Jurij Gagarin: Prvý človek vo vesmíre a jeho cesta životom

Jurij Alexejevič Gagarin (* 9. marec 1934, † 27. marec 1968) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Jeho historický let 12. apríla 1961 znamenal prelom v histórii ľudstva a otvoril novú éru prieskumu vesmíru.

Život mladého človeka s nezabudnuteľným úsmevom bol opradený legendami. V dedine Klušino v Gžatskej oblasti v západnej časti Ruskej federácie sa 9. marca 1934 v rodine Gagarinovcov narodil chlapec. Dostal meno Jurij, po otcovi Alexejevič. Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny, ktorá žila v dedine Klušino. Jeho rodičia pracovali v kolchoze. Otec Alexej Ivanovič Gagarin bol tesár a stolár. Do ich života silno zasiahla vojna. Keď sa v septembri 1941 priblížil front, jedného dňa pristálo na poli za dedinou poškodené lietadlo Jak-1, a tak dedinské deti prvýkrát v živote videli lietadlo. Malému Jurijovi pilot dovolil aj sadnúť si do kabíny. Po príchode Nemcov v októbri 1941 bola uzatvorená škola, do ktorej začal sedemročný Jurij Gagarin chodiť len pred niekoľkými týždňami. Aj keď nikto z rodiny nezahynul, život na okupovanom území bol neľahký. Ich dom zabrali nemeckí vojaci a Gagarinovci si potom museli vykopať zemľanku, aby mali kde žiť. Do školských lavíc sa Jurij mohol vrátiť až po oslobodení v marci 1943. V tej dobe bola rodina rozdelená, ustupujúci Nemci so sebou odvliekli jeho dvoch starších súrodencov, ale obaja zo zajatia utiekli a potom bojovali v Červenej armáde až do konca vojny. Otca zase po oslobodení odviedli do Červenej armády, slúžil v neďalekom Gžatsku. V máji 1945 sa Gagarinovci presťahovali do Gžatska, kde Jurij Gagarin chodil do školy. Po absolvovaní Remeselného učilišťa v meste Ľubercy začiatkom 50. rokov 20. storočia sa prihlásil do Saratovskej priemyselnej školy a od 25. októbra 1954 navštevoval Letecký klub v Saratove.

Po absolvovaní učilišťa roku 1951 bol ako jeden z najlepších učňov vybraný na ďalšie štúdium na Saratovskú priemyselnú školu, ktorú absolvoval s výborným prospechom. V Ľuberci aj v Saratove veľa času venoval športu, vynikal najmä v basketbale, a to aj napriek svojej výške - meral iba 158 cm. V Saratove sa stal aj kapitánom basketbalového mužstva školy, ale tiež hral na trúbku v kapele. Zúčastnil sa práce fyzikálneho krúžku, tu okrem iného dostal za úlohu pripraviť prednášku o Konstantinovi Ciolkovskom a jeho prácach o raketových motoroch a kozmických letoch. Počas štúdií v Saratove so spolužiakmi sníval o lietaní. Koncom roka 1952 sa prihlásili do pilotných kurzov DOSAAF, ale k lietaniu sa nedostali. Keď neďaleko Saratova vznikla škola civilného letectva, skúsili šťastie aj tam, ale nespĺňali podmienky pre prijatie. Uspeli až na tretíkrát, v októbri 1954 ich prijali do saratovského aeroklubu, od jari 1955 už Gagarin lietal na Jaku-18. V lete dokončil štúdium a rozhodol sa pre dráhu stíhacieho pilota. Na jeseň 1955 bol prijatý na vojenskú leteckú školu v Orenburgu. Štúdium sa neobišlo bez problémov, v druhom roku mal Gagarin problémy s pristávaním s cvičným prúdovým MiGom-15UTI, hrozilo mu dokonca vylúčenie zo školy. Po dvoch rokoch ako absolvent s vynikajúcim prospechom mal právo vybrať si miesto služby. S priateľmi sa rozhodol pre život na severe Ruska. Slúžil v 769. stíhacom leteckom pluku 122. stíhacej leteckej divízie Severnej flotily na základni Luostari-Novoje pri Murmansku za polárnym kruhom. K pluku nováčikovia prišli koncom novembra 1957. Po dôkladnej teoretickej príprave a zložení skúšok zo špecifík lietania na severe začali od marca nasledujúceho roka lietať na strojoch MiG-15bis. V závere štúdií v Orenburgu sa po jedenapolročnej známosti 27. októbra 1957 oženil so zdravotníčkou Valentinou Ivanovnou Goriačovovou. Zoznámil sa s ňou na tanečnom večierku v leteckej škole začiatkom roka 1956. O rok a pol, 17. apríla 1959, sa im narodila dcéra Jelena, druhá dcéra Gaľa sa narodila 7. marca 1961.

Na jeseň 1959 sa uskutočnil nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Z viac ako dvetisíc uchazečov zbyl nakoniec medzi nejužšou skupinou vybraných aj poručík Jurij Gagarin. Od marca 1960 do januára 1961 prešiel spolu s ďalšími kolegami náročným výcvikom. V lete 1960 spoznal hlavný konštruktér sovietskych kozmických lodí Sergej Koroľov šesticu vyvolených, z ktorej sa mal jeden zúčastniť na historickom lete do vesmíru. Bol medzi ňou aj Jurij Gagarin, ktorý odvtedy nazýval Koroľova svojím "kozmickým otcom". Šestica vzišla z celkového počtu 3461 letcov, ktorí prešli náročnými skúškami a testami, pričom kandidáti museli spĺňať aj špecifické kritériá. Keďže kabína kozmickej lode bola malá, letci nemohli mať viac ako 175 centimetrov, mohli vážiť maximálne 72 kilogramov, a navyše museli byť vo veku od 25 do 30 rokov. Vedúci sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov kládol veľký dôraz aj na čestnosť budúcich kozmonautov. V poslednej fáze prípravy sa šiestich letcov opýtal, či sú pripravení na splnenie úlohy. Piati odpovedali, že sú pripravení, ale iba Gagarin odpovedal: "Od rána ma bolí hlava, ale som pripravený!" Až potom im Koroľov objasnil, že ráno im dali preparát, od ktorého ich bude bolieť hlava a teda všetci šiesti sa necítili dobre, avšak pravdu povedal len Gagarin. O tom, že do kozmu poletí ako prvý človek na svete sa dozvedel 23. marca 1961, náhradníkom sa stal German Titov.

12. apríla 1961 o 6. hodine a 7. minúte svetového času odštartoval Jurij Gagarin v kozmickej lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. "Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od štartovacej rampy. Nastal zápas medzi raketou a zemskou gravitáciou," opísal štart Jurij Gagarin. Na obežnej dráhe Zeme sa človek ocitol po prvý raz o 9.18 h moskovského času. Gagarin si užíval pozoruhodný výhľad z kozmickej lode a radostne zakričal: "Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!" Maximálnu výšku 327 kilometrov dosiahla loď v 57. minúte letu. Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti.

Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty. Sovětská vláda toho samozřejmě náležitě využila k propagačním účelům. Jurij Gagarin bol povýšený z nadporučíka na majora, vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom. Za let do vesmíru dostal Jurij Gagarin množstvo vysokých vyznamenaní, nielen domácich sovietskych, ale aj zahraničných. Napríklad z rozhodnutia prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR) z 28. apríla 1961 vyznamenanie Hrdina socialistickej práce. Okrem verejných povinností sovietskej „ikony“ (o. i. bol aj poslancom Najvyššieho sovietu) zostal Gagarin kozmonautom. Ako vedúci skupiny kozmonautov (a od roku 1963 zástupca veliteľa výcvikového strediska) sa podieľal na ich výcviku a veľmi sa usiloval o účasť na ďalších kozmických letoch, najmä na (neskôr zrušenom) programe letu na Mesiac. Študoval tiež na Žukovského vojenskej leteckej akadémii v Moskve.

Ráno 27. marca 1968 z podmoskovského letiska Čkalovskij odštartovalo dvojmiestne cvičné lietadlo UTI MiG-15 s palubným označením "18", ktoré pilotoval kozmonaut Jurij Gagarin. V inštruktorskej kabíne sedel skúšobný letec Vladimir Seriogin. Mal preveriť pripravenosť plukovníka Gagarina znova samostatne lietať v bojových stíhačkách po osemročnej prestávke. Už 12 minút po štarte Gagarin hlásil veliteľovi letov, že danú úlohu splnil, a požiadal o zmenu kurzu. Keď dostal povolenie k návratu na letisko, podľa vojenských predpisov odpovedal: "Rozumel som, vykonám". Potom sa spojenie s posádkou lietadla prerušilo. Večer toho dňa sa záchranárom podarilo nájsť trosky lietadla a telesné pozostatky letcov - Gagarina i Seriogina pri Novosiolove. Okolnosti smrti prvého kozmonauta sveta zostávali roky nevyjasnené. Až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov vyhlásil, že v tesnej vzdialenosti - 10 až 15 metrov - od lietadla s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Sereginom preletela bez povolenia stíhačka SU-15. Tá prevrátila lietadlo s Gagarinom, ktoré padlo do vývrtky a o približne 60 sekúnd sa zrútilo na zem v rýchlosti okolo 700 kilometrov za hodinu. Túto verziu potvrdil v roku 2018 aj člen vládnej komisie pre objasnenie príčin havárie Arsenij Mironov. Pre agentúru TASS povedal, že tragédiu spôsobil chybný povel zo zeme. Keď Jurij Gagarin hlásil riadeniu letov, že svoju úlohu splnil a požiadal pokojným hlasom o návrat, riadiaci lietania povedal: "Povoľujem!".

Urna s prachom Jurija Gagarina je uložená v Kremeľskej stene na Červenom námestí v Moskve. Z rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) sa 12. apríla na celom svete slávil Svetový deň letectva a kozmonautiky. Spájal sa s letom prvého kozmonauta do vesmíru - majora Jurija Gagarina. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 7. apríla 2011 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru. Mesto Gžatsk blízko Jurijovej rodnej dediny nesie od roku 1968 na jeho pamiatku meno Gagarin. Je po ňom pomenovaná planétka č. 1751.

Kozmická loď Vostok 1 mala zablokované ovládanie lode pre vlastnú posádku okrem stavu núdze. Loď riadila automatika alebo pozemné riadiace centrum. Jurij Gagarin sa mohol k ovládaniu dostať len zadaním špeciálneho kódu, ktorý dostal v zalepenej obálke. Prvý orbitálny pilotovaný let človeka, ktorý uskutočnil Jurij Gagarin v lodi Vostok 1 bol zároveň najkratším orbitálnym letom človeka v histórii. Jurij Gagarin mal pred svojim historickým štartom v lodi Vostok 1 bielu helmu a oranžový skafander. Z dôvodu, aby si ho po pristátí ľudia kvôli futuristickému vzhľadu nepomýlili s americkým pilotom, mu krátko pred štartom spredu na helmu napísali veľkými červenými písmenami CCCP (v preklade ZSSR). Po pristátí vesmírnej lode Vostok 1 bolo dodatočne zistené, že vesmírna loď a Jurij Gagarin na samostatnom padáku pôvodne smerovali priamo do rieky Volga. Na šťastie však na mieste v deň letu fúkal silný vietor zo západu, ktorý posunul miesto pristátia oboch približne o 9 km od brehu rieky.

Keď som v kozmickej lodi obletel Zem, videl som, aká je naša planéta krásna. Po prvýkrát v histórii ľudstva sa človek pozrel na našu planétu z vesmíru, čím sa otvorili nové perspektívy pre vedecký výskum a ľudskú civilizáciu. Jurij Gagarin sa stal symbolom odvahy, túžby po poznaní a neobmedzených možností človeka.

tags: #yuri #gagarin #narodenie