Deti trávia v škole veľa času a tak sa občas stáva, že sa so svojim trápením zdôveria učiteľovi, školskej psychologičke alebo inému pracovníkovi školy. Učitelia sú často ponechaní na svoje znalosti, či intuíciu, pretože školská inšpekcia jednotný postup neupravuje. Nachádzajú sa teda v neľahkej situácii, pretože sami musia zvažovať postupy, ako pomôcť dieťaťu a zároveň nepoškodiť niekoho iného.
Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. Pod pojmom CAN sa rozumie telesné týranie, sexuálne týranie, zanedbávanie, psychické a emocionálne týranie.
Identifikácia násilia na dieťati
Dieťa, na ktorom je páchané násilie, je veľmi ťažké identifikovať. Jeho správanie môže byť ako správanie akéhokoľvek iného spolužiaka s dobrou náladou, úsmevom na tvári a bezproblémovými vzťahmi s rovesníkmi. Treba si uvedomiť fakt, že násilie nemá dieťa „napísané na čele“. Neexistuje žiaden zoznam symptómov, ktorý by pomohol jednoznačne identifikovať to, či dieťa je alebo nie je týrané, zneužívané alebo zanedbávané.
Predsudky - Stereotypná predstava o tom, čo je násilie. V tomto prípade si treba uvedomiť, že ide vždy o nepomer síl medzi páchateľom a obeťou. Ide o rozdiely fyzické aj psychické.
Predstava o páchateľovi - Ide o stereotypnú predstavu o tom, že násilie páchajú zväčša muži. Skutočnosť je však taká, že páchateľom môže byť osoba akéhokoľvek pohlavia, etnickej skupiny, vierovyznania, vzdelania, zamestnania, rodinného zázemia či úrovne duševného zdravia. Musíme si uvedomiť, že páchateľom môže byť niekto, kto sa v našich očiach javí ako ideálny vzor pre dieťa pretože sa nemusí a pravdepodobne ani neprejavuje násilne vo všetkých oblastiach medziľudskej interakcie.
Týrané, zneužívané a zanedbávané deti nemusíme identifikovať hneď. Niekedy sa dozvieme, že dieťa tento problém má od spolužiakov, niekedy sa zdôverí samo a niekedy je to vecou náhody či pedagogickej intuície.
Dopady násilia na dieťa
Násilie na deťoch zanecháva na ich duši stopy, ktoré nemusia byť vôbec viditeľné, inokedy zase veľmi mätúce. Podľa údajov UNICEF-u je na svete viac ako 56 miliónov detí vystavených násilnému správaniu v rodine. Na základe štatistík je v Strednej Európe obeťou fyzického násilia až 21 % detí, čiže každé piate dieťa. Prieskum vykonaný na Slovensku v roku 1999 zistil, že až štvrtina detí zažila od rodičov telesné týranie, ako napríklad bitie, kopanie či rezanie.
1) Depresie, úzkosť, či prehnaná sebakritika
Štúdia Štátnej univerzity na Floride, ktorá sa zamerala na ľudí vo veku 15 až 54 rokov, zistila, že ľudia, ktorí boli ako deti verbálne zneužívaní, sú omnoho náchylnejší k depresiám, častejšie trpia úzkosťou, sú dvojnásobne viac náchylnejší trpieť prudkými zmenami nálad, ale taktiež trpia aj prehnanou sebakritikou. Až jedna tretina účastníkov štúdie uviedla, že im rodič slovne ubližoval. Za verbálne zneužívanie sa pokladajú urážky, nadávanie, vyhrážky fyzického násilia či zlomyseľné narážky a správanie. Rodičia, ktorí boli takouto metódou vychovávaní aj doma, si často neuvedomujú jej ďalekosiahle dôsledky a nepoznajú pozitívne spôsoby, ako dieťa motivovať či vychovávať. Často môžu mať taktiež aj vlastné psychické problémy, ktoré si nemusia ani sami uvedomovať. Je nevyhnutné, aby si rodičia uvedomili vplyv svojich výchovných metód na deti. Dieťa, ktoré často počuje od rodiča negatívne komentáre, začne takýmto narážkam veriť a začne ich používať ako výhovorku akonáhle niečo nefunguje tak, ako má. Ak napríklad má problémy v škole, tak si myslí, že je to jeho vina, pretože „nie je dosť dobré“ alebo je „hlúpe“, avšak to vôbec nemusí byť pravda. Tohto presvedčenia sa deti ťažko zbavia, a často potom aj v dospelosti trpia prehnanou sebakritikou.
2) Dopad na vývin dieťaťa
Deti často zažívajú domáce násilie, aj keď nie vždy sú jeho priamou obeťou. Či už je dieťa priamo obeťou, alebo len pozorovateľom, takýto zážitok sa odrazí na jeho vývine. Obete domáceho násilia bývajú v neskoršom veku izolované od svojich partnerov. Ako deti majú vyššie riziko emocionálnych problémov a problémov so správaním. Medzi najčastejšie dôsledky domáceho násilia patrí depresia, úzkosť, ale aj akademické problémy či strach.
3) Zdravotné problémy
Fyzické zneužívanie je ľahšie odhaliť ako psychické, pretože zanecháva viditeľné stopy, ako napríklad modriny, popáleniny, rany, či v tých horších prípadoch zlomeniny alebo rôzne poranenia hlavy. Nie vo všetkých prípadoch sú však dôsledky zneužívania viditeľné. U malých detí nie sú všetky poranenia hlavy viditeľné. Príznakom zlej starostlivosti môže byť aj podvýživa či fakt, že dieťa má problémy s rastom.
4) Správanie dieťaťa
Zneužívanie má obrovský vplyv na správanie dieťaťa. Dieťa je náchylnejšie ku klamstvu, kradnutiu, bitkám, či všeobecne môže byť omnoho náchylnejšie reagovať agresívnejšie, aj keď to situácia nevyžaduje. Nie všetky deti sú rovnaké, a niektoré sa miesto agresie skôr utiahnu do seba.
5) Kognitívne a intelektuálne následky
Zneužívané a zanedbávané deti majú pomalší intelektuálny vývin, konkrétne v oblasti verbálnej inteligencie. Tieto deti majú taktiež horšie výsledky v škole, čiže horšie známky a nižšie skóre z testov. Fyzicky zneužívané deti majú problém manažovať osobné problémy a venujú menej pozornosti sociálnym záležitostiam. Niektoré štúdie taktiež tvrdia, že zneužívané či zanedbávané deti sú menej emocionálne stabilné, či majú horší vzťah s rodičmi.
6) Psychosociálne následky
Okrem už vyššie spomenutých následkov sa v početných štúdiách ukázali aj ďalšie následky. Zneužívané deti sú náchylnejšie k premýšľaniu o samovražde, ale aj k pokusom o samovraždu. Okrem depresie trpia aj pocitom bezmocnosti a nižším sebavedomým v porovnaní s ostatnými deťmi. Ak bolo dieťa zneužívané, veľmi často môže trpieť strachom, nočnými morami či post traumatickou poruchou.
7) Dlhodobé následky
Následky zneužívania sa s deťmi ťahajú až do dospelosti. Výskum naznačuje, že napriek tomu že nie zo všetkých zneužívaných detí vyrastú delikventi, deti, ktoré boli zneužívané, majú ako mladiství väčšiu náchylnosť k delikvencii. Deti, ktoré boli zneužívané alebo zanedbávané, požívajú alkohol ako prostriedok, ktorý im má pomôcť zabudnúť, psychicky ujsť z prostredia, či zvýšiť si sebavedomie alebo zredukovať pocit samoty. Funguje ako stratégia vyrovnávania sa s normálnym svetom, avšak po dlhšej dobe obete zneužívania prestanú alkohol požívať. Deti môžu mať taktiež v dospelosti problém so vzťahmi, či štítiť sa fyzického kontaktu s ľuďmi.
Čo robiť v prípade podozrenia?
Za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa sa považuje akékoľvek náhodné, vedomé, prípadne nevedomé konanie rodiča, vychovávateľa alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré poškodzuje telesný a duševný vývoj dieťaťa. Za trestuhodné zaobchádzanie s potomkami sa považujú verbálne útoky, sadistické a dehonestujúce správanie, citový chlad, resp.
1. Prvá pomoc a vypočutie
Predstava, že nás dieťa požiada, aby sme s ním vyriešili jeho vážny, hlboký a intímny problém, nie je príjemná. Zväčša od nás očakáva viac, ako dokážeme reálne urobiť. Ak si uvedomíme „moc“ nad detským životom, ktorú v tej chvíli máme, malo by nás to motivovať konať profesionálne, uvážene a rýchlo. Môžete to prirovnať k poskytnutiu prvej pomoci. Najdôležitejším gestom, ktorým môžete začať, je ochota dieťa vypočuť.
2. Legislatívna zodpovednosť
Z pohľadu detí je pedagóg niekto, s kým dieťa často denne trávi viac času ako so svojím rodičom. Je to špecifická pozícia. Zároveň ale ste v systéme sociálno-právnej ochrany detí osobou prvého kontaktu, ktorá má legislatívnu povinnosť konať. O povinnostiach školy a kohokoľvek, kto sa o skutočnostiach ohrozujúcich dieťa dozvie, hovorí Zákon o sociálno-právnej ochrane detí. Možno cítite, že nie ste na túto problematiku fundovaný.
3. Získavanie informácií a dôvera
Dieťa, s ktorým sa rozprávate o týraní, zneužívaní a zanedbávaní vám chce povedať veľa. Nechajte ho nech hovorí, avšak rozhovor ďalej rozvíjajte len pre získanie nutných informácií. Dôležité informácie sú: kto konkrétny dieťaťu ublížil alebo ubližuje, akým spôsobom a kedy, no najdôležitejšia vec, ktorú je potrebné zistiť, je, či mu akútne hrozí nebezpečenstvo. Hoci vás dieťa bude žiadať o to, aby informácie zostali len medzi vami, nesľubujte mu to. Dostanete sa do pasce, ktorá môže ublížiť dieťaťu aj vám. Skúste mu vysvetliť, že je to taká závažná vec, že sa musíte poradiť s odborníkmi o ďalšom postupe. Uvedomte si fakt, že ak dieťa o probléme začne hovoriť, je to signál, že ho je aspoň trochu pripravené verbalizovať.
4. Dôvera je kľúčová
Prirodzenou reakciou je, že chceme poznať pravdu. Tu je pravda až druhoradá, aj keď to možno neznie príjemne. Traumatizované dieťa totiž môže pôsobiť zmätene, môže si protirečiť aj popisovať skutočnosti, ktoré nám nedávajú logiku. Ide o prirodzený prejav. V záujme ochrany dieťaťa, čo je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek úkonoch, je mu veriť.
5. Minimalizovanie ďalšej traumy
Dieťa prvý raz prežilo traumu, keď sa skutok stal. Každým vypovedaním ju prežíva opäť. Nepýtajte sa na zbytočné detaily, ak nie sú kľúčové pre zodpovedanie už spomenutých základných otázok. Ak je totiž problém skutočne vážny, budú sa ho na skutočnosti pýtať aj ďalší.
6. Akútne ohrozenie a polícia
Výzva cez sociálnu sieť, aby dieťa poslalo fotografie s nahým telom, je forma sexuálneho zneužívania. Predstavuje však nižšiu akútnu mieru ohrozenia ako sexuálne zneužívanie susedom, ktorý bude doma, keď sa bude dieťa vracať zo školy. Ak hrozí, že dieťa môže byť ohrozené po príchode zo školy, respektíve počas aktuálneho dňa, neváhajte s privolaním polície, prípadne pracovníka sociálnoprávnej ochrany. Ak nie je ohrozenie akútne, poraďte sa o ďalšom postupe s odborníkmi na túto problematiku.
7. Kľúčové inštitúcie
Formy týrania, zneužívania a zanedbávania sú rôzne. Aj z hľadiska intenzity, aj ohrozenia. V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu je vašou zákonnou povinnosťou informovať políciu a orgán sociálno-právnej ochrany (SPO), ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto dve inštitúcie sú kľúčové - polícia zabezpečuje zaistenie páchateľa a orgán SPO ochranu dieťaťa. V prípade, že je vaše zistenie vo forme nejasného pocitu a podozrenia, skúste situáciu sledovať a pravidelne konzultovať s odborníkmi na problematiku. Dávajte pozor, aby ste nevedomky nekontaktovali páchateľa.
8. Diskrétnosť je nutná
Náročné situácie máme tendenciu zdieľať s kolegami, známymi a redukovať tým stres zo situácie. Pri CAN syndróme však ide o veľmi citlivé informácie. Vyhnite sa menovaniu osôb, času a okolností.
Prevencia a podpora
Zrodil sa preto nápad vytvoriť na školách tzv. CAN hliadky - akoby alternatívu požiarnej hliadky, ktorá zasahuje vtedy, ak je to potrebné. Táto skupina pedagogických a odborných zamestnancov v škole spoločne pracuje pri identifikácii podozrenia násilia na dieťati a je pripravená pomôcť deťom zažívajúcim násilie od blízkych osôb. Praktický manuál STRUČNE a PREHĽADNE sumarizuje dôležité informácie o násilí páchanom na dieťati a možnostiach jeho riešenia, ale aj informácie o tom, ktoré inštitúcie a akú úlohu hrajú v riešení problematiky násilia na deťoch.
Keďže sa ako jediná organizácia v Žilinskom kraji špecializujeme na pomoc detským obetiam násilia, Náruč iniciuje a metodicky zastrešuje aj stretnutia členov CAN hliadok z jednotlivých škôl, aby sme spoločnými silami deťom pomáhali kvalitnejšie a efektívnejšie a učitelia „v tom neostávali sami“.
Podozrenie z týrania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa je možné anonymne nahlásiť na bezplatnú linku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 0800 191 222. Pre intervenciu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je potrebné dieťa identifikovať.
Dohovor o právach dieťaťa v súvislosti s násilím na deťoch uvádza, že „Výskum ukázal, že deti, ktoré nezažili násilie a zdravo sa vyvíjajú, sa v detstve i dospelosti menej pravdepodobne dopúšťajú násilia. Predchádzanie násiliu v jednej generácii znižuje pravdepodobnosť jeho výskytu v nasledujúcej.“ Násilie závažným negatívnym spôsobom ovplyvňuje prežitie detí a ich telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj.
Ľudské, sociálne a hospodárske dôsledky popierania práv detí na ochranu sú enormné a neakceptovateľné. Medzi priame náklady sa počítajú náklady na liečbu, právne a sociálne služby a náklady na náhradnú starostlivosť. Nepriame náklady zahŕňajú prípadné trvalé následky alebo invaliditu, psychologické škody a iné vplyvy na kvalitu života obete, prerušenie alebo predčasné ukončenie vzdelávania a strata produktivity v ďalšom živote dieťaťa.