Slovenské deti sú vystavené týraniu v rodinách viac, ako si to dokáže naša spoločnosť pripustiť. Závažné zistenia odhalil vôbec prvý národný prieskum po vyše desiatich rokoch. Z jeho predbežných výsledkov vyplýva, že je týrané každé piate dieťa. Konečný počet pritom môže byť ešte vyšší, definitívne výsledky prieskumu totiž budú známe až koncom októbra.
Alarmujúce čísla a formy násilia
Z doterajších zistení vyplýva, že skúsenosť so psychickým alebo s fyzickým násilím má až približne pätina detí na Slovensku. Toto číslo však môže byť ešte vyššie. „Sú to alarmujúco vysoké čísla. Prieskum, ktorý robil Inštitút pre výskum práce a rodiny, bol anonymný a uskutočnil sa medzi deťmi na 148 základných školách. Zúčastnilo sa na ňom 1 560 detí vo veku 14 až 16 rokov. Niektoré z nich v dotazníku písali aj o vlastných skúsenostiach s násilím, iné potvrdzovali, že vo svojom okolí poznajú deti, ktoré sa jeho obeťami stali.
Podľa prvých výsledkov tohto prieskumu sú najrozšírenejšími formami násilia na deťoch psychické a fyzické týranie. Psychickému týraniu bolo vystavených takmer 23 percent detí, fyzickému 22,3 percenta. Sexuálne zneužívanie sa vyskytlo u 10,8 percenta detí a zanedbávanie zo strany rodičov u vyše 9,4 percenta. Tieto čísla uvádza v správe Kvetoslava Repková z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorá sa venuje násiliu na deťoch so zdravotným postihnutím. Repková zároveň upozorňuje, že deti so zdravotnými problémami priznali skúsenosti s rôznymi formami násilia dvojnásobne častejšie.
Prieskum si dalo vypracovať ministerstvo práce koncom minulého roka po škandále, keď v bratislavskom byte polícia našla telo tri roky mŕtvej týranej Lucky. Podrobnejšie výsledky majú byť známe až koncom októbra.
Neviditeľné rany
„Výskum ešte nie je uzavretý. Odborníkov, ktorí pracujú s týranými deťmi, jeho prvé zverejnené výsledky neprekvapili. „Predpokladali sme to a už roky upozorňujeme na to, že výskyt násilia na deťoch je vyšší, ako sa v spoločnosti predpokladá, len nikto tomu neveril. Násilie sa podľa nej nevyskytuje len v rodinách, ktoré nemajú ani v okolí „dobrú povesť“, vyskytuje sa aj v rodinách, ktoré majú dobré materiálne zázemie a rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní.
Prieskum sa detí pýtal na rôzne prejavy štyroch foriem násilia. Podľa Leitmana najnebezpečnejšie sú ťažko odhaliteľné formy ako psychické násilie a sexuálne zneužívanie. „Psychické týranie nie je viditeľné, ani v domácnosti nemusí byť hluk, ktorý by okolie vnímalo. Je to najnebezpečnejší spôsob ubližovania,“ hovorí. Podobne je to aj v prípade sexuálneho zneužívania. „Aj pri psychickom týraní, aj pri sexuálnom zneužívaní nebýva väčšinou zranenie viditeľné navonok, zranená je duša.
Prípady týraných a zneužívaných detí preto treba podľa neho odhaliť čo najskôr. „Mali sme dievčatko, ktoré sa k nám dostalo ako päťročné. Bolo fyzicky týrané, spočiatku strávilo nejaký čas len v nemocnici, pretože malo viaceré fraktúry lebečnej kosti a tiež sme mali podozrenie, že bolo sexuálne zneužívané,“ spomína Leitman. Bolo veľmi bojazlivé, ťažko si vytváralo kontakty s inými ľuďmi a keď malo nastúpiť do školy, vyzeralo to na špeciálnu školu. „Dostalo sa však do náhradnej rodiny, s ktorou sme ďalej pracovali, a postupne prešlo do bežnej školy. Aj Kováčová sa v praxi stretáva s deťmi, ktoré im privedú „so zlomenou rukou, ale aj srdcom“, a dnes sú z nich šikovní stredoškoláci. „Horšie sú prípady, keď sa aj vyšetrovanie nedotiahne do konca.
Syndróm CAN a jeho prejavy
Syndrom týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (syndrom „CAN“ = Child abuse and neglect) lze definovat jako soubor nepříznivých příznaků v nejrůznějších oblastech stavu, vývoje dítěte a jeho postavení ve společnosti a zároveň v rodině. Vzniká převážně úmyslným ubližováním dítěti, které je nejčastěji způsobeno jeho nejbližšími vychovateli, hlavně rodiči. Extrémní podobou CAN je smrt dítěte.
| Veková skupina | Príznaky |
|---|---|
| Deti do 5 rokov | Strach v prítomnosti zneužívateľa, hysterický plač pri prebaľovaní, regres, sexuálne správanie neúmerné veku, neprítomný pohľad, problémy s jedením, pomočovanie, napodobňovanie sexuálneho správania v hre, kreslenie pohlavných orgánov, strata záujmu o aktivity, neslušné slová. |
| Deti od 5 do 12 rokov | Tajomstvá, klamstvá, krádeže, nevysvetliteľné peniaze alebo darčeky, desivé sny, občasné pomočovanie, strata radosti z aktivít, neochota vyzliekať sa, neznášanlivosť k dospelému, sexuálna aktivita neprimeraná veku, kreslenie sexuálnych obrázkov, infekcie močových ciest, problémy s jedením, depresie, samovražedné pokusy, sebapoškodzovanie, úteky z domu, regres k správaniu z mladšieho veku, pokusy o sexuálne zneužitie iných detí. |
| Deti staršie ako 13 rokov | Chronická depresia, sklony k samovražde, drogy, alkohol, strata pamäte, obavy z konkrétnych ľudí, prevzatie rodičovskej úlohy, chronické nočné mory, neschopnosť sústrediť sa, izolácia, prudké výbuchy hnevu, pocity viny. |
V MKN−10 (Mezinárodní klasifikace nemocí, revize 10.) pre syndrom CAN nie je odpovedajúci kód nemoci, ale tieto stavy možno klasifikovať pomocou kódov zo skupiny T74 Syndromy týrání a Y06 (Zanedbání a opuštění) - Y07 (Jiné špatné zacházení).
Formy násilia a ich charakteristika
- Psychické týranie - zahrnuje také podnety, ktoré majú vážny negatívny vplyv na citový vývoj dieťaťa. Prejavy: depresívne ladenie, lítostivosť dieťaťa, poruchy príjmu potravy, nadmerná anxieta, apatia, bezdôvodná agresia; obtiažne navazovanie kontaktov s vrstovníkmi, ale dobrá komunikácia s dospelými, až abnormálna vľúdnosť k lekárom a ošetrovateľskému personálu („hlad po hlazení“).
- Sexuálne zneužívanie - Nepatřičné vystavovanie dieťaťa pohlavnému kontaktu, činnosti i chovaniu. Zahŕňa akékoľvek pohlavné dotýkanie, styk či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti alebo kýmkoľvek, kto dieťa zneužíva. Takou osobou môže byť rodič, príbuzný, priateľ, odborný či dobrovoľný pracovník či cudzí osoba.
- Telesné týranie - neuspokojovanie základných telesných potrieb dieťaťa (napr. Syndrom třeseného dítěte (shaken baby syndrome či shaken infant syndrome) je soubor symptomů, které jsou způsobeny agresivním třesením kojence. Osoba drží kojence pevně za trup nebo paže, hlava přitom vykonává pohyb od prudké flexe do násilné hyperextenze. Ze strany prostředí - diskriminace např. hematomy na těle - zejm. zlomeniny - zejm. nutkavé nebo neurotické návyky - např.
- Zanedbávanie - neschopnosť uspokojiť základné fyzické potreby dieťaťa.
Varovné signály a kde hľadať pomoc
Dieťa, ktoré je zneužívané, sa môže cítiť vinné, zahanbené alebo zmätené a môže sa báť komukoľvek o zneužívaní povedať, najmä ak je násilníkom rodič, iný príbuzný alebo rodinný priateľ. Jednotlivé príznaky závisia od typu zneužívania a môžu sa u detí líšiť. Dlhodobé zneužívanie alebo zanedbávanie môže viesť k chronickým zdravotným problémom, fyzickým aj neurologickým. Dlhodobé emocionálne následky môžu zahŕňať depresiu, nízke sebavedomie, úzkostné poruchy a ťažkosti pri vytváraní a udržiavaní vzťahov. Zneužívanie detí môže viesť ku kognitívnym poruchám, ktoré ovplyvňujú pamäť, pozornosť a výkonné funkcie.
Prítomnosť jediného znaku nemusí nevyhnutne znamenať, že je dieťa týrané. Ak je to bezpečné a vhodné, ponúknite dieťaťu útechu a istotu. Ak ste svedkom zneužívania dieťaťa, je dôležité okamžite konať. Deťom dokáže poskytnúť pomoc, poradenstvo alebo podporu aj Národná linka na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(C)K. Táto bezplatná služba je dostupná nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Konečné výsledky prieskumu by mali byť podkladom pre Národnú stratégiu ochrany detí pred násilím, ktorú má rezort práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť do konca októbra. Odborníci, ktorí pracujú s týranými deťmi, od nej očakávajú v prvom rade vytvorenie systému spolupráce medzi jednotlivými rezortmi tak, aby sa prípady týrania detí podarilo čo najskôr odhaliť. „Nie je to vecou len rezortu sociálnych vecí a sociálnych pracovníkov. Treba, aby do prevencie týrania detí boli zaangašovaní aj zdravotníci, lekári, učitelia,“ hovorí Kováčová. Aj Leitman dúfa, že do budúcnosti sa zlepší spolupráca medzi rezortmi a práca v teréne pri vyhľadávaní týraných detí.
Tieto deti trpia viac, ako si dokážeme predstaviť! V posledných týždňoch Slovenskom otriasol prípad podozrenia zo sexuálneho zneužívania detí v škôlkarskom prostredí. Všetkých nás z tejto udalosti mrazí. Pripomenula nám, že zlo sa môže skrývať aj v na oko bezpečnom prostredí, za úsmevom či autoritou. Sexuálne zneužívanie detí je stále tabu. O mnohých prípadoch sa nehovorí, lebo sa ľudia boja, hanbia alebo neveria, že by sa to mohlo stať „u nás“. Deti sú ticho, lebo často ani nevedia, že sú obeťou. Alebo preto, že sa boja, že im nikto neuverí. Posledné udalosti a rôzne teórie, hlboko otriasli dôverou rodičov v inštitúcie. Zlyhala ochrana najzraniteľnejších. Preto je dôležité, aby sme si všímali zmeny v správaní, v pohľade, v detskej duši. Aby sme verili ich slovám, aj keď sa nám zdajú nepravdepodobné. Aby sme neotáčali zrak.
Buďme bdelí. Buďme citliví a empatickí voči deťom a svojmu okoliu. Verme im a pomôžme, ak volajú o pomoc. Nezľahčujme ich slová, správanie, VERME im. Toľko zla splodilo nepochopenie a nedôvera.
tags: #znaky #ze #dieta #je #zneuzivane