Horúčka u detí je pomerne častým javom, ktorý vie rodičov neraz vystrašiť. Hoci je nepríjemná, má svoju dôležitú úlohu v obranných mechanizmoch organizmu. Znásobuje tiež intenzitu metabolických procesov buniek, čím podporuje procesy spojené s imunitnou odpoveďou. Napriek tomu nie je vhodné dovoliť jej vystúpiť príliš vysoko. Horúčka je signál, že organizmus reaguje na chorobu a dochádza pri nej k aktivácii imunitného systému. Biele krvinky, ktoré sú prvotnou líniou obrany tela, sú pri horúčke pohyblivejšie a tak majú väčšiu šancu vysporiadať sa s "nepriateľom". Pri teplote nad 39°C sa znižuje aj schopnosť patogénov množiť sa a rýchlejšie hynú. Veľmi často sa horúčka vyskytuje pri vírusovom ochorení. Horúčka patrí medzi obranné mechanizmy ľudského tela. Objavuje sa pri vírusových a bakteriálnych ochoreniach, taktiež môže sprevádzať očkovanie či prerezávanie zúbkov. Príznakmi horúčky je nápadne zmenené správanie dieťatka, podráždenosť, nepokoj, zrýchlený dych ale aj nadmerná únava, nezvyčajný spánok či nechutenstvo.
Čo je horúčka a ako ju správne merať?
Pojem „horúčka“ znamená zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C, čo je zväčša zapríčinené infekčným patogénom. Ide o obranný mechanizmus organizmu, kedy dochádza k aktivácii buniek imunitného systému a ich uvoľňovaniu do krvi. Norma telesnej teploty dieťaťa sa pohybuje v rozmedzí 36,5°C až 37,2 °C. Rozlišujeme zvýšenú teplotu (do 38 °C) a horúčku, o ktorej hovoríme, ak teplota presiahne 38 °C nameraných v podpazuší alebo 38,5 °C nameraných v zadočku. Teplota počas dňa kolíše, najvyššia býva večer a v noci, preto ju treba merať opakovane. Na nameranú hodnotu vplýva aj časť dňa. Najvyššia býva poobede a v skorších večerných hodinách. Ak chcete zistiť, akú reálnu teplotu má vaše dieťa, nemerajte ju po výdatnom jedle a po skončení pohybovej aktivity. U drvivej väčšiny detí býva vyššia teplota príznakom bežnej vírusovej infekcie, ktorá správnou formou terapie prejde aj bez návštevy lekára. U novorodencov a dojčiat je najpresnejšie meranie teploty v konečníku. Od tejto teploty odčítame 0,5°C, tzn. Horúčka je signál, že organizmus reaguje na chorobu. U starších detí merajte telesnú teplotu v podpažnej jamke. Teplomer v tomto mieste pridržte a zároveň druhou rukou pritláčajte rameno dieťaťa k jeho hrudníku. Pre rodiča a najmä pre deti je veľmi pohodlné aj používanie bezdotykových teplomerov. Pred samotným meraním je dôležité odstrániť z čela pot, krém a vlasy. Pri rektálnom meraní teploty u detí nezabúdajte na to, že teplota v konečníku je vždy o 0,5°C vyššia, ako pri meraní v podpazuší či uchu.
Fázy horúčky a ako reagovať
Horúčka prebieha v niekoľkých fázach. Prvá fáza je obdobie, kedy teplota stúpa. Po tom, čo patogény vstúpia do tela, začne správne fungujúci imunitný systém teplotu zvyšovať. Dieťa môže mať studené ruky a nohy, môže mať zimnicu a triasť sa, citlivejšie vnímať bolesť. A práve tieto symptómy naznačujú, že sa teplota bude ešte zvyšovať. V tejto fáze je potrebné dodať teplo zvonka. Ak má dieťa triašku a studené končatiny, znamená to, že teplota je na vzostupe. Platí to pre teplotu do 38 °C. Pri týchto hodnotách ešte telo bojuje proti infekcii a ničí choroboplodné zárodky. Keby ste vtedy podali liek na zníženie teploty, túto obrannú funkciu by ste spomalili. Druhá fáza horúčky nastupuje po niekoľkých hodinách, či ďalší deň. Teplota kulminuje (väčšinou aj napriek 39°C). Organizmus už teplotu nezadržuje, ale začína ju posielať von. Dieťa sa potí, má horúce ruky, nohy, tvár či celé telo. Ak sa dieťa cíti dobre a nič ho nebolí, horúčku nezrážame a necháme ju pracovať.
Čo robiť, keď má dieťa horúčku?
Dieťa má byť v domácom prostredí, malo by viac odpočívať, byť v teple a dôležitý je dostatočný prísun tekutín. Nezabudnite mu však opakovane merať teplotu. Vhodný je čaj, skôr vlažný ako teplý, riedený džús alebo pitná voda v malých množstvách. Tieto tekutiny dieťaťu podávajte naozaj často, bez toho teplota nemusí klesnúť. A navyše, čím je dieťa menšie, tým skôr je ohrozené nebezpečnou dehydratáciou. Netrápte sa, ak nechce jesť. Dieťa môžete prechodne vyzliecť alebo mu dať iba ľahší bavlnený odev. Ak sa spotí, prezlečte ho a prikryte ľahkou prikrývkou. Pri liečbe horúčky je potrebné pravidelné, nárazové vetranie a dostatok tekutín podávaných často a v malých množstvách. Dieťa zbytočne neprehrievajte, "nebabušte" - na oblečenie je vhodný ľahký vzdušný odev a na prikrytie tenká prikrývka. Overenými postupmi znižovania horúčky, ktoré zvládnete doma, je pravidelné vetranie miestnosti, v ktorej sa dieťa nachádza. Mnoho mamičiek robí tú chybu, že svojho, horúčkou zmietaného drobca, čo najviac prikryje, aby sa „vypotil“. V skutočnosti však platí, že čím viac ho babušíte, tým rýchlejšie teplota stúpne smerom nahor. Sledujte pitný režim pacienta - pokiaľ dieťa nehnačkuje, nechajte výber naňho. Môže to byť čistá voda, ale aj zriedený ovocný džús, trochu mlieka alebo polievky. Ak piť odmieta, budete ho musieť trochu nútiť a v malých množstvách (často doslova po lyžičkách) tekutinu čo najčastejšie ponúkať.
Lieky proti horúčke
Dajte dieťaťu niektorý z voľne dostupných liekov proti teplote. Väčšina je na báze paracetamolu alebo ibuprofenu. Oba existujú vo forme čapíkov, sirupov a tabliet. Pre správne dávkovanie sa riadime hmotnosťou dieťaťa. Lieky s obsahom paracetamolu sú vhodné pre všetky vekové kategórie, pričom ich dávkovanie je určené hmotnosťou dieťaťa. Prípravky s obsahom paracetamolu je potrebné podávať v časových odstupoch 4 až 6 hodín, čo znamená maximálne 5x denne. Okrem znižovania horúčky má paracetamol tiež pozitívne účinky na znižovanie bolesti. Lieky s obsahom ibuprofenu môžete podávať deťom, ktoré sú staršie ako 3 mesiace, prípadne majú váhu vyššiu ako 7 kg. Dávky liekov sú tiež určované podľa váhy dieťaťa - je potrebné držať sa dávkovania v príbalovom letáčiku. Lieky smiete ratolesti podávať vždy s odstupom 6 až 8 hodín (čiže maximálne 4x denne). Ibuprofen nesmú užívať deti, ktoré majú problémy s obličkami, hnačku, prípadne vracajú alebo majú nedostatočný pitný režim. Ak teplota znova stúpne a podali ste mu liek s obsahom paracetamolu, v poradí druhú dávku mu môžete výnimočne podať už skôr, po 3 až 4 hodinách. Tá ďalšia však musí nasledovať až po 6 hodinách. Potom už toto liečivo podávajte pravidelne každých 6 hodín. Ak horúčka po použití lieku neklesá, je možné striedať lieky s obsahom paracetamolu a ibuprofenu v kratšom časovom intervale po 4 hodinách. Tzn. Ak nastane situácia, že po podaní lieku horúčka klesne, ale opätovne vystúpi nad 38,5°C, alebo ak u dieťaťa pretrváva diskomfort pred časom podania nasledujúcej dávky začatého lieku, nie však skôr ako po 3 hodinách, podáme liek s inou účinnou látkou ako predtým. Je dôležité dodržiavať presné dávkovanie podľa hmotnosti a veku dieťaťa. Nepodávame ich pravidelne, ani preventívne! Lieky s obsahom paracetamolu je potrebné podávať v časových odstupoch 4 až 6 hodín, čo znamená maximálne 5x denne. Lieky s obsahom ibuprofenu môžete podávať deťom, ktoré sú staršie ako 3 mesiace, prípadne majú váhu vyššiu ako 7 kg. Dávky liekov sú tiež určené podľa váhy dieťaťa - je potrebné držať sa dávkovania v príbalovom letáčiku. Lieky smiete ratolesti podávať vždy s odstupom 6 až 8 hodín (čiže maximálne 4x denne).
Pozor na lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej!
Pre deti do 15 rokov nie sú vhodné lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (napríklad acylpyrin). Mohli by vyprovokovať takzvaný Reyov syndróm. Ide o veľmi vzácnu poruchu, pri ktorej hrozí poškodenie mozgu, pečene, obličiek a srdca. Príznaky Reyovho syndrómu sa nemusia objaviť iba po podaní lieku s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, nastúpiť môžu aj po bežnej vírusovej infekcii. Obvykle 3 až 5 dní po nej. Preto sledujte, či dieťa zrazu opakovane nezvracia, nemá hnačky a bolesti hlavy. Môže byť tiež unavené, slabé a zrýchlene dýcha.
Fyzikálne metódy znižovania horúčky
Dieťaťu podajte antipyretikum a namočenou tkaninou vo vlažnej vode mu potierajte čelo a hrudník. Opäť si nastavte vlažnú vodu. Studená by mohla vyprovokovať triašku a teplota sa ešte viac zvýši. Sprchovať začnite od nôh smerom hore tak, aby ste dieťa ochladzovali postupne. Ochladia organizmus, kým zaúčinkuje liek proti horúčke. Uterák, plienku alebo plachtu namočte do vlažnej vody, dobre vyžmýkajte a tkaninu obtočte okolo hrudníka. Ruky a nohy dieťatka vynechajte. Následne ho zabaľte do suchej prikrývky. Zábal mu zopakujte, ak sa mokrá látka zohreje alebo vyschne. Zábal by ste mali meniť každých 10 až 15 minút a tento postup opakovať tri až štyrikrát. Nebojte sa toho, že dieťa bude pri zábaloch nespokojné a bude sa im brániť. Pre rozhorúčený organizmus nie sú veľmi príjemné. Vaňu naplňte vodou teplou asi 29 až 34 °C, ideálne do výšky 2,5 až 5 centimetrov. Dieťa posaďte do vody a pomocou špongie alebo malého uteráka mu malým množstvom vody oplachujte trup, ruky a nohy. Voda sa z pokožky začne odparovať a telesná teplota sa zníži. Oplachovanie opakujte každých 5 minút a teplotu merajte každých 20 minút. Kúpeľ by mal trvať dovtedy, kým sa teplota nezníži na 38 °C. Vodu však obmieňajte, pretože sa postupne ochladzuje, čo môže u dieťaťa vyprovokovať triašku a následný vzostup teploty. Osvedčenými spôsobmi, ako môžete zníženiu teploty napomôcť, je osprchovať dieťa vlažnou vodou alebo mu prikladať obklady. Obklady sú vhodné v prípade, že je dieťa nemohúce a ležiace. Kus látky namočte do vody s teplotou zhruba 22 až 25 stupňov a zabaľte do nej dieťatku trup. Ideálne je, aby mokrá látka siahala od pazúch po panvu (na podbruško už nie). Obklad neprikladajte na končatiny. Dieťa nechajte zabalené 10 minút. Postup môžete opakovať 2 - 3x za sebou, ak je jeho horúčka vyššia ako 39°C. Zábaly vykonávame len vtedy, keď má dieťa už teplé aj ruky a nohy. Alternatívou pre malé deti sú miesto zábalov celého tela len zábaly zápästí, členkov alebo lýtok. U najmenších dojčiat, možno aplikovať metódu tzv. telo na telo, tj. prikladaním dieťaťa na vlastné telo.
Kedy navštíviť lekára?
Samostatnou kapitolou sú ale novorodenci do 28. dňa od narodenia. V ich prípade horúčku treba vždy konzultovať s lekárom. Preto pri každej vysokej teplote novorodeniatka treba myslieť aj na ťažšiu bakteriálnu infekciu. Pri zistenej vyššej teplote nie je dobré podľahnúť panike, ale chvíľu dieťa pozorovať. Je dobré si všímať, ako sa správa, či inak ako zvyčajne. Vyzerá choré? Nehrá sa, odmieta stravu, tekutiny a obľúbené pochúťky? Jedinou výnimkou je, ak má drobné podkožné krvné výrony pod pazuchami a v slabinách. To už je vážny príznak a je potrebné ihneď vyhľadať lekára. Deti s tendenciou k vzniku febrilných kŕčov by mali dostať lieky na zníženie teploty už pri prvých príznakoch horúčkovitého ochorenia. U detí, ktoré netrpia na vznik febrilných kŕčov, nie je väčšinou potrebné teplotu do 38°C nijako znižovať. Pri horúčke nad 38°C sa pre znižovanie rozhodujeme na základe celkového stavu dieťaťa. Ak dieťa normálne je, pije, hrá sa, spí a nič ho nebolí, nie je nutné horúčku znižovať. Naopak je veľmi vhodné ju nechať pracovať a pomôcť telu sa rýchlejšie vysporiadať s ochorením. V prípade, že sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla. Vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie. Dehydratácia je u malých detí veľmi nebezpečná a tento stav sa môže pri horúčke dostaviť naozaj rýchlo. Najmä vtedy, ak dieťa navyše vracia alebo hnačkuje. V ťažkých prípadoch sa môže rozvinúť až šok a rozvrat vnútorného prostredia. Vždy pri chorobe do 3 mesiacov veku dieťaťa. Ak sa vám horúčku nedarí znižovať podanými liekmi. Pri príznakoch odvodnenia (dieťa je nepokojné, nevyžaduje tekutiny, má málo moču, zrýchlené dýchanie, pri vytvorení kožnej riasy sa koža nevracia do pôvodnej polohy). V prípade, že horúčku sprevádzajú hnačky, zvracanie či vyrážky. Ak stupnica na teplomeri ukazuje hodnotu viac ako 38,5 °C, vždy pridávajte antipyretiká, zabránite komplikáciám, ktoré môže horúčka so sebou priniesť. Ak má dieťa už vyššiu teplotu a stále triašku či pocit zimy. Zvyčajne to znamená, že mu teplota naďalej stúpa. Dieťa neochladzujte ani vtedy, keď má výrazne chladné a bledé končatiny, mramorovanú kožu pri vysokej teplote. Znamená to už ale vážnejšiu infekciu a je čas kontaktovať vášho lekára. Opatrnosť je namieste, ak má horúčku dieťa od 3 do 12 mesiacov. Horúčka v tomto veku môže signalizovať vážny problém. Preto čo najskôr kontaktujte, resp. U starších detí - záleží od veku, celkového stavu a ďalších príznakov. Horúčka novorodenca a batoľata vyžaduje vždy návštevu detského lekára, ktorý musí najskôr dieťatko dôkladne vyšetriť, stanoviť správnu diagnózu a predpísať adekvátnu liečbu.
Febrilné kŕče
Febrilné kŕče sa vyskytujú takmer výlučne u detí vo veku od 5 mesiacov do 5 rokov, pričom najčastejšie sa vyskytujú medzi 12. a 18. mesiacom života. Prejavovať sa môžu kŕčmi končatín, poruchami vedomia až zmodraním. Febrilné kŕče sú špecifickou komplikáciou horúčky v detskom veku. Sú to kŕče, ktoré sa objavujú hlavne pri prudkej zmene telesnej teploty, pri jej prudkom zvýšení, ale nezriedka aj pri rýchlom znížení teploty. Postihujú približne 3-4 % detskej populácie, častejšie chlapcov. Vyskytujú sa u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom maximálny výskyt je pozorovaný v období medzi 12.-18. mesiacom veku. Najčastejšie sa vyskytujú v popoludňajších hodinách , v prvý deň horúčkového ochorenia. Febrilné kŕče je potrebné odlíšiť od febrilného kolapsu. Dôležité je sledovať celkový stav dieťaťa. Mnoho rodičov sa bojí nechať horúčku prebehnúť, aby dieťa nedostalo febrilné kŕče. Horúčka sama o sebe febrilné kŕče nevyvoláva. Vo väčšine prípadov sa vyskytujú pri súhre viacerých faktorov. Febrilným kŕčom môžete predísť pravidelným meraním teploty. Pokiaľ budete totiž telesnú teplotu dieťaťa monitorovať a v prípade potreby znižovať priebežne, vyhnete sa jej prudkému nárastu, ktorý spôsobuje vznik kŕčov.
Ako zvládnuť horúčku vášho dieťaťa (revidované z roku 2020)
Dôležité upozornenie
Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom.