Mária Terézia bola jednou z najvýznamnejších panovníčok habsburskej monarchie, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v histórii Európy. Jej vláda, trvajúca od roku 1740 do roku 1780, bola obdobím významných reforiem, politických zmien a kultúrneho rozmachu. Narodila sa 13. mája 1717 vo Viedni ako najstaršia dcéra cisára Karola VI. a Alžbety Kristíny Brunšvickej. Vďaka pragmatickej sankcii z roku 1713 sa stala dedičkou habsburských krajín, čo vtedajšie zvyklosti, preferujúce mužských potomkov, považovali za neobvyklé.
Jej celé meno bolo Mária Terézia Walburga Amália Kristína. Už od útleho veku bola vychovávaná a vzdelávaná s dôrazom na náboženstvo, históriu, latinčinu, francúzštinu a nemčinu. V roku 1736 sa vydala za Františka Štefana Lotrinského, s ktorým prežila nielen politické spojenectvo, ale aj hlboký osobný vzťah. Spolu mali 16 detí, z ktorých desať sa dožilo dospelosti. Pre svoje početné potomstvo a ich významné postavenie v európskych monarchiách je často označovaná ako "Matka dvoch cisárov" - Jozefa II. a Leopolda II.
Mária Terézia sa ujala moci po smrti svojho otca v roku 1740, keď mala 23 rokov. Napriek počiatočným pochybnostiam o schopnosti ženy vládnuť, dokázala svoju silu, odhodlanie a štátnický talent. Jej korunovácia za uhorskú kráľovnú sa uskutočnila 25. júna 1741 v Dóme svätého Martina v Bratislave, vtedajšom Prešporku.
Reformy a hospodársky rozvoj
Počas svojej vlády iniciovala Mária Terézia rozsiahle reformy, ktoré ovplyvnili všetky oblasti života v monarchii. V oblasti školstva vydala v roku 1774 Všeobecný školský poriadok (Ratio Educationis), ktorý zaviedol povinnú šesťročnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. Cieľom bolo zabezpečiť gramotnosť obyvateľstva, a preto sa v každej dedine mali zakladať školy, kde sa deti učili čítať, počítať a písať.
Značnú pozornosť venovala aj hospodárskemu rozvoju. Podporovala zakladanie manufaktúr, ktoré sa zaoberali výrobou plátna, skla a bavlny. Jej manžel František Lotrinský sa aktívne zapájal do podpory priemyslu, najmä v oblasti baníctva a hutníctva.
Jednou z významných reforiem bolo aj zavedenie tereziánskeho katastra, ktorý slúžil na súpis vlastníkov pozemkov a efektívnejšie vyberanie daní. Pôda bola rozdelená na dominantu (panskú pôdu) a rustikálnu (pôdu prenajatú poddaným).
Mária Terézia sa tiež zaslúžila o unifikáciu mier v celej krajine, čo uľahčilo obchodné styky a administratívu.
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
Mária Terézia si uvedomovala dôležitosť starostlivosti o zdravie obyvateľstva. Po epidémii čiernych kiahní vo Viedni v roku 1767, ktorá postihla aj jej dcéru, nariadila očkovanie proti tejto chorobe. Vďaka iniciatívam jej osobného lekára Gerharda van Swietena boli zriadené zdravotné komisie, ktoré chránili obyvateľstvo pred nákazlivými chorobami, ako bol mor. Podporovala tiež vznik lekárskych fakúlt a škôl pre lekárov a chirurgov.
V rámci reformy súdnictva zakázala súdiť čarodejnice, zrušila telesné tresty a stredoveké mučenie. Všetci občania sa stali pred súdmi rovnými a poddaní získali právo na obhajcu.
Osobný život a záľuby
Mária Terézia bola známa svojou láskou k sladkostiam, najmä k čokoláde, ktorú považovala za svoju najväčšiu vášeň. Pochutnávala si na čokoládovej polievke so škoricou, pečených jablkách, sušenom a kandizovanom ovocí a milovala tokajské víno. Jej gurmánske chúťky boli ovplyvnené pobytom na francúzskom kráľovskom dvore.
Okrem iného bola Mária Terézia vášnivou jazdkyňou na koni a milovníčkou poľovačiek. Viedla aktívny život, rada sa zabávala, tancovala a navštevovala maškarné plesy. Jej život však nebol len o radostiach; musela čeliť mnohým výzvam, vrátane politických konfliktov a osobných strát.
Po smrti manžela v roku 1765, ktorého úprimne milovala, sa Mária Terézia do konca života nezotavila. Na znak smútku nosila čierne oblečenie. Napriek tomu pokračovala vo vládnutí a kritizovala niektoré reformy svojho syna Jozefa II., aj keď s ním súhlasila napríklad pri delení Poľska.
Mária Terézia a Slovensko
Počas vlády Márie Terézie sa politické dianie v Uhorsku odohrávalo predovšetkým na slovenskom území. V Bratislave sídlili uhorské ústredné úrady, konali sa tu snemy a mocensko-politické zápasy medzi panovníčkou a šľachtou. Mária Terézia zrenovovala Bratislavský hrad a Slovensko sa stalo kultúrnym centrom Uhorska.
Jej dôležitými poradcami, ktorí sa podieľali na vzdelaní a vedeckom pokroku, boli aj Slováci, napríklad Adam František Kollár a Matej Bel. Na Trnavskej univerzite bolo podľa návrhu Maximiliána Hella vybudované astronomické observatórium. V Banskej Štiavnici založila v roku 1762 prvú banskú akadémiu na svete.
Jej manžel František Štefan odkúpil slovenské panstvá Holíč a Šaštín, kde si zriadili rodinné sídla a kde vznikli prvé manufaktúry. V Šaštíne s jej prispením postavili baziliku Sedembolestnej Panny Márie.
Pavel Koutský: 75 Školská reforma Marie Terezie Dějiny udatného českého národa (2013)
Mária Terézia zomrela 29. novembra 1780 vo Viedni. Zanechala po sebe nielen rozsiahle dedičstvo v podobe reforiem a kultúrneho rozvoja, ale aj silný odkaz ako jedna z najvýznamnejších panovníčok v histórii Európy.
