Káva je celosvetovo obľúbeným nápojom, ktorý si vychutnávajú ľudia v rôznych podobách. Pre mnohé ženy znamená pitie kávy relax a chvíľu pre seba. V období tehotenstva sa však vynára otázka, či je káva prospešná alebo škodlivá pre matku a dieťa. Tento článok sa zameriava na vplyv kávy a kofeínu počas tehotenstva a dojčenia, pričom predstavuje bezkofeínové alternatívy ako bezpečné a chutné riešenie.
Čo je kofeín a aké sú jeho účinky?
Kofeín je jednou z najpoužívanejších psychostimulačných látok na svete. Pôsobí povzbudivo na našu centrálnu nervovú sústavu, zvyšuje bdelosť, zlepšuje koncentráciu a dodáva pocit väčšej energie. Okrem toho má aj antioxidačnú aktivitu, ktorá chráni naše bunky pred poškodením voľnými radikálmi. Kofeín sa však pridáva aj k liekom proti bolesti, kde zlepšuje ich účinok, a nachádza sa v rôznych potravinách a nápojoch, ako sú čaj, kakao, čokoláda, energetické a proteinové tyčinky a niektoré lieky.
Vplyv kofeínu na tehotenstvo
Obavy z konzumácie kofeínu počas tehotenstva nie sú neopodstatnené. Tehotné ženy metabolizujú kofeín oveľa pomalšie v porovnaní s netehotnými, pretože rozklad kofeínu je pre organizmus matky a dieťaťa náročný proces. Kofeín prechádza placentou a dostáva sa do krvného obehu nenarodeného dieťaťa, pričom jeho pečeň ešte nie je dostatočne vyvinutá na jeho efektívne odbúravanie. Podľa zahraničných vedeckých štúdií sa vstrebávanie kofeínu od začiatku tehotenstva po pôrod spomaľuje. Okrem toho nadmerný príjem kofeínu má negatívny vplyv na vývoj plodu, spomaľuje vstrebávanie dôležitých živín a zvyšuje hladinu stresových hormónov plodu.
Štúdie uvádzajú, že mierne množstvá kofeínu - do 200 mg denne (niektoré zdroje uvádzajú až do 300 mg denne), do ktorých sa zarátava kofeín zo všetkých prijatých zdrojov, nie sú spojené s rizikom potratu alebo predčasného pôrodu. Konzumácia nadmerného množstva kofeínu počas tehotenstva sa však spája s viacerými rizikami - predčasným pôrodom, nízkou pôrodnou hmotnosťou, narodením mŕtveho plodu a inými nepriaznivými dôsledkami. Ďalšími nepriaznivými účinkami kofeínu sú jeho účinky na kardiovaskulárny systém matky, ktoré zahŕňajú vysoký krvný tlak či zrýchlený tep. Pri citlivejších ľuďoch sa môžu objaviť aj príznaky, ako je zvýšená úzkosť, závraty alebo nepokoj. Káva má zároveň aj diuretické účinky - zvyšuje vylučovanie vody z organizmu, čo môže byť problém v prípade tehotných žien, ktoré by mali prijať väčšie množstvo vody. Kofeín tiež znižuje vstrebávanie železa, čo môže viesť k anémii.
Odporúčaná denná dávka kofeínu v tehotenstve
Odborníci radia neprekračovať odporúčanú dennú dávku kofeínu, presnú hornú hranicu pre tehotné a dojčiace ženy však neurčili. Niektoré vedecké zdroje uvádzajú od 50 do 200 mg kofeínu na deň. Väčšina odborníkov a zdravotných organizácií pripúšťa, že prijímať kofeín počas tehotenstva je s určitými obmedzeniami v poriadku. Odporúčaná dávka je niekde medzi 100 až 200 mg kofeínu denne. Toto množstvo zodpovedá približne jednej až dvom šálkam kávy. Závisí to ale od typu kávy, veľkosti šálky a spôsobu prípravy. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) považuje pre tehotné ženy za bezpečný denný príjem kofeínu do 200 mg denne. Podľa EFSA by tehotné ženy mali konzumovať polovičné množstvo kofeínu v porovnaní so základným odporúčaním pre dospelé osoby (200 vs. 400 mg kofeínu denne).
Bezkofeínová káva ako bezpečná alternatíva
Pre ženy, ktoré si nedokážu predstaviť deň bez kávy, existuje bezkofeínová káva. Bezkofeínová káva je typ kávy, pri ktorej bol výrazne znížený obsah kofeínu. V Európskej únii sa za bezkofeínovú kávu považuje káva s najvyšším možným podielom 0,1 % kofeínu. Pri procese dekofeinizácie zostáva stopové množstvo kofeínu, približne 0,1%, čo má zanedbateľný vplyv na organizmus. Pri príprave klasického espressa (7g) sa do šálky uvoľní 1 až 5 mg kofeínu. Samozrejme, množstvo mg závisí od dávky, sily extraktu a spôsobu úpravy kávy. Bezkofeínová káva kofeín stále obsahuje, ale v minimálnom množstve (najviac 14 mg na šálku), čo je len zlomok odporúčanej dennej dávky.
Bezkofeínová káva je vyrobená z kvalitných zŕn arabiky so zaujímavým chuťovým profilom a upravuje sa prirodzeným spôsobom bez použitia chemických prísad. Zo zdravotného hľadiska má porovnateľné účinky ako kofeínová káva, pričom si zachováva prospešné látky s antioxidačným účinkom. Hoci sa počas odstraňovania kofeínu určité percento antioxidantov stratí, nie je to viac ako 15 %.
Ako sa vyrába bezkofeínová káva?
Kofeín sa z kávy odstraňuje ešte pred samotným pražením kávových zŕn. V súčasnosti existujú 3 spôsoby dekofeinizácie kávy, ktoré sa bežne komerčne používajú:
- Metóda organických rozpúšťadiel: Kofeín sa odstraňuje za pomoci organických rozpúšťadiel, ako je dichlórmetán alebo etyl-acetát.
- Švajčiarsky vodný proces: Kofeín sa odstraňuje za pomoci bezkofeínového extraktu zo zelenej kávy vo vodnom roztoku. Táto metóda využíva čistú vodu z prameňa a kávové čerešne sa naparia, následne sa pomocou ekologických filtrov odstráni až 99 % kofeínu.
- Superkritická extrakcia oxidom uhličitým: Kofeín sa extrahuje za pomoci oxidu uhličitého pri vysokej teplote a tlaku, kde má vlastnosti kvapaliny aj plynu.
Naša bezkofeínová káva MEXICO BIO sa spracováva ekologickou metódou bio mokrým spracovaním (mountain water process), pri ktorej sa využívajú iba voda a ekologické filtre.
Ďalšie bezkofeínové alternatívy
Okrem bezkofeínovej kávy existujú aj ďalšie bezpečné alternatívy na spríjemnenie dňa:
- Čakanková káva: Táto káva je vyrobená z praženej čakanky a neobsahuje kofeín. Má horkastú a zemitú chuť podobnú káve a vďaka obsahu vlákniny podporuje trávenie.
- Pšeničná káva: Vyrába sa z pražených pšeničných zŕn, je bohatá na vitamíny skupiny B a podporuje metabolizmus a zdravie nervového systému.
- Zelený čaj bez kofeínu: Hoci bežný zelený čaj obsahuje kofeín, existuje aj jeho bezkofeínová verzia, ktorá je bohatá na antioxidanty.
- Ibištekový čaj: Neobsahuje stimulanty a je bohatý na antioxidanty.
- Čaj z čakanky: Má jemnú, mierne horkastú chuť podobnú káve a môže pomôcť zlepšiť metabolizmus.
- Káva z jačmeňa, žita a čakanky: Komerčne vyrábané teplé cereálne nápoje, ktoré slúžia ako náhrada kávy.
Káva a dojčenie
Základná otázka, ktorú si kladie väčšina dojčiacich mamičiek, je, či kofeín prechádza do materského mlieka. Do materského mlieka sa dostáva približne len 1 % z celkového skonzumovaného kofeínu. Hoci je toto množstvo malé, dojčatá nedokážu spracovať kofeín tak účinne ako dospelí. Dospelému organizmu trvá 3 až 7 hodín, kým zmetabolizuje kofeín, u dojčiat je tento čas 65 až 130 hodín. Aj napriek tomu si však nemusíte odopierať kávu počas dojčenia. Výskumy ukazujú, že do 300 mg kofeínu denne nemá žiadny škodlivý vplyv na dojčené deti. Vyššie dávky by mohli byť spojené s horším spánkom dojčiat, avšak presné súvislosti ešte nie sú objasnené a ani potvrdené.
Pitie kávy a kofeínu a dojčenie
tags: #bezkofeinova #kava #trimester