Hmotnosť dieťaťa je jedným z najdôležitejších ukazovateľov jeho zdravia a správneho vývoja už od narodenia. Hoci sa rodičia často obávajú úbytku hmotnosti po pôrode, je dôležité pochopiť, že tento jav je prirodzený a v mnohých prípadoch nie je dôvodom na paniku. V prvom roku života prechádza váha dojčaťa dynamickým vývojom, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov.
Pôrodná hmotnosť a jej vplyv
Normálna pôrodná hmotnosť novorodenca sa pohybuje medzi 2,7 až 4,5 kg pre deti narodené v termíne (od ukončeného 37. do 42. týždňa tehotenstva). Táto počiatočná hmotnosť je výsledkom komplexného pôsobenia rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj plodu počas tehotenstva. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Gestačný vek pri pôrode: Dĺžka tehotenstva hrá kľúčovú rolu. Predčasne narodené deti bývajú menšie a ľahšie, zatiaľ čo deti narodené po termíne môžu byť väčšie.
- Genetická predispozícia: Dedičné faktory, ako výška a telesná hmotnosť rodičov, môžu ovplyvniť veľkosť plodu. Deti vyšších a robustnejších rodičov bývajú pri narodení obvykle ťažšie.
- Zdravotný stav matky počas tehotenstva: Chronické ochorenia ako cukrovka alebo vysoký krvný tlak môžu výrazne ovplyvniť pôrodnú hmotnosť. Napríklad, cukrovka u matky často vedie k vyššej hmotnosti bábätka (makrozómia).
- Životný štýl matky počas tehotenstva: Strava, fyzická aktivita a návyky matky majú zásadný vplyv. Fajčenie, alkohol či drogy môžu viesť k nízkej pôrodnej hmotnosti, zatiaľ čo zdravá strava podporuje optimálny rast.
- Viacpočetné tehotenstvo: Dvojičky alebo trojičky si musia deliť priestor a živiny, čo často vedie k nižšej pôrodnej hmotnosti.
- Poradie tehotenstva: Pri druhom a ďalších tehotenstvách sa deti často rodia s vyššou pôrodnou hmotnosťou.
- Užívanie doplnkov stravy: Nadmerné dopĺňanie niektorých živín v umelej forme môže viesť k väčšej pôrodnej hmotnosti bábätka.
Pôrodná hmotnosť novorodenca je jedným z najdôležitejších ukazovateľov zdravia pri narodení. Odráža nielen genetické predispozície, ale aj celkový priebeh tehotenstva a faktory, ktoré naň počas deviatich mesiacov pôsobili.
Úbytok hmotnosti po narodení: Mýtus a realita
Strata hmotnosti bábätka po jeho narodení trápi veľa rodičov. V pôrodniciach sa často stretávajú s informáciou, že úbytok váhy do 10 percent je v poriadku, pri väčšom už treba dieťa dokrmovať, lebo „materské mlieko nestačí“. Je to však často neobjektívne kritérium.
Podľa svetoznámeho kanadského pediatra dr. Jacka Newmana, percentuálne posudzovanie straty hmotnosti dieťaťa nedáva zmysel predovšetkým preto, že prevažná väčšina žien dostáva pri pôrode veľké množstvo infúznych roztokov. Niektoré z nich sa dostanú ešte pred narodením aj do tela bábätka, a to sa teda narodí s takto umelo navýšenou hmotnosťou. „Bábätko bezprostredne po pôrode tieto tekutiny vylúči a vráti sa do stavu normálnej hydratácie. Teda nestráca svoju skutočnú hmotnosť,“ vysvetlil uznávaný pediater.
Ďalším dôvodom, prečo nemožno prihliadať len na váhu dieťaťa po narodení a na to, o koľko sa zníži v najbližších dňoch, sú aj samotné nepresné váhy. „Poznáme prípady, keď dve váhy odvážili rovnaké bábätko s rozdielom 400 gramov iba v niekoľkominútovom časovom odstupe.“ V nemocniciach sa však často berú do úvahy len čísla, a ak bábätko stratí viac než spomínaných 10 percent, začína sa pochybovať o tom, či mu postačuje materské mlieko a veľmi často začne personál novorodenca dokrmovať, najčastejšie umelým mliekom.
Jack Newman pripúšťa, že v niektorých prípadoch dieťa naozaj nemusí dostávať dostatok mlieka z prsníka. Stáva sa to najmä vtedy, keď matky pri pôrode a tesne po ňom príjmu priveľa tekutín. „Často zadržiavajú v tele veľké množstvá vody. Opúchajú im nohy, prsty, ale aj bradavky a dvorce na prsníku. Preto sa dieťatko ťažko prisáva a nedostáva všetko mlieko, ktoré je preňho pripravené,“ vysvetľuje lekár. Vtedy by sa malo namiesto dokrmovania dieťaťa dostať žene pomoci s dojčením a pre bábätko vytvoriť podmienky, aby sa mohlo lepšie prisať.
Ako rozpoznať, či dieťa pije dostatok mlieka
Či sa bábätku dostáva z prsníka dostatok mlieka, možno rozpoznať počas samotného dojčenia. Najspoľahlivejší ukazovateľ, či dieťa pije mlieko, je sledovanie tzv. pauzy v brade. Keď dieťa pije z prsníka, má doširoka otvorené ústa, urobí pauzu v brade a potom zatvorí ústa. Keď má len prsník v ústach a jeho brada sa hýbe rýchlo, pričom nerobí pauzu v rytme, znamená to, že sa snaží získať mlieko von, ale nejde to. Práve spomínaná pauza, viditeľná na brade dieťaťa pri dojčení, znamená, že má dieťa ústa plné mlieka.
Výdatnosť dojčenia sa zvykne posudzovať aj podľa počtu pocikaných či pokakaných plienok, plaču bábätka a spomínaného sledovania hmotnosti. Sú to však len pomocné ukazovatele, o to viac v prípadoch, o čo mladšie je bábätko.
Hlavným ukazovateľom dostatočnosti alebo nedostatočnosti dojčenia by mala byť celková pohoda bábätka.
Sledovanie hmotnosti a rastové grafy
Pediatri a lekárski odborníci sa riadia podľa tzv. rastových grafov. Hodnoty z rastových grafov sa získavajú prepojením výšky (dolná lišta) a váhy v kg (bočná lišta). Keď je hodnota v percentile 50, ide o ideálny priemer. V norme sú ale tiež hodnoty od 10 do 90.
Ak ale váha dojčaťa prekročí hodnotu 90, má dieťa nadváhu. Pri prekročení hodnoty 10 má dieťa podváhu.
V prípade detí do jedného roka sa na posúdenie normálnej telesnej hmotnosti používajú percentilové grafy pomeru hmotnosti a dĺžky dieťaťa. Prirodzene reflektujú jeho fyziologický vývin.
Keď sa váhový prírastok novorodenca mierne odchyľuje od štandardov, netreba začať panikáriť. Deti sa rýchlo vyvíjajú a odlišnosti od priemeru skôr či neskôr doženú.
Priemerná pôrodná hmotnosť detí narodených v termíne sa pohybuje okolo 3,2 kg a ich výška/dĺžka dosahuje v priemere 50 cm. S pribúdajúcim vekom bábätka bude priberanie na váhe ukazovateľom jeho celkového zdravia a vývoja.
Bábätko v prvých dňoch po narodení na prekvapenie mnohých čerstvých rodičov stratí niečo zo svojej pôrodnej váhy (asi 10 %). Deti sa totiž rodia s nadbytočným množstvom tekutín, ktoré po príchode na svet rýchlo vylúčia.
V 6. mesiacoch sa väčšina detí dostane na dvojnásobok svojej pôrodnej váhy a v prvom roku na trojnásobok. V prípade niektorých detí môže nastať obdobie spomalenia.
Zdravé bábätká sa väčšinou po prvých dvoch týždňoch vážia iba raz mesačne, a to až do 6. mesiaca. V období medzi 6. a 12. mesiacom by sa mali vážiť nie viac ako raz za 2 mesiace a po oslávení prvého roka sa odporúča deti vážiť raz za 3 mesiace.
Váha bábätka sa monitoruje, pretože je jedným z viacerých dôležitých ukazovateľov a pediatri ju využívajú na určenie toho, či sa dieťatko vyvíja podľa očakávania. Bábätká môžu mať problém s priberaním z rôznych dôvodov, vrátane vrodených chýb. Ak vaše bábätko priberá veľmi pomaly, lekár môže odporučiť častejšie kŕmenie alebo v prípade dojčenia umelým mliekom zmenu dojčenského mlieka.
Hypertonus a jeho vplyv na vývoj
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú:
- zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku
- prepínanie horných a dolných končatín
- zovretie ručičiek v päsť
- keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa opriť o predlaktia
- neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
- celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči
Príčin hypertonusu je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky, pri ktorých dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme.
Ako sa neriešenie tohto problému prejaví v neskoršom vývoji?
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch.
Pri postavení bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi.
Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Ako hypertonus u bábätka riešiť?
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a šteklieniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Vysvetlenie hypotónie: Čo potrebujete vedieť
Tip na cvik 1
Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2
Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Detská obezita: Rastúci problém
Obezita je charakterizovaná ako zvýšené ukladanie tuku v organizme, čím dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu človeka. V súčasnosti je detská obezita vážny problém v mnohých krajinách. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí s obezitou.
Na vývoj obezity u dieťaťa vplýva nielen genetická predispozícia, ale aj tehotenstvo matky či starostlivosť od ranného vývinu. Je vedecky dokázané, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vývoja obezity v neskoršom veku ako tie, ktoré dojčené nie sú. Preto sa matkám odporúča, aby sa snažili novorodenca dojčiť aspoň do ukončenia 6. mesiaca veku.
Aktuálne trendy naznačujú, že až 8% obéznych 1 - 2 ročných detí bude trpieť obezitou aj v dospelosti.
Dieťa si na sladkú chuť ovocia veľmi rýchlo zvyká. Po dovŕšení jedného roka sa dieťa už plne zaujíma o jedlo. Je správne, ak necháte dieťa spoznávať rôzne chute, a zároveň rešpektujete jeho pocit plnosti. Nie je vhodné dieťa po jednom roku prekrmovať a je nutné stanoviť hranice.
V školskom veku dieťaťa sa jeho chute často menia. Veľké množstvo energie, ktoré deti zo seba vydajú fyzickou aktivitou, sa prirodzene snažia kompenzovať zvýšeným príjmom cukru. Rovnaké pravidlá platia aj pri pitnom režime. Dieťa od ranného detstva naučte piť čistú vodu.
Aj pri malých deťoch do jedného roka je nutné myslieť na pohyb. Fyzická aktivita v bdelom stave totiž pomáha výdaju energie, ktoré dieťa s príkrmami začína prijímať vo väčšom množstve.
V prípade detskej obezity určite platí, že prevencia je najlepší liek. Už od útleho veku vyvážené stravovanie a pohyb podporí v dieťati zdravé nastavenie životného štýlu až do dospelosti.
