V roku 1975 sa novinárka Ann Lander vo svojom stĺpčeku spýtala: Kebyže máte možnosť znova si vybrať, stali by ste sa opäť rodičmi? Viac ako 70 percent odpovedí hlásilo jasné Nie. Tento moment nebol jediný, ktorý spustil doslova lavínu, a búranie mýtu šťastného a duchovne naplňujúceho materstva začalo naberať na obrátkach.
Pravdivé vyjadrenia žien zanechávajú mnohých v úžase. Prvýkrát sa o materstve rozpráva aj z opačného brehu, žiadne radosti a dokonalý pocit šťastia, ale stres, únava a pocit márnej snahy. V dnešnom svete obrovských nárokov musia byť ženy skvelými pracovníčkami, matkami, partnerkami, gazdinami, mať vlastné koníčky, starať sa o výzor a zdravie a žiť adekvátnym sociálnym životom.
Nesplniteľná úloha si vyberá svoju daň, a v časoch materstva idú obvykle do úzadia všetky ostatné aspekty života. Matka musí často zvládať aj nemožné, a zatiaľ čo uspokojuje požiadavky celej rodiny, nikto nespĺňa tie jej. Ambície, potenciál, schopnosti a túžbu niečo dosiahnuť vymenia ženy za pocit márnosti; nič, čo v úlohe matky urobia sa nezdá dostatočne dobré, povinnosti nie sú nikdy dokončené. Ženám chýba ten pocit, že odvádzajú dobrú prácu a v niečom vynikajú. Dlhodobá frustrácia vedie k pocitu straty slobody a autonómie, zmarených životných šancí a v neposlednom rade strate samých seba.
Slovami žien: Väzenie strednej vrstvy
Po pôrode necítila tú silnú lásku a spojenie, aké podľa všetkých má cítiť každá matka. Na problémy pripravená nebola, pretože každý jej tvrdil, že materstvo je najúžasnejšia vec a pocit lásky sa dostaví okamžite. Nikto nerozpráva o tom, aké vyčerpávajúce to bude, ako ju únava a hormóny ovplyvnia, a že láska k dieťaťu nie je úplne samozrejmá, ale častokrát sa musí budovať. Materstvo z nej vycicalo všetok život, pochovalo posledné ambície a čiastočky potenciálu. Veci, ktoré mohla dosiahnuť, osoba, ktorou sa mohla stať, boli nenávratne preč; materstvo v nej zanechalo len vyschnutú časť všetkého, čím mohla byť. Uviaznutá - to bolo to slovo, ktoré vystihovalo jej pocity z materstva. Väzenie strednej vrstvy.
Keď očakávaný pocit naplnenia nepríde...
Sociologička Orna Donath sa pozrela na otázku materstva bližšie. Rozhovory s viac ako 20 ženami spracovala do knihy Regretting Motherhood (Ľutovať materstvo). Nemeckom preletela vlna odporu - pochopiteľne - avšak štúdia prebudila ešte niečo iné.
Odpor doslova prevalcoval súcit žien, ktoré sa priznávali k podobným, ambivalentným pocitom z materstva. Tabu nenávisti k materstvu sa postupne otváralo, a svet pomaly ale iste priznáva, že nie je pre všetkých naplňujúce a šťastné, ako spoločnosť očakáva. Stránka Reddit má viac ako 12 tisíc príspevkov, v ktorých rodičia odkrývajú dôvody ľútosti nad založením rodiny. Mýtus, že tieto matky pociťujú nenávisť k svojim deťom, však nie je pravdivý.
Deti milujú, materstvo nie
Skôr než hodíme kameňom, je treba poznamenať, že matky milujú svoje deti a dali by za ne ruku do ohňa. Problémom sú samotné strasti materstva a všetko, čo so sebou prináša. O skutočnosti, že je rodičovstvo spojené aj s negatívami sa v spoločnosti nehovorí; stále prevláda názor, že deti sú zmyslom života a povinnosťou žien.
Ženy vyrastajú v presvedčení, že deti sú ich životným naplnením, a s ich príchodom pocítia nehynúcu lásku matiek, ktorá bude stáť za všetky ťažkosti s rodičovstvom spojené. Aké drsné je následné rozčarovanie, ak k tomu nepríde a materstvo sa naopak stáva vyčerpávajúcim a neuspokojujúcim životným údelom? Popôrodná depresia, problémy s vytváraním puta k dieťaťu, ťažkosti s kojením, popôrodné komplikácie a zranenia tela i duše - nepopulárne veci, o ktorých nie je vhodné otvorene hovoriť. Táto stránka materstva je v spoločnosti prehliadaná, miesto ošetrenia a pomoci sa matkám dostáva odsúdenia a nálepky Zlá matka. Ženy, ktoré necítia životné naplnenie v obete svojho života vlastným deťom, sú podľa väčšiny v neporiadku.
Odsúdené na materstvo
Skúsme sa pozrieť na túto tému z inej stránky. Na ženy je vyvíjaný obrovský tlak, každá z nich musí podľa správnosti chcieť deti. Ale je to skutočne tak? Stále viac žien priznáva, že materstvo pokladali za povinnosť, ku ktorému prišlo vďaka tlaku okolia. Rodičovstvo je oslavované a nikto nehovorí o tom, aké náročné v skutočnosti je, a koľkú zodpovednosť za život nového človeka máme v rukách. Keď ženy zažijú negatívne pocity s materstvom spojené, nemajú sa na koho obrátiť, pretože sú degradované na krkavčie matky.
Samé si myslia, že je niečo s nimi v neporiadku, a problém neriešia ani nevyhľadajú pomoc. Hanbia sa za to, čo cítia, a ťažko priznávajú, že materstvo nie je také naplňujúce, aké by podľa spoločnosti malo byť.
Hlavné príčiny ľútosti rodičovstva
Profesorky Julia Moore a Jenna Abetz z Utahskej univerzity skúmali toto tabu bližšie, a podľa vyjadrení viac ako 12 tisícov rodičov zoradili dôvody ľútosti do dvoch hlavných skupín. Prvá súvisí s podmienkami a okolnosťami, za ktorých boli deti počaté, a druhá sumarizuje negatíva samotného rodičovstva. Profesorky zistili, že napriek rodičovskej láske nepokladajú rodičia svoju situáciu za ideálnu. Zlé načasovanie, nesprávny partner, nevhodný počet detí a pocit obetovaného života tvorili prvú oblasť dôvodov ľútosti rodičov. Tá druhá v sebe zahŕňa prílišnú náročnosť, na ktorú rodičia neboli pripravení, pocit zlyhania, že nie sú dobrými rodičmi a pocit neuspokojenia zo samotného rodičovstva (zúženie kontaktu so svetom, monotónnosť dňa, otupenosť, únava...). A skutočne, ženy z celého sveta pritakávajú, a prvýkrát sa cítia pochopené.
Aký by bol bezdetný život?
Otázka, ktorá neraz rezonuje v mysli vyčerpanej matky. Zatiaľ čo ju spoločnosť súdi, ona sama sa cíti zle a trpí. Zriedka existuje niekto, komu by sa mohla zdôveriť. Málokto si uvedomuje, čoho všetkého sa matka vzdáva, a ako často bojuje s pocitom, že dieťa žije život, aký mala žiť ona sama. Nikto nevidí pocity viny a zlyhania z toho, že nie je matkou, akú si jej dieťa zaslúži. Keby sa o strastiach materstva hovorilo otvorene, zmenil by sa názor spoločnosti na rodičovstvo?
Podľa psychoterapeutov spočíva hlavný problém v priepasti medzi očakávaním a realitou.
Keď je realita iná, než sme čakali
Deti sú videné ako tmel manželstva a životné šťastie, čomu odporuje zvyšujúci sa počet rozvrátených rodín. Stále však tento mýtus prevláda, a rodičia vidia deti ako zdroj svojho naplnenia. Vysnívajú si dokonalé dieťa, čo však málokedy odpovedá realite.
To bezchybné, kľudné dieťa, ktoré si priali je omnoho ťažšie na výchovu, ako si predstavovali. Nie sú pripravení na náročnosť rodičovstva, nie sú schopní ho zvládať - dieťa prestáva byť zdrojom naplnenia a šťastia, naopak spôsobuje frustráciu. Rodičia hľadajú vinníka svojej nespokojnosti, čo môže byť dieťa, alebo rodičovstvo samotné.
Čo stojí za nenaplneným rodičovstvom?
Dôvody frustrácie a pocitu nenaplnenia môžu byť rôzne, nesplnené očakávania sú len jedným z nich. Mnohokrát si matky či otcovia nesú z detstva nevyliečené rany, a deti majú tú nemilú schopnosť otvoriť ich a vyniesť na svetlo.
Rodičia zrazu stoja pred svojimi vlastnými démonmi, ktorých celý život ignorovali a zadupávali do nevedomia. Deti sú zrkadlom, čo nezvláda väčšina rodičov. Ukazujú limity a upozorňujú na chyby „v systéme“. Vyvolávajú rany z minulosti, a miesto toho, aby ich rodičia riešili a čelili im, presmerujú svoj negatívny pocit na dieťa a rodičovstvo samotné. Pocit nenaplnenia ide často ruka v ruke s bolestivým detstvom. Hoci sa rodič snaží byť adekvátnym vzorom, dieťa mu môže pripomínať jeho vlastné detstvo; rodič s ním prežíva rovnaké strasti a problémy, s ktorými sa potýkal on sám.
Všetky situácie (zvládanie nočníka, plač pri odchode do škôlky, problémy v škole atď), ktoré rodičovi samému v detstve spôsobovali stres a nepríjemné emócie, prežíva so svojím dieťaťom znova; z toho dôvodu môže byť pre mnohých rodičovstvo náročná a neuspokojivá éra života.
Nenávisť a odsúdenie deťom nepomôže
Než odsúdime tých, čo ľutujú svoje rozhodnutia mať deti, pokúsme sa pochopiť tento problém a dodať rodičom odvahu, aby situáciu riešili. Našou otvorenosťou prispejeme nielen k tomu, aby sa o tabuizovaných témach hovorilo, ale aj lepšie vzdelávalo a chápala sa zodpovednosť, ktorú so sebou rodičovstvo nesie.
Neuľutovalo mojej pozornosti, koľkí berú deti ako samozrejmosť, ako majetok alebo domáce zviera, ktoré si rozhodnú zo dňa na deň zaobstarať. Na opačnej strane stoja rodičia, ktorí cítia ako svoju povinnosť priviesť deti na svet bez toho, aby po rodičovstve skutočne túžili.
Rodičovstvom si neraz plníme vlastné potreby, ale dokážeme my splniť potreby dieťaťa? Vo výchove sa zameriavame na to, či je dieťa dobré, ale sme my dobrými rodičmi? Zatiaľ čo si vysnívame dokonalé dieťa, a žiadame od neho aby nás urobilo šťastnými, zabúdame sa spýtať, či sme mu my vytvorili rodinu, v ktorej bude hlavne ono šťastné. Je potrebné, aby sa dostala do sveta aj odvrátená stránka rodičovstva. Nie sú to len radosti a šťastie, ale aj obeta a častý pocit frustrácie a zlyhania.
Osobné skúsenosti
Pre Danielu z nášho článku to bolo večné rozhodovanie za dieťa, pre Zuzanu nápor povinností od rána do večera a pre Jarmilu nedostatok spánku či financí. Podľa mňa je na materstve v skratke ťažký nedostatok spánku, chýbanie financií, choroba dieťaťa či nedostatok času na nič iné. Ak je žena na materskej a muž nezarába nadštandardne, jedna výplata jednoducho chýba. Prvých šesť mesiacov sa to ešte dá, ale potom ten rodičovský príspevok nie je žiadna sláva. Som rada, že mne sa podarilo dojčiť deti asi pol roka, kým sme začali s príkrmami. Nedostatok spánku, to je jasné. Nepokojné dieťa, unavená mama. Začarovaný kruh. Ja som však rada využívala denný spánok aj pre seba. Zdriemla som si pri dojčení. Keď je dieťa malé, všetko sa točí okolo neho. Ak cez deň spí, mama upratuje a varí. A keď potrebuje ísť niečo vybaviť v meste, tak iba vtedy, ak dieťa spí v kočíku.
Na druhej strane, ja som deti brávala všade so sebou, dieťa sa má totiž prispôsobiť mne, nie naopak. Ale aby som bola spokojná ja aj deti. Nebudem s nimi predsa iba doma. Poznám mamičky, ktoré nevystrčia päty z domu, lebo si netrúfnu. Veď čo ak si s ním nebudú vedieť dať rady. A pritom pre dieťa je zmena prostredia tiež prospešná. Nové podnety, záujem o okolie, nové tváre a podobne. Neviem si predstaviť, že by som bola zahrabaná doma s dieťaťom a nepoznala nič, len hračky, plienky, dojčenie a varenie. Tiež sa mi zdá čudné, ak niekto cez obed povie, že si ešte ani nestihol umyť zuby. To fakt? Veď je to len otázka pár minút. Či to dieťa naozaj nepustí z ruky? Všetko sa dá popri deťoch. Áno, pyžamové dni som si často a rada robila aj ja, ale len vtedy, keď som vedela, že v ten deň nemusím nikam z domu. V kuchyni som mala ďalšiu detskú postieľku, v nej deti boli, kým nevedeli sedieť. Mali tam hračky, videli na mňa a ja som varila. Keď boli väčšie, normálne som ich dala na zem, na deku hračky a boli na zemi. A ja som zase mala čas na varenie. Alebo sme pozerali telku. Ony na deke a ja som vyšívala. Rýchle upratovanie sa tiež dalo zvládať, aj návštevy kamarátky. Ak si mamička nájde s dieťaťom spoločný rytmus, veľmi rýchlo sa dokážu zladiť. A platí aj zlaté pravidlo, že spokojná mama rovná sa spokojné dieťa.
Prvé roky to bolo bremeno večného rozhodovania za inú osobu, hoci moje dieťa. Niečo pre mňa nové a naozaj náročné. Cumlík? Áno? Nie? Gumový? Silikonový? Nepovinné očkovania? Áno? Nie? Plienky? Jednorázové? Látkové? Bezplienková komunikačná metóda? Balene na široko? Áno? Niekedy je najťažšie udržať sa pri zdravom rozume, ak to poviem s nadsázkou (úsmev.) Jeden príkad za všetky: So starším synom sa snažíme robiť domáce úlohy, do toho menší začne kričať a hádzať od zlosti autíčka, lebo sa mu nedarí postaviť dráhu. Nato starší syn začne vrešťať tiež a chce ho ísť trestať, lebo sa nevie sústrediť... Náročné niekedy býva tiež zladiť prácu, domácnosť, čas pre deti... Starší syn je prvák, mladší chodí do škôlky, no každú chvíľu tam pochytá sople.
Alexandra Danilov, Bratislava, matka prváka Viktora a štvorročného Olivera
Neurobiť chyby s veľkým CH
Snažím sa kontrolovať, aby som vo vzťahu k deťom neurobila veľké chyby, tie s veľkým CH, ktoré nejdú len tak ľahko zvrátiť. Chcem v deťoch rozvinúť ich prirodzený potenciál, aby dokázali byť samé sebou, aby som do nich nevkladala svoje túžby či nenaplnené ambície. Uvedomujem si, že deti sú obrovský dar, a o to väčšiu zodpovednosť cítim, aby som im vytvorila podmienky na ich vlastný rast. Myslím na to stále, keď sa na ne nahnevám kvôli drobnosti, môjmu vlastnému puntičkárstvu. Vtedy si snažím uvedomiť, čo je naozaj podstatné. Z praktickej stránky je pre mňa náročné skĺbiť väčší vekový rozdiel medzi deťmi. Syn má 11 rokov, dcérka mala teraz štyri. Takže kým on je už v predpubertálnom veku, malá ledva rozpráva. Rozdiely cítiť už pri rannom vstávaní, a sú prakticky pri všetkých činnostiach - výlety, kino, koncerty, šport... Momentálne to riešime tak, že sa delíme.
Mária Makarová, Michalovce, matka 11-ročného Matúška a štvorročnej Deany
„Život nemám veľmi pod kontrolou"
Pre mňa je na materstve najťažšie, že musím byť neustále k dispozícii. Či som chorá alebo vyčerpaná. Je nevyhnutné fungovať a starať sa o dieťa. A možností na oddych nie je veľa. Sama cítim, že často idem ako robot. Od rána do večera, od jednej povinnosti k druhej. Okrem dieťaťa treba samozrejme pracovať a starať sa o domácnosť. Niekedy upadám do stavov, že nič nemá zmysel a že o takýto život nestojím, hoci samozrejme svoju malú zbožňujem. Je to ťažké. Že nemám svoj predchádzajúci život, na to som si už po pár rokoch materstva zvykla, hoci na začiatku som ťažko zvládala pobyt medzi štyrmi stenami. Neustále si vravím, že dcéra je to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, ale je fakt, že niekedy by som sa asi chcela vrátiť do dôb bezdetnosti. Vtedy som mala život akoby viac pod kontrolou, čo dnes absolútne nepociťujem. Nad tým, kam viesť svoje vlastné bytie, už ani veľmi neuvažujem. Skôr sa len snažím urobiť, čo je jednoducho nevyhnutné. Je to málo? Je to dosť?
Zuzana P. (38), Košice, jedna dcéra
„Rozbíjajme nereálny obraz o materstve“
Prečo je v súčasnosti materstvo tak náročnou úlohou a čo sa dá urobiť, aby nebolo? „Tehotenstvo a pôrod sú pre stále viac súčasných, profesijne úspešných mladých žien obrovskou výzvou. Narozdiel od svojich matiek a babičiek bývajú úplne sebestačné a na mužoch ekonomicky nezávislé. Avšak materstvo, zvlášť v jeho ranej fáze, od nich zrazu vyžaduje niekdajšiu tradičnú ženskú ochotu stiahnuť sa do súkromnej sféry domova a stať sa do veľkej miery závislou na mužovi, a tým i veľmi zraniteľnou. Ženy ďalej oslabuje mýtus, ktorý je podporovaný aj pôsobením médií a ktorý matky prezentuje ako bezvýhradne šťastné, radostne sa obetujúce bytosti. Úprimne hovorme o tom, že byť matkou je náročná úloha. Niekto ju zvláda s ľahkosťou, inokedy je třeba väčšej snahy a sústredenia. Nejde o to byť perfektná, ale dopriať dieťaťu istotu materskej blízkosti a lásky. Negatívne pocity je treba zavčas ventilovať, s čím úzko súvisí kritické skúmanie nereálnych nárokov, ktoré na ženy a matky súčasná spoločnosť kladie. Rozbíjajme nereálny obraz, ktorý ženám predkladá požiadavku tradičného všetkoobetujúceho materstva a zároveň nutnosť vyhovieť požiadavkám „mužsky“ nastavených podmienok pracovného trhu, navyše pod kultúrnym nátlakom na perfektný vzhľad. Aby sme ale neprepadali nefunkčnému pesimizmu. Materstvo, respektíve rodičovstvo zostáva najúčinnejšou školou života a nie nadarmo niektorí bezdetní čelia kritike, že vlastne nikdy nedospeli.
Mamy sú podľa prieskumov v práci lepšie. Potvrdzujú to zamestnávatelia, odborná verejnosť i samotné matky. Deti vraj menia ženy na efektívnejšie, produktívnejšie a empatickejšie zamestnankyne. Stále sa to však neodráža na platoch a aj naďalej bojujú s predsudkami. Spoločnosť Microsoft vo svojom prieskume o tom, ako materstvo zmenilo pracovný výkon žien, preukázala, že stať sa matkou, spraví zo ženy lepšiu zamestnankyňu. Výchova dieťaťa totiž zlepšuje schopnosti žien ako pracovníčok. Takmer dve tretiny pracujúcich mám (62%) potvrdili, že po narodení detí výrazne stúpla ich schopnosť multitaskingu. Približne polovica (46%) si vie efektívnejšie rozdeliť pracovný čas a štvrtina (27%) je organizovanejšia. Zamestnávatelia majú na matky zamestnankyne rovnaký názor, vyše polovica (57%) tvrdí, že matky sú lepšie tímové hráčky v porovnaní so ženami, ktoré deti nemajú. Približne tretina (29%) spozorovala, že po narodení dieťaťa sa zamestnankyniam zlepšila spolupráca s kolegami a 35% ocenilo prínos v multitaskingu. Štúdia tiež upozornila na fakt, že pri balansovaní pracovného a rodinného života matkám pomáhajú moderné technológie. Vyše tretina (37%) ich používa na prácu z domu, keď sa nedostanú do kancelárie. Takmer tretina matiek (29%) dokáže vďaka technologickému pokroku vtesnať hodinu navyše do svojho denného rozvrhu, 23 % dokonca až dve hodiny. To, že ženy sú produktívnejšie zamestnankyne, potvrdzuje aj ďalšia štúdia venovaná vplyvu rodičovstva na pracovné schopnosti matky a otca. Dokázala tiež, že otcovia s jedným dieťaťom a bezdetní mali porovnateľný výkon, kým otcovia s dvoma deťmi boli produktívnejší. Pravou však je, že v istom momente, keď sú deti ešte maličké, sú rodičia menej produktívni v porovnaní s bezdetnými, ale je to len dočasná záležitosť. Rodičia si uvedomujú, že musia pracovať efektívnejšie a byť produktívnejší. Deti nás motivujú, aby sme sa posúvali vpred, aby sme boli schopní postarať sa o ne.
Spoločnosť stále nedoceňuje kvality matiek
Vedci však tiež poukázali na pretrvávajúci negatívny trend v spoločnosti, keď sú zamestnané matky hodnotené ako menej kompetentné. Účastníci prieskumu potvrdili, že pri výbere medzi ženou bez detí a matkou, ich záujem klesal, ak mali prijať, povýšiť a vzdelávať matku. Pri mužoch otcovstvo nehralo rolu, tých nikto netrestal za to, že majú deti. Okolie ich nevnímalo ako menej kompetentných, na rozdiel od žien matiek. Výplata žien, ktoré sú matkami, je nižšia v porovnaní s tými, ktoré deti nemajú. Vedci zistili, že rozdiel je vo výške 7%. Rodičovstvo zamestnanca zmení napríklad aj čo sa týka empatie a prístupu ku kolegom. Matky a otcovia majú v práci väčšie pochopenie a k ľuďom pristupujú milšie, s väčším rešpektom. Toto by mohli zamestnávatelia využiť, pretože empatia na pracovisku znamená veľký prínos. Prieskumy dokazujú, že empatickí manažéri majú lojálnejších a ochotnejších podriadených a emocionálna inteligencia prispieva k lepším výkonom, produktivite a iniciatíve. Nanešťastie, aj táto dobrá správa sa v konečnom dôsledku obracia proti matkám. Príjemný prístup žien s deťmi ostatní vnímajú ako nižšiu kompetentnosť.
Na Slovensku situácia zlepšuje
Väčšina slovenských matiek využíva možnosť zostať s dieťaťom na rodičovskej dovolenke do troch rokov veku dieťaťa. Len malá časť matiek nastupuje do práce alebo začne s podnikaním pred ukončením rodičovskej dovolenky. Dôvody tejto situácie sú napríklad obmedzené možnosti umiestniť dieťa vo výchovnom zariadení, nízka flexibilita zamestnávateľov v oblasti poskytovania netradičných foriem zamestnávania (skrátený alebo čiastočný úväzok, práca na doma, telework - práca na diaľku) a pod. Ženy kvôli materstvu prerušujú kariéru a ich návrat do pracovného procesu po dlhšej pauze negatívne ovplyvňuje výšku ich platu, a tiež ďalší kariérny postup.
Nikola Richterová, PR manažérka z portálu profesia.sk hovorí, že mamy u nás majú momentálne výhodnejšie postavenie pri porovnaní s minulosťou. „V súčasnosti, keď je situácia na trhu práce taká, že uchádzačov je menej, nezamestnanosť klesá a počet voľných pracovných miest neustále rastie, je jasné, že matky sú v lepšej situácii a je pre nich omnoho jednoduchšie nájsť si prácu, ako tomu bolo pár rokov dozadu.“ Richterová tiež tvrdí, že je veľmi náročné generalizovať a považovať všetky matky za rovnakú skupinu pracovnej sily. „Problematické na slovenskom trhu je najmä to, keď sa matky snažia nájsť si prácu a nevedia pracovať na trvalý pomer. Čo sa týka platov, podľa analýz portálu platy.sk, zarábajú na Slovensku ženy menej ako muži. Vo všeobecnosti sú tieto rozdiely okolo 23 percent. „Je to však často spôsobené najmä tým, že ženy často pracujú na menej platených pozíciách,“ vysvetľuje Richterová. Ďalším dôvodom je tiež podľa nej materská dovolenka. „Vieme, že u nás na Slovensku sa toto „voľno“ týka najmä matiek, muži odchádzajú z práce minimálne. Kým matky sú pritom na materskej dovolenke, ich kolegovia muži zatiaľ kariérne rastú, s čím, samozrejme, súvisí aj mzdový progres. Z tohto vyplýva, že otcovia môžu zarábať často viac ako matky a je to spôsobené najmä tým výpadkom žien počas materskej.“
Silvia Kováscová, personálna manažérka Manpower Group Slovensko, vysvetľuje, že platové rozdiely medzi mužmi a ženami existujú bez ohľadu na to, či sú matkami. Sú realitou vo všeobecnosti, Slovensko nevynímajúc. Silvia Kovácsová však vníma pozitívny posun: „Pohľad na matky - zamestnankyne sa postupne mení, hoci stále narážajú na obmedzujúce stereotypy, napríklad nižšie platy v porovnaní s mužmi, pretrvávajúce preferovanie tradičných foriem práce, ako aj predsudky, že nebudú zvládať zverenú agendu v stanovenom čase z dôvodu starostlivosti o rodinu a chod domácnosti alebo o opakovane choré dieťa, rovnako ako domnienky súvisiace s nedostatočnou odbornosťou spôsobenou viacročnou kariérnou pauzou.“ Podľa nej sú potešujúce aj výsledky sociologických prieskumov, kde väčšina oslovených zamestnávateľov súhlasí s tým, že matky sú lojálnejšie zamestnankyne, lebo si pracovné miesto vážia a potrebujú ho, vedia si účelne zadeliť pracovný čas, a že nezáleží na tom, či žena má alebo nemá deti, ale na pracovnom výkone. Materstvo nemusí automaticky znamenať koniec kariéry, dokonca ani jej prerušenie. „Skĺbiť materstvo a kariéru sa určite dá. Podľa nej je dôležité, aby žena išla za svojimi túžbami. Dôležitá je vnútorná pohoda aj sebadôvera. „Tým, že sa mi narodí dieťa, neprestávam byť ženou a ľudskou bytosťou,“ vysvetlila a dodala, že každá žena potrebuje čas pre seba. Olvecká zdôraznila, že na takomto rozhodnutí by sa mali podieľať obaja rodičia.
„Pre to dieťa to bol nový impulz do toho fungovania. Prišla k nám nejaká nová teta, ktorú síce poznala, no mali spolu iný spôsob fungovania, lebo tam bol iný prístup. Ak vstupujete do nového zamestnania, vopred si zistite, aké pracovné podmienky vás čakajú a aká je vo firme atmosféra. „Ak je to nejaká striktná firma, ktorá má veľmi striktne nastavené pravidlá, že žiaden home office, žiadne úľavy, každý zamestnanec si je rovný bez ohľadu na to, aké má rodinné zázemie.
Mnohé ženy po pôrode zažívajú ten pocit, že sa ich identita rozplynula a všetko, čím boli, ustúpilo do úzadia. Nie je to zlyhanie. Je to prechod. Materstvo nie je len narodenie dieťaťa. Je to aj zrod novej verzie ženy. A tá sa potrebuje nanovo poskladať. Chce to však čas.
To, že cítite vinu, keď chcete chvíľu pre seba, hnev pri preťažení či úzkosť, že robíte niečo zle, neznamená, že ste zlá mama. Znamená to, že ste unavená, zahltená a pravdepodobne dlhodobo prekračujete svoje vlastné hranice.
Začiatok „nájdenia sa“ často nie je o hľadaní, ale o spomalení. Skúste si dovoliť položiť si jednoduché otázky:- Čo dnes potrebujem ja?- Čo ma dnes najviac vyčerpáva?- Kde hovorím áno, hoci vo vnútri cítim nie?Hranice nie sú odmietnutie dieťaťa. Sú ochranou vášho zdroja. A mama, ktorá má aspoň trochu doplnené vlastné kapacity, je pre dieťa bezpečnejšia než mama, ktorá ide dlhodobo cez seba.
Veľmi jemný prvý krok môže byť úplne malý: 10 minút denne len pre vás. Bez výčitiek. Bez multitaskingu. Aj keby to malo byť ticho s čajom. Práca s emóciami nezačína ich potlačením, ale dovolením. Hnev často hovorí: „Je toho na mňa veľa.“ Úzkosť hovorí: „Potrebujem istotu a podporu.“ Vina často vyrastá z nereálnych očakávaní na seba. Nemusíte byť dokonalá mama. Dieťa nepotrebuje dokonalosť. Potrebuje dostatočne bezpečnú, autentickú mamu.
Ak cítite, že je toho priveľa, je úplne v poriadku vyhľadať podporu - rozhovor, terapiu, alebo sprevádzanie v období po pôrode. Popôrodné obdobie je citlivé a intenzívne a žena si zaslúži byť držaná rovnako, ako drží svoje dieťa. Nie je to strata vás. Je to premena.