Žirafy, tieto majestátne a zákonom chránené africké kopytníky, sú fascinujúce nielen svojím vzrastom, ale aj procesom rozmnožovania a dĺžkou gravidity.
Vedecký názov žirafy je Giraffa camelopardalis a patria do skupiny cicavcov s párnymi prstami na nohách, známych ako artiodaktyly. Tieto najvyššie zvieratá v živočíšnej ríši môžu dosiahnuť hmotnosť od 750 kg do 1900 kg, v závislosti od stravy a zdravotného stavu.
Jednou z najvýraznejších čŕt žiráf je ich neuveriteľne dlhý krk, ktorý im umožňuje dosiahnuť na najjemnejšie listy na vrcholoch stromov, najmä na akácie. Svojím 50-centimetrovým jazykom dokážu denne skonzumovať až 45 kilogramov listov a vetvičiek. Okrem dlhého krku sú charakteristické aj dlhé nohy, jedinečná žltá srsť s hnedými škvrnami a čierny jazyk. Ich krvný systém je mimoriadne precízny, aby zabezpečil dostatočný prietok krvi do hlavy.
Pred 10 000 rokmi žila žirafa v celej Afrike. No čím sa Afrika stávala suchšou, tým viac začali žirafy miznúť. V súčasnosti je niekoľko poddruhov žirafy, žijúcich na juhu saharskej púšte, pred vyhynutím.
Proces rozmnožovania a gravidita
Gravidita žirafy je pozoruhodná svojou dĺžkou. Trvá neuveriteľných 460 dní, čo zodpovedá obdobiu 14 až 15 mesiacov od počatia. Toto obdobie je dlhšie ako u ľudí a dokonca aj nad ostatnými veľkými suchozemskými zvieratami. Vďaka tejto dlhej dobe vývoja sa mláďatá žiráf rodia s dobre vyvinutým psychomotorickým systémom.
Žirafy sa môžu rozmnožovať počas celého roka, nemajú presne stanovené obdobie párenia. Párenie je často spojené s obdobím dažďov, kedy je dostatok vegetácie. Samce žiráf sú schopné reprodukcie vo veku 7 až 8 rokov, kedy si už dokážu upevniť svoju pozíciu v stáde. Samice dosahujú sexuálnu zrelosť skôr, vo veku 3 až 4 rokov, hoci môžu produkovať potomstvo až do veku 20 rokov.
Zaujímavosťou je spôsob, akým samce žiráf vyhľadávajú samice pripravené na párenie. Využívajú pritom tzv. vomeronazálny orgán, ktorý im umožňuje prostredníctvom čuchu identifikovať mladé a plodné samice. Tento proces zahŕňa "ochutnávanie" moču samice, čím samec rozlišuje chemické látky spojené s reprodukciou.
Pôrod a prvé okamihy života mláďaťa
Žirafia mamina rodí svoje mláďatá postojačky, to znamená, že padá z výšky až 2 m! Ale žiaden strach, vyjde z toho ako akrobat. I keď ide hlava napred, podarí sa mu pretočiť sa pri páde na bok.
Pôrod žirafieho teliatka je často náhly. Matky privádzajú na svet svoje mláďatá v stoji, čo znamená, že novonarodená žirafa spadne priamo na zem z výšky približne 1,5 až 2 metrov. Aj keď tento pád môže vyzerať drsne, je pre mláďa prospešný. Pretrhne sa pri ňom pupočná šnúra a náraz slúži ako stimul pre prvý nádych.
Novonarodená žirafa je vysoká 1,7 až 2 metre. Napriek tomu, že spadla z výšky, neutrpí žiadne zranenia, pretože je chránená embryonálnym vakom, ktorý pri kontakte so zemou praskne.
Ešte mokré mláďatá mamička dôkladne očistí. Potom nastane ten veľký problém: čo urobí so svojimi. Malá žirafa rastie veľmi rýchlo. Už pri narodení meria 1,2 m až 2 m a potrebuje len jeden rok, aby vyrástla o ďalší meter.
Len 30 minút po narodení sa mláďa dokáže postaviť na vlastné nohy bez pomoci matky. Počas prvej hodiny po pôrode začína piť materské mlieko a už dve hodiny po narodení sa dokáže samo pohybovať.
Mláďatá už deň po narodení pobehuje za mamou, ktorá ho tiež ochráni pred levmi a leopardmi.
Výzvy a prežitie
Prvé dni života mláďat sú náročné, pretože ich pohyblivosť ich robí ľahkou korisťou pre predátorov ako sú levy, leopardy a hyeny. Prirozenými nepriateľmi žiráf sú levy, leopardy a hyeny.
Dojčenie trvá približne 12 až 13 mesiacov, počas ktorých mláďatá dosiahnu výšku viac ako 1,2 metra. Starostlivosť o mláďa je výlučne v réžii matky, samec sa na výchove nepodieľa.
Napriek intenzívnej starostlivosti matiek je vysoká úmrtnosť mláďat žiráf v prvom roku života. Odhaduje sa, že iba 25% až 50% narodených mláďat prežije toto kritické obdobie a dosiahne dospelosť. Mláďatá, ktoré prežijú, zvyčajne zostávajú pri matke až do narodenia ďalšieho súrodenca, aj keď puto medzi matkou a dieťaťom sa môže rozviazať skôr.
Žirafy zvyčajne rodia jedno teľa, hoci boli zaznamenané aj prípady dvojičiek. Materstvo, či už u ľudí alebo zvierat, je náročné, ale aj krásne obdobie plné oddanosti a starostlivosti.
Zaujímavosti a prírastky
Žirafy skutočne vyčnievajú v dave. V Zoo alebo doma v Strednej Afrike, žirafy sa pozerajú z hora na ostatné zvieratá. Nečudo, veď sú druhé najväčšie pozemné zvieratá, ktoré žijú (Africký slon je najväčší).
Bratislavská ZOO má nový prírastok do žirafej rodiny. Bratislava 12. februára TASR - Samček žirafy Rotschildovej sa narodil 18. januára skoro ráno. Ako informovala Katarína Matejovičová z oddelenia marketingu ZOO, žirafí samček meral pri narodení 180 centimetrov, v súčasnosti má približne 200 centimetrov. Mláďa porodila samica Tejla, ktorá je už sedemnásobnou mamou. "Doteraz priviedla na svet troch samčekov a štyri samičky," spresnila Matejovičová. "Naopak, pre otca - samca Jimmyho je to prvé mláďa," dodala.
Ústecká zoologická záhrada dnes predstavila nezvyčajne vysoké mláďa samca žirafy Rothschildovy, ktoré sa narodilo presne pred týždňom. So svojimi 203 centimetrami je o približne 40 centimetrov vyššie ako sú novonarodené žirafie mláďatá. "Je to najvyššia mláďa, ktoré sa v histórii chovu od roku 1983 v zoo narodilo, a taktiež podľa údajov z ostatných zoologických záhrad je táto výška u žiráf Rothschildových raritou," uviedla hovorkyňa záhrady Viera Vrabcová. Jedenásťročná žirafa Etna, ktorá je matkou samčeka, s pôrodom žiadne problémy nemala. Trval 75 minút, za pol hodiny po narodení bolo mláďa už na nohách. Etna už porodila tretie mláďa, otcom novorodenca je šestnásťročný samec Atbara. V ústeckej zoo teraz žije šesť žiráf. Okrem samca, dvoch samíc a ich tohtoročných mláďat je tam ešte samica Syrenka, ktorá je tiež gravidná.
Až 60 kilogramov váži žirafie mláďa, ktoré v pondelok prišlo na svet pred očami početných návštevníkov viedenskej zoo v Schönbrunne. Informovala o tom agentúra APA. Žirafia mama Rita porodila po 15 mesiacoch gravidity; "drobček" meral 1,7 metra. Pri narodení dopadne mláďa žirafy na zem z výšky takmer dvoch metrov, vysvetlila riaditeľka zoo Dagmar Schratterová. Krátko po "hodení do života" sa mláďa pokúša stáť na trasľavých nohách. Po pár hodinách si už mladá žirafa hrdo vykračovala po boku matky. Hoci sa pohlavie mláďaťa ešte nevie, ošetrovatelia mu dali meno Arusha. Žirafy sú ozdobou zoo v Schönbrunne už dlho. Tradícia siaha až do roku 1828. Viedenčania vtedy mohli prvý raz žasnúť nad žirafami, ktoré priviezol egyptský miestokráľ ako dar pre rakúskeho cisára.
Pôvabné obry - ŽIRAFY - Dokumentárny film v 4K UHD - Neuveriteľná divoká zver Afriky
Pôvabné obry - ŽIRAFY - Dokumentárny film v 4K UHD - Neuveriteľná divoká zver Afriky
Žirafy sú cicavce, a preto veľa z jej anatómii je podobné ostatným cicavcom. Tak ako väčšina ostatných cicavcov, žirafa má sedem krčných stavcov. Krk žirafy musí stále nosiť jej obrovskú hlavu hore. Keď žirafa stojí, takmer polovica z jej 225-kilogramových svalov na krku je napnutá. Množstvo svalov priamo súvisí s počtom kĺbov, ktoré musí podopierať.
Nakolko žirafina hlava je tak vysoko vo vzduchu, jej obrovské srdce musí byť schopné dodať dostatočné množstvo dostatočne okysličenej krvi 3 metre hore do mozgu. Toto by spôsobilo problém (príliš vysoký krvný tlak), keď by si žirafa dala dole hlavu pri pití vody, ak by žirafa nemala jedinečnú kolekciu neobyčajne silných stien na tepnách, chlopní, ktoré sa otvoria pri vyššom tlaku, chlopní, ktoré zamedzujú hromadeniu sa krvi, siete vlásočníc (rete mirabile, alebo 'úžasná sieť') a signálov, ktoré vnímajú jej krvný tlak. Všetky tieto črty umožňujú adekvátny prísun krvi do mozgu pod primeraným tlakom. Srdce žirafy je pravdepodobne najsilnejšie vo svete zvierat, nakoľko približne dvojnásobný krvný tlak je potrebný na vypumpovanie krvi cez jej dlhý krk do mozgu.
Rovnako úžasný je fakt, že sa jej nehromadí krv v nohách, a že žirafa nekrváca ako krava na bitúnku, ak si poreže nohu. Tajomstvo leží v extrémne silnej koži, ako aj vo vnútornej blane, ktorá zabraňuje hromadeniu sa krvi. Vedci z NASA usilovne študovali túto kombináciu kože, keď designovali skafandre pre astronautov.
Žirafine pľúca sú 8-krát väčšie ako ľudské, a žirafa dýcha iba asi 1/3 tak rýchlo ako človek. Je pre ňu potrebné dýchať pomalšie, nakoľko potrebuje vymeniť dostatočný objem vzduchu bez toho, aby si spôsobila popáleniny vetrom svojich 3,6 metrov dlhých priedušníc.
Z ekologického pohľadu, žirafa je perfektný článok pre jej prostredie. Je veľmi potrebné zabrániť stromom, aby sa príliš rozrástli, a tým zatienili zem a zabránili tak rastu trávy, ktorá je neodmysliteľným zdrojom potravy pre mnoho zvierat na Savane. Tiež je potrebné mať na blízku hliadku, ktorá dokáže vidieť ponad vysokú trávu, a pozorovať pohyb šeliem. Nielen že je žirafa na toto dostatočne dlhá, ale taktiež má aj výborný zrak. Potom ako žirafa upozorní ostatné zvieratá zamávaním chvostu, smelo odcvála z nebezpečenstva.
