Psychická pohoda má na pôrod väčší vplyv než by sa mohlo zdať. Potvrdzujú to mnohé štúdie i odborníci, podľa ktorých by sa na ňu malo pri pôrodoch dbať väčšmi než doteraz. Ak by sme to zhrnuli jednou vetou, znela by: Nebojte sa! Pôrodu môže pomôcť, ak prestanete myslieť na riziká.
Podľa niektorých údajov až 70% úspechu pri pôrode ovplyvňuje práve psychické nastavenie ženy. Myseľ a telo totiž tvoria prepojený systém. A stres alebo strach je veľmi často spojený so zastavením pôrodu či ďalšími pôrodnými komplikáciami.
Prečo má strach takú silu?
Strach totiž prepne organizmus do obranného módu. Telo sa pripravuje na boj alebo útek, mení sa produkcia hormónov, v dôsledku čoho sa vylučujú hormóny, ktoré majú priamy vplyv na zastavenie pôrodu. Mení sa tiež prekrvenie jednotlivých častí tela - a to práve na úkor pôrodného procesu, čiže je pre ženu veľmi ťažké prirodzene uvoľniť svalové skupiny dôležité pre pôrod. Biologicky je to nastavené tak, že tento systém obranného módu nás má zachrániť, ak sme v ohrození života, napríklad od nejakého predátora. Lenže náš organizmus reaguje na vonkajšie ohrozenie (predátor) rovnako ako len na čistú predstavu ohrozenia (predátora, ktorý nám reálne môže ublížiť). A tým „ohrozením“ je pre organizmus aj stres či strach z pôrodu.
„Vypnúť“ myseľ
Jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich aktuálne vnímanie reality je, akú realitu očakávame. Naša myseľ sa totiž snaží predpovedať, čo príde, aby nás mohla pripraviť na nadchádzajúce situácie. Ak sa sústredí predovšetkým na rôzne riziká a možné komplikácie pri pôrode, snaží sa nájsť riešenia a vytvára stratégie prežitia. Preto je lepšie v čase pôrodu túto časť mysle „vypnúť“. Keď sa pozrieme na stratégie, ktoré podporujú prirodzený priebeh pôrodu, väčšina z nich vedie myseľ ženy do stavu relaxácie, kedy myseľ prirodzene prestáva zasahovať do diania a uvoľňuje priestor „prastarým programom“. To sa možno naučiť na niektorých predpôrodných kurzoch, pomôže tiež venovať pozornosť vzťahu k telu a jeho vnímaniu, podporovať sebavedomie. Mnohé strachy sa následne javia ako nepodstatné.
Pre nastávajúce mamičky odporúča aj jedno malé cvičenie: Usaďte sa, upokojte svoju myseľ, zavrite si oči a sledujte sa. Sledujte, čo sa deje vo vašom vnútornom svete, ako sa cítite. A keď budete pripravení - to spoznáte, povedzte si v duchu slovo „pôrod“ a sledujte, čo príde.
Personál v pôrodnici sa často snaží ženu povzbudiť nevhodnými slovami, čím spôsobí pravý opak. Z môjho pohľadu je to zásadná vec. Pôrod nie je len fyzický akt ako nejaká operácia brucha alebo podobne, ale psychika je pre to, aby prebehol hladko, jedným z kľúčových faktorov.
Hormonálna súhra počas pôrodu
Hormóny, ktoré sa pri pôrode vylučujú, sa vylučujú len v prostredí bezpečia, súkromia a intimity. Napríklad oxytocín je takzvaný plachý hormón a v prostredí, ktoré je nehostinné alebo nie je bezpečné sa jeho vylučovanie znižuje. Oxytocín je pritom kľúčový pre priebeh pôrodu, pretože spúšťa kontrakcie a neskôr, po pôrode, aj starostlivé správanie matky o dieťa. Jeho hladina sa počas pôrodu prirodzene zvyšuje, pričom v závere sa ho vyprodukuje najviac, čo naštartuje starostlivosť matky o dieťa hneď po narodení.
Čo sa môže stať, keď sa pocit bezpečia naruší?
Žena sa počas pôrodu plne sústredí na bábätko, zvládanie kontrakcií a príchod do cudzieho prostredia, prípadne to, že musí rozmýšľať a odpovedať na otázky pre vyplnenie dokumentácie tento proces narúša. A ak je nové prostredie stresujúce, začne jej telo produkovať adrenalín. Tento hormón je zodpovedný za útok alebo útek, teda obranné reakcie, ktoré nás nútia chovať sa tak, aby sme zachovali život seba a bábätka. Zároveň je psychika počas pôrodu veľmi krehká, žena má v sebe veľa rôznych strachov o seba aj o dieťa. Zvlášť pred prvým pôrodom môže strach znižovať jej schopnosť veriť v seba.
Akékoľvek poznámky z okolia ju môžu zahanbiť, zneistiť, čo môže spomaliť pôrod. Začne kontrolovať svoje správanie a nebude konať tak inštinktívne, ako keď si myslí, že sa na ňu nikto nepozerá.
Vplyv komunikácie personálu
Zdravotnícky personál sa bohužiaľ často snaží ženu motivovať slovami, ktoré sú pre ňu zraňujúce. Komentujú to, ako sa správa, či je spontánna vo výkrikoch a podobne, čo narúša inštinktívne správanie, ktoré je kľúčové pre to, aby pôrod fungoval. Sú ženy, ktoré dokážu rodiť aj pri takýchto poznámkach, ale u iných pocit hanby spôsobí, že sa pôrod spomalí alebo zastaví, čím sa zvyšuje riziko zásahov do pôrodu a podávania liekov na chemické podporenie pôrodnej činnosti. Jednoducho sa spustí lavína zásahov do pôrodu, kedy sa to môže zmeniť na to, že žena nemá pocit, že rodí, ale že z nej musia dieťa nejako vyslobodiť.
Napríklad prvý pôrod nemusí byť ženine prvé tehotenstvo a bude sa teda o dieťa viac báť. Alebo v tehotenskej poradni môže nastať určitý nesúlad medzi rodičkou a lekárom. Pôrod je často len vyústením deväťmesačného zneisťovania, kedy si žena hovorí, že veď hádam to tí lekári už nejako zvládnu a prestáva veriť v svoje schopnosti. A navyše, mediálny obraz pôrodu je, že je to niečo strašne ťažké, na hrane prežitia a hrozne to bolí. A to je voči pôrodom veľmi nefér, lebo to môže byť aj krásny zážitok.
Je teda dôležité, aby ľudia brali pôrod ako niečo normálne s určitým percentom prípadov, kedy nastanú komplikácie, na čo tam máme lekára, ktorý nám pomôže. Je normálne, keď sa žena, najmä počas prvého pôrodu, obráti na skúsenú „ženu“, čo môže byť aj pôrodná asistentka alebo lekár, s nádejou, že ju podporí. Keď jej v tej chvíli povedia, že to robí skvele, a že za chvíľu dieťatko uvidí, je to úplne niečo iné, ako keď situáciu komentujú štýlom „no, ale takto vy nikdy neporodíte“, alebo „keď budete takto dýchať, to sa nikdy nedočkáme“ a „myslíte, že vás to bolí, ale to ešte len bude bolieť“ a podobne. To je, ako keby ste boli na skúške a vyučujúci vám hovoril, že „to čo za blbosť ste povedali k tejto otázke“ alebo „vy ste sa málo učili, to nemáte šancu spraviť“. Určite je vtedy oveľa náročnejšie nestratiť vieru v seba, ako keby vás podporili.
Vzťah lekár-pacient a psychológia
Psychológia je na lekárskych fakultách veľmi obmedzená a zameriava sa skôr na kognitívnu psychológiu ako pamäť a učenie. Nikto ich neučí, ako vytvárať vzťah dôvery s pacientom, či do akej miery je ten vzťah dôležitý. V gynekológii by tiež mohlo byť akceptované, že je dôležité, aby žena verila lekárovi a že tá dôvera by mohla byť založená skôr na partnerskom prístupe a zodpovednosti pacienta za svoj život a nie na autorite lekára, ktorý vám nadiktuje, ako to bude a vy to zoberiete. Možno kedysi tu takýto vzťah bol, dnes sa však filozofia ľudí zmenila a celkovo výrazne klesla dôvera v lekárov. Je dôležité brať lekárov ako akúkoľvek inú pomáhajúcu profesiu a pomáhajúca profesia by mala byť školená v tom, ako pracovať s ľuďmi!
Pretože vedieť podať fakty ľuďom tak, aby ich brali vážne, je minimálne 50 percent úspechu. Tak isto by sa malo akceptovať to, že človek si v prvom rade zodpovedá za svoj život sám. Ja ako lekár mu v tom môžem byť poradcom, ale zodpovednosť za to nesie on a ja ju nemôžem preberať zaňho. V okamihu, kedy lekár preberie zodpovednosť za pacienta sa oveľa viac snaží robiť preventívne kroky v rámci svojho vzdelávania, ktoré je centrované na patológiu. To je normálne pri kardiológoch alebo onkológoch, pôrod ale automaticky nie je patológiou. Pôrod je normálna udalosť, ktorá sa v určitom prípade môže patologickou stať, ale automaticky ňou nie je.
Rola pôrodných asistentiek
Podľa mňa je v pôrodnici kľúčové uvedomiť si, že tam nie sú len lekári, ale aj pôrodné asistentky, ktoré sú špeciálne školené sprevádzať ženy v čase pôrodu. Mali by byť dostatočne odvážne sa ďalej vzdelávať a ženu počas pôrodu aj sprevádzať, podporovať fyzicky aj psychicky. Je veľmi veľa pôrodných asistentiek, ktoré boli vychovávané v tom, že asistujú lekárovi. Ony by však mali predovšetkým asistovať rodiacej žene. Druhá vec je napríklad to, koľkokrát sprevádzali asistentky úplne celý pôrod bez prerušovania, pretože to je veľký rozdiel byť so ženou kontinuálne oproti rutinným kontrolám vo veľkých časových odstupoch. Kontinuálne sprevádzanie Vám pomôže pochopiť, čo sa so ženou deje, ako sa cíti, kedy stráca nádej, zúfa si, bojí sa o život svoj či bábätka a kedy naopak našla druhý dych a zvláda pôrod bravúrne. Je to ale aj o ľudskosti a základnej slušnosti.
Porovnanie prístupov
Zarážajúce je, že keď prejdete za hranice do Hainburgu, kde slúžia slovenskí lekári aj sestry, ktorí boli vzdelávaní na Slovensku, nabehnú po prejdení za hranice na štandard toho pracoviska. Aj v situáciách komplikácií tam personál dokáže ostať slušný, podporovať ženu a oceňovať akýkoľvek pokrok. Tým pádom majú podľa mňa aj výrazne menej roboty (smiech). Negenerujú si komplikácie. Povedať žene v krehkej chvíli, že to nezvláda je predsa najlepší spôsob ako dosiahnuť, že to naozaj prestane zvládať!
Generácie žien a pôrodné príbehy
Áno, ženy, ktoré dnes idú rodiť, sú už aj z tretej generácie, ktorá rodila v tomto systéme. Pôrodné príbehy sú naozaj veľmi často hororové a tým sa stráca všeobecná viera v schopnosť dieťa porodiť. Keď mi mama dostatočne kvetnato popisuje, ako ju tridsať hodín nechali ležať v bolestiach, tak si v určitom momente vybavím lekára, ktorý mi urobí cisársky rez. A dá sa to pochopiť. Pre toto vzniká aj protichodné hnutie žien, ktoré hľadajú prirodzenú schopnosť starať sa o deti a porodiť ich samé.
Psychické zdravie na Slovensku a pôrod
Systematická štúdia u nás robená nebola. Jediný výskum na túto tému robili v Čechách a vyšli im tam výrazne vyššie čísla, ako sa udávajú v bežnej populácii. Podľa výskumov, ktoré zozbieral Olde, u žien, ktoré zažili narodenie mŕtveho plodu, spontánny potrat, alebo predčasné narodenie dieťaťa sa prevalencia Posttraumatickej stresovej poruchy po pôrode (PTSD) pohybuje medzi 25% až 41%. Oveľa väčšie percento žien trpí príznakmi akútneho stresu, kedy sa naplno nerozvinú príznaky PTSD, ale žena je viac ohrozená aj popôrodnou depresiou. Na Slovensku takéto čísla nemáme. Podľa mňa je to však veľmi časté. Poškodzujúce praktiky v pôrodniciach sú totiž normalizované. Sú jednoducho niečím, čo treba prežiť a keď sa ti to nezdá normálne, si divná.
Popôrodný stres a dojčenie
Súvisí s tým napríklad aj dojčenie, ktoré by na Slovensku mohlo byť aj vyššie. Úspešnosť dojčenia môže súvisieť so stresom, ale aj s tým, že podpora dojčenia v pôrodniciach je veľmi slabá. Naše ženy chcú dojčiť, len potrebujú vedieť ako. V iných krajinách je bežné zastavovať laktáciu po príchode z pôrodnice domov. Mám kamarátku, ktorá rodila v Belgicku a bola jediná, čo chcela dojčiť. Po štyroch mesiacoch dojčenia ju jej lekárka ukazovala ako vzorový príklad, pričom u nás by to bolo skôr také minimum.
Čo sa týka psychických stavov po pôrode, existuje popôrodná psychóza, ktorá je veľmi zriedkavá, popôrodná depresia, ktorá je častejšia a potom takzvané baby blues, čiže uplakané krátke obdobie po pôrode, ktoré je v podstate bežné a prejde si ním zhruba 75 percent žien. Posttraumatická stresová porucha nie je na Slovensku odsledovaná. Prejavuje sa tým, že človek prežíva pocit akútneho strachu a ohrozenia života seba alebo svojich najbližších v situácii, nad ktorou nemá kontrolu. U žien sa veľmi často spomienky na tieto situácie vracajú a vedia ich aj roky veľmi detailne popísať, spomienku na ne nevedia spracovať, „pustiť“. Môže to viesť až k tomu, že sa žena na nevedomej úrovni dokáže zo strachu pred ďalším pôrodom tak zablokovať, že nevie otehotnieť. Na traumu z pôrodu je navyše ťažké len tak zabudnúť, lebo má dieťa, ktoré jej ju neustále pripomína.
Pôrodný zážitok a pamäť
Ženy hovoria, že sa počas pôrodu dostávajú akoby do iného stavu vedomia. No neviem, lebo vtedy nemyslíte. Chemicky sa deje to, že sa vylučuje veľa oxytocínu, čo je hormón, ktorý okrem iného spôsobuje poruchu operačnej pamäte. Takže veľa žien s dobrým pôrodom si ho príliš nepamätá. Príroda to zariadila tak, že po pôrode máte v náručí odmenu v podobe bábätka, ale na samotný pôrod si príliš nepamätáte. Čas vám počas pôrodu beží úplne inak. Sústredíte sa skôr na to, že zvládnete kontrakciu, oddýchnete si, ďalšia kontrakcia, oddych, esenciálna existencia bytia „tu a teraz“. Chytíte taký akoby pracovný „dych“ a sústredíte sa len na to.
Väčšinou však prídu chvíle, keď potrebujete podporu. Najčastejšie prichádzajú pri 7 až 8 centimetroch. To je moment, ktorý volám „dočasná strata odvahy“, kedy to nielen nekončí, ale je to čím ďalej horšie. Toto je aj bod, kedy sa podáva najviac liekov od bolesti alebo na urýchlenie pôrodu. Viacero žien, ktoré mali prirodzený pôrod bez stresu, urýchľovania a v polohe, akú chceli, tvrdí, že sa aj vďaka tomu nedotrhali.
Medicínske postupy a ich vplyv
U nás sa dlho robil preventívne nástrih hrádze, aby nedošlo k natrhnutiu až po konečník. Veľkú časť nástrihov však generuje samotná poloha, v ktorej sa u nás bežne rodí, teda na chrbte alebo v polosede s vyloženými nohami v opierkach. Vtedy je hrádza veľmi napätá a bábätko tlačí hlavou smerom dole, z čoho okrem iného aj pekne bolí kríže. Druhá vec je urýchľovanie pôrodu. Veľmi dlho bol na Slovensku úzus taký, že akonáhle sa žena otvorila na 10 centimetrov, tak musela riadene tlačiť, čím mohla poškodiť tkanivá, ktoré sa ešte pre pôrod nemuseli plne rozvinúť. Navyše, keď je otvorená len na osem-deväť centimetrov, ale má potrebu tlačiť, povedia jej, že ešte nemôže, lebo sa potrhá. Predstavte si, že vám niekto povie, že sa potrháte na svojom intímnom mieste a o chvíľu neskôr vám tlačiť prikazuje. Pochopiteľne je to tak, že keď sa pôrod podarí, tak o ňom často nepotrebujete písať niekde na internete. Pôrod je tak krásny a intímny zážitok, že ho, rovnako prvý sex, nepotrebujete nikomu opisovať.
Bonding a jeho význam
Veľa žien sa pre pôrod doma rozhodlo pre chýbajúci bonding s dieťaťom, teda fakt, že ho hneď po narodení nedostali do rúk a na kožu. Roky bol toto práve najsilnejší motív, prečo sa ženy rozhodovali pre pôrod doma. Neexistovala pôrodnica, kde by vám dieťa dali bezprostredne po pôrode na neobmedzený a neprerušovaný čas aj keby ste veľmi, veľmi chceli. Význam bondingu je pritom obrovský!
Tesne po pôrode sa dieťa začína kolonizovať baktériami, ktoré sú na našej koži. Tie ju chránia pred tým, aby na ňu sadli nákazy a keďže sa dieťa sa kolonizuje vašimi baktériami, spoznáte, keď má na koži niečo, čo tam nemá byť. V najbližších dňoch začne materské mlieko automaticky produkovať protilátky proti náznakom infekcií, ak tam sú. Druhá dôležitá vec je, že deti tesne po pôrode nie sú nastavené na to, aby boli samy. Deväť mesiacov sú v brušku a mama je jediné bezpečie, ktoré poznajú. Pôsobí tu aj faktor ohraničenosti, lebo maternica je veľmi tesné miesto. Deti sa narodia do chladného a veľkého priestoru, čo je pre nich šok. Keď dáte bábätko matke na bruško a ona ho zakryje rukami, cíti sa byť v bezpečí a netvoria sa mu stresové hormóny, zároveň sa takto aj tepelne stabilizuje a lepšie funguje krvný obeh.
A ďalšia vec je, že žena potrebuje, aby sa jej po pôrode dobre odlúčila placenta a začala sa zavinovať maternica. Naše matky si hodiny po pôrode tlačili na brucho, ale keď tam dáte bábätko, tak ju tiež dobre zaťaží a tým, že sa nožičkami snaží doplaziť k prsníku, ešte do nej aj kope, čo pomáha odlúčeniu placenty. Keď sa dieťatko doplazí k prsníku, stimuluje sa u matky satím tvorba oxytocínu, čo vyvolá opätovné kontrakcie, vylúčenie placenty a zavinovanie maternice. Zároveň tým, že dieťa saje prsník, dostane matka informáciu, aké protilátky tvoriť v mlieku a že dopyt po mlieku je a treba ho tvoriť. U matiek, ktoré majú dieťa dve hodiny po pôrode pri sebe, je s dojčením výrazne menej problémov. Teda v skratke, príroda desiatky tisíc rokov nastavuje proces tak, aby bola šanca na prežitie pre matku aj pre dieťa čo najvyššia.
Biologické nastavenie a rodičovstvo
Poviem to možno až príliš drsne, ale sme biologicky nastavení na to, že mám dieťa - idem sa oň starať, nie je tu dieťa - musím sa začať zmierovať s tým, že mi umrelo. Ženy po pôrode totiž milujú kohokoľvek, kto je v ich zornom uhle a malo by tam teda byť dieťa a muž. Pohľad detí je navyše tesne po narodení trochu zmenený, pod vplyvom oxytocínu majú rozšírené zreničky, čo je pre človeka znakom, že je pre druhého príťažlivý. Dieťa a mama sa teda do seba pekne zamilujú.
Keď sa robili výskumy medzi ženami, ktoré mali možnosť mať dieťa dve hodiny po pôrode pri sebe a ktoré nie, boli medzi nimi badateľné rozdiely ešte aj šesť mesiacov po pôrode. Prejavujú sa najmä v prežívaní rodičovstva. Ženy, ktoré svoje dieťa hneď po pôrode nemali pri sebe, prežívajú rodičovstvo ako náročnejšie, majú väčšie neistoty, pochybnosti o sebe, majú problém dieťa niekomu zveriť, často sa oň oveľa viac boja, starajú ešte oveľa viac, aby akoby kompenzovali to, že ho nemohli mať pri sebe. Ženy, ktoré sa mohli o svoje deti starať neprerušovane hneď od pôrodu, s podporeným procesom bondingu, bývajú oveľa spokojnejšie, viac si veria.
Odporúčania pre budúce matky
Čo sa týka žien, radila by som: preskúmajte svoje ženstvo ešte počas tehotenstva a začnite veriť v svoje schopnosti; hľadajte pozitívne pôrodné príbehy; robte si po svojom; informujte sa zo zdrojov, ktoré vás posilňujú a nie, ktoré vás strašia; hľadajte či pôrodnú asistentku, či gynekológa, či dulu, ktorým môžete dôverovať a nie, ktorí vám dodávajú stres; hľadajte pôrodnicu, ktorá napĺňa štandardy, ktoré vy chcete, lebo počas pôrodu je už neskoro; nájdite si miesto, kde budete môcť rodiť bezpečne.
7 spôsobov, ako sa pripraviť na pôrod | Jednoduchá príprava na pôrod v 3. trimestri
Trauma z pôrodu
Trauma z pôrodu je pre niektoré ženy realitou, s ktorou bojujú celý život. Napriek tomu, že pre mnoho žien je pôrod krásnym zážitkom, krásnym prerodom zo stavu “tehotná mamička” do stavu “mamička novorodenca”, existuje časť žien, pre ktoré je pôrod nočnou morou. Za normálnych okolností novopečená mamička veľmi rýchlo zabudne na bolesť aj strach z pôrodu, keď v náručí drží krásne novorodeniatko. Avšak nie vždy sú okolnosti normálne. Niekedy je pôrod veľmi traumatizujúcim zážitkom. Príčinou môže byť neočakávaný zvrat v priebehu pôrodu, pôrod pomocou zvonu či klieští, veľký strach o seba či dieťatko, veľké pôrodné poranenia a podobne. Negatívne zážitky z pôrodu môžu viesť k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
PTSD a jej prejavy
Hoci PTSD si obyčajne priradíme k vojnovým veteránom, môže touto poruchou trpieť aj matka po pôrode. Ide o úzkostnú poruchu spôsobenú veľmi stresujúcim zážitkom, obrovským strachom či nepokojom. Tieto zážitky sa často pretavia do nočných môr alebo zábleskov stresujúcich udalostí. Ženy s PTSD spôsobenou pôrodom môžu trpieť záchvatmi paniky a stresu, ak sú vystavené niečomu, čo im pôrod pripomína, nočnými morami, nechcenými spomienkami na traumu z pôrodu, môžu sa vyhýbať čomukoľvek, čo súvisí s prežitou traumou - napríklad o tom nerozprávajú.
Pri PTSD ide o to, že človek je vystavený závažnému fyzickému ohrozeniu alebo poraneniu - vlastnému alebo týkajúcemu sa druhých - pričom na toto ohrozenie reaguje pocitmi strachu, bezmocnosti alebo hrôzy. Údajov o počte žien trpiacich PTSD v dôsledku pôrodu je málo. Niektoré štúdie uvádzajú 4% pôrodov, iná štúdia tvrdí, že PTSD postihne až tretinu žien po traumatickom pôrode. Zaujímavé však je, že touto poruchou môžu trpieť aj otcovia, ktorí sú svedkom traumatického pôrodu svojej ženy.
Prejavy PTSD môžu byť rôzne. Niektoré ženy udávajú pocit neustálej hrozby, rozvoj obsesívneho správania, extrémneho strachu o dieťa - nespustia ho z očí, nikoho nenechajú dieťatko postrážiť, môžu často trpieť nočnými morami.
Arogantní zdravotníci a ich vplyv
Traumatický pôrod neznamená automaticky rozvoj PTSD. Dôležitá je schopnosť ženy traumu spracovať, jej vnímanie prežitého. Riziko PTSD sa zvyšuje, ak žena cíti bezmocnosť, nedostatok starostlivosti a podpory počas pôrodu. Bezcitný prístup zdravotníckeho personálu pri komplikovanom pôrode zvyšuje pravdepodobnosť dlhodobých nepriaznivých následkov na psychike ženy. Počas pôrodu je mamička extrémne vnímavá na prejavy starostlivosti a empatie, ide o situáciu, ktorá si vyžaduje jej plné nasadenie a v hre sú dva -pre ňu najdôležitejšie- životy. Niet divu, že nedostatok záujmu, ignorácia jej obáv či strachu, hrubé a neúctivé správanie sa na nej podpíšu viac, ako za situácie, kedy má všetko pod kontrolou. Ak sa toto všetko ešte znásobuje komplikáciami pri pôrode, môže to spôsobiť ťažký stres s dlhodobými následkami. Vo väčšom ohrození sú ženy, ktoré boli obeťami sexuálneho zneužívania v detstve, ženy s predošlou PTSD, depresiou či úzkosťou. U nich je až päťnásobne vyššia pravdepodobnosť rozvoja PTSD po pôrode.
Alarm v mozgu a narušenie vzťahov
V dôsledku enormného stresu pri vzniku PTSD dochádza k ukladaniu spomienok na iné miesto v mozgu, než je to bežné. Z tohto miesta nie je možné ich spracovať tak, ako za normálnych okolností. Bez akejkoľvek kontroly sa môžu vynárať napríklad pri zhliadnutí obrázkov pôrodu, ale mozog ich nevyhodnotí ako normálne spomienky, ale akoby žena bola opäť v nebezpečenstve. Tým dôjde k spusteniu úzkostných reakcií.
PTSD sa môže prejavovať nadmernou úzkosťou a obavami o zdravie dieťatka. Ženy s PTSD po pôrode uvádzajú negatívny dopad tejto poruchy na vzťahy so svojím partnerom. Odmietajú intímne spolužitie, obviňujú ho z udalostí sprevádzajúcich pôrod. Dochádza často k narušeniu vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom, matka môže dieťatko po ťažkom pôrode odmietať, hoci časom sa to obyčajne zlepší. PTSD môže byť chybne diagnostikovaná ako popôrodná depresia, ktorá však má iné príznaky.
tags: #ako #porod #ovplyvnuje #prezivanie #cloveka