Výživné na dieťa, známe aj ako alimenty, predstavuje najčastejšiu formu vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť sa netýka len rozvedených manželov alebo odlúčených rodičov. Právo dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť, vrátane výživného, je zakotvené aj v právnych predpisoch.
Každé dieťa má právo na zabezpečenie podmienok, ktoré mu umožnia rozvíjať jeho možnosti a schopnosti. Zmyslom výživného je preto zabezpečiť všestranný rozvoj dieťaťa po všetkých stránkach.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Nie je pravdou, že táto povinnosť automaticky zaniká dovŕšením 18. alebo 26. roku života.
Pri posudzovaní schopnosti dieťaťa živiť sa samo zohráva vek iba čiastočnú úlohu. Dokonca ani finančný príjem dieťaťa nie je vždy rozhodujúci. Napríklad, osemnásťročné dieťa s nulovým príjmom bude posudzované podľa toho, či sa ešte pripravuje na výkon povolania a či má reálnu schopnosť uživiť sa.
Zákon o rodine neodlišuje nárok dieťaťa na výživné s ohľadom na to, či je neplnoleté alebo plnoleté. Rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti rodičom na maloleté dieťa nestráca účinky ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa.
Povinnosti oboch rodičov a posudzovanie nárokov
Obaja rodičia majú zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí. Pri oboch sa skúmajú ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Ak dieťa má určité finančné potreby, bude záležať na individuálnych schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch rodičov, v akom pomere budú na tieto potreby prispievať.
Nevyhnutne musí byť posúdená aj odôvodnená potreba oprávnenej osoby - v tomto prípade detí.
Úhrada výživného v peniazoch nie je jedinou formou plnenia vyživovacej povinnosti. Existuje zákonná hranica, pod ktorú nemôže výška príspevku na výživné klesnúť. V súčasnosti je to 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime. Suma životného minima sa každoročne upravuje.
Súd pri určovaní rozsahu výživného prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu, predstavujú materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku na výživu druhého z rodičov, ktorých poskytuje v peniazoch.
Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je prihliadané na zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Rovnaká životná úroveň pritom neznamená matematicky totožné finančné zabezpečenie dieťaťa.
Výživné a jeho špecifické aspekty
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto ustanovenia zákona o rodine je plynulé zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti.
Zákon myslel aj na situácie, kedy rodičia účelovo alebo fiktívne zvyšujú svoje náklady a tým chcú dosiahnuť nižšiu vyživovaciu povinnosť. Taktiež samotná skutočnosť, že rodič nemá oficiálny príjem alebo je vlastníkom obchodnej spoločnosti, z ktorej si nevypláca odmenu, nezbaví rodiča povinnosti platiť výživné. Ani skutočnosť, že rodič zanechá výhodné zamestnanie, mu nemusí v konaní o určenie výživného pomôcť.
Pri podnikateľoch súd nezohľadňuje výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo nie sú potrebné v takom rozsahu. Možnosti a schopnosti rodiča súd posúdi podľa predpokladaného príjmu, ako keby tieto výdavky nevynaložil.
V konaní o výživnom pre maloletých platí vyšetrovacia zásada, súd je teda pri zabezpečovaní dôkazov povinný postupovať z vlastnej iniciatívy a dôsledne zistiť skutkový stav.
V prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd môže určiť povinnosť rodičovi zložiť peňažnú sumu na výživné splatné v budúcnosti. Napríklad, ak je riziko, že výživné nebude platené včas alebo vôbec.
Vyživovacia povinnosť vzniká okamihom naplnenia zákonných predpokladov, nie až okamihom určenia vyživovacej povinnosti súdom. Zákon predpokladá, že vyživovacia povinnosť bude plnená dobrovoľne alebo na základe dohody.
Súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného na základe návrhu, ktorého prílohou je dohoda o výživnom. Súd dohodu posudzuje z pohľadu zákonnosti a záujmu dieťaťa.
Výživné na plnoleté dieťa súd upraví iba na návrh. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak sa teda zmenia majetkové pomery, možnosti a schopnosti rodičov alebo potreby detí, je možné iniciovať nové súdne konanie alebo sa dohodnúť na zmene výživného a dohodu si dať schváliť súdom.
Tabuľkové výživné ako pomôcka
Pri určovaní výšky výživného sa súdy často opierajú o odporúčacie tabuľky, ktoré zohľadňujú vek dieťaťa, počet detí a príjem povinného rodiča.
Príklad výpočtu výživného podľa tabuľky:
| Vek dieťaťa / Stupeň vzdelania | Percento z čistého príjmu povinného rodiča |
|---|---|
| Predškolský vek (0-5 rokov) | 9 % |
| Prvý stupeň ZŠ (6-10 rokov) | 11 % |
| Druhý stupeň ZŠ (11-14 rokov) | 13 % |
| Stredná škola (15-18 rokov) | 15 % |
| Vysoká škola (19+ rokov) | 20 % |
Príklad č. 1: Matka má tri deti (4, 10 a 17 rokov) a čistý mesačný príjem 1 500 eur. Výživné by sa vypočítalo nasledovne: 4-ročné dieťa: 9 % z 1 500 € = 135 €; 10-ročné dieťa: 13 % z 1 500 € = 195 €; 17-ročné dieťa: 15 % z 1 500 € = 225 €.
Príklad č. 2: Otec má jedno 8-ročné dieťa a čistý mesačný príjem 1 200 eur. Výživné by bolo: 11 % z 1 200 € = 132 €.
Príklad č. 3: Otec má dve deti (20-ročné, študent VŠ, a 14-ročné, druhý stupeň ZŠ) a čistý mesačný príjem 1 500 eur. Výživné by bolo: 20-ročné dieťa: 20 % z 1 500 € = 300 €; 14-ročné dieťa: 13 % z 1 500 € = 195 €.
Je dôležité si uvedomiť, že tieto tabuľky sú len odporúčacie a súdy vždy posudzujú každý prípad individuálne, pričom zohľadňujú aj ďalšie faktory, ako napríklad mieru starostlivosti, špecifické pracovné alebo výdavkové okolnosti rodiča a iné.
Kedy vyživovacia povinnosť nekončí?
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Štúdium na vysokej škole sa považuje za objektívny dôvod nemožnosti dieťaťa samo sa živiť, o to viac ak má vážne zdravotné problémy.
Podľa judikatúry, skutočnosť, že dieťa má vážne zdravotné problémy, ešte viac odôvodňuje, aby mu rodičia prispievali na výživu aj vo vyššom veku. Na druhej strane, súdy netolerujú umelé predlžovanie štúdia len kvôli ponechaniu výživného.
Zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo.
Platí to aj pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Platenie výživného plnoletému dieťaťu
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.
Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet druhého rodiča alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné.
Žiadosť o náhradné výživné sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd by mal za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, vyživovacia povinnosť môže byť zrušená.
VYSVETLENIE VÝŽIVNÉHO! Čo potrebujete vedieť o starostlivosti o dieťa a platení výživného TERAZ.
Zrušenie alebo zmena vyživovacej povinnosti
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo určené súdnym rozhodnutím.
Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Súdna prax ustálila, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere relevantné.
Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Tento vek sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napr. zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre výživné.
Ak by syn ukončil štúdium skôr, alebo by sa stal schopným samostatne sa živiť (napr. by začal pracovať na plný úväzok), povinnosť platiť výživné by zanikla aj pred dovŕšením 26 rokov.
Ak by exmanžel mal pochybnosti, či je syn ešte odkázaný na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav.
V prípade, že sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať, vyživovacia povinnosť rodičov môže zaniknúť.
