Starostlivosť o choré dieťa, najmä ak ide o dieťa so zdravotným postihnutím, predstavuje pre rodičov a rodinných príslušníkov náročnú situáciu. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení, však pamätá na túto skutočnosť a poskytuje zamestnancom určité práva a nároky. Tento článok sa zameriava na problematiku starostlivosti o choré dieťa z pohľadu Zákonníka práce, vrátane nároku na pracovné voľno, ošetrovné a ďalšie súvisiace aspekty, aby objasnil práva a povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov v tejto oblasti. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, a to na základe platnej legislatívy, najmä Zákonníka práce.
Predovšetkým deti v predškolskom veku nemajú ešte dostatočne vyvinutú imunitu a zvyknú byť choré prakticky každý mesiac. A tak mamička mesiac čo mesiac rieši dilemu - zostať doma s nemocným dieťaťom a riskovať nespokojnosť zamestnávateľa alebo ísť do práce a zariadit, aby sa o dieťa postaral niekto iný?
Realita hovorí o tom, že zamestnávatelia často na mamičky vyvíjajú nátlak, aby s chorými deťmi nezostávali doma, dokonca sa im zvyknú vyhrážať i prepustením z práce, ak budú chýbať pričasto. Okrem rizika prepustenia ovplyvňuje pri rozhodovaní mamičku otázka financií.
Počas ošetrovania dieťaťa má nárok na dávku nemocenského poistenia - ošetrovné. Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa a poskytuje sa maximálne desať dní. Výška ošetrovného je však oveľa nižšia než výška mzdy. Ak je mamička desať dní v mesiaci doma pri chorom dieťati, výrazne to ovplyvní aj jej mesačný príjem. Nehovoriac o tom, keď sa to opakuje mesiac čo mesiac.
Možnosťou, ako eliminovať negatívny vplyv na financie a zároveň zmierniť rozladenosť zamestnávateľa, je vziať si namiesto „očerky“ dovolenku. Počas dovolenky dostáva zamestnanec náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Nárok na dovolenku má zo zákona, vyčerpať si ju tak či tak musí, takže zamestnávateľovi to vyhovuje viac než absencia kvôli ošetrovaniu člena rodiny. Avšak nárok na dovolenku je obmedzený, za kalendárny rok je to, v bežných prípadoch, štyri až päť týždňov, takže tento spôsob sa nedá praktizovať dlhodobo.
Ak majú mamičky možnosť, zvyknú využívať pri ošetrovaní chorého dieťaťa pomoc partnera alebo rodiny. Naďalej chodia do práce, zamestnávateľ ani nevie, že majú choré dieťa, zároveň dostávajú svoj plat v plnej výške a pritom vedia, že o dieťa je dobre postarané. Ak nemajú vo svojej blízkosti rodinu, ktorá je ochotná, či schopná im pomôcť, obracajú sa na opatrovateľku.
Nech už mamičky využívajú akúkoľvek z vyššie spomenutých možností, snažia sa dieťa čo najskôr dať späť do škôlky, či školy. Súčasná legislatíva, nároky zamestnávateľa, finančná otázka, či nemálo ďalších dôvodov, vytvára na rodičov nátlak, aby trávili pri chorom dieťati čo najmenej času.
Základné práva zamestnanca pri návšteve lekára a starostlivosti o dieťa
Zákonník práce garantuje zamestnancom určité práva v prípade, ak potrebujú navštíviť lekára alebo sa starať o choré dieťa. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, ak je táto absencia spojená s vyšetrením alebo ošetrením v zdravotníckom zariadení alebo s ošetrovaním chorého dieťaťa. Návšteva lekára či ošetrovanie dieťaťa patria medzi dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný neprítomnosť zamestnanca ospravedlniť, pričom zamestnanec má v niektorých prípadoch nárok na náhradu mzdy.
Platené pracovné voľno na lekárske vyšetrenie
Zamestnanci majú nárok na platené pracovné voľno v súvislosti s návštevou lekára v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však 7 dní v kalendárnom roku. Toto voľno je určené na ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení. Dôležité je, aby zamestnanec čerpal pracovné voľno len v nevyhnutnom rozsahu a, ak je to možné, nastúpil do práce pred alebo po absolvovaní vyšetrenia. Platené voľno znamená, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančnú náhradu k mzde za čas strávený na vyšetrení alebo ošetrení. Ak zamestnanec nevyčerpá všetkých 7 dní v kalendárnom roku, nemôže si ich presunúť do nasledujúceho roka.
V prípade, že zamestnanec potrebuje absolvovať viac vyšetrení alebo ošetrení, ako umožňuje rozsah 7 dní plateného voľna, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť takúto neúčasť v práci. V zmysle § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najviac 7 dní v kalendárnom roku na účasť na preventívnej prehliadke alebo lekárskom vyšetrení v zdravotníckom zariadení, ktoré sa uskutočnilo počas pracovnej pohotovosti zamestnanca.
Nárok pri nástupe do zamestnania v priebehu roka
Ak zamestnanec nastúpi do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ môže skrátiť nárok na platené voľno. Nemôže ho však odoprieť úplne. Zákonník práce limituje rozhodnutie zamestnávateľa, ktorý musí poskytnúť platené voľno pri návšteve lekára najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Návštevy lekára, ktoré sa nezapočítavajú do 7 dní
Niektoré návštevy u lekára sa nezapočítavajú do bežných 7 dní plateného voľna. Ide o nevyhnutné návštevy u lekára súvisiace s tehotenstvom, s povinnou lekárskou prehliadkou či súvisiace s účasťou na darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov.
Preventívne prehliadky v tehotenstve
V prípade preventívnej prehliadky súvisiacej s tehotenstvom, za podmienky, že ošetrenie alebo vyšetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času, zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
Darovanie krvi a biologického materiálu
V prípade darovania krvi, aferézy alebo iných biologických materiálov bude poskytnuté platené voľno taktiež v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Do nevyhnutne potrebného rozsahu je zahrnutý aj čas potrebný na cestu a čas potrebný na zotavenie.
Špecifiká pre rodičov ZŤP detí
Rodičia alebo iní rodinní príslušníci majú nárok na náhradu mzdy aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V takomto prípade sa nejedná o bežné sprevádzanie, čiže nespadá do čerpania uvedených 7 dní plateného pracovného voľna.
Pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu siedmich dní za rok.
Kto sa považuje za rodinného príslušníka?
Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
Podmienky poskytnutia plateného voľna
Platené pracovné voľno musí zamestnávateľ poskytnúť pri náhlom ochorení alebo úraze, ako aj pri sprevádzaní na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Ak zamestnanec vie, že v určitom termíne bude sprevádzať rodinného príslušníka k lekárovi, mal by o poskytnutie pracovného voľno včas požiadať. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia.
Rozsah plateného voľna
Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku.
Sprevádzanie ZŤP dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno aj na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy najviac na desať dní v kalendárnom roku.
Ako rátať pracovné voľno s náhradou mzdy
Ak ide zamestnanec napríklad na 1 hodinu k zubárovi, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu. Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprevádzanie sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
Napríklad ak zamestnanec pracuje v 37,5-hodinovom pracovnom týždni, kde sú zmeny rozvrhnuté na 3 dni s 11,5-hodinovou zmenou a 1 deň s 3-hodinovou zmenou, priemerná dĺžka pracovného času pripadajúca na jeden deň prepočítaná cez 5-dňový týždeň predstavuje 7,5 h. Ak má zamestnanec 40-hodinový týždenný pracovný čas, ročný limit platenej náhrady v počte 7 dní je v prepočte na hodiny v rozsahu 56 hodín.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Zamestnávateľ, z pochopiteľných dôvodov, nemá rád, keď jeho zamestnanci chýbajú v práci. Najťažšie srdce má na tých, ktorí sú práceneschopní, pretože nielenže zamestnanec nevykonáva prácu, zamestnávateľ mu musí navyše vyplácať náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Povinnosti zamestnanca
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľno, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V praxi je najčastejšie používaným dokladom priepustka zamestnávateľa, na ktorej lekár pečiatkou a podpisom potvrdí dátum a čas vyšetrenia.
V zmysle GDPR a Zákona o ochrane osobných údajov zamestnávateľ na spracovanie údajov uvedených v priepustke alebo v inom doklade o návšteve lekára nepotrebuje súhlas dotknutých osôb - zamestnanca a lekára, pretože ide o plnenie zákonnej povinnosti preukázať prekážku zamestnanca v práci. Toto platí v prípade, že doklad obsahuje len údaje v rozsahu meno a priezvisko zamestnanca, prípadne meno sprevádzanej osoby, dátum a čas vyšetrenia a pečiatka a podpis lekára.
Zamestnávateľ môže požadovať, aby ste vopred oznámili prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia a po návrate predložili potvrdenie s časovým rozsahom. Zamestnávateľ si môže preveriť návštevu lekára zamestnanca. V prípade, že má zamestnávateľ oprávnené podozrenie o uskutočnenej návšteve lekára zamestnancom, môže si to preveriť akokoľvek.
Rôzne formy pracovného pomeru
Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľno z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.
Ošetrovné ako dávka nemocenského poistenia
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy). Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou.
Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.
Podmienky nároku na ošetrovné
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmich dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Nárok na ošetrovné má zamestnanec, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 11 rokov a kvôli tomu nemôže pracovať. Ošetrovné sa vypláca z nemocenského poistenia po kontrole od ošetrujúceho lekára, a to maximálne po dobu 14 kalendárnych dní.
Čo sa týka dovolenky, tú si rodič kvôli chorobe dieťaťa čerpať nemusí, a preto sa dni ošetrovania neodpočítajú z nároku na dovolenku. Zamestnávateľ navyše nemá právo nútiť rodičov, aby si namiesto ošetrovného brali voľno. Zjednodušene povedané - rodičia majú pri chorobe dieťaťa istotu, že môžu zostať doma, bez obáv o výplatu a pracovné miesto.
Rodičia, ktorí kvôli chorým deťom často chýbajú v práci, sa nezriedka stretávajú s nepriamymi dopadmi. Medzi ne patrí napríklad strata bonusov alebo získanie povesti „nespoľahlivého zamestnanca“. Kvôli týmto skutočnostiam mnoho rodičov pociťuje tlak na rýchlejší návrat do práce alebo sa snaží zamedziť častým absenciám kvôli chorobe, aby si udržali zamestnanie.
This advice could help parents of kids with serious illnesses
Pre podnikajúcich rodičov je situácia s chorým dieťaťom často ešte zložitejšia ako u zamestnancov. Každý deň bez práce znamená výpadok príjmov, žiadnu náhradu mzdy ani možnosť čerpať home office. Podľa výskumu Eurofound hrozí samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že sa v prípade výpadku príjmu (napr. z dôvodu choroby) dostanú do finančných ťažkostí, ako zamestnancom. SZČO majú častejšie nižšie, alebo dokonca žiadne pokrytie počas choroby či úrazu v porovnaní so zamestnancami.
Pediatria a práva dieťaťa
Pediatria ako samostatný vedný odbor sa zameriava na človeka v jeho najzraniteľnejších obdobiach života. Dieťa je viac-menej odkázané na starostlivosť dospelých, predovšetkým svojich rodičov, a je viac disponované na rôzne ochorenia. Osobitosťou detského pacienta je aj to, že dieťa neprichádza k lekárovi samo, ale v sprievode dospelých, a teda nie ako subjekt rozhodujúci z vlastnej vôle. Trojrozmerný vzťah dieťa - lekár - rodič je veľmi zložitý. V rámci starostlivosti o dieťa je dôležité sa zamerať na tri oblasti: záujmy a práva detského pacienta, autorita a povinnosti lekára a povinnosti rodiča.
Charta práv hospitalizovaného dieťaťa
V snahe zabezpečiť optimálne prostredie pre harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa aj počas jeho hospitalizácie bola vypracovaná a schválená na prvej európskej konferencii o hospitalizovaných deťoch (máj 1988) Charta práv hospitalizovaného dieťaťa, ktorá obsahuje nasledovné najdôležitejšie zásady: Dieťa sa má hospitalizovať len vtedy, ak starostlivosť, ktorú jeho aktuálny stav vyžaduje, nie je možné rovnako dobre zabezpečiť doma a v ambulantnej starostlivosti. Dieťa v nemocnici má vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcov. Dieťa má byť chránené pred zbytočnými vyšetreniami, výskumom a liečbou. Deti by mali mať všetky podmienky na odpočinok, hranie aj vyučovanie, nemali by byť hospitalizované na oddelení pre dospelých.
Zásady prístupu zdravotníckych pracovníkov k dieťaťu
Pokroky a úspechy pediatrie tak v prevencii, ako aj diagnostike a liečbe nezmenili veľa na skutočnosti traumatizácie dieťaťa v prípade jeho ochorenia. Traumatizácia dieťaťa chorobou sa môže ešte znásobiť diagnostickými a terapeutickými postupmi, najmä hospitalizáciou. Preto ošetrovanie chorých detí vyžaduje nielen adekvátne odborné vedomosti a zručnosti, ale najmä etický a láskavý prístup.
Deti v nemocnici, zvlášť dlhodobo hospitalizované, trpia mnohými emočnými poruchami, ktoré majú svoj pôvod v zmene prostredia, v odlúčenosti od rodičov a rodiny, prejavujúcich sa rôznymi formami strachu a úzkosti. Tento jav emocionálnej nestability charakterizovaný súborom fyzických ťažkostí a psychickej nerovnováhy sa nazýva hospitalizmus. Prejavuje sa stratou aktivity, zdanlivým nezáujmom o okolie a oneskorením mentálneho vývoja. Príprava dieťaťa na hospitalizáciu by mohla zmierniť jeho reakcie na pobyt v nemocnici. Menšie deti vnímajú odlúčenie od rodičov oveľa intenzívnejšie. Prejavujú to krikom, plačom, aktívnym odporom. Preto je vhodné prijať dieťa spolu s matkou, resp. s rodičom.
Staršie deti tlmia tieto prejavy, budia dojem, že strach nemajú, ale zvyčajne to nie je pravda. Keď sa príjem robí spoločne s rodičom, vzbudzuje to väčšiu dôveru rodičov v zdravotníckych pracovníkov, lebo vedia, kde dieťa bude ležať a ako s ním zaobchádzajú. Deťom nehovoríme nič nepravdivé. Oboznámime ich približne ako dlho tam zostane, u menších detí koľkokrát sa vyspí. Vysvetlíme im potrebu, prečo musí byť hospitalizované. Povieme im o ľuďoch, ktorí tam s nimi prídu do kontaktu - sestričky, lekári, učiteľky a noví kamaráti. Tiež ich informujeme o tom, čo sa s nimi bude robiť, kedy je čas raňajok, obeda, vyšetrení, kedy ho môžu prísť navštíviť, prípadne možnosť telefonovania. Vybavenie detského oddelenia nábytkom, vymaľovaním a výzdobou by mali dieťa celkovo stimulovať a byť v súlade s jeho potrebami. Za optimálne riešenie považujeme, ak je dieťa hospitalizované spolu s rodičom. Najčastejšou námietkou proti tomuto opatreniu je nedostatočné priestorové a personálne vybavenie detských oddelení. Aj napriek tomu sa stotožňujeme s tvrdením: „Na detskom oddelení, kde lekári a sestry nepovažujú prítomnosť rodiča alebo inej blízkej osoby pri hospitalizovanom dieťati za prirodzenú a samozrejmú, nie je niečo v poriadku.“
Je samozrejmé, že prítomnosť rodičov a blízkych osôb na oddelení občas prináša problémy. Lekárske rozhodnutia a zákroky sú starostlivo sledované rodičmi, ktorí nemusia vždy úplne chápať význam a nutnosť jednotlivých postupov, pretože sa v danej situácii ocitli spravidla po prvýkrát, a naviac sa nachádzajú v emočne náročnom stave obáv o zdravie a život svojich detí. Týka sa to všetkých, aj inak chladnokrvných profesionálov (lekárov) v roli rodiča chorého dieťaťa, ktorí strácajú svoju profesionálnu masku a správajú sa takisto iracionálne. (Gut, 2006) Náplň práce detských sestier na oddelení sa tiež radikálne zmenila: cca pred 15 rokmi rozdávali lieky a takmer strojovo kŕmili a prebaľovali plačúcich kojencov a batoľatá.
Bolesť u dieťaťa
Prah vnímania bolesti je subjektívny fenomén. Strach pred bolesťou patrí k najčastejším pocitom človeka vo vzťahu k chorobe a liečbe. U dieťaťa je bolesť o to trýznivejšia, že ju nedokáže rozumovo prijať ako súčasť choroby a jej liečby. Jednou z najdôležitejších úloh pri diagnostike a terapii je predchádzať alebo redukovať bolesť pri zdravotníckych úkonoch na najmenšiu možnú mieru.
Najdôležitejšie úlohy manažmentu bolesti sú pochopenie utrpenia a bolesti u dieťaťa, jej predchádzanie a medikamentózne potlačovanie, ako aj zrozumiteľné informovanie dieťaťa o tom, čo sa s ním práve deje a bude diať.
Komunikácia s chorým dieťaťom
V kontakte s dieťaťom nie sme len zdravotníkmi - môžeme byť pre nich partnermi v hre, náhradou kamarátov a rodičov. Vždy by sme mali byť tými, čo zostávajú pokojní, vedia si rady, sú zdrojom istoty a porozumenia.
Zásady komunikácie: očný kontakt a úsmev, postoj - zvoliť výšku na úrovni dieťaťa (zohnúť sa, drepnúť si, posadiť sa), dotyk, pohladenie, držanie za ruku, nosenie na rukách (tu je dôležitá citlivosť k nastaveniu dieťaťa na dotyk - môžeme ho ukľudniť, ale aj rozrušiť), úprava zovňajšku (neformálne oblečenie, alebo vykúkajúci plyšák z vrecka) významne mení emocionálne naladenie detí (tzv. lámanie ľadov), zrkadlenie v gestikulácii, v pohybe (dieťa sa prechádza, tak sa pridáme k nemu a môžeme sa porozprávať).
Časté absencie detí a ich dopady na zamestnanie
Je sedem ráno, dieťa sa prebúdza s kašľom a služobný telefón už zvoní. Nočná mora všetkých rodičov - obzvlášť v dňoch, kedy vás čakajú schôdzky, blížia sa termíny a klienti netrpezlivo čakajú. Mnoho rodičov čelí dileme: zostať doma a riskovať nepríjemnosti v práci alebo poslať dieťa s nádchou do škôlky/školy, a dúfať v hladký priebeh?
Riešenie? Mať v zálohe hlídačku, ktorá sa o dieťa postará. Vďaka nej môže zostať doma, odpočívať a dostávať potrebnú starostlivosť, zatiaľ čo si vy budete schopní splniť aspoň časť svojich pracovných povinností. Bez výčitiek svedomia alebo paniky.
Keď dieťa ochorie, pracovné povinnosti idú väčšinou stranou - a slovenský Zákonník práce s tým, našťastie, počíta. Nárok na ošetrovné má každý zamestnanec, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 11 rokov a kvôli tomu nemôže pracovať. Ošetrovné sa vypláca z nemocenského poistenia po kontrole od ošetrujúceho lekára, a to maximálne po dobu 14 kalendárnych dní.
Čo sa týka dovolenky, tú si rodič kvôli chorobe dieťaťa čerpať nemusí, a preto sa dni ošetrovania neodpočítajú z nároku na dovolenku. Zamestnávateľ navyše nemá právo nútiť rodičov, aby si namiesto ošetrovného brali voľno. Zjednodušene povedané - rodičia majú pri chorobe dieťaťa istotu, že môžu zostať doma, bez obáv o výplatu a pracovné miesto. Ale realita často vyzerá inak.
Rodičia, ktorí kvôli chorým deťom často chýbajú v práci, sa nezriedka stretávajú s nepriamymi dopadmi. Medzi ne patrí napríklad strata bonusov alebo získanie povesti „nespoľahlivého zamestnanca“. Kvôli týmto skutočnostiam mnoho rodičov pociťuje tlak na rýchlejší návrat do práce alebo sa snaží zamedziť častým absenciám kvôli chorobe, aby si udržali zamestnanie.
Pre podnikajúcich rodičov je situácia s chorým dieťaťom často ešte zložitejšia ako u zamestnancov. Každý deň bez práce znamená výpadok príjmov, žiadnu náhradu mzdy ani možnosť čerpať home office. Preto je pre živnostníkov spoľahlivá hlídačka obrovskou pomocou. Podľa výskumu Eurofound hrozí samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že sa v prípade výpadku príjmu (napr. z dôvodu choroby) dostanú do finančných ťažkostí, ako zamestnancom.
SZČO majú častejšie nižšie, alebo dokonca žiadne pokrytie počas choroby či úrazu v porovnaní so zamestnancami. Nájsť si opatrovanie nie je luxus, ale nutnosť, a pre túto skupinu rodičov často jediný spôsob, ako môže ich podnikanie pokračovať. Práca s malým dieťaťom z domu je veľkou výzvou a niekedy môže byť dokonca viac stresujúce ako práca v kancelárii.
Učitelia na Slovensku sa často sťažujú na rodičov, ktorí posielajú choré deti do škôlky alebo školy. Na druhej strane stoja rodičia, ktorí to vysvetľujú tým, že nemajú inú možnosť. Niektorí rodičia si nemôžu dovoliť zostať doma s chorým dieťaťom bez toho, aby riskovali problémy v práci.
Ako môže v takejto situácii pomôcť hlídačka?
Keď práca nepočká a dieťa musí zostať doma, spoľahlivá hlídačka môže byť doslova záchranou. Už sa nemusíte rozhodovať medzi kariérou a starostlivosťou o dieťa. Viac pohody doma. Žiadne zúfalé prepínanie medzi videohovormi a varením čaju. Menej pocitov viny. Už žiadna dilema, či nechať dieťa doma alebo ho poslať do škôlky „len s nádchou“. Flexibilita, keď život prekvapí. Dieťa v dobrých rukách.
Predtým, ako hlídačka dorazí, porozprávajte sa otvorene o tom, čo dieťaťu je. Keď dieťa ochorie, rodičia potrebujú človeka, ktorému môžu naozaj dôverovať - pokojného, zodpovedného a empatického.
- má skúsenosti so starostlivosťou o choré deti a vie, ako reagovať na únavu, plač alebo výkyvy nálad.
- spozná, keď sa príznaky zhoršujú alebo sa objaví alergická reakcia, a vie, kedy kontaktovať rodičov či privolať lekársku pomoc.
- podáva lieky presne podľa pokynov rodičov či lekára.
- dbá na hygienu a čistotu, aby sa obmedzilo šírenie bacilov.
Ak môžete, nájdite si hlídačku pre núdzové situácie ešte predtým, než dieťa skutočne ochorie. Vďaka tomu sa dieťa môže zoznámiť s hlídačkou vopred a nadviazať dôvernejší vzťah. Až príde „deň D“, nebude to pre dieťa cudzí človek, ale známa a bezpečná tvár. Takto sa vyhnete separačnej úzkosti, ktorá môže u detí nastať. Obzvlášť, keď sa zmeny dejú náhle a nečakane.
Na prvý pohľad sa síce môže zdať, že hlídačka pre choré dieťa je zbytočný výdaj. Je nutné počítať s tým, že opatrovanie na poslednú chvíľu v krízových situáciách býva spravidla drahšie. Aj keď sa pripravíte akokoľvek, vždy sa môže objaviť niečo nečakané. Preto je kľúčové myslieť dopredu a mať pripravený plán B.
Majte 1 - 2 spoľahlivé hlídačky, na ktoré sa môžete v krízových chvíľach obrátiť. Vytvorte si plán alebo fond pre núdzové situácie. Zahrňte do rozpočtu aspoň niekoľko hodín platenej starostlivosti, ktorú môžete využiť, keď je potreba. Zoznámte dieťa s hlídačkou, kým je zdravé. Bude tak pokojnejšie a menej podráždené. Uistite sa, že hlídačka má k dispozícii záložný kontakt. Niekto, kto môže odpovedať alebo reagovať, ak vy nebudete môcť. Pripravte písomné inštrukcie: telefónne číslo pediatra, dávkovanie liekov, informácie o alergiách a preferovanú nemocnicu alebo kliniku.
Najať si hlídačku pre choré dieťa nie je luxus, ale šikovný a zodpovedný spôsob, ako ochrániť svoju rodinu aj prácu. Kým sa nezlepší systémová podpora pre rodičov, flexibilné možnosti starostlivosti o deti zostávajú najlepším riešením.
Mnohí rodičia v mojom okolí sa totiž sťažujú, že ich deti predškolského veku, najmä tie, ktoré navštevujú škôlku, bývajú často choré. Imunita menších detí ešte nie je správne nastavená na detský kolektív. Zamestnaní rodičia sa obávajú, že keď si kvôli zhoršenému zdravotnému stavu detí budú brať dovolenku jeden až dvakrát mesačne, tak stratia prácu. Choré dieťa im často nemôžu postrážiť príbuzní alebo známi, nakoľko žijú od nich ďaleko. Preto sa takíto rodičia musia žiadať o pomoc „ochotné panie“, študentky, profesionálky a opatrovateľské agentúrky (tie sú však finančne dosť nákladné), súkromné detské centrá, ktoré by ich choré dieťa v čase, keď sú v práci, postrážili.
Opatrovateľkami opatrovateľskej služby by mohli byť diplomované zdravotné sestry, fyzioterapeutky, sociálne pracovníčky, zdravotné sestry na dôchodku, bývalé učiteľky MŠ a pod., ktoré by mali potrebné zručnosti a skúsenosti v starostlivosti a vedeli by sa o choré deti postarať primerane ich zdravotnému stavu. Dôležitú úlohu by zohrávali samozrejme vlastnosti ako láska k deťom, milý prístup, spoľahlivosť, zodpovednosť, skúsenosť, serióznosť, diskrétnosť, dobrý zdravotný stav, imunita.
Opatrovateľská služba by mala k dispozícii aj istý počet pediatrov, ktorí by v prípade potreby prišli a prehliadli dieťa v jeho domácom prostredí. Opatrovateľskú službu by si rodičia chorého dieťaťa mohli objednať prostredníctvom telefónu cez horúcu linku (s možnosťou „ihneď a teraz“ si žiadam opateru k chorému dieťaťu) a cez internet. Na webstránke tejto služby by bol predpripravený formulár, ktorý by rodičia vypĺňali: presný čas kedy rodičia potrebujú pomoc k dieťaťu, označenie choroby a súčasný zdravotný stav, záujmy a charakter dieťaťa, kontakt na rodičov, adresa. Zároveň by webportál ponúkal možnosť výberu opatrovateľa z databázy (foto opatrovateľa, krátky životopis, výpis z registra trestov).
Novou službou by mohlo byť aj posielanie sms správ rodičom (,ak by si to želali) o stave dieťaťa : merania teploty, vracanie, zaznamenanie výrazného zhoršenie/zlepšenia zdravotného stavu. Samozrejme existovali by aj určité riziká: zo strany zamestnankyne - hrozba možnej nákazy, ochorenia a zo strany rodičov zneužívanie služieb pediatra, simulovanie chorého stavu dieťaťa a pod.
tags: #xamestnanec #a #chore #dieta