Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Toto pravidlo platí bez ohľadu na vek dieťaťa, čiže nie do 18. roku života, ale do momentu, kým dieťa reálne nie je schopné sa o seba postarať. Schopnosť samostatne sa živiť je komplexný posudok, ktorý závisí od individuálnych okolností každého prípadu.
Súd pri určení výživného prihliada na odôvodnené pomery oprávneného (dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Zrušenie alebo zmena výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Táto zmena musí byť závažnejšieho charakteru, aby odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. V praxi to znamená, že ak sa zmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia (tzv. clausula rebus sic stantibus), je možné podať návrh na zmenu alebo zrušenie výživného.
Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona v dvoch hlavných situáciách:
- Do smrti oprávneného alebo povinného.
- V prípade plnoletých detí, ak sa stanú schopnými samé sa živiť.
Zrušenie alebo zmena výživného je možná len na návrh oprávnenej alebo povinnej osoby. V prípade plnoletých detí sa návrh podáva na súd, ktorý musí byť náležite odôvodnený. Je potrebné uviesť, odkedy má byť zmena vykonaná. Dôležité je poznamenať, že spotrebované výživné sa nevracia.
Posúdenie schopnosti samostane sa živiť
Kedy nastane právny stav „schopnosti sám sa živiť“, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad individuálne. Schopnosť samostatne sa živiť sa interpretuje ako schopnosť z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje potreby, vrátane životných nákladov. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť mala trvalý charakter.
Absolvovanie povinnej školskej dochádzky alebo dokonca vysokej školy automaticky neznamená, že dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť. Je potrebné, aby dieťa reálne bolo schopné sa živiť, napríklad pokračovaním v štúdiu, zvyšovaním kvalifikácie alebo prijatím brigádnickej práce, ktorá mu umožní zabezpečiť dostatočný príjem.
Ojedinelý príjem dieťaťa, napríklad z brigády, nemusí postačovať na zrušenie vyživovacej povinnosti rodičov, pokiaľ tento príjem nie je dostatočný na pokrytie všetkých jeho odôvodnených potrieb.
Návrh na súd
Ak máte za to, že dieťa v súčasnosti nie je odkázané na výživné, môžete sa s návrhom obrátiť na príslušný okresný súd. Návrh je potrebné náležite odôvodniť a preukázať zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie alebo zrušenie výživného.
Pri podávaní návrhu na súd je potrebné:
- Správne formulovať návrh na súd.
- Uviesť, odkedy má byť zmena vykonaná.
- Predložiť dôkazy preukazujúce zmenu pomerov (napr. potvrdenie o zamestnaní dieťaťa, jeho príjmoch a výdavkoch).
Súd bude skúmať, či dieťa je skutočne schopné samostatne sa živiť. Ak by dieťa preukázalo, že nie je schopné sa živiť (napr. z dôvodu zdravotných problémov), súd by mohol návrh zamietnuť. Ak však žiadne takéto prekážky neexistujú, súd zvyčajne vyživovaciu povinnosť zruší.
Dôležité upozornenie: Samotná skutočnosť, že sa s dieťaťom nestýkate, automaticky neznamená zánik Vašej vyživovacej povinnosti.
Výživné I. - Návrh na určenie výživného
V prípade, že dieťa vykonáva podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, ktorá mu zabezpečuje dostatočný príjem, môže to byť dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti.
V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine platí, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak máte za to, že dieťa už nie je odkázané na výživné, môžete sa s návrhom obrátiť na príslušný okresný súd. Pred podaním návrhu je vhodné konzultovať situáciu s právnym zástupcom.