Keď dieťa odmieta jesť: Ako zvládnuť nechuť do jedla u batoliat

Nechutenstvo u detí dokáže rodičov poriadne potrápiť. Horší scenár však nastáva vtedy, keď dieťaťu prestane chutiť a nechce jesť vôbec nič. Je jasné, že s dieťaťom, ktoré odrazu odmieta jesť, niečo nie je v poriadku. Nechutí mu, niečo ho bolí alebo trápi? Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí.

U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete. Mnohí rodičia sa však trápia s nechutenstvom v špecifickom veku od jedného do troch rokov. Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich.

Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo. Keďže jedenie je zmyslový zážitok (a pre batoľa obzvlášť), možno mu nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne.

Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo. Prerezávanie zubov je samostatná kapitola, ktorú majú všetci rodičia veľmi dobre prečítanú. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a, hádate správne, nechutí im. Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť.

Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla. Hoci sa to zdá ako nemožné, nechutenstvo u detí je vo veľkej väčšine prípadov iba prechodná fáza, ktorú spolu dokážete prekonať.

Možné príčiny nechutenstva

Keď dieťa odmieta jesť, býva to pre rodiča nepríjemné, niekedy až frustrujúce. Rada „nenúťte ho“ je síce tá najlepšia a jediná možná, rodičia sa ňou však často nedokážu riadiť, presvedčenie, že by dieťa malo jesť, býva silnejšie. Je choré, nechutí mu to alebo nie je hladné?

Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, keď je hladné.

Nechuť ako prejav choroby. Nechutenstvo môže súvisieť so zmenou jeho zdravotného stavu. Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Vo všetkých týchto prípadoch je nutné vyhľadať lekára.

Prerezávanie zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť. Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov.

Únava. Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo.

Zmyslové vnímanie jedla. Keďže jedenie je zmyslový zážitok (a pre batoľa obzvlášť), možno mu nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne.

Vývojová fáza. Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich. Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo.

Emocionálne faktory. Dieťa vníma aj vašu nervozitu. Týka sa to najmä malých detí, ktoré sa snažíte kŕmiť. Dieťa nespokojnosť vycíti, ale nerozumie jej. „Vašim slovám o zdĺhavosti prípravy či biopôvode potraviny nerozumie. Cíti iba, že sa hneváte a nerozumie prečo, pretože v jeho konaní nie je zámer ani schválnosť,“ vysvetľuje kniha Prvé príkrmy pre zdravé brušká.

Ako postupovať, keď dieťa odmieta jesť?

Keď máte doma malého nejedáka, je dôležité zachovať pokoj a trpezlivosť. Tu je niekoľko tipov, ako mu pomôcť:

• Rešpektujte dieťa: Dieťa to nerobí naschvál. Ak nechce jesť, má na to dôvod, jeho organizmus si práve nežiada ďalšie kalórie. To, že si vy myslíte, že dieťa musí byť hladné či smädné, neznamená, že aj je. Sú dokonca obdobia, kedy deti jedia viac, a kedy menej, napríklad v závislosti od rastu, ale tiež od zdravotného stavu či množstva pohybu, ktorý mali.
• Zostaňte v pokoji: Dieťa vníma aj vašu nervozitu. Týka sa to najmä malých detí, ktoré sa snažíte kŕmiť. Dieťa nespokojnosť vycíti, ale nerozumie jej.
• Nenúťte: Jedlo mu nechutí alebo sa mu nepáči. Sú ľudia, do ktorých nik nedostane špenátový prívarok, cviklu, alebo hoci len paradajkovú polievku. Nič s tým nenarobíte. Ak má odpor k niečomu aj vaše dieťa, nútením zjesť „aspoň za mamičku“ ho len posilníte a zakoreníte.
• Nechajte ho pohrať sa s jedlom: Potrebujú to malé deti, ktoré sa s potravinami zoznamujú. Odborníci zhodne odporúčajú nechať dieťa, nech si jedlo zoberie do rúk, pomačká, prípadne aj porozťahuje po tanieri či stole. Ten neporiadok za to stojí, dieťa potrebuje zistiť, čo to vlastne je, ako sa to správa a - robí to skrátka po svojom.
• Nepúšťajte mu rozprávky, aby jedlo: Aj tak to risknite. Ak bude dieťa hladné, hoci aj na druhý deň, ozve sa. Odpútavanie pozornosti od jedla, aby sa dieťa najedlo, totiž zbytočne rozptyľuje jeho sústredenosť, schopnosť vnímať a venovať sa tomu, čo práve robí. Okrem toho dieťa pri takomto jedení ani nevníma svoje telo, nevie povedať, kedy je už naozaj sýte.
• Milo sa s dieťaťom rozprávajte: Čas jedenia je i časom vytvárania vzťahu. Jedzte teda súčasne s dieťaťom, dbajte aj na to, aby vaše jedlo bolo rovnaké, prípadne podobné. To detské sa zvyčajne nesolí, jemnejšie korení a podobne. Južné národy, ktoré sú zvyknuté na spoločné stolovanie, deti tiež berú k stolu a niekedy dokonca nechávajú aj tých najmenších, nech chutnajú, na čo majú chuť.
• Neklamte: Ak chcete, aby dieťa zjedlo zdravú potravinu, povedzte mu to priamo. Nevydávajte teda pečeňové halušky za kakaové, ani mrkvovú omáčku za jahodovú. „Stratíte dôveru svojho dieťaťa,“ varujú autorky knihy Prvé príkrmy. U menších detí sa navyše môže podľa nich aj stať to, že začnú odmietať jedlá, ktoré doteraz normálne jedli. Práve preto, že už nebudú veriť.
• Pripravujte jedlo spoločne: Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie. Pri spoločnej príprave jedla vzrastie u dieťaťa zvedavosť na to, ako chutí konečný produkt, navyše sa jedlo a jeho príprava preň stanú bežnou súčasťou života.
• Nechajte dieťa vypľúvať jedlo: Samozrejme, týka sa to tých najmenších, ktoré sa s tuhou stravou zoznamujú. Nehnevajte sa, ak dieťa prvé kúsky nového jedla vypľuje. Naopak, dajte mu vedieť, že je to v poriadku. Odporúčajú dokonca nastaviť dlaň alebo vreckovku, kam to môže vypľúvať. Aký to má efekt? „Dieťa získa istotu, že môže ochutnávať, a ak mu to nebude chutiť, tak sa nič nedeje,“ uvádzajú.
• Pomôžte si knihami: Čítanie o potravinách, príbehy, básničky, obrázky môžu v dieťati vyvolať zvedavosť. Keď si na druhý deň nájde na tanieri karfiol, o ktorom večer predtým čítalo rozprávku, bude to preň dobrá motivácia. Ak práve nemáte poruke knihu, skúšajte si príbehy aj vymyslieť, prípadne spoločne nakresliť.
• Nechajte na výber a trpezlivo čakajte: Niekedy to chce naozaj len čas. Ak napríklad vaše malé dieťa odmieta zeleninu, namiesto presviedčania „musíš“ alebo obchodovania „ak zješ toto, dostaneš tamto“, vytrvalo zeleninu ponúkajte. Dajte mu ju na tanier k raňajkám, k obedu, dieťa si tak uvedomí, že je to súčasť jedla. „Buďte ale pripravení aj na to, že ochutnávka môže nastať až po dvoch týždňoch ponúkania,“ upozorňujú autorky knihy Prvé príkrmy.
• Jedzte vždy v rovnakom čase: Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť.
• Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla: Neponúkajte deťom alternatívne možnosti. Občas sa stane, že dieťa z rôznych dôvodov (alebo bezdôvodne) odmieta jesť to, čo ste pripravili. Neponúkajte deťom v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou a budú neustále vymýšľať.
• Nakupujte obľúbené potraviny: Pri nákupe dávajte do košíka veci, o ktorých viete, že ich vaše deti majú rady a to isté platí aj o varení. Samozrejme, nie každý deň môžu byť na raňajky presladené cereálie, ale neodopierajte deťom úplne to, čo im najviac chutí.
• Naučte deti stolovať: Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle.
• Nerozptyľujte: Keď sa je, tak sa je. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik.
• Podporujte fyzickú aktivitu: Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali.

Prvá výživa a zvyky: Veľký význam má prvá výživa dieťaťa (dojčenie). Pri dojčení dieťa pozoruje matku, jej pohyby, vníma vôňu jej tela. Vzniká u neho pocit bezpečia. Aj keď matka nedojčí z prsníka, ale dáva dieťaťu fľašu, môže navodiť pozitívne psychologické podmienky ako pri dojčení. Dieťa drží rovnako ako pri pití z prsníka, ktoré tým cíti tlkot matkinho srdca a vníma aj jej telo. Keď je matka pri kŕmení nepokojná, ponáhľa sa alebo je v strese, dojča všetko vníma.

Zavádzanie novej stravy: V praxi sa stretávame s tým, že mnohé matky majú dostatok materského mlieka, a tak odkladajú zavádzanie pevnej stravy do výživy dieťaťa. Poznatky z fyziológie výživy dojčiat preukazujú, že materské mlieko plne zaistí rast a vývoj dieťaťa v prvých šiestich mesiacoch jeho života. Samozrejme, dieťa naďalej môže byť dojčené, ale je už nutné pridávať ďalšie zložky výživy.

Ako postupovať, keď dieťaťu strava nechutí?

1. TIP 1: Ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoľkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte.
2. TIP 2: Dieťa by pri podávaní nového jedla nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe. Jednotlivé nové jedlá ponúkame dieťaťu vždy postupne, to znamená v priebehu niekoľkých dní alebo v dlhšom časovom odstupe.
3. TIP 3: Niektorí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať. Ak sme netrpezliví a máme zbytočné obavy z prípadného nedostatku výživy dieťaťa, môžeme paradoxne do budúcnosti vypestovať u dieťaťa problémový vzťah k jedlu.

Pestrosť stravy a návyky: Pestrosť stravy je dôležitá. Školopovinné dieťa už rozumie tomu, že existuje určitý poriadok v jedle a osvojuje si určité schémy, ktoré sú používané v danej spoločnosti. Príliš pevné pravidlá v kombinácii potravín môžu však viesť k vzniku stereotypov, ktoré sa ťažko prekonávajú. Obmedzte sladké nápoje. Z pediatrických ambulancií vieme, že deti majú rady vodu ochutenú ovocnými sirupmi, preferujú džúsy, kolu, teda nápoje, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru. Aj do ovocného čaju matky dávajú sirup. Takto prenáša na svojho potomka nesprávne rodinné stravovacie návyky. Vidíme potom jedného alebo oboch rodičov s nadváhou a 2 - 3-ročného "bacuľka". Deťom nepatrí jedlo dospelých. Občas sa už u batoliat pri rozbore jedálničkov stretávame s veľkou obľubou jedál s vysokým obsahom tuku - hranolky, hamburgery, párok v rožku, studený párok alebo špekačka, zemiakové lupienky, krémové torty. Preferencie maškŕt sú u našich detí vysoké, najmä pri rôznych oslavách.

Dojčenie a nechutenstvo: Dojčenie je pre vaše dieťa nesmierne dôležité, z mnohých hľadísk, jedno z nich je aj výživové. Materské mlieko býva pri deťoch v tomto veku stále najväčšou časť jedla, ktoré prijímajú. V tomto veku sa učia jesť príkrmy a toto učenie sa a skúšanie sú dôležitejšie ako množstvá, ktoré zjedia. A v tomto období sa často vyskytujú obdobia, kedy dieťa prestane jesť príkrmy takmer úplne alebo úplne, napr. pri raste zúbkov. Toto obdobie je obdobím ochutnávania, dieťatko nemusí jesť veľké množstvá jedla. Materské mlieko sa po nejakej dobe nestáva len "bielou vodou", stále obsahuje to, čo obsahovalo - bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, imunitné látky a mnohé ďalšie vzácne látky, ktorých je viac ako 1200, z ktorých mnohé sa nikde inde nenachádzajú. Dobre dojčené deti začnú v niektorom bode samy od seba jesť primerané množstvá jedla. Treba im poskytnúť čas a priestor, aby sa s jedlom zoznamovali a vytvárali si k nemu kladný vzťah bez toho, aby im jedlo bolo vnucované. Obmedzenie dojčenia nedonúti dieťa zjesť viac jedla, práve naopak, zníženie tvorby mlieka, ktoré nastane pri obmedzení dojčenia, môže situáciu ešte zhoršiť. Príčinou toho, koľko príkrmov vaše dieťatko zje, nie je dojčenie. Železo môže mať vaše dieťa znížené, ale to nie je špecifikum dojčených detí, a príčiny môžu byť rôzne - riešením môže byť (podľa situácie) buď podávanie potravín bohatých na železo alebo železa vo forme kvapiek a podobne. Pokračovanie v dojčení je v takej situácii nesmierne potrebné, pretože železo sa z materského mlieka veľmi dobre vstrebáva. Efekt dojčenia je teda v tomto smere pozitívny. Dojčenie sa často obviňuje za všeličo možné bez ohľadu na to, aká je skutočnosť.

Každodenné zápasy počas kŕmenia sú u batoliat vo veku okolo 1,5 roku úplne bežné. Rozvíja sa totiž ich osobnosť, uvedomujú si svoju individualitu a skúšajú hranice toho, čo mamka a ocko vydriaí. Môžete sa tak stať, že dieťa zrazu odmieta aj jedlo, ktoré patrilo predtým k jeho obľúbeným. Nemusíte sa báť, že by dieťa malo denne zjesť určitý počet kalórií, oveľa dôležitejšia je vaša “celotýždenná úspešnosť”, kedy sa obvykle denné výkyvy vyrovnajú. Verte, že batoľa nakoniec z odmietavej fáze vyrastie, a to oveľa rýchlejšie, keď okolo seba uvidí rodinu, ktorá si spoločné jedlo a jeho jednotlivé zložky vychutnáva. Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získaj ich dôveru - buďte trpezliví.

Ak dieťa prejaví nechuť, akonáhle mu určitý pokrm ponúknete, bez rozčuľovania ho odneste a pokračujte v ďalších chodoch, aby spoločný rituál hladko odsýpal a nestal sa pre dieťa len zdrojom stresu a výčitiek. Riešte hlavne chvíle, kedy dieťa papá, než keď nepapá, a veľa chváľte.

Keď dieťa jedlo ani neochutná, nie je všetkým dňom koniec. Možno ho ochutná nabudúce, alebo potom, čo uvidí, ako si na ňom pochutnáva iný člen rodiny. Napodobňovanie robí divy!

S predchádzajúcim bodom súvisí univerzálna rada - Jedzte spoločne s vašim drobcom! Vaše dieťa vás a vašu rodinu stále ešte kopíruje. Navyše malé deti si stále poriadne neuvedomujú pocit hladu, takže je pre nich spoločné a pravidelné zasadnutie k stolu jasným signálom, že je čas papať. Neuplácajte dieťa za to, že bude jesť. Neprehovárajte ho a hlavne ho nenúťte.

TIP: „Srdiečkové“ detské cestoviny sú u mamičiek obľúbené nie len pre ich praktický obal, vďaka ktorému jedlo pohodlne zbalíte na cesty a jednoducho ohrejete, ale hlavne preto, že ich spapá aj ten najzarytejší odmietač. Vyskúšajte ich kúzlo! A na záver si pamätajte, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa dieťa samo vyhladovalo na smrť:-). Je to iba fáza, tak sa nemusíte prehnane strachovať. Ak by ste predsa len mali podozrenie, že za nechutenstvom vášho batoľaťa môže byť niečo vážnejšie, určite sa obráťte na svojho pediatra.

Milá Zuzana, najdôležitejšou otázkou v celej tejto situácii je, či dieťatko naďalej dostatočne priberá a prospieva. Bez ohľadu na to, aká je príčina správania vášho dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. To, že sa 1,5-ročné dieťa dojčí je normálne a správne pre jeho vývoj. Dojčenie zároveň nie je dôvodom, pre ktorý dieťa menej papá. Nie je príčinou toho, prečo odmieta jesť viac potravy a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Keďže vaše bábätko priberá a prospieva, nie je dôvod sa obávať, že to takto bude večne. Je pre vás dôležité vedieť aj to, že materské mlieko je dobré, kvalitné po celú dobu dojčenia, navyše obsahuje imunitné faktory, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, pokrýva (úplne alebo čiastočne) potrebu mnohých vitamínov a špeciálne pri deťoch, ktoré dobre nepapajú, je záchranou.

Vaša situácia si pravdepodobne bude vyžadovať dlhší čas a veľa úsilia, kým sa postupne začne meniť. Konkrétny návod, ako postupovať pri tom, aby ste dieťatku pomohli, aby sa postupne naučilo papať rozličné jedlá, pre vás nemáme, ale tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:

1. Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
2. Nenúťte ho do jedla. Netlačte na naňho.
3. Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
4. Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
5. Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.
6. Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedla. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
7. Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať mu vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne.
8. Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že "nechce papať".
9. Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.

Je choré, nechutí mu to alebo nie je hladné? Ak dieťa odmieta jesť, býva to pre rodiča nepríjemné, niekedy až frustrujúce. Rada „nenúťte ho“ je síce tá najlepšia a jediná možná, rodičia sa ňou však často nedokážu riadiť, presvedčenie, že by dieťa malo jesť, býva silnejšie. Čo s tým? Jedlo spoločne pripravujte aj jedzte. Aj keď to je v návale hnevu či pocitu bezmocnosti ťažké, skúste si na niečo z nasledujúcich rád v kritickej situácii aspoň spomenúť. Možno to naozaj pomôže.

Prečo nechce vaše dieťa jesť - dajte mu čas

Ako si zachovať chladnú hlavu, keď dieťa odmieta jesť

5 tipov, ako deťom dopomôcť k chuti do jedla

Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť.

Sú dokonca obdobia, kedy deti jedia viac, a kedy menej, napríklad v závislosti od rastu, ale tiež od zdravotného stavu či množstva pohybu, ktorý mali.

Rada „nenúťte ho“ je síce tá najlepšia a jediná možná, rodičia sa ňou však často nedokážu riadiť, presvedčenie, že by dieťa malo jesť, býva silnejšie.

Ako postupovať, keď dieťaťu strava nechutí?

1. Ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoľkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte.
2. Dieťa by pri podávaní nového jedla nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe.
3. Niektorí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať.

Ako v deťoch budovať správne stravovacie návyky?

• podľa veku by malo dieťa dostávať stravu v určitých intervaloch, medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače,
• dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne.
• Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme,
• dieťa nenútime jesť,
• po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti.

Pitný režim a ďalšie stravovacie návyky

• Obmedzte sladké nápoje
• Deťom nepatrí jedlo dospelých

Odmietanie jedla v materskej škôlke

V materských škôlkach deti často odmietajú šošovicu, hrach, fazuľu, hrášok s mrkvou, špenát alebo nátierky. Niekedy majú matky detí v škôlke tendenciu určovať, čo tam dieťa bude jesť a čo nie. Výhodou je, že rodičia si majú možnosť prečítať jedálny lístok a keď vie, že dieťa pokrm nepozná, upozorniť na to. Dieťaťu môžu vysvetliť, že je to dobré jedlo, že ho môže v škôlke ochutnať, alebo že ho potom spolu uvaria doma.

Pestrosť stravy je dôležitá

Je choré, nechutí mu to alebo nie je hladné?

Ako postupovať, keď dieťaťu strava nechutí?

Ako postupovať, keď dieťaťu strava nechutí?

1. Ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoľkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte.
2. Dieťa by pri podávaní nového jedla nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe.
3. Niektorí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať.

Ako v deťoch budovať správne stravovacie návyky?

• podľa veku by malo dieťa dostávať stravu v určitých intervaloch, medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače,
• dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne.
• Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme,
• dieťa nenútime jesť,
• po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti.

Pitný režim a ďalšie stravovacie návyky

• Obmedzte sladké nápoje
• Deťom nepatrí jedlo dospelých

Milá Lýdia,

dojčenie je pre vaše dieťa nesmierne dôležité, z mnohých hľadísk, jedno z nich je aj výživové. Materské mlieko býva pri deťoch v tomto veku stále najväčšou časť jedla, ktoré prijímajú. V tomto veku sa učia jesť príkrmy a toto učenie sa a skúšanie sú dôležitejšie ako množstvá, ktoré zjedia. A v tomto období sa často vyskytujú obdobia, kedy dieťa prestane jesť príkrmy takmer úplne alebo úplne, napr. pri raste zúbkov. Toto obdobie je obdobím ochutnávania, dieťatko nemusí jesť veľké množstvá jedla. Materské mlieko sa po nejakej dobe nestáva len "bielou vodou", stále obsahuje to, čo obsahovalo - bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, imunitné látky a mnohé ďalšie vzácne látky, ktorých je viac ako 1200, z ktorých mnohé sa nikde inde nenachádzajú. Dobre dojčené deti začnú v niektorom bode samy od seba jesť primerané množstvá jedla. Treba im poskytnúť čas a priestor, aby sa s jedlom zoznamovali a vytvárali si k nemu kladný vzťah bez toho, aby im jedlo bolo vnucované. Obmedzenie dojčenia nedonúti dieťa zjesť viac jedla, práve naopak, zníženie tvorby mlieka, ktoré nastane pri obmedzení dojčenia, môže situáciu ešte zhoršiť. Príčinou toho, koľko príkrmov vaše dieťatko zje, nie je dojčenie. Železo môže mať vaše dieťa znížené, ale to nie je špecifikum dojčených detí, a príčiny môžu byť rôzne - riešením môže byť (podľa situácie) buď podávanie potravín bohatých na železo alebo železa vo forme kvapiek a podobne. Pokračovanie v dojčení je v takej situácii nesmierne potrebné, pretože železo sa z materského mlieka veľmi dobre vstrebáva. Efekt dojčenia je teda v tomto smere pozitívny. Dojčenie sa často obviňuje za všeličo možné bez ohľadu na to, aká je skutočnosť.

7 Reasons Why Your Toddler Has Lost Their Appetite. Online. In: Westmed Family Healthcare. Janelle Thomas MSN, RN. Loss of Appetite in Children. Online. In: Care Options for Kids. 2020.

Ako v deťoch budovať správne stravovacie návyky?

• podľa veku by malo dieťa dostávať stravu v určitých intervaloch, medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače,
• dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne.
• Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme,
• dieťa nenútime jesť,
• po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti.

tags: #1 #rocne #dieta #sa #tacka #a