Výživné na dieťa pri striedavej osobnej starostlivosti

V prípade rozvodu manželstva, ak pochádzajú z manželstva maloleté deti, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. Súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne súd určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, alebo ak sa rodičia dohodli, schváli dohodu rodičov o výške výživného. Jedným zo spôsobov zániku manželstva je rozvod. Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti, v zmysle ustanovenia § 100 Civilného mimosporového poriadku „s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“

Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. Zákona o rodine. Z týchto ustanovení vyplýva, že „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.“ (B. Pavelková: Zákon o rodine-komentár. C.H.Beck. 2013).

Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.

Čo je striedavá osobná starostlivosť?

Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.

Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí od dohody rodičov. Nejde o „trest“ pre rodiča, ale o ochranu stability dieťaťa.

V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch.

Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja rodičia majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t. j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.

Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti a výživnom bude súd prihliadať na konkrétne pomery a situáciu dieťaťa aj rodičov. Striedavá starostlivosť sa môže schváliť, ak je v záujme dieťaťa a obidvaja rodičia sú schopní ho vychovávať.

Výživné pri striedavej osobnej starostlivosti

Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. Nie je to však celkom tak. Zákon o rodine totiž výslovne hovorí, že ak je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, súd môže, ale nemusí výživné určiť. Rozhodnutie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súd teda musí výživné posúdiť, ale nie nevyhnutne určiť.

V praxi totiž nie je striedavá starostlivosť vždy úplne „rovnaká“ - rodičia sa síce môžu striedať pri starostlivosti o dieťa, no ich príjmy, možnosti alebo schopnosti môžu byť výrazne odlišné. V takom prípade sa výživné určuje práve preto, aby dieťa malo rovnakú životnú úroveň v oboch domácnostiach. Dieťa má totiž podľa zákona právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, a to bez ohľadu na to, u ktorého sa aktuálne nachádza.

Súd pri rozhodovaní vyhodnocuje viacero faktorov: výšku príjmov, životnú úroveň rodičov, majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti, ale aj aktuálne náklady na výživu dieťaťa. V prípade, že príjmy rodičov sú porovnateľné a obaja sa o dieťa starajú rovnakým dielom, výživné sa spravidla neurčuje. Každý rodič totiž vtedy zabezpečuje potreby dieťaťa „in natura“, teda tým, že sa oň osobne stará, zabezpečuje mu stravu, oblieka, zabezpečuje jeho voľnočasové aktivity či školskú dochádzku, v čase, keď sa nachádza v jeho starostlivosti.

Ak sa však ukáže, že jeden z rodičov má vyšší príjem a dieťa má u neho vyšší štandard života, súd môže tomuto rodičovi určiť povinnosť hradiť výživné, aby sa životná úroveň dieťaťa vyrovnala v oboch domácnostiach.

Súd môže tiež rozhodnúť, že výživné počas zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. 14 dní. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.

Výživné sa platí najmä v tých prípadoch, keď má deti v osobnej starostlivosti jeden z rodičov a teda on dieťaťu poskytuje prístrešie, ošatenie, každodennú starostlivosť a podobne, teda veci určitej hodnoty. Pri striedavom výživnom existujú prípady, keď súd výživné neurčí nakoľko sa obaja rodičia o dieťa starajú osobne v určitých časových úsekoch. Samozrejme nie je to tak vždy. V niektorých prípadoch, napríklad, ak má jeden z rodičov vyšší príjem než druhý, tak súd výživné môže určiť aj pri striedavej starostlivosti.

Pri striedavej starostlivosti sa niekedy výživné neurčuje. Určuje sa len v prípade, ak je medzi príjmami rodičov veľký nepomer. Ak máte porovnateľné príjmy, tak si osobne nemyslím, že súd určí výživné. Ale to je ťažko predvídať.

V prípade, ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti a aj na tom, že výživné nebude platené, je nutné spísať rodičovskú dohodu. Aby bola táto dohoda vykonateľná a mala požadované právne účinky, je nutné ju dať schváliť súdu. Súd pri rodičovských dohodách koná veľmi formálne a podrobne do hĺbky neoveruje pomery. Presne kvôli Vašim obavám je nutné dať rodičovskú dohodu schváliť.

Ak sa rodičia o dieťa starajú približne rovnaký čas a majú podobné príjmy, súd výživné spravidla neurčuje. Každý rodič totiž vtedy zabezpečuje potreby dieťaťa „in natura“, teda tým, že sa oň osobne stará, zabezpečuje mu stravu, oblieka, zabezpečuje jeho voľnočasové aktivity či školskú dochádzku, v čase, keď sa nachádza v jeho starostlivosti.

Názor dieťaťa a nevhodnosť striedavej starostlivosti

Do pozornosti ďalej dávame, že striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.

Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.

Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu.

Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.

Dohoda rodičov a jej schválenie súdom

Ak sa syn a matka dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti.

Aby dohoda nebola porušovaná, je potrebné, aby ju schválil súd. Navrhuje sa teda, aby rodičia uzatvorili písomnú dohodu a potom podali návrh na súd, aby predmetnú dohodu schválil. Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.

V prípade, ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. Neexistuje jeden model vhodný pre každú rodinu. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac.

tags: #vyzivne #na #dieta #pri #striedavej #starostlivosti