10 mesačné dieťa: Vývoj, váha a výška

Je všeobecne známe, že zdravá životospráva a psychická pohoda matky sú tie faktory, ktoré v podstatným spôsobom ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj dieťaťa. Tieto aspekty života ženy počas tehotenstva majú značný dosah aj na ďalší rast a vývin potomka v dojčenskom či pubertálnom štádiu. Existuje však niekoľko ďalších vnútorných i vonkajších faktorov, ktoré podmieňujú správny rast dieťaťa. Či je výška a váha dieťaťa optimálna, je potrebné pravidelne kontrolovať a sledovať, aby bolo možné zachytiť akékoľvek náznaky nezdravého vývinu.

Váženie a meranie výšky, resp. dĺžky zaraďujeme k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení, pričom tieto merania ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin. Zdravotný stav súvisiaci s váhou a výškou, a teda správnym rastom a vývojom dieťaťa, hodnotí lekár na základe smerodajných výškových a hmotnostných tabuliek detí, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom oficiálnych webových stránok Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Priemernú výšku a váhu dieťaťa sme zhrnuli a sprehľadnili prostredníctvom niekoľkých tabuliek, pričom je však dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ide len o priemerné hodnoty, ktoré nemusia odzrkadľovať normu pre každé dieťa. Priemerná váha pre bábätká závisí od pohlavia, ale aj od spôsobu, akým matka pristupovala k svojej životospráve v priebehu tehotenstva. Vo všeobecnosti má priemerný novorodenec približne 3 200 gramov, pričom medzi dievčatami a chlapcami sa môže vyskytnúť 100-gramová odchýlka. Môže sa stať, že dievčatko je po narodení ťažšie ako priemerný chlapček, avšak práve tieto hmotnostné rozdiely sú podmienené individuálnymi predispozíciami jednotlivých jedincov.

Priemerná váha a výška 10 mesačného dieťaťa

Detičky v 10. mesiaci vážia v priemere 8 500 až 9 200 gramov a merajú približne 72 až 79 centimetrov. Každé dieťa sa vyvíja inak, takže sa môže stať, že meria alebo váži viac či menej, ako je štandard.

Nasledujúca tabuľka uvádza priemerné hodnoty pre telesnú hmotnosť a výšku pre dievčatká a chlapčekov od narodenia do 12 mesiacov:

V priebehu prvého štvrťroka bábätko priberie aspoň 200 gramov za týždeň, čo predstavuje 3,2 kilogramu za štyri mesiace. Následne sa rast o niečo spomalí a dieťatko v druhom štvrťroku prvého roku svojho života priberá týždenne priemerne 150 gramov. Po dosiahnutí šiestich mesiacov sa týždenný prírastok znižuje na 100 gramov, pričom pred dovŕšením prvého roku predstavuje hmotnostný prírastok len 75 gramov za týždeň.

Keďže novorodenec ešte nedokáže stáť na nohách, pri meraní sa miesto pojmu „výška“ používa pojem „dĺžka“. Hodnota tejto premennej u novorodenca ihneď po narodení predstavuje v priemere 50 centimetrov. V priebehu prvého roka života detí je medzi chlapcami a dievčatami ako-tak badateľný centimetrový rozdiel, ktorý sa v druhom polroku prvého roka života zvyšuje temer na dvojcentimetrový.

Hmotnosť detí sa po druhom roku života každoročne zvyšuje v priemere o dva kilogramy, pričom rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sa pohybujú na úrovni pár stoviek gramov. S pribúdajúcim vekom môže dochádzať k podstatnejším odchýlkam od smerodajných údajov uvedených v hmotnostných tabuľkách.

Faktory ovplyvňujúce výšku a váhu detí

Výška a váha detí je primárne ovplyvňovaná ich pohlavím. Je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov sa dievčatá rodia s nižšími hmotnostnými a výškovými hodnotami ako chlapci. Samozrejme, existujú aj výnimky, a to hlavne z dôvodu genetiky, ktorá podmieňuje tieto atribúty potomstva. Genetické vlohy od oboch rodičov a ich rodín totiž predurčujú tvar postavy, proporcie, váhu i výšku dieťaťa.

Je dôležité poznamenať, že váha a výška bábätka je v prvom rade v rukách matky. Práve zdravá životospráva a eliminovanie akýchkoľvek škodlivých látok, ktoré pred tehotenstvom užívala, môže pôsobiť na správny vnútromaternicový vývoj plodu. Mnohopočetné tehotenstvo tiež ovplyvňuje hmotnosť a výšku takýchto plodov. Na rast dieťaťa môžu mať vplyv aj tehotenské problémy s placentou, tehotenskou cukrovkou či komplikácie súvisiace s pôrodom.

Ďalším faktorom s účinkom na výšku a váhu u detí je dojčenie. Je totiž istý rozdiel medzi tým, ako sa vyvíja dieťa kojené materským mliekom a bábätko kŕmené umelým mliekom. Tieto odchýlky nedojčené deti veľmi rýchlo dorovnajú, a to ešte v priebehu prvého roka života. Podstatnejší účinok majú rozličné zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú príjem stravy, aktivitu a životný štýl dieťaťa. Môžu to byť napríklad ochorenia obličiek, tráviace problémy, poškodenie niektorých orgánov či rakovina. V prípade dlhodobých i krátkodobých ochorení je dôležité hľadieť na správny kostrový vývin dieťaťa v súvislosti s príjmom liekov s obsahom kortikosteroidov. Tie sa používajú na liečenie astmy, pričom sú obsiahnuté aj v obstrekoch používaných pri bolestiach chrbta.

Zdravá životospráva detí výrazne pôsobí na ich prirodzený a správny rast. Preto je zo strany rodičov veľmi dôležité, aby dohliadali na spánkový režim a stravovacie návyky svojich detí. Spánok je najmä v období rastových špurtov kľúčovým aspektom, no podstatnú rolu hrá aj v udržiavaní psychickej a fyzickej pohody jedinca. Z hľadiska stravy je nutné, aby dieťa prijímalo dostatok vitamínov, minerálov a živín, ktoré vplývajú na zdravie človeka. Netreba zabúdať ani na pitný režim.

Na posúdenie správnosti vývoja slúži index telesnej hmotnosti - BMI, ktorý zohľadňuje pomer výšky a váhy ľudského tela. Minimálna a maximálna hodnota BMI ohradzujú normu, pričom akákoľvek hodnota pod minimálnou predstavuje problém s podvýživou, zatiaľ čo hodnoty nad udaným maximom signalizujú, že ide o nadváhu. Index telesnej hmotnosti však taktiež nie je smerodajným údajom, pretože nezohľadňuje prevahu svalovej hmoty, ktorá taktiež zvyšuje hmotnosť človeka.

Pre rodičov, ktorí ľahko podliehajú zbytočným obavám, je potrebné vyzdvihnúť fakt, že vo vyššie uvedených tabuľkách sa nachádzajú priemerné hodnoty, ktoré nepredstavujú presnú hmotnostnú či výškovú hodnotu, ktorú by dieťa malo spravidla dosiahnuť. Jednotlivé tabuľky WHO a CDC taktiež disponujú istými mínusovými a plusovými odchýlkami, ktoré sa stále nachádzajú v rámci normy.

Kým dĺžku detí do dvoch rokov meriame v polohe ľahu s vyrovnanými nožičkami, staršie deti sa merajú postojačky. Aby bolo meranie čo najpresnejšie, dieťa musí byť vyzuté, pričom stáť musí vo vzpriamenej polohe. Špičky nôh sa vzájomne musia dotýkať, zatiaľ čo chrbát, lopatky i päty nôh sa opierajú o stenu. V takejto polohe sa následne meria rozdiel medzi podložkou a najvyšším bodom hlavy dieťaťa. V domácnosti na takéto meranie postačí krajčírsky meter, ktorý treba upevniť na stenu.

Sledovanie rastu a vývoja vášho chlapčeka počas jeho prvých dvoch rokov je nevyhnutné pre jeho fyzickú, kognitívnu a emocionálnu pohodu. Aby sme vám pomohli, táto tabuľka rastu chlapcov poskytuje rozsahy meraní od 3. do 97. V tomto momente mnohé bábätká začínajú chodiť, čo predstavuje veľký míľnik v ich vývoji.

Priemerná hmotnosť 3-mesačného chlapčeka je medzi 5.6 až 7.6 kg, a jeho priemerná dĺžka is 57 až 64 cm. Do 6 mesiacov váš chlapček neustále rastie. Priemerná hmotnosť pre 6-mesačného chlapčeka je 7.0 až 9.2 kg, a jeho priemerná dĺžka is 63 až 71 cm. Rast sa začína stabilizovať, ale stále priberá na váhe a dĺžke. Vo veku 9 mesiacov je váš chlapček pravdepodobne aktívnejší. Jeho Priemerná hmotnosť is 8.0 až 10.5 kg, a jeho priemerná dĺžka is 68 až 76 cm. Mnohé deti sa v tomto štádiu začnú viac plaziť a pohybovať sa, čo môže zvýšiť ich chuť do jedla a energetické potreby. Do svojich prvých narodenín sa váš chlapček z hľadiska rastu trochu spomalí, ale stále sa rýchlo vyvíja. Priemerná hmotnosť pre 12-mesačného chlapčeka je 8.5 až 11.5 kg, a jeho priemerná dĺžka is 71 až 80 cm.

Rastové obdobia dieťaťa

Každý človek vo svojom živote prechádza štyrmi základnými rastovými obdobiami, ktoré sú príznačné istými zmenami v hmotnosti i výške jedinca.

1. Prvým je fetálny rast prebiehajúci v tele matky. Počas neho dochádza k najrýchlejšiemu vývoju plodu, pričom v priebehu tohto štádia plod dosahuje 30 % z celkovej výšky. Tento vývoj prebieha najmä počas druhého a tretieho trimestra. Počas celého tehotenstva je však rast plodu ovplyvňovaný matkou a jej životným štýlom. V prípade, že sa žena v tehotenstve nezdravo stravuje, holduje alkoholu či iným návykovým látkam, bude to mať isté dôsledky v súvislosti s vývojom dieťatka.
2. Po narodení bábätka prichádza na rad infantilný rast, ktorý je taktiež pomerne rýchly, no postupne sa spomaľuje. Z hľadiska výšky i váhy rastie dieťa najrýchlejšie v prvom roku, pričom podobne rýchle tempo rastu pretrváva aj v nasledujúcom roku. Na správny vývoj dieťaťa v tomto období stále vplývajú niektoré faktory z predchádzajúceho vnútromaternicového štádia vývinu, no do rastovej rovnice vstupujú ďalšie premenné, ako výživa v podobe materského či umelého mlieka, priame okysličenie či rastové hormóny.
3. Keď dieťa prehupne do predškolského až mladšieho školského veku, nastáva obdobie nazývané detská krivka rastu. Toto obdobie začína po druhom roku života dieťaťa a pokračuje až do počiatkov puberty. Na rast v tomto štádiu vo veľkej miere pôsobia najmä rastové hormóny, pričom zaváži aj zdravá životospráva zahrňujúca nielen vyváženú stravu, ale i dostatok fyzickej aktivity. Dôležité je i bezproblémové sociálne zázemie, ktoré má pozitívne vplyvy na psychiku dieťaťa.
4. Pubertálny rast je príznačný výraznými hormonálnymi zmenami, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast dieťaťa. Ide najmä o kombináciu rastových hormónov a pohlavných hormónov, ako testosterón a estradiol, ktoré podmieňujú pubertálny rastový špurt. Kým u dievčat puberta začína okolo 10. roku života, u chlapcov započína toto vývojové štádium približne o rok neskôr. Chlapci síce zažívajú rastový špurt neskôr ako dievčatá, avšak práve tento faktor v kombinácii s časom navyše pred počiatkom pubertálneho veku, zaručujú väčší výškový rozdiel v dospelosti oproti dievčatám.

Váha a výška u detí - skúsenosti

Porovnávanie dieťaťa s rovesníkmi je jednou z najväčších príčin zbytočných obáv. Aj diskutujúce mamičky vyzdvihli potrebu riadiť sa pokynmi a radami pediatra, pretože okolie nepozná všetky faktory ovplyvňujúce vyššiu alebo nižšiu váhu dieťaťa, a teda posudzujú dieťa len na základe toho, čo vidia. Podľa názoru viacerých diskutujúcich je najdôležitejšie hľadieť na stravu a množstvo pohybu dieťaťa, čo dopomôže k optimalizovaniu váhy, resp.

Výška a váha sa považujú za najdôležitejšie aspekty, na základe ktorých je možné posudzovať zdravý rast dieťaťa, a to v rozličných štádiách vývoja. Opätovne upozorňujeme, že hmotnostné tabuľky detí a výškové hodnoty podľa veku dieťaťa sú považované za orientačné, a preto ich netreba považovať za smerodajné.

Áno, v prípade skoršieho nástupu puberty dochádza k predčasnému uzavretiu rastových štrbín, čím konečná výška dosahuje nižšie hodnoty ako by to malo byť podľa pôvodného scenára, v ktorom by pubertálny rast započal v správnom čase. Ak však pubertálny rast nastane u vášho dieťaťa neskôr ako u jeho rovesníkov, ide najmä o oneskorené sexuálne dozrievanie, ktoré má mierne omeškanie.

Rastové grafy slúžia najmä pre lekárov na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa. Výškové i hmotnostné grafy zohľadňujú jeden z atribútov v pomere s vekom dieťaťa. Kým os „x“ prislúcha veku dieťaťa, na osi „y“ je potrebné vyhľadať príslušnú váhu, resp. výšku vášho dieťaťa. Prepojením dvoch údajov získate určitý percentil. Ideálny percentil je 50, avšak akýkoľvek bod v rozsahu 3. až 97. percentilu je považovaný za normu. Už pod 10. percentilom však lekár spozornie, pretože táto hodnota u dieťaťa naznačuje podváhu. Presný opak platí pre body nad 90. percentilom rastového grafu, ktoré zodpovedajú nadváhe. Vážna podvýživa spadá pod 3. percentil, pričom nad 97.

Obezita nie je iba chybičkou krásy. Ide o závažné ochorenie, ktoré spôsobuje mnohé zdravotné komplikácie. Medzi ne patrí napríklad vysoký krvný tlak a vznik kardiovaskulárnych ochorení. V posledných rokoch predstavuje jednu z najčastejších príčin úmrtí. Na druhej strane aj náhly úbytok váhy naznačuje, že niečo nie je v poriadku.

Nebezpečné poruchy príjmu potravy. V dnešnej dobe, kedy módne trendy určujú vychudnuté modelky z tituliek známych časopisov, na nás za každým rohom číhajú všemožné poruchy príjmu potravy. Či už ide o anorexiu, bulímiu, orthorexiu (posadnutosť riešenia jedla), ide o nebezpečné psychické ochorenia. V ohrození sú najmä dospievajúce dievčatá.

Deti so zdravou váhou bývajú celkovo viac v pohode. Server Nhs.uk poukazuje na to, že deti so zdravou váhou mávajú celkovo viac energie, bývajú menej choré, lepšie sa učia a vstupujú do života sebavedomejšie. Je veľmi dôležité odovzdať deťom dobrý vzor, čo sa týka jedla aj pohybu. Zdravú stravu zaveďte hneď, ako sú deti malé. Dbajte aspoň na 60 minút pohybu denne. Dávajte dieťaťu približne 5 porcií zeleniny a ovocia denne.

Kam to ide, choďte pešo. Hneď ako dieťa spoľahlivo zvláda chôdzu, venujte jej čo najviac času.

Kedy počkať a kedy už vyhľadať odborníka? Ťažká otázka. S riešením vám najlepšie pomôže detský lekár. Preberte s ním nielen situáciu, keď dieťa odmieta jedlo, ale aj naopak - ak sa zbytočne prejedá. Nezabudnite, že tabuľky dávajú iba štatisticky prehľad o priemernej či odporúčanej váhe pre deti.

Priemerná pôrodná hmotnosť detí narodených v termíne sa pohybuje okolo 3,2 kg a ich výška/dĺžka dosahuje v priemere 50 cm. Samozrejme, sú to iba štatistické údaje a váha aj výška novorodencov závisí od mnohých faktorov, ktoré si spomenieme neskôr. S pribúdajúcim vekom bábätka bude priberanie na váhe ukazovateľom jeho celkového zdravia a vývoja. O zdravie novorodencov sa zaujíma aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorej grafmi a tabuľkami sa riadi väčšina pediatrov. Najdôležitejším ukazovateľom váhy a výšky detí je percentilový graf hmotnosti a výšky.

V praxi to vyzerá tak, že pri preventívnej prehliadke u pediatra lekár napríklad vyhodnotí, že vaše 5-mesačné bábätko je v 25. percentile hmotnosti. Fakt, že vaše bábätko sa nachádza v nižšom percentile, ešte neznamená, že za rovesníkmi zaostáva a že po celý život bude trpieť podváhou. Pediater sa bude zaujímať najmä o to, či dieťa časom klesne do nižšieho percentilu, čo by mohlo v prípade detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou znamenať zlyhanie prospievania. Avšak ani rýchly skok do vyššieho percentilu nie je ideálny, pretože v takom prípade môže dôjsť k rastovému špurtu, čo môže takisto spôsobiť zdravotné problémy vo vyššom veku.

Bábätko v prvých dňoch po narodení na prekvapenie mnohých čerstvých rodičov stratí niečo zo svojej pôrodnej váhy (asi 10 %). Deti sa totiž rodia s nadbytočným množstvom tekutín, ktoré po príchode na svet rýchlo vylúčia. V 6. mesiacoch sa väčšina detí dostane na dvojnásobok svojej pôrodnej váhy a v prvom roku na trojnásobok. V prípade niektorých detí môže nastať obdobie spomalenia. Pomalé priberanie na váhe väčšinou nasleduje po tzv.

Chlapci majú tendenciu pribrať počas prvých mesiacov po narodení viac ako dievčatá, ale ich rast sa potom spomalí. Aj preto sú dievčatá pred pubertou niekedy vyššie ako chlapci.

Po pôrode má dieťa približne 3200 gramov, schudne 100 - 300 gramov, čo je fyziologický pokles po narodení. K vyrovnaniu váhy dochádza približne na 10. - 12. deň. A potom sa hovorí už o pravidelnom prírastku hmotnosti. Ten je v číslach: prvý štvrťrok - 200 gramov za týždeň, a asi 25 - 30 gramov za jeden deň druhý štvrťrok je to 150 gramov týždenne tretí štvrťrok 100 gramov za týždeň štvrtý štvrťrok 75 gramov za týždeň Následne dieťa priberá asi 2 kilogramy za rok. A v 5. - 6. roku je to iba 1 kilogram. Pre hodnotenie telesnej hmotnosti slúžia grafy. Lekár však posudzuje rast a prírastok váhy vzájomne. A teda kilá v pomere k výške. Áno, ide o hodnotenie BMI. Pozor však, v období do 18 rokov sa posudzovanie vykonáva za pomoci špeciálnych diagramov. Samozrejme, lekár hodnotí celkový vzhľad dieťaťa a ak vidí odchýlky, tak dieťa častejšie sleduje a hľadá ich príčiny.

Priemerný nárast hmotnosti by v prvom štvrťroku života mal byť 700 gramov za mesiac, čo činí 150 až 250 gramov za týždeň. V druhom štvrťroku by sa mesačný prírastok na váhe bábätka mal pohybovať okolo 500 - 600 g, v treťom štvrťroku 400 až 500 g a vo štvrtom 300 až 400 gramov za mesiac.

Každá maminka by mala vedieť, že dieťatko nepriberá vždy rovnakým tempom, ale je úplne prirodzené, že v určitom období priberá menej ako v inom. Niekedy z tohto dôvodu chybne prejdú z materského mlieka na umelé dojčenské mlieko. Dojčenie je však tou najlepšou formou stravy, ktorú môže takto malé bábätko dostať. Nemajte obavy, dodáva mu všetky potrebné živiny.

Ako bude bábätko rásť, všimnete si, že v istom období výrazne narastie a zrazu viac priberie. Rast bábätka prebieha skokovo. V určitom období sa vám môže zdať, že bábätko skoro nepriberá a málo rastie, potom ho zrazu v priebehu týždňa výrazne vytiahne a priberie. U každého bábätka sa môže vyskytnúť v trochu inom období. U novorodencov ho však bežne sledujeme po prvom týždni (7. až 10. deň po narodení) a potom v 2. až 3. týždni po narodení. U dojčiat býva okolo 3.

V tomto období môžete u bábätka pozorovať väčší hlad, zmeny v spánku, detičky bývajú viac nepokojné. Náhly rast sa prejaví aj na tom, že mu zrazu jeho oblečenie nemusí byť dobré a potrebuje väčšiu veľkosť plienok. Aj keď bábätká rastú takto skokovo, predsa len sa vám môže zdať, že vaše bábätko priberá príliš pomaly alebo príliš rýchlo. V takomto prípade sa so svojimi obavami obráťte na svojho pediatra, ktorý vám povie, či sú vaše obavy opodstatnené alebo určí, ako postupovať ďalej.

Aj vy sa radi dívate, ako sa vaše dieťatko vyvíja, prežívate s ním každý pokrok? Starostlivo sledujete, ako priberá, koľko váži a meria? Či je všetko tak, ako má byť? Pripravili sme pre vás oficiálne tabuľky s údajmi o hmotnosti a dĺžke-výške vášho dieťaťa od narodenia až po 20 rokov.

Keď sa narodí bábätko, býva ihneď zmerané a vážené. Od tohto momentu vás čakajú pravidelné lekárske prehliadky, na ktorých budú pediatri a pediatričky pokračovať v sledovaní prírastkov váhy a dĺžky, neskôr výšky, vývoja a rovnako v meraní obvodu hlavičky. Tieto prírastky nie sú smerodajné len pre upokojenie mamičiek, že všetko je, ako má byť, teda dieťa v poriadku priberá a rastie. Ale aj pre zhodnotenie zdravotného stavu dieťatka.

Pri jeho určovaní sa používajú štandardizované tabuľky (viď vyššie) a grafy (viď nižšie). WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám.

Štandardizované tabuľky a grafy berte vždy s rezervou. Hneď na začiatku treba spomenúť, že ide len o orientačné údaje ukazujúce len priemerné hodnoty, teda priemerné prírastky u novorodencov a starších detí (mesačné či ročné). Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery. Do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja.

Do prospievania vstupuje aj množstvo premenných - faktory, ktoré ovplyvňujú ako rast, priberanie, tak vývoj. Tie si spomenieme nižšie. (Graf WHO vyššie obsahuje údaje platné pre výlučne dojčené deti počas prvých 6 mesiacoch a neskôr dojčených popri príkrmoch).

Prečo deti meriame a vážime? Aby sme sa zbytočne stresovali? Pediatri a pediatričky najlepšie vedia, kedy zdvihnúť varovný prst. Každá priemerná hodnota v grafoch a tabuľkách má aj svoju spodnú a vrchnú hranicu, do ktorej veľká väčšina detí spadá.

Tieto prírastky sú jedným zo základných ukazovateľov, či dieťa prospieva, teda či extrémy v priberaní alebo raste nie sú príznakom - príčinou alebo dôsledkom - zdravotných problémov. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom, či fyzickou záťažou.

Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37.-42. týždňom tehotenstva je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, novorodenec pod 2,5kg sa považuje za nedonoseného, nezrelého.

Po pôrode stratí novorodenec časť svojej hmotnosti - zvyčajne do 10% pôvodnej váhy (býva to tak u väčšiny novorodencov, len cca 5% detí stratí viac ako 10%). Je teda prirodzené, ak napríklad dieťa narodené s váhou 3500 gramov stratí za 5 dní po pôrode 10% svojej hmotnosti - 350 gramov. Váži teda cca 3 150 gramov. Do 2 týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu. Prečo?

Za prvý rok dosiahne dieťa trojnásobok váhy. Telo matky začne optimálne produkovať materské mliečko, dojčenie sa postupne stabilizuje a dieťa sa dojčí (alebo sa v prípade komplikácií či z iných dôvodov kŕmi umelým mliečkom). Prvé týždne života priberá dieťa každý týždeň 150- 250 gramov. Vo veku 6 mesiacov (niektoré deti už v 4.mesiacoch) sa dostávajú na dvojnásobok pôrodnej váhy a ročné bábätko dokonca trojnásobok.

V prvých mesiacoch sa môže zdať, že dieťatko málo priberá - to býva prípad detí na umelom mliečku. Kým mamička príde na to, ktoré mliečko dieťatku najlepšie vyhovuje, a kým si zvykne jeho tráviaci systém, chvíľu trvá. Za slabým priberaním môže stáť aj choroba, alebo prvý rastový špurt - ktorým dieťa prejde, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko.

Niekedy mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne.

Priberá=pije bábätko dostatočne? Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa (vyberajte ale starostlivo!). A samozrejme strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď.

Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.

Rast novorodenca a predškolský vek. Ako priberanie, tak aj rast je v prvých týždňoch života veľmi rýchly - za prvý rok rastie dieťatko vlastne najrýchlejšie z celého svojho života. Do 6 mesiacov majú deti priemerne okolo 65 cm, potom sa rast trochu spomalí, no do roka sa ich telíčko predĺži o 50% pôrodnej výšky/dĺžky. Za prvý rok života teda narastie o cca 20-25 cm (priemerne), v 2. roku o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti.

Čo je to rastový špurt a ako sa prejavuje? Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy (objavujú sa v rôznych fázach života, ale sú menej viditeľné). Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní.

Kedy očakávať rastové špurty? Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok.

Čo sa puberty týka, väčšina dievčat sa sexuálne začne vyvíjať vo veku medzi 8-13 rokov, priemerne je to 12 rokov a rastový špurt ich zastihne vo veku medzi 10.-14. rokom (môžu narásť až o 8-9 cm). Chlapci sa začínajú sexuálne vyvíjať vo veku medzi 9.-14. rokom a v raste pokračujú do cca 16 rokov (u každého individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr, priemerne však dokážu narásť až o 12 cm).

Dramatické zmeny hmotnosti nastávajú s príchodom puberty najmä u dievčat, a to vplyvom hormónov. Počas niekoľkých málo rokov môžu v niektorých prípadoch pribrať až polovicu svojej doterajšej hmotnosti.

Najčastejšie otázky - FAQ

Čo znamená, ak je moje dieťa na základe hodnoty BMI v 75. percentile?

Kým dĺžku detí do dvoch rokov meriame v polohe ľahu s vyrovnanými nožičkami, staršie deti sa merajú postojačky. Aby bolo meranie čo najpresnejšie, dieťa musí byť vyzuté, pričom stáť musí vo vzpriamenej polohe. Špičky nôh sa vzájomne musia dotýkať, zatiaľ čo chrbát, lopatky i päty nôh sa opierajú o stenu. V takejto polohe sa následne meria rozdiel medzi podložkou a najvyšším bodom hlavy dieťaťa. V domácnosti na takéto meranie postačí krajčírsky meter, ktorý treba upevniť na stenu.

Koľko má vážiť dieťa v 10. mesiaci?

Detičky v 10. mesiaci vážia v priemere 8 500 až 9 200 gramov a merajú približne 72 až 79 centimetrov. Každé dieťa sa vyvíja inak, takže sa môže stať, že meria alebo váži viac či menej, ako je štandard.

Je načase, aby môj 10-mesačný drobec začal chápať, čo je správne a čo nie?

Je načase, aby váš miláčik postupne začal chápať, čo je správne a čo nie. Začnite nenásilne určovať hranice, za ktoré by nemal ísť, a zároveň si upevňujte prirodzenú rodičovskú autoritu. Nedovoľte mu všetko, čo si zmyslí. Zvyčajne okolo 10. mesiaca sa drobček pokúša o prvé slovíčka. Tie, ktoré tvoria zdvojené slabiky, povie skôr, napríklad mama a tata, pápá. Učí sa vyslovovať aj jednoslabičné slová, ktoré majú zvyčajne charakter citosloviec či zvukomalebných slov, ako napríklad mňam, bác, heš, miau, bú. Spočiatku môže byť výslovnosť mierne nejasná, čo závisí aj od momentálnej nálady a dispozície dieťaťa. Niekedy si drobček rozpráva sám pre seba. Rozvíja sa aj pasívne porozumenie reči. Neraz napodobňuje melódiu reči, mimiku a gestikuláciu dospelých.

tags: #10 #mesacne #dieta #vaha