a stavanie betlehemov k dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Jedná sa o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v Greccio v r. 1223.
Pieseň Tichá noc, svätá noc svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku v Oberndorfe. Vtedy táto melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.
