V oblasti rodinného práva patrí medzi najcitlivejšie otázky tá, kto a za akých okolností môže prevziať starostlivosť o dieťa. Táto problematika sa dotýka najintímnejšej sféry ľudského života - rodiny a jej najzraniteľnejších členov, detí. V slovenskom právnom poriadku je starostlivosť o maloleté deti primárne v rukách rodičov, avšak existujú situácie, kedy do tejto starostlivosti môžu zasiahnuť iné subjekty, vrátane súdu, orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo dokonca iní príbuzní či náhradní rodičia.
Práva a povinnosti rodičov: Základný pilier starostlivosti o dieťa
Kým obaja rodičia dieťaťa žijú, majú obaja rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv. To znamená, že obaja majú právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. V prípade, ak rodičia nie sú v manželstve, alebo ak sa ich vzťahy narušia, často dochádza k nezhodám ohľadom toho, kto bude mať dieťa v osobnej starostlivosti, ako bude upravený styk druhého rodiča s dieťaťom a aká bude výška výživného. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva však v zmysle ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine v zmysle ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. vykonávajú rodičia tieto práva a povinnosti spoločne. Všetky členské štáty EÚ uplatňujú vlastné právne predpisy.
Ak rodičia nie sú schopní sa na týchto otázkach dohodnúť, je nevyhnutné obrátiť sa na súd. Súd potom rozhodne o tom, komu bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti, ako bude upravený styk s druhým rodičom a aká bude výška výživného. V praxi sa stáva, že súd môže rozhodnúť o rozdelení zodpovednosti medzi rodičov, čo znamená, že právomoc rozhodovať v súvislosti s konkrétnymi povinnosťami vyplývajúcimi zo starostlivosti môže udeliť len jednému rodičovi. Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže v zmysle ust. § 37 ods. 1 Zákona o rodine viesť k zásahu do rodičovských práv a povinností.
Zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča: Kritériá a proces
V prípade, ak súd rozhoduje o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, jeho primárnym kritériom je vždy najlepší záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní prihliada na doterajšiu starostlivosť, vzťah dieťaťa k obom rodičom, stabilitu prostredia a ďalšie relevantné okolnosti. Ak jeden z rodičov tvrdí, že druhý rodič sa o dieťa nestará, musí toto tvrdenie aj preukázať. Druhý rodič má právo sa brániť a predložiť dôkazy o opaku. Súd v zmysle ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine môže v záujme maloletého dieťaťa nariadiť výchovné opatrenie, ktoré môže zahŕňať napríklad dohľad probačného sudcu alebo iné opatrenia na ochranu záujmov dieťaťa. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd v súlade s ust. § 37 ods. 3 Zákona o rodine môže obmedziť rodičovské práva a povinnosti.
V situáciách, kedy sa rodičia rozvádzajú, alebo sa rozchádzajú a majú maloleté deti, je dôležité si uvedomiť, že súdne konanie môže byť pre všetky zúčastnené strany stresujúce. V takýchto prípadoch je kľúčové pripraviť si všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú riadnu starostlivosť o dieťa. Môžu to byť fotografie, správy, svedectvá blízkych osôb (rodiny, susedov, učiteľov), potvrdenia o návštevách lekára či školy, účtenky za veci pre dieťa, alebo iné dokumenty, ktoré dokazujú záujem o dieťa a jeho starostlivosť. Dôležitá je aj komunikácia s druhým rodičom, kde sa riešia otázky starostlivosti či výdavkov na dieťa.
Ak máte s partnerom spoločné deti, tak po rozchode môžete na súde podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (alebo sa o úprave práv a povinností dohodnúť a dať dohodu schváliť súdu). Súd v tomto konaní rozhoduje o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností (osobná starostlivosť, výživné, styk...). Súd pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko majú deti. Priezvisko maloletých detí nie je podkladom pre rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy v prvom rade záujem maloletých detí. Rovnako súd prihliadne na to, kto sa o maloleté deti staral doteraz, akým spôsobom, ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti... Tzn. že máte možnosť získať deti do svojej osobnej starostlivosti, aj keď nemajú Vaše priezvisko.
V prípade, ak matka dlhodobo zanedbáva starostlivosť o deti a Vy sa o ne staráte, môžete podať na príslušný súd návrh na zverenie detí do Vašej osobnej starostlivosti podľa § 45 a nasl. zákona o rodine. Súd bude skúmať najlepší záujem detí a môže rozhodnúť, že deti budú zverené Vám ako starému rodičovi, ak je to pre ne vhodnejšie. Aj keď matka detí nepracuje, má zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí v zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine. Ak by súd zveril deti do Vašej starostlivosti, môžete žiadať, aby matka platila výživné. Výška výživného sa určuje podľa možností, schopností a majetkových pomerov povinnej osoby. Ak matka nepracuje úmyselne, súd môže vychádzať z jej potenciálneho zárobku.
Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela: Kedy štát zasiahne?
Na Slovensku neexistuje inštitúcia ako "juvenilná polícia", ale existuje systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého cieľom je chrániť práva detí tam, kde ich rodičia nedokážu alebo nechcú zabezpečiť. Tento systém je zastrešený Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd podľa ust. § 37 ods. 4 Zákona o rodine môže nariadiť neodkladné opatrenie. Súd v súlade s ust. § 37 ods. 5 Zákona o rodine zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel.
Je dôležité zdôrazniť, že sociálna kuratela nemá právomoc priamo odobrať dieťa rodičom. Toto právo má výlučne súd. Sociálni pracovníci však zohrávajú kľúčovú úlohu pri príprave podkladov pre súd. Hodnotia životné podmienky dieťaťa, spôsob starostlivosti oň a celkovú situáciu v rodine. Na základe vyššie uvedených skutočností sa prvom rade môžete obrátiť na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny a upozorniť na túto situáciu. Prvoradý je záujem maloletého dieťaťa. Taktiež by bolo vhodné upovedomiť aj otca dieťaťa a danej situácii. Ako otec má nielen práva ale najmä povinnosti, ktoré by si mal voči svojmu dieťaťu plniť. Teda zabezpečiť mu riadnu výchovu, výživu, vzdelanie atď.
Situácie, ktoré môžu spustiť zvýšený záujem sociálnych pracovníkov o rodinu, zahŕňajú: rozvodové konanie, podozrenie na týranie alebo zneužívanie dieťaťa, pomoc slobodným matkám a rodinám, kde je jeden z rodičov vo výkone trestu, záškoláctvo, krádeže, drogy. V prípade podozrenia na zneužívanie dieťaťa, sociálna kuratela môže konať aj bez predchádzajúceho ohlásenia. Žiadosť o prešetrenie pomerov môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola. Návštevy sociálnych pracovníkov sú v takýchto prípadoch opakované, aby sa preverili skutočnosti.
V prípade, že sa domnievate, že rodič sa nestará svoje deti a mohlo by im hroziť nejaké nebezpečenstvo na zdraví, tak uvedené oznámte súdu, príslušného podľa miesta pobytu dieťaťa alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak matka dieťaťa zanedbáva svoje rodičovské povinnosti, tak môže byť pozbavená rodičovských práv. Dobrý večer, matka zanedbáva svoju dcéru. Môžete to nahlásiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý by následne mali konať z úradnej povinnosti a v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by sa preukázali konania matky, tak by mohol nasledovať zásah do jej rodičovských práv a povinností. V rozsahu v akom by jej boli tieto práva obmedzené by potom vykonával rodičovské práva druhý rodič.
Ak sa domnievate, že rodič sa nestará svoje deti a mohlo by im hroziť nejaké nebezpečenstvo na zdraví, tak uvedené oznámte súdu, príslušného podľa miesta pobytu dieťaťa alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vo Vami uvedenom prípade, ak sa rodič o dieťa riadne nestará, ba dokonca požíva drogy, je nevyhnutné vec riešiť urýchlene. V prípade, že ste jedným z rodičov maloletého dieťaťa, avšak dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, potom by bolo potrebné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom by ste mohli žiadať, aby súd zveril dieťa Vám, nakoľko existuje obava, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa je vážne ohrozený alebo narušený. Súd v takomto prípade môže pristúpiť aj k tomu, že matke mal. dieťaťa obmedzí jej rodičovské práva a povinnosti. Ust. § 38 ods. 2 zákona o rodine totiž jasne hovorí, že súd tak urobí ak a) rodičia mal. V prípade že nie ste rodičom mal. dieťaťa, avšak máte informácie, že matka maloletého porušuje svoje rodičovské povinnosti alebo zneužíva svoje práva, môžete toto oznámiť orgánu sociálno-právnej ochrany detí, obci alebo súdu.
V prípade, ak sa neviete na styku otca s mal. synom s vašim ex partnerom dohodnúť, potom môžete vec riešiť súdnou cestou. Môžete podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu v časti úpravy styku. V návrhu odôvodnite, že na styku otca s mal. synom sa nedokážete s expartnerom dohodnúť a žiadate, aby súd striktne určil styk dieťaťa s jeho otcom. Popíšte, ako si otec príde vziať syna hocikedy nedbajúc na váš plánovaný program. V návrhu uveďte váš návrh, ako si predstavujete, že kedy bude otec mať mal. syna. Štandardne sa určuje styk otcovi mal. dieťaťa dva krát cez pracovný týždeň na 2-4 hod. a každý druhý víkend. Návrh sa podáva na súde, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko mal. dieťaťa určené dohodou rodičov.
Ak sa obávate o bezpečnosť dcérky alebo svoju, môžete súčasne s návrhom na rozvod podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví starostlivosť o dieťa a styk s otcom do rozhodnutia vo veci samej. Súd rozhoduje o neodkladnom opatrení spravidla do 30 dní. Súd vždy skúma najlepší záujem dieťaťa. Ak preukážete, že otec je pre dcérku rizikový (výbušnosť, vulgarizmy, vyhrážky), je vysoká šanca, že ju zverí do Vašej výlučnej starostlivosti.
Ak chcete, aby bola Vaša dcérka výlučne zverená do Vašej osobnej starostlivosti, odporúčam podať na príslušný súd návrh na zverenie dieťaťa podľa zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje najlepší záujem maloletého, najmä stabilitu domáceho prostredia, vytvorené sociálne väzby a skutočnosť, kto sa o dieťa dlhodobo stará. V praxi sa prihliada aj na frekvenciu a kvalitu kontaktu druhého rodiča s dieťaťom, ako aj jeho celkový prístup k starostlivosti. V prípadoch ako je ten Váš bude súd prihliadať na to, že o mal. dcérku sa už dlhodobu staráte vy, že vy ju máte de facto vo výlučnej osobnej starostlivosti a otec sa s dcérkou len stýka. Samozrejme po podaní návrhu sa môže otec vyjadriť aj tak, že navrhne maloletú zveriť do striedavej osobnej starosltivosti. V takomto návrhu by ste súčasne mali určiť, akou sumou je otec povinný prispievať na výživu mal.
V tomto prípade by bolo potrebné podať návrh na súd, prípadne, ak je to možné, tak sa s otcom dohodnúť o zmene starostlivosti, pričom dohoda by následne musela byť schválená súdom. Ak však otec nebude súhlasiť, tak súd bude hľadieť nato, či sa zmenili okolnosti v danom prípade, teda či je dôvod aj na zmenu starostlivosti. Kľúčovým bude v tomto prípade vyjadrenie Vášho syna.
Ak ste od bývalého priateľa, s ktorým máte dcérku odišli, potom podajte na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, a to na súd v obvode ktorého má mal. V návrhu popíšte, že ste od partnera odišli a že momentálne vychovávate dcéru vy. Popíšte, že navrhujete, aby bolo zverená do výlučnej osobnej starostlivosti Vám, že u vás sú lepšie predpoklady na jej výchovu a pod. Môže sa však stať, že partner sa bude taktiež chcieť o ňu starať a bude navrhovať súdu striedavú starostlivosť. V takomto prípade bude súd musieť skúmať, či je dieťa možné zveriť do striedavej starostlivosti. Ak však toto nenavrhne, potom súd zverí mal. dcérku vám. V návrhu žiadajte určiť aj výživné na mal. dcéru, tu môžete vychádzať z tabuľkového výživného, ktoré sa počíta ako určité percento z čistého príjmu bývalého partnera. Styk môžete navrhnúť aj neupraviť, ak sa viete s partnerom na tom, kedy bude s dcérou on, dohodnúť. Ak nie, potom navrhnite striktnú úpravu styku, napr. každý týždeň v pondelok a vo štvrtok od 15:30 hod do 19:30 hod.
V prípade, ak sa o úprave práv a povinností neviete dohodnúť s druhým rodičom, tak môžete podať návrh na súd a žiadať zverenie do osobnej starostlivosti. V návrhu popíšte individuálne okolnosti Vášho prípadu, teda aké potreby má Váš syn a aké sú jeho výdavky a podobne. Súd by mal toto všetko zohľadniť pri rozhodovaní.
Pri písaní návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti je dôležité zahrnúť niekoľko kľúčových náležitostí. Návrh by mal obsahovať označenie súdu, ktorému je adresovaný (súd v obvode, ktorého má dieťa bydlisko), Vaše a otcove údaje (mená, adresy, dátumy narodenia), údaje dieťaťa, stručný opis situácie a dôvody, prečo považujete striedavú starostlivosť za vhodnú. V prípade nejasností alebo komplikácií Vám môže pomôcť advokát.
Dobrý deň, potrebujem poradiť. Čakám na súd už pol roka ohľadom zverenia do starostlivosti. Dcéra má 2 roky a od jej 10 mesiacov žijeme bez jej otca. V styku som im nikdy nebránila. Posledného pol roka je však dohadovanie s otcom dieťaťa neúnosné; som každý deň atakovaná správami, jeho právnikom a to dokola. Máme na úrade spísanú dohodu, na základe ktorej prebieha stretávanie. Otec si však chce zobrať ešte kojenú dcéru na prespanie, s čím nesúhlasím. Ak mu v tom budem brániť, on aj jeho právnik mi hrozia neodkladným opatrením. Majú na takúto vec nárok? Viem, že v tom prípade sa ma súd nebude nič pýtať a rozhodne iba na základe podkladov otca.
Dohovor a Haagsky dohovor musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj náležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach. Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa, a preto toto tvrdenie musí byť preskúmané vo svetle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru.
Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlíšiť úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere.
Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (u nás výkonu rodičovských práv a povinností - pozn. autora) je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. K naplneniu skutkovej podstaty pozbavenia rodičovskej zodpovednosti musí byť splnená jedna z dvoch skutočností predpokladaných v hypotéze ustanovenia § 44 ods. 3 ZR (u nás § 38 ods. 4 ZR - pozn. autora), a to že rodič svoju rodičovskú zodpovednosť alebo jej výkon zneužíva alebo ho závažným spôsobom zanedbáva. Za zneužívanie rodičovskej zodpovednosti je predovšetkým považované ohrozenie telesného a duševného vývoja detí, umožnenie im páchať trestnú činnosť, zvádzanie k nemorálnemu spôsobu života, týranie detí a podobne. Doba, počas ktorej jeden z rodičov rodičovskú zodpovednosť riadne nevykonával, sama o sebe nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre pozbavenie rodičovskej zodpovednosti. Z uvedeného vyplýva všeobecný korektív pre uvedený krajný zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, spočívajúci v tom, že takýto zásah musí byť súčasne „jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa", potreba jeho vykonania musí v každom konkrétnom prípade, z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovskej zodpovednosti rodičom, prevážiť nad právom dieťaťa na rodinný život, zachovanie rodinných zväzkov, na starostlivosť rodičov a osobný kontakt s nimi, nad právom poznať svojich rodičov. Inými slovami, takýto zásah musí byť v záujme dieťaťa, sledovať jeho blaho. Len takéto poňatie podmienok pozbavenia rodičovskej zodpovednosti zodpovedá jeho ústavne konformnému výkladu.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič (R 21/1981).
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Tými, ktorí zanedbali náležitý dohľad (dozor), budú v prvom rade rodičia zásadne ide o obidvoch rodičov - § 34 ods. 1 Zákona o rodine - bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie sú.
Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súd. Predtým samozrejme odporúčam vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby Vás o dieťati informoval. Podľa čl. 4 zákona o rodine: Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Podľa § 24 ods. 5 druhá veta zákona o rodine, rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinnosti (nemusí byť riešená v osobitnom konaní). Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVAR).
Prvoradým hľadiskom pri jeho rozhodovaní bude v zmysle čl. 3 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa, t.z. Na základe vyššie uvedených skutočností sa prvom rade môžete obrátiť na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny a upozorniť na túto situáciu. Prvoradý je záujem maloletého dieťaťa. Taktiež by bolo vhodné upovedomiť aj otca dieťaťa a danej situácii. Ako otec má nielen práva ale najmä povinnosti, ktoré by si mal voči svojmu dieťaťu plniť. Teda zabezpečiť mu riadnu výchovu, výživu, vzdelanie atď.
V prípade, že chcete s dieťaťom natrvalo odísť do zahraničia, budete potrebovať súhlas druhého rodiča. Ak tento súhlas odmietne udeliť, nemôžete svojvoľne s dieťaťom natrvalo odísť. Existuje však riešenie v podobe podania návrhu na súd, v ktorom by ste súd požiadali o udelenie povolenia na trvalé odsťahovanie. V takomto návrhu je potrebné opísať do akej krajiny sa chcete odsťahovať, aké životné podmienky máte v krajine vytvorené, aké podmienky bude mať vytvorené dieťa, či dieťa chce s vami odísť, a akým spôsobom zabezpečíte kontakt s druhým rodičom. Premiestnenie dieťaťa do inej krajiny neoprávnene by sa považovalo za tzv. občianskoprávny únos detí, podľa medzinárodného dohovoru. Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak je porušením opatrovníckeho práva a v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo.
Zákon o rodine upravuje aj možnosť úpravy styku blízkych osôb (napr. starých rodičov) s maloletým dieťaťom. Táto možnosť prichádza do úvahy najmä v konaniach o rozvod manželstva, alebo v prípade, keď rodičia dieťaťa spolu nežijú. Starí rodičia sa môžu domáhať určenia styku s dieťaťom, ak im v tom rodičia bránia a ak je to v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o styku starých rodičov s dieťaťom skúma predovšetkým emočné väzby, potreby dieťaťa a celkovú stabilitu jeho výchovného prostredia. Ak súd uzná, že kontakt so starými rodičmi je v prospech dieťaťa a existuje medzi nimi silné puto, návrhu vyhovie. V opačnom prípade, ak sú vzťahy narušené, môže návrh zamietnuť.
V prípade smrti jedného z rodičov, primárne právo vychovávať dieťa má jeho druhý rodič. Ak je otec spôsobilý vychovávať svoju dcéru, nie je dôvod na to, aby bola po smrti matky zverená do opatery starých rodičov. Avšak, ak by zotrvanie dieťaťa u rodiča vážne ohrozovalo jeho zdravie, vývoj alebo život, starí rodičia môžu zasiahnuť.
V prípade, ak matka nemá záujem o kontakt s vnučkou a vyvíja nátlak, je dôležité si uvedomiť, že zákaz styku a zákaz približovania nie je jednoduché vybaviť. Naopak, starí rodičia sa môžu domáhať súdneho príkazu na stretávanie sa s dieťaťom. Matka však nie je zo zákona povinná dávať dieťa starým rodičom, ak to považuje za nevyhovujúce pre dieťa. Možnosťou je stretávanie sa za prítomnosti matky.
tags: #zaloba #o #starostlivosti #o #dieta