Plánované rodičovstvo je neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv a predstavuje zodpovedný prístup k rodine. V roku 2018 bola táto téma hlavnou náplňou Svetového dňa populácie. Organizácia Spojených národov (OSN) zdôrazňuje, že v priebehu dejín bolo predchádzanie otehotneniu alebo odkladanie tehotenstva pre ženy často ťažkým súkromným bojom.
Svetový deň populácie bol prvýkrát vyhlásený v roku 1989 na pripomenutie si 11. júla 1987, kedy počet obyvateľov Zeme dosiahol päť miliárd. O niekoľko rokov neskôr, 12. októbra 1999, sa svetová populácia rozrástla na šesť miliárd ľudí, čo symbolicky oznámilo narodenie dieťaťa v sarajevskej nemocnici. V roku 2011 sa svet niesol v očakávaní narodenia sedemmiliardtého človeka na Zemi, pričom túto udalosť ohlásili mestá v Ruskej federácii, Filipíny a India. Populačný fond OSN (UNFPA) vybral 31. október 2011 ako deň tohto miliónového prírastku.
UNFPA je medzinárodná organizácia, ktorá podporuje právo na zdravie a riadi sa závermi Káhenskej konferencie o populácii a rozvoji z roku 1994. Účastníci konferencie sa zhodli na potrebe uspokojenia potrieb v oblasti vzdelávania a zdravia, vrátane reprodukčného zdravia, ako základnej podmienky trvalo udržateľného rozvoja.
Prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR)
Plánované rodičovstvo nie je prežitkom, ale prejavom zodpovedného prístupu k rodine. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1982, prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR) je metóda, pomocou ktorej sa možno usilovať o tehotenstvo alebo mu predchádzať, na základe sledovania prirodzene sa vyskytujúcich ukazovateľov a príznakov plodnej a neplodnej fázy menštruačného cyklu.
PPR pomáha žene lepšie spoznať fungovanie jej tela, čo prináša mnohé výhody. WHO nepovažuje PPR za antikoncepciu, ale za alternatívnu metódu kontroly pôrodnosti. Je založená na sledovaní bazálnej telesnej teploty (BTT) a príznakov plodnosti, ako je hlien produkovaný maternicovým hrdlom. Žena zbiera a vyhodnocuje tieto informácie podľa pravidiel metódy.
Billingsova metóda sa zameriava na sledovanie zmien hlienu maternicového krčku a pocitov v oblasti poševného vchodu. Pochádza z 30. rokov 20. storočia a vychádza z biologických pravidelností na základe ktorých si žena dokáže vypočítať plodné a neplodné obdobie. Táto metóda predpokladá 28-dňový menštruačný cyklus s ovuláciou okolo 14. dňa.
Radim Uzel považuje preklad "natural family planning" za nepresný a navrhuje používať termín "prírodné". Argumentuje tým, že sexuálna túžba je často najväčšia v plodných dňoch, a preto je požiadavka na zdržanie sa sexu v tomto čase neprirodzená. Odborníci na PPR však jeho argumentáciu považujú za nepochopenie pôvodu názvu, kde prirodzenosť odkazuje na pozorovanie prirodzených známok plodnosti a nie na prirodzenosť načasovania.
Metódy prirodzeného plánovania rodičovstva
Metódy PPR sa delia na:
- Metódy založené na výpočte (fixnom pravidle): Kalendárna metóda (Knaus-Oginova) sa už na Slovensku nevyučuje kvôli nízkej adaptabilite. V anglicky hovoriacich krajinách existuje metóda SDM (Standard Day Method) pre ženy s pravidelnými cyklami 26-32 dní.
- Metódy založené na sledovaní príznakov plodnosti:
- Teplotná metóda (Döringova metóda): Sledovanie bazálnej telesnej teploty.
- Hlienové metódy: Billingsova ovulačná metóda (BOM), Creightonský model, TwoDay Method (TDM).
- Symptotermálne metódy (STM): Kombinujú sledovanie viacerých príznakov, najčastejšie bazálnej teploty a hlienu krčka maternice, prípadne konzistencie a polohy krčka maternice. Symptotermálna metóda je považovaná za najspoľahlivejšiu s rizikom otehotnenia 0,4% pri správnom použití.
Spoľahlivosť metód PPR proti otehotneniu sa líši: symptotermálna metóda (0,4%), Billingsova hlienová metóda (3%), metóda štandardných dní (5%). Pre porovnanie, pri kondóme je riziko 2% a pri hormonálnej antikoncepcii 0,3%.
Vývoj legislatívy týkajúcej sa umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku
Prvým krokom k legalizácii potratov na Slovensku bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. Následne bol prijatý Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, účinný od 30. decembra 1957 do 1. januára 1987, ktorý znamenal výraznú liberalizáciu.
Celkom nová úprava bola prijatá Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, účinná od 1. januára 1987 do súčasnosti. Tento zákon umožňuje usmrtenie dieťaťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov alebo na žiadosť ženy bez udania dôvodu. Interrupčné komisie boli zrušené.
Zo zdravotných dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo najneskôr do dvanásť týždňov jeho trvania. Bez ohľadu na dĺžku tehotenstva, ho možno umelo prerušiť, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistí, že plod nie je schopný života alebo je ťažko poškodený.
Právne a etické aspekty plánovaného rodičovstva
Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na život, pričom ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Diskusie o nových zákonoch sa často zameriavali na ich vplyv na populáciu, zdravotný stav žien a zmenu vzťahu medzi matkou a dieťaťom. V minulosti sa kládol dôraz na presvedčovanie žien, aby od žiadosti o potrat upustili, ak sú dôvody neopodstatnené, a hľadali iné riešenia.
Právo na plánované rodičovstvo je považované za jedno zo základných ľudských práv, ktoré umožňuje partnerským dvojiciam a jednotlivcom slobodne rozhodovať o počte detí a časových odstupoch medzi nimi. Tento princíp akceptuje aj Organizácia spojených národov.
„Prežila som. Prečo práve ja?" – Denisa Nikodemová o holokauste, vine a živote
Nový zákon bol vnímaný ako významný z hľadiska politického, ideového a morálneho, pričom mal prispieť k prehĺbeniu socialistickej zákonnosti a rozšíreniu práv slobodnej voľby občanov, zároveň však zvýšiť ich zodpovednosť. Dôraz na výchovu k plánovanému rodičovstvu mal podporiť upevňovanie rodín a rozvoj socialistického spôsobu života.
Plánované rodičovstvo bolo zaradené celosvetovou konferenciou WHO v roku 1978 medzi primárne typy zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Dôležitosť sa kládla na výchovu k zodpovednému rodičovstvu a na právo dieťaťa narodiť sa ako chcené. Návrh zdôrazňoval potrebu rozširovať a využívať modernú antikoncepciu.
Stanovisko ženy je a malo by byť rozhodujúce. Navrhovaná právna úprava mala zabezpečiť plánované rodičovstvo v súlade so spoločenským rozvojom a ochranou zdravia a života ženy, pričom doterajšie konanie, ktoré do istej miery znamenalo nátlak na rozhodovanie, nezodpovedalo postaveniu ženy.
Nové metódy umelého prerušenia tehotenstva, ako napríklad miniinterrupcie, sú podstatne šetrnejšie a spojené s menším rizikom nežiaducich zdravotných následkov, ako je neplodnosť. Tieto metódy sú tiež organizačne a ekonomicky výhodnejšie.
V kontexte plánovaného rodičovstva sa často spomína aj sexuálna výchova, ktorá je stále tabuizovanou témou. Nedostatočné vzdelávanie v tejto oblasti vedie k mýtom a predsudkom. Deti, ktoré dostanú kvalifikované informácie, začínajú so sexuálnym životom neskôr a zodpovednejšie.
V súčasnosti platný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. a Ústava Slovenskej Republiky definujú základné práva a slobody, vrátane práva na život.
Vplyv plánovaného rodičovstva na spoločnosť je komplexný a vyžaduje si hlbšie preskúmanie historických, spoločenských a politických kontextov. Zmena reprodukčného správania obyvateľstva je výsledkom mnohých faktorov, vrátane ekonomických, sociálnych a kultúrnych zmien.
tags: #who #1982 #planovane #rodicovstvo