Základným prameňom rodinného práva na Slovensku je zákon č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine, ktorý upravuje aj vyživovaciu povinnosť rodičov voči ich deťom. Pojem „výživné“ alebo „alimenty“ síce nie je v zákone priamo definovaný, jeho podstatu však možno odvodiť z rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a uhrádzanie osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo inom rodinnom vzťahu, pričom najčastejšie ide o úhradu potrieb detí ich rodičmi.
Každý rodič má zo zákona povinnosť vyživovať svoje dieťa. Výška výživného však nie je v zákone presne stanovená a závisí od individuálnych okolností.
Kto má nárok na výživné a kedy sa určuje?
Výživné sa povinne určuje najmä pri výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. V prípade striedavej alebo spoločnej starostlivosti nemusí byť výživné zásadne určené.
Výživné platí povinný rodič k rukám druhého rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, rozhoduje o ňom súd. V prípade dohody rodičov o výživnom sa odporúča nechať ju schváliť súdom, aby bola vykonateľná a aby bolo možné v prípade neplatenia výživné exekučne vymáhať.
Minimálne výživné
Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Táto minimálna výška je stanovená na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Teda aj rodič, ktorý je bez práce, musí na dieťa prispievať minimálne touto sumou.
Výška životného minima je stanovená zákonom o životnom minime. Pre obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 je suma životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby stanovená na 273,99 EUR mesačne.
Faktory ovplyvňujúce výšku výživného
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri vyčíslení výšky výživného a určení povinného rodiča súd prihliada na viaceré faktory, najmä na to, kto sa o dieťa v prevažnej miere stará. Osobná starostlivosť o dieťa je taktiež považovaná za formu príspevku na výživu dieťaťa.
Súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Výdavky dieťaťa musia byť odôvodnené, bežné a akceptovateľné. Prípustné sú aj osobitné výdavky, ak má dieťa špecifické potreby.
Výživné slúži na uspokojovanie základných potrieb, ako sú odevy, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby. Ide o zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre celkový telesný a duševný rozvoj a prípravu na uplatnenie sa v živote.
Výška výživného podľa súdnej praxe
Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych skutkových okolností každej veci. Avšak, podľa zaužívanej súdnej praxe, výživné hradené povinným rodičom na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Trvanie vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na vek dieťaťa.
- Plnoleté deti: Ak plnoleté dieťa pracuje a vie si zabezpečiť príjem, je možné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
- Študenti: V prípade študenta, ktorý sa pripravuje na povolanie, vyživovacia povinnosť trvá aj po dovŕšení plnoletosti. Vekom 26 rokov nie je automaticky stanovená hranica pre zrušenie vyživovacej povinnosti.
- Zdravotne postihnuté deti: U detí so zdravotným postihnutím vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj po celý ich život.
Zmena pomerov a exekúcia výživného
Pokiaľ sa pomery v rodine časom zmenia, je možné podať návrh na súd na zmenu výživného - na jeho zvýšenie alebo zníženie. Zmena pomerov môže zahŕňať napríklad zmenu životných nákladov, pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti, zmenu majetkovej či sociálnej situácie rodiča, alebo uplynutie značného času od poslednej úpravy.
Ak rodič neplatí výživné podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať exekučne alebo požiadať o náhradné výživné. V prípade omeškania s platením výživného má oprávnená osoba právo požadovať úroky z omeškania.
V prípade, ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať, resp. požiadať o náhradné výživné. Rodičovskú dohodu možno neskôr tiež zmeniť, ak sa zmenia pomery, napr. fakt, že pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť rodičovi, napr. uplynul značný čas od poslednej úpravy (od dohody alebo od súdneho rozhodnutia).
Výška minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima. Výška životného minima je stanovená zákonom o životnom minime. Na rok 2024 (od 01.07.2024 do 30.06.2025) je výška životného minima jednej plnoletej osoby stanovená na 273,99 EUR mesačne.
Pri striedavej starostlivosti výživné môže alebo aj nemusí byť určené. Rodičia si výšku výživného buď určia sami, alebo ju určí súd. Pri spoločnej starostlivosti oboch rodičov (nová forma starostlivosti, účinná od roku 2023) súd nevykonáva dokazovanie ohľadne výživného.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V prípade vyššej životnej úrovne jedného z rodičov bude tento povinný „doplatiť“ k rukám druhého rodiča istú sumu výživného na dieťa, aby malo toto zabezpečenú porovnateľnú životnú úroveň u každého z rodičov.
V prípade plnoletého dieťaťa, ktoré už pracuje a vie si zabezpečiť príjem, je možné podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Iná situácia je v prípade študenta, ktorý sa pripravuje na povolanie. Tu tiež neplatí, že veková hranica 26.roku života dieťaťa by mala byť bez ďalšieho automaticky dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti.
V prípadoch zdravotne postihnutých detí rodičov, vyživovacia povinnosť trvá aj po celý ich život.