Vývin dieťaťa a krvnú skupinu: Všetko, čo potrebujete vedieť

Väčšinou sa s krvnou skupinou človek bežne stretáva pri darcovstve, resp. transfúzii krvi pri vážnom zranení alebo počas operačného zákroku, kde dochádza k strate krvi u pacienta. Nemenej dôležitá je táto krvná alchýmia v tehotenstve ženy. Dieťa môže zdediť krvnú skupinu po otcovi alebo po matke. Po oplodnení vajíčka ženy mužskou spermou a úspešnom uhniezdení získava plod polovicu genetickej výbavy od otca a polovicu od matky. Vznik krvnej skupiny dieťaťa je teda vždy tvorený dvoma génmi. Krvné skupiny a ich dedičnosť má svoje zásady, no rovnako tak určité výnimky.

Poznanie vlastnej krvnej skupiny a tzv. Rh faktoru je dôležité nielen pri vážnych operáciách či transfúziách, ale aj v tehotenstve. Termíny ako RHEGA či inkompatibilita preto oprávnene zaujímajú každú ženu, ktorá nosí pod srdcom dieťa. O čo vlastne ide? Sú určené podľa prítomnosti antigénov systému AB0, ktoré sa nachádzajú na červených krvinkách.

Krvné skupiny AB0

Rozdelenie krvných skupín podľa AB0 predstavuje najzákladnejšiu klasifikáciu pre charakteristiku vlastností červených krviniek (erytrocyty). Vedzte však, že v tejto oblasti medicíny existuje ďalších viac ako 50 systémov klasifikácie krvných typov. Dôležité je, že na samotnom povrchu červených krviniek sa v prípade červených krviniek nachádza antigén (imunogén), ktorý zabezpečuje tvorbu protilátok (pozn. výnimkou je krvná skupina 0). Antigén ako taký je zastúpený určitou bielkovinou, prípadne bielkovinou a polysacharidom.

Vo svete sa môžeme na základe regiónov a ľudskej rasy stretávať s odlišným pomerom výskytu antigénov AB0. Na Slovensku prevláda krvná skupina A (42 %), za ňou nasleduje krvný typ 0 (38 %) a až následne B (13 %) a AB (7 %). V takej Nigérii alebo Paraguaji má viac ako 55 % populácie krvnú skupinu 0. Krvná skupina 0 je zároveň celosvetovo zastúpená najviac.

Systéme skupín AB0 rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny A, B, AB, 0. To, do ktorej skupiny patríte, závisí od antigénov A a B a protilátok vo vašej krvi. V systéme AB0 hovoríme o prirodzených protilátkach (aglutiníny) a krvných antigénoch (aglutinogény). Pri narodení je ich množstvo prakticky nulové a vytvárajú sa až v priebehu prvého roka. Krvné antigény rozpoznávajú akékoľvek „cudzie“ antigény a „hovoria“ nášmu imunitnému systému, aby ich zničil. Prirodzené protilátky sa označujú podľa toho antigénu, proti ktorému sa tvoria. U nositeľa skupiny 0 sa v krvnej plazme nachádzajú prirodzené protilátky anti-A aj anti-B.

Krvná skupina AB: Má oba antigény, A aj B, na povrchu červených krviniek a nemá žiadne protilátky proti týmto antigénom v plazme. Krvná skupina 0: Nemá žiadne antigény A ani B na povrchu červených krviniek, ale má protilátky proti obom týmto antigénom v plazme.

Krvné skupiny - kombinácie

Kombinácia krvných skupín má určité zásady a ide o overenú možnosť, ako zistiť krvnú skupinu dieťaťa. Pri pravidlách dedičnosti krvnej skupiny sa vždy vychádza z dvoch génov - od matky a od otca. Po ich splynutí vzniká jeden gén s tromi alelami. Všeobecne platí, že sú spravidla silnejšie gény krvných skupín A a B, slabší gén má krvná skupina 0. Existujú rôzne variácie génu a vznikajú tak rôzne genotypy. Ak sa napríklad stretnú A a B, dochádza k tzv. kodominantnosti a neprevažuje tak ani jeden gén a vyskytujú sa preto súčasne.

Každý rodič odovzdá dieťaťu jeden gén. Áno, ale pozor na Rh faktor. Najvzácnejšia je Rh-null - tzv. zlatá krv. Rh pozitívna krv obsahuje Rh faktor (antigén D), Rh negatívna ho nemá. Nie. Ide o historické pomenovanie šľachty.

Ako dedíme krvné skupiny (v systéme krvných skupín AB0):

Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0. Zvyčajne máme po celý život rovnakú krvnú skupinu. Existujú však prípady, keď dôjde u ľudí k jej zmene.

V malom množstve prípadov sa môže vyskytnúť aj nekompatibilita medzi krvnými skupinami rodičov, ktorej príznaky sa objavujú v menej ako 10 % prípadov. Vzniknúť môže u tehotných žien, ktoré majú krvnú skupinu 0 (má protilátky A aj B) a plod má v krvných bunkách antigény A alebo B. Činnosť erytrocytov je však v počiatkoch veľmi slabá, a to vedie k slabej tvorbe protilátok.

Krvná skupina a Rh faktor

Veľmi podstatným prvkom v systéme krvných skupín je Rh faktor. Rhesus faktor bol pomenovaný podľa opíc - makakov (Rhesus Macaque), u ktorých bol tento prvok objavený. Týmto faktorom sa odlišuje, či je krvná skupina, resp. krv jedinca Rh pozitív alebo Rh negatív. Ak je faktor Rh pozitívny, obsahuje Rh antigén, ak je Rh negatívny, neobsahuje Rh faktor.

Rh faktor je tvorený širšou skupinou 50 antigénov, pričom z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny je najdôležitejší antigén D. Ak majú červené krvinky na svojom povrchu antigén D, krvná skupina sa označuje ako Rh+, naopak, ak D antigén prítomný nie je, krvná skupina sa označuje ako Rh-. Tento poznatok je dôležitý aj pri transfúzii krvi, človek s Rh- (bez D antigénu) nemôže prijímať krv od Rh+ darcu, pretože by si telo začalo vytvárať prirodzene protilátky, čo predstavuje riziko a dokonca život ohrozujúci stav. Nastať môže šok, zlyhanie orgánov či dokonca smrť.

Systém Rh predstavuje zložitý antigénový systém. Pozostáva zo šiestich základných antigénov, ktoré sa označujú ako C, D, E, c, d, e. Podľa spôsobu dedičnosti týchto faktorov sa u každého vyskytuje jedna z ôsmich trojíc antigénov. U Rh pozitívnych osôb ide o antigény CDe, cDE, CDE alebo cDe. Najvýraznejšími antigénovými vlastnosťami sa vyznačuje antigén D, ktorý má aj najväčší klinický význam. Osoby, ktoré majú v membráne erytrocytov antigén D, sa označujú ako Rh pozitívne (Rh+). Rh protilátky sa tvoria iba tým, ktorí majú skupinu Rh-, a aj to len vtedy, ak sa stretnú s Rh+ pozitívnymi krvinkami.

Krvná skupina dieťaťa a Rh faktor

Práve alchýmia v spojení s Rh faktorom môže zohrávať rolu v tehotenstve. Týka sa predovšetkým žien, ktoré už rodili. Označenie Rh faktorom jasne definuje, či je D-antigén v krvi jedinca prítomný - A+, A-, B+, B-, AB+, AB-, 0+, 0-. Určitým prípadom pri dedičnosti a určovaní krvnej skupiny dieťaťa je potrebné venovať zvýšenú pozornosť.

Rizikom je, ak je krvná skupina dieťaťa Rh+, pričom krvná skupiny matky je Rh-, teda bez D-antigénu. Keďže telo matky tento antigén neobsahuje, začína s imunitnou reakciou a vytvára protilátky proti krvi plodu - bábätka. To môže ohroziť plod vo vývoji, ale takisto predstavuje tento stav riziko pre samotnú matku. V minulosti bol problém krvnej inkompatibility častou príčinou potratu alebo smrti novorodencov. Dnes existuje úspešná terapia, ktorá toto riziko eliminuje.

Pre gynekológa je veľmi dôležité poznať Rh faktor tehotnej ženy. Ako môžete vidieť v tabuľke vyššie, ak je otec napríklad Rh+ pozitívny a matka Rh- negatívna, dieťa môže mať buď faktor Rh+,alebo Rh-. Za určitých okolností môže dôjsť ku komplikáciám, a to v prípade, ak je matka Rh- a dieťa má krvnú skupinu Rh+. Pokiaľ sa u ženy antigén Rh-D nenachádza, no krv dieťaťa ho obsahuje, môže dôjsť k vývoju hemolytickej choroby plodu alebo u novorodenca.

K rozvoju tohto ochorenia však môže prísť aj u tehotných žien s Rh+ faktorom, preto by sa za každých okolností mali kontrolovať hladiny protilátok antiglobulínovým testom. Krvná skupina 0 je pre tieto prípady najcitlivejšia za okolností, ak má dieťa inú krvnú skupinu ako 0. Hladinu protilátok je v rizikových prípadoch dobré laboratórne zisťovať v určitých intervaloch aspoň dvakrát počas tehotenstva, napr. v 12. týždni a 28. týždni. Prípadne trikrát v 34.

Ak dôjde k zisteniu Rh inkompatibility počas tehotenstva, deje sa to, že organizmus matky vytvára protilátky proti krvinkám plodu. To spôsobuje rozklad krviniek (hemolýza). Sledovanie protilátok je preto enormne dôležité z toho dôvodu, aby bolo možné diagnostikovať závažnosť tohto stavu a prípadne podať anti-D protilátky. Ak sa plod nedokáže so stratami krviniek vysporiadať a tento stav sa zanedbá, môže to spôsobiť anémiu či stratu kyslíka plodu, pretože červené krvinky plodu budú chýbať a nebude možný transport kyslíka cez placentu. Pri kritických hodnotách je potrebné pristúpiť k diagnostike plodu, aby sa zabránilo ďalšiemu rozvoju ochorenia. Napichnutím pupočníka - kordocentézou sa odoberie krv plodu a spraví sa krvný obraz. Pripadne je možné vykonať vyšetrenie plodovej vody - amniocentézu. V krajných prípadoch je dokonca možná intrauterinná transfúzia krvi plodu.

Tento problém inkompatibility je paradoxne zriedkavým pri prvom tehotenstve a u prvorodičiek sa takéto komplikácie objavujú len veľmi zriedkavo. Ak je však prvorodička Rh-D negatívna, preto, aby sa predišlo komplikáciám pri prípadnom budúcom tehotenstve, je možné v 28. týždni tehotenstva podať tehotnej žene injekciu obsahujúcu anti-D globulín (Rhega). Obsahuje protilátky, ktoré na seba naviažu Rh+ krvinky a zabránia tak ďalšiemu vplyvu na organizmus matky, ako aj tvorbe protilátok voči Rh+ krvi.

Po narodení je vhodné následne vyšetriť Rh faktor dieťaťa, v prípade, že je dieťa Rh+ pozitívne, matke je podaná do 72 hodín druhá dávka Rhega injekcie. Dôvodom, prečo je takáto profylaxia vhodná, je, že pri prvom pôrode sa môžu krv matky a dieťaťa zmiešať, čo môže viesť následne k tvorbe protilátok voči antigénu D. Liečivo s obsahom anti-D globulínu by malo byť podané žene s Rh- faktorom i v prípade, ak takéto tehotenstvo skončilo odumretím plodu (spontánnym potratom) alebo ak diagnostické výsledky tehotnej ženy ukázali podozrenie na riziko vzniku genetickej chyby u dieťatka. V takom prípade sa vykonala amniocentéza, čo je odber plodovej vody, z ktorej sa následne robí rozbor genetického materiálu.

Čo znamená pozitívne dieťa pre tehotnú ženu?

Ak má žena Rh negatívnu krvnú skupinu a jej dieťa zdedí Rh pozitívny faktor od otca, môže to viesť ku komplikáciám. Počas tehotenstva sa za normálnych okolností nemieša krv matky a dieťaťa. Malé množstvo krvi dieťaťa však môže prísť do styku s matkinou krvou. Akonáhle je matkin organizmus vystavený Rh+ pozitívnym krvinkám, začne tvoriť anti-D protilátky. Vytvorené protilátky nie sú problémom počas prvého tehotenstva. Ak je ďalšie dieťa Rh+ pozitívne, tieto anti-D protilátky môžu prejsť placentou do obehu dieťaťa. Tam sa naviažu na červené krvinky a zapríčinia ich zrýchlené vychytávanie a zánik v slezine.

V tehotenskej poradni vám ako jedno zo základných vyšetrení urobia krvné testy. V prípade zistenia Rh- negativity sa matke podá anti-D imunoglobulín (anti- Rh protilátky) ešte počas tehotenstva. Tento imunoglobulín zabraňuje telu produkovať Rh protilátky.

Nesúlad medzi matkou 0 a otcom A alebo B v zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť aj nesúlad krvných skupín rodičov. Môže vzniknúť u matiek, ktoré majú krvnú skupinu 0 a ich plod nesie na svojich erytrocytov antigény A alebo B. Tieto antigény sú však v počiatočných fázach slabo vyvinuté, a preto nemajú veľkú silu, aby podnietili tvorbu protilátok. Dobrá správa je, že každá tehotná žena by mala absolvovať klinické vyšetrenie, či sa v jej tele nevytvorili protilátky už pred graviditou.

Riziko v ďalšom tehotenstve

Pri takejto Rh inkompatibilite sa zvyšuje pravdepodobnosť protilátkovej odpovede v každej nasledujúcej gravidite. Aby lekári zabránili vzniku hemolytickej choroby novorodencov, podajú matke anti-D imunoglobulín, ktorý má za úlohu vychytávať anti-D protilátky vytvorené v tele matky. Deje sa tak v 28. týždni alebo dvakrát, v 28. a 34. týždni tehotenstva. Rh negatívne mamičky dostávajú anti-D imunoglobulín okamžite po pôrode. Táto látka v podstate vyčistí matkinu krv od D-antigénu z erytrocytov dieťaťa, ktoré zostali matke v krvnom obehu.

Priebeh prvého takéhoto tehotenstva je zväčša bezproblémový. Ak sa však dostane malé množstvo erytrocytov takéhoto plodu do tela matky (pri predčasnom odlučovaní placenty, pri kyretáži a potrate, ale aj napr. pri diagnostických výkonoch ako amniocentéza, kordocentéza, odber choriových klkov) vyvolá sa tvorba protilátok (matka vytvorí protilátku anti-D) a môže dôjsť k hemolýze - rozpadu erytrocytov u dieťaťa. Na vyvolanie tvorby protilátok stačí 0,1 ml erytrocytov plodu.

Skúsenosti

Aké krvné skupiny nemôžu mať spolu deti riešia aj ženy na internete. Rovnaký Rh faktor je podľa nich v poriadku. Rodičia môžu mať obaja rovnakú krvnú skupiny a rovnaký Rh faktor a bez problémov sa im môže narodiť dieťa. Je pre vás téma krvných skupín zaujímavá alebo aktuálna? Chcete vedieť, kedy vzniká riziko pri krvných skupinách? Čo znamená, ak je krvná skupina B negatív alebo krvná skupina 0 Rh+? Veríme, že vďaka nášmu článku sa dozviete všetko podstatné.

V zásade to znamená len to, že sú obmedzené určité variácie toho, aké krvné skupiny môže mať ich dieťa. Napríklad, ak má otec i matka krvnú skupinu B, dieťa môže mať krvnú skupinu B a 0. Ak majú obaja rodičia A, krvná skupina dieťaťa môže byť A alebo 0. Neexistuje žiadne odborné stanovisko, ktoré by jasne definovalo, ktoré krvné skupiny nemôžu mať spolu deti alebo by boli rizikové. Splodiť dieťa môžu jedinci s akoukoľvek krvnou skupinou. Vyššie riziko počas tehotenstva vzniká len u žien, ktoré majú Rh faktor negatívny.

Žiadna krvná skupina nie je najhoršia, rovnako ako neexistuje najlepšia krvná skupina. To, aké krvné skupiny sa k sebe hodia, je vecou genotypu. Z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny existujú určité riziká v prípade, ak sú Rh faktory rodičov negatívne a pozitívne.

Najčastejšie otázky - FAQ

Kedy sa zisťuje krvná skupina dieťaťa?

Mnohé čerstvé mamičky po pôrode ale márne hľadajú v prepúšťacej správe, akú krvnú skupinu má ich dieťatko. Takéto vyšetrenie totiž nie je to súčasťou základných skríningov pri zdravých novorodencoch. „Vyšetrenie krvnej skupiny dieťaťa po pôrode nie je štandardným vyšetrením. Väčšinou to nie je potrebné k poskytnutiu adekvátnej starostlivosti a nevyžaduje to zdravotný stav bábätka,“ vysvetlila situáciu gynekologička a pôrodníčka Michaela Feriancová. Samozrejme, ak by sa vyskytli komplikácie a bolo by potrebné krvnú skupinu vedieť, či už kvôli podaniu transfúzie alebo z iných dôvodov, je vždy čas krvnú skupinu zistiť. „V prípadoch, keď je potrebné podať dieťaťu transfúziu krvi, krvná skupina sa pred podaním vždy vyšetruje,“ doplnila.

Iba mínusové mamičky a s krvnou nulkou

Sú ale prípady, kedy sa novorodencom krvná skupina zisťuje automaticky a čerstvé mamy sa ju aj dozvedia. Závisí to ale od toho, akú krvnú skupinu má práve mama. „Ak je stav dieťatka ohrozený komplikáciami v dôsledku inkompatibility jeho krvnej skupiny a skupiny matky, krvná skupina novorodenca sa vyšetruje,“ povedala Feriancová. Práve ženy s mínusovou krvnou skupinou sú rizikovejšie a musia byť nie len počas celej gravidity, ale aj po pôrode pod zvýšenou kontrolou lekára. „Rh negatívna mamička sa v tomto zmysle sleduje už počas tehotnosti, pretože ak má dieťa krvnú skupiny Rh+, matka môže vytvárať proti Rh antigénu, teda bielkovine, ktorú jej telo nepozná, protilátky. Tieto sa viažu na Rh antigény na červených krvinkách plodu a ničia ich, čo vedie k anémii plodu a následným komplikáciám. V prípadoch klinicky významných hladín protilátok je ideálne vedieť krvnú skupinu dieťaťa už počas gravidity. Táto laboratórna metóda však nie je u nás štandardne dostupná a hradená z verejného zdravotníctva. Najbližšie je pre pacientky vyšetrenie dostupné v susedných Čechách,“ vysvetlila gynekologička.

Aj detičkám mamičiek s krvnou skupinou 0 sa urobí test na zistenie ich skupiny. „V niektorých prípadoch inkompatibility sa stav dieťaťa zhorší práve po narodení, keď sa produkty rozpadnutých červených krviniek neodstraňujú cez placentu, ale hromadia sa v tele novorodenca. Príkladom je aj inkompatibilita v AB0 systéme, ak je krvná skupina matky 0. Po pôrode sa môže u dieťaťa vyskytnúť závažný priebeh popôrodnej žltačky. V týchto prípadoch je tiež dôležité poznať krvnú skupinu novorodenca,“ doplnila.

Injekcie už v tehotnosti

Keď má budúca mamička akúkoľvek krvnú skupinu, ale je Rh negatívna, tak sa jej už počas tehotenstva pichajú špeciálne injekcie. „Ide o anti-D imunoglobulín. Keď Rh negatívna krv matky príde počas tehotenstva do kontaktu s Rh pozitívnymi erytrocytmi dieťaťa, dochádza k tzv. senzibilizácii a spomínanej tvorbe protilátok s následným rozpadom červených krviniek plodu a rozvoju anémie rôzneho stupňa s jej príznakmi vrámci tzv. hemolytickej choroby plodu,“ vysvetlila. „Práve injekcia anti-D imunoglobulín má procesu vytvárania protilátok zabrániť. Podáva sa u Rh negatívnych tehotných žien a/alebo po každom invazívnom výkone a po pôrode, čo je dôležité pre minimalizáciu komplikácií v ďalších tehotenstvách. Priebeh prvej tehotnosti môže byť fyziologický a komplikácie často nastávajú práve v ďalších graviditách,“ uzavrela gynekologička a pôrodníčka Michaela Feriancová.

Ak máte akékoľvek obavy súvisiace s odlišnosťou krvných skupín vás či partnera, obráťte sa na svojho gynekológa, ktorý je dostatočne fundovaný zodpovedať vám všetky otázky.

Premýšľate nad tým, akú krvnú skupinu bude mať vaše dieťa alebo čo znamená pojem „zlatá krv“? Dedičnosť krvnej skupiny je založená na genetike. Každý rodič odovzdáva dieťaťu jeden gén typu A, B alebo 0. Príklad: Rodičia s krvnou skupinou 0 môžu mať len dieťa s rovnakou skupinou. Najrozšírenejšia je skupina A, nasleduje 0. Niektoré krvné skupiny sú mimoriadne vzácne. AB negatívna sa vyskytuje u menej než 1 % populácie. Najvzácnejšia je však tzv. Testovanie krvnej skupiny je jednoduché a bezbolestné.

Najvzácnejšou krvnou skupinou na svete je AB Rh negatívne (AB-), ktorú má len malé percento celkovej populácie. V populácii je veľmi zriedkavá, s globálnym výskytom menej než 1 %.

Krvná skupina 0 Rh negatív (0-) je známa ako univerzálny darca. To znamená, že ľudia s touto krvnou skupinou môžu darovať krv komukoľvek, bez ohľadu na jeho krvnú skupinu. Na opačnom konci spektra stojí krvná skupina AB Rh pozitív (AB+), ktorá je považovaná za univerzálneho príjemcu.

Krvná skupina a dedičnosť sú úzko prepojené, pretože informácie o našich krvných skupinách sú zakódované práve v našej DNA. Genóm človeka obsahuje gény zodpovedné za tvorbu antigénov A a B, ktoré určujú krvnú skupinu v systéme AB0, ako aj gény pre Rh faktor. Tieto gény sa dedia od oboch rodičov podľa Mendelových zákonov.

tags: #vyvin #dieta #a #krvna #skupina