Po pôrode dieťaťa sa zdá, že najťažšia časť pôrodu je za nami. Avšak, ani zďaleka nie je hotovo! Potrebujeme ešte porodiť placentu. Nikdy som nepočula od bežnej pacientky, že by sa bála tretej doby pôrodnej. Väčšinou sa ženy boja druhej doby (tlačenia) a nemyslia na to, čo príde potom. Diskusie o popôrodnom krvácaní som zvyčajne mala s mojimi rodičkami - lekárkami. V dnešnej dobe aj v západných krajinách ženy umierajú na vykrvácanie pri pôrode. Našťastie sa to nedeje často. A nedeje sa to vďaka opatreniam, ktoré robíme a kvôli včasnej liečbe.
Tretia doba pôrodná je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Štvrtá doba pôrodná sú dve hodiny po pôrode placenty.
Placenta je dočasný orgán slúžiaci na prenos kyslíka a živín z krvného obehu matky k plodu a oxidu uhličitého a splodín metabolizmu od plodu do krvného obehu matky. Donosená placenta má zvyčajne kruhový alebo oválny tvar, priemer cca 20 cm, hrúbku cca 3 cm, hmotnosť asi 500 g. Na placente popisujeme stranu materskú a fetálnu. Fetálna strana je lesklá, pokrytá plodovými blanami (chorión a amnión), tu môžeme pozorovať cievnu kresbu, ktorá ústi do pupočníka. Nazýva sa to strom života. Pupočník je povrazec a spája plod s placentou. U donosenej gravidity má dĺžku medzi 20 cm a 150 cm, väčšinou cca 50 cm. Je lesklý, pretože je obalený blanou amnión.
Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice, pretože dieťa a plodová voda tam už nie sú. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice. O nejaký čas „chce“ maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (kolekcia krvi), ktorý tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu.
Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú pohybovať, mení sa tvar maternice a pod. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Pôrod placenty nebolí, placenta je mäkká a ohybná.
Hneď po pôrode sa skontroluje povrch placenty: či nejaká časť neostala vnútri. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sme ich vybrali všetky.
Placenta sa zvyčajne porodí do cca 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati. Ako dlho však môžeme čakať? Neexistuje žiadny časový limit pre ženu, ktorá nekrváca. Odporúča sa začať robiť opatrenia po cca 30 až 60 minútach.
Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach (ako píšem vyššie, konsenzus neexistuje, každá klinika má svoje postupy), konštatujeme retenciu placenty (používa sa aj termín placenta adherens). Rukou v maternici odlučuje placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Podotýkam, že toto funguje len na adherentnú placentu. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice, je to vážny stav, ktorý takto nevyriešime.
Čo je to vlastne placenta?
Placenta - plodový koláč je dočasný orgán, ktorý sa nachádza v maternici ženy počas tehotenstva. Tvarom je oválna alebo sa podobá disku. Na konci tehotenstva má priemer 15 - 20 cm a váži 500 - 700 gramov. Za normálnych okolností je uložená v hornej časti maternice. Placenta je pupočnou šnúrou spojená s pupčekom dieťaťa v maternici. Z placenty sa pupočnou šnúrou dostáva od matky k dieťaťu okysličená krv a všetky potrebné živiny - bielkoviny, tuky a vitamíny. Zároveň sú pupočníkom do placenty odvádzané odpadové látky a odkysličená krv.
Placenta je životne dôležitý orgán, ktorý sa vyvíja počas tehotenstva a poskytuje rastúcemu plodu potrebné živiny a kyslík a zároveň odvádza odpadové produkty. Počas tehotenstva placenta pôsobí ako pľúca, črevá, obličky a pečeň plodu. Žiadny iný orgán sa jej nemôže vyrovnať. Placenta je orgán, ktorý sa počas tehotenstva vyvíja vo vašej maternici, dodáva kyslík a filtruje glukózu a ďalšie živiny vášmu rastúcemu dieťaťu. Placenta produkuje rad hormónov, ktoré sú potrebné počas tehotenstva, ako je laktogén, estrogén a progesterón. Udržuje materskú krv oddelenú od krvi dieťaťa, aby chránila dieťa pred infekciami.
Placenta je vlastne najväčším fetálnym orgánom a prvý, ktorý sa vyvinul. Jej vývoj je vždy predčasný, pretože musí byť pripravená a schopná podporovať plod.
Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Ako vzniká placenta a ako vyzerá?
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu.
V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.
Akú úlohu má placenta?
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva.
Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Placenta a viacplodové tehotenstvo
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Problémy s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.
PÔROD PLACENTY
Využitie placenty
Placenta predstavuje počas tehotenstva spojenie medzi matkou a dieťaťom a plní viacero dôležitých úloh. Po pôrode však jej funkcia zaniká a žena ju porodí počas tretej pôrodnej doby, keď už je bábätko na svete. Placenta je biologický materiál a nie je možné si ju z nemocnice odniesť. Možnosti jej využitia však existujú.
Placenta sa počas tehotenstva stará o to, aby bábätko rástlo, bolo vyživované, za bábätko dýcha a nahrádza mu všetky orgány, ktoré sa počas jeho vnútromaternicového vývinu ešte len vyvíjajú. „Placenta plní veľké množstvo funkcií. Okrem transportu živín, kyslíka a látkovej výmeny predstavuje aj prirodzenú bariéru a má rolu v tvorbe enzýmov a hormónov, ktoré sú nevyhnutné pre správny fyziologický priebeh tehotenstva. Placenta je komplexný orgán tvorený veľkým množstvom krvotvorných kmeňových buniek, progenitorových kmeňových buniek, mezenchymálnych kmeňových buniek, trofoblastových kmeňových buniek atď. Je unikátnym zdrojom bunkových populácií, ktoré vieme využiť najmä v oblasti bunkovej terapie, regeneratívnej medicíny či bioinžinierstve,“ vysvetľuje gynekologička MUDr.
„Pôrod placenty (tzv. tretia doba pôrodná) je čas po pôrode plodu, kedy má nastať spontánne odlúčenie - separácia placentárneho tkaniva od toho materského a vypudenie placenty, plodových obalov a pupočníka mimo dutiny maternice,“ vysvetľuje MUDr. Ballová. K pôrodu placenty dochádza niekoľko minút po pôrode bábätka, a to spontánnym samovoľným nástupom tzv. Tieto kontrakcie však už nie sú bolestivé ako tie, ktoré sprevádzajú pôrod dieťaťa. Žena ale môže byť lekárom ešte posledný raz vyzvaná k tomu, aby zatlačila. Po pôrode placenty lekár skontroluje jej celistvosť, uistí sa, že placentárne tkanivo a plodové obaly sú neporušené a vykoná prípadné ošetrenia popôrodných poranení.
Hoci placentu si z nemocnice nemôžete odniesť, štúdie a výskum potvrdili jej významnú hodnotu a možné využitie aj po pôrode. Tkanivo placenty je možné odobrať spolu s inými perinatálnymi tkanivami (pupočníková krv, tkanivo pupočníka). odber pupočníkovej krvi z povrchových žíl placenty - pupočníková krv odobraná z povrchových žíl placenty obsahuje vzácne krvotvorné kmeňové bunky využiteľné pri štandardnej liečbe desiatok závažných ochorení a má využitie aj v regeneratívnej medicíne, rovnako ako je to aj pri pupočníkovej krvi z pupočníka. odber celého tkaniva placenty - nachádza sa v ňom viacero typov buniek, akými sú najmä krvotvorné kmeňové bunky, progenitorové kmeňové bunky, mezenchymálne kmeňové bunky, trofoblastové kmeňové bunky či endoteliálne progenitory.
Ak sa placentu matka rozhodne po pôrode neodobrať, musí byť zlikvidovaná. Všetok jej potenciál tak zostane nevyužitý. Bunky nachádzajúce sa v placente majú vlastnosti, ktoré ich predurčujú na využitie v bunkových terapiách, regeneratívnej liečbe poškodených tkanív a orgánov či v bioinžinierstve tkanív. Zároveň sa potenciál buniek placenty skúma aj pri liečbe takých ochorení, ako sú Crohnova choroba, mozgová príhoda, diabetes 2. Odber perinatálnych tkanív tak pre rodiny predstavuje akúsi poistku do budúcnosti a pomoc v prípade neočakávaných udalostí či ochorení. Je to dar pre dieťa, ktorý môže využiť počas celého svojho života.
tags: #pontuch #gynekologia #a #porodnictvo #placenta