Rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie. Doprajú im veci, ktoré nepotrebujú, chránia pred náročnými výzvami a uľahčujú im existenciu. Čo znamená, že ich nepripravia na skutočný život, ale naopak rozmaznajú. Robíte to aj vy? Toto sú znaky, že áno.
Každé dieťa má svoje dni blbec, tak ako aj my dospelí. Rozmaznané dieťa je však v „Ja stave“ permanentne, čo znamená, že sa všetko vždy musí točiť okolo neho. Psychologička Michele Borba tvrdí, že rozmaznané deti očakávajú, že všetko sa musí podriadiť ich potrebám, prianiam, pocitom, a všetci ostatní sú druhoradí.
Správanie, ktoré je pre dieťa prirodzené
Je potrebné uvedomiť si, že batoľatá nemožno rozmaznať. Plačú a vyvádzajú preto, lebo nevedia zvládať svoje emócie. Takisto dieťa, ktoré mrnčí a je náladové nemusí byť nutne rozmaznané. Nálada a správanie detí záleží od atmosféry domova, nálady rodičov, hladu a nasýtenia alebo kvality spánku. Dieťa, ktoré je v jeden deň doslova nezvládnuteľné, sa mohlo len zle vyspať, alebo malo priveľa cukru či pociťuje hlad.
Pretože si deti ešte nevedia spojiť svoju nervozitu s biologickými pochodmi, musíte na to myslieť vy a uistiť sa, či majú po fyzickej stránke všetko, čo potrebujú. Povedzme si úprimne, nie sme aj my dospelí nervóznejší keď sme hladní, a napätejší, keď sme dobre nespali? Myslite na to, a trpezlivo dieťa veďte k uvedomovaniu si týchto spojitostí.
Dieťa je váš výtvor, jeho rozmaznanosť vaša práca
Deti sú produktom rodičov, odrážajú všetko, čo do nich vkladáme - naše slová, činy, správanie voči nim. Rozmaznanosť je taktiež naučený rys. Deti sú veľmi chytré a pokiaľ vidia vo výchove dieru, využijú ju vo svoj prospech. Tak tomu je aj v prípade rozmaznanosti - osvojujú si ju kvôli nesprávnej rodičovskej výchove.
Ak vaše dieťa vykazuje tieto črty, zamyslite sa v prvom rade nad sebou.
1. Má záchvaty hnevu, keď nedostane to, čo chce
Ako som spomenula, u malých detí je záchvat hnevu či plaču normálny - je to súčasť vývoja, v ktorom sa učia emócie zvládať. Ak je však staršie a školou povinné, záchvaty hnevu sú manipulácia, prostredníctvom ktorej si vydupáva to, čo mu bolo odopreté. Ak mu aj sľúbite, že pôjdete na zmrzlinu po obede, začne vyvádzať, pretože ju chce teraz a chce ju hneď.
2. Nedokáže sa vysporiadať s domácimi prácami
Rodičia, ktorí nevedú svoje deti ku starostlivosti o domácnosti, robia obrovskú chybu. Deti sa naučia, že rodič urobí všetko za nich, a doma nepohnú ani prstom. Márne sa môžete po pár rokoch sťažovať, že vám dospievajúce dieťa nepomôže - nuž, pohodlnosti ste ho naučili vy. Ak dieťa doma nenaučíte pomáhať, odopriete mu osvojenie si základných znalostí starostlivosti o samého seba.
3. Žiada, aby ste mu venovali všetok voľný čas
Rozmaznané dieťa sa necíti ako súčasť rodiny - väčšieho spoločenstva - ono sa cíti nad ním. Je centrom vesmíru, pupok sveta a očakáva, že sa bude všetko točiť okolo neho. To znamená, že vyžaduje aby ste skákali ako píska, venovali mu všetok čas kedykoľvek si povie. Nie je samostatné, čaká, že ho budete zabávať vy.
4. Často sa sťažuje, že sa nudí
S predchádzajúcim bodom úzko súvisí aj pociťovaná nuda. Rozmaznané dieťa je obyčajne chránené od všetkých náročností, preto sa ani nenaučilo snažiť v niečom vyniknúť a „zažrať“ sa do záľuby poriadne. Nemá trpezlivosť, aby vytrvalo napríklad pri maľovaní, a z toho dôvodu sa často nudí - a obracia sa na rodiča ako osobného animátora, hoci má vek na to, aby sa pozabávalo samé.
5. Nevychádza s rovesníkmi
Rozmaznané dieťa si ťažko nachádza priateľov, pretože čo sa doma naučilo nekorešponduje s reálnym svetom. Doma mu rodičia vždy vyhoveli, dopriali po čom túžilo, ale rovesníci a skutočný svet „tam vonku“ takí zhovievaví nie sú. Dieťa sa nenaučilo brať do úvahy a zohľadňovať potreby druhých, chýba mu empatia, čo mu sťažuje nadväzovanie priateľstiev.
6. Neznáša súťaženie
Rozmaznané dieťa neviedli rodičia k tomu, aby sa zlepšovalo a cibrilo svoje kompetencie. Všetko mu dávali pod nos na tanieri, bez toho, aby ho podporovali v snahe usilovať sa o čo najlepšie výsledky. Takéto dieťa je zvyknuté, že sa snažiť nemusí a všetko dostane - rodičia ho chránili pred povinnosťami, zlyhaním a nemali trpezlivosť viesť ho k trpezlivosti. Z toho dôvodu nie je schopné užívať si spoločenské aktivity a športy, v ktorých sa súťaží hoci aj priateľsky. Keď si dieťa uvedomí, že nie je v niečom úžasné (ako mu to mohli dať rodičia pocítiť), odmietne sa hier zúčastniť.
7. Má nízku sebadôveru
Mohlo by sa zdať, že tieto deti budú prehnane sebavedomé, no nie je tomu tak. Dieťa je síce chované ako v bavlnke a rodičia mu možno dali pocítiť, že nemusí nič robiť a aj tak dostane všetko, no skôr či neskôr sa stretne s reálnym svetom. V skutočnom svete to nefunguje tak ako doma, ľudia mu nevyhovejú. V skutočnom svete si musí veci vybojovať, pracovať na nich, stanoviť si ciele, za ktorými potom tvrdo pôjde. Tieto deti nemali príležitosť vybudovať si pocit kompetencie, ktorý je potrebný na to aby si verili. Keď nemajú sebadôveru, o to viac obviňujú svet za to, že sa nemajú dobre a nemajú to čo chcú.
Odborníčka na pedagogiku Amy McCready súhlasí; pokiaľ sa k dieťaťu správajú rodičia ako k výnimočnej snehovej vločke, oberajú ho o možnosť poučiť sa z chýb a naučiť sa prekonať ťažkosti a náročnosť života. Akonáhle sa stretnú v reálnym svetom a nedostanú od neho rovnakú odpoveď ako od rodičov (rozmaznávanie a benevolencia), začnú byť zmätené, nevedia ako reagovať, tak začnú o sebe pochybovať.
8. Hovorí s vami ako s kamarátom
Rodičia sú piliere rodiny, ktoré majú dieťa vzdelávať, učiť morálke a viesť k spokojnému a harmonickému životu. Urobia tak pevnými a stabilnými hranicami a pravidlami, ako aj láskou a bezpečím. Rozmaznané dieťa toto nemá; rodičia pravidlá nemajú, alebo ich menia až veľmi často či upúšťajú od nich, takže dieťa si vždy vydobyje svoje.
Naučí sa, že pravidlá nič neznamenajú a na neho rozhodne neplatia. V podobnom duchu sa začne správať aj k rodičom - nie sú autorita, ale osoby, s ktorými je veľmi jednoduché manipulovať. Dieťa si to uvedomuje a využíva to - rozpráva sa s rodičmi často ako s podriadenými, neprosí a neďakuje, prikazuje. Na výzvy či prosby nereaguje, nepomôže, je neochotné pristúpiť na kompromisy.
9. Vyžaduje špeciálne zaobchádzanie
Rozmaznané dieťa si často vymýšľa svoje vlastné pravidlá, na ktorých trvá. Cíti sa byť dôležitejším ako rodina, a dáva to patrične najavo. Ak sa mu nepáči, že celá rodina bude mať na večeru cestoviny, začne mrnčať, že chce syr a hranolky - a mrnčí dokým to nedostane. Takže rodič varí dve večere; takéto požiadavky/chovanie sa opakuje častejšie a častejšie, dokým je rodič ochotný vyhovieť.
10. Vždy si pýta viac
Je jedno koľko hračiek, čokolády či kúskov koláča má, vždy je mu málo. Keď sa spravodlivo po večeri rozdelí napríklad zmrzlina, dieťa sa nebude pozerať do svojej misky, ale brať porcie zmrzliny súrodencom či vám. Keď dáte každému tyčinku, tú svoju si rýchlo zje a pritom už načahuje ruky po tyčinke matky či otca.
Svetový deň duševného zdravia. Hovorí sa o ňom dnes viac ako kedysi?
Rozmaznanosť je naučená, dá sa teda odučiť
Klinická psychologička Laura Merkham hovorí: „Deti konajú ako ich učíme konať. Pokiaľ sme boli príliš mäkkí a nenastavili limity, dieťa nebude zvyknuté prispôsobiť sa hraniciam.“ Pokiaľ musíte vášmu dieťaťu ponúknuť úplatok, aby urobilo čo má urobiť, niečo je veľmi zlé. Klinická psychologička Suzanne Gelb upozorňuje, že v takomto prípade sa nedivte, ak požiadate 8 - ročného aby si odložil špinavý tanier a ono sa spýta Čo za to/Koľko mi zaplatíš?
Ak vidíte znaky rozmaznaného dieťaťa u toho vášho, nezúfajte. „Pamätajte, že neexistuje gén na rozmaznanosť. Je to naučené chovanie, ktoré môže byť odnaučené - čím rýchlejšie, tým lepšie,“ tvrdí psychologička Michele Borba.
Ako na to?
- Nechajte ich plakať a hnevať sa, ale neustupujte. Použite empatiu, zároveň však držte pevne stanovené limity a pravidlá.
- Naučte sa hovoriť dieťaťu nie bez pocitu viny.
- Nenechajte dieťa vyhrať. Ak bolo zvyknuté, že vytrvalým mrnčaním, plačom a záchvatmi dostane čo chce, musí naraziť na pevnosť a neústupnosť rodiča aby sa poučilo a odnaučilo rozmaznaným manierom.
- Hranice a limity stanovte s empatiou a porozumením. Na dieťa sa vzťahujú povinnosti ale i práva. Nemusíte byť tyran aby ste dieťa naučili správne sa chovať.
- Pamätajte si, že deti akceptujú limity lepšie ak cítia láskyplné spojenie s rodičom.
- Rozvíjajte v rodine pocit vďačnosti za všetko, čo máte - a to najmä nemateriálne.
- Učte deti všímať si a zohľadňovať pocity druhých (Ako sa asi cítil tatko, keď si mu vzal jeho kúsok koláčika? Ako sa cítil tvoj kamarát, keď si mu hodil piesok do vlasov - páčilo by sa ti, ak by to niekto urobil tebe?).
- Keď je všetko v živote dieťaťa moje moje moje, nasmerujte jeho pozornosť na naše.
- Nepodriaďujte všetko dieťaťu. Vyjadrujte sa a konajte v rodine spôsobom, aby dieťa pocítilo dôležitosť každého člena rodiny (Spýtajme sa ocka, čo by dnes chcel robiť).
- Pamätajte si, dieťa lepšie reaguje na podporu, nie trest.
Ak si sa presvedčila, že je zdravý a nič ho nebolí, budeš to musieť len vydržať. Žiadne dieťa v tomto veku sa ešte nedokáže hrať, ale sú deti také kludnejšie a potom také, ktoré ak nespia, neustále vyžadujú pozornosť. Asi máš ten druhý druh a teda sa budeš musieť prispôsobiť potrebám dieťaťa, byť kreatívna a trpezlivá. Domácnosť pri takomto drobcovi ide nutne bokom … ja som mala takúto náročnú dceru a asi v takom veku ako píšeš som od nej nemohla odísť ani na krok, inak plakala. Tak som ju nejaký čas aj skoro celodenne nosila, striedali sme sa pri nej s mojou mamou (aby som si trošku „oddýchla“ napríklad aj pri nejakej práci - teda vymenila stereotyp, lebo takéto dieťa je riadny nápor na psychiku). Skús niečo spraviť s tým denným spánkom, nepíšeš akým spôsobom ho uspávaš, no pravdepodobne má manšiu potrebu spánku … lebo ak je dieťa unavené, tak zaspí a netreba ho „hodiny uspávať“. Kolkokrát za deň spinká? Skús spojiť príjemné s užitočným a choďte čo najviac von na prechádzky (ja viem, je to náročné, hlavne keď je škaredo). Moja dcera cez deň vedela zaspávať len v kočíku, takže 2x denne sme mali povinnú vychádzku, aby si pospala.
Milá Stela, vašu otázku nie je jednoduché posúdiť prostredníctvom internetu. Samotné vyplazovanie jazýčka môže byť znakom pripravenosti na dojčenie, ale súčasne nemusí znamenať, že bábätko je hladné. Bábätká sa navyše môžu chcieť dojčiť z rôznych príčin, medzi ktoré patrí aj potreba naplniť si bruško, ale bábätká sa môžu dojčiť aj preto, že dojčenie spĺňa okrem príjmu materského mlieka aj mnohé ďalšie funkcie (upokojovanie, zaspávanie, zohrievanie, odstraňovanie bolesti, sprostredkúva veľmi potrebný telesný kontakt a pod.), tak sa bábätká často dojčia aj bez ohľadu na to, či pre chvíľkou pili, a ak sa dobre napijú, môžu chcieť byť na prsníku aj dlho. Toto všetko je normálne. Dojčenie je totiž omnoho viac než len pitie mlieka. Dojčenie poskytuje deťom úľavu od bolesti, možnosť jednoducho zaspať, upokojuje ich, reguluje im mnohé telesné funkcie ako dýchanie, srdcovú činnosť a pod. Dojčenie tak pomáha pri riešení situácií, v ktorých by ste inak komplikovane hľadali riešenie. Bábätko mnohé situácie navyše ani nedokáže inak riešiť, tú schopnosť si vyvinie neskôr. Zatiaľ má tú istotu, že dojčenie mu pomôže vždy, keď sa niečo deje. Kým bolo bábätko v maternici, tá mu poskytovala všetky tieto funkcie, teraz tieto funkcie prebral váš prsník a vaša náruč. Vďaka tomu mu nahrádzate prostredie maternice a umožňujete mu ten správny vývin. Častým dôvodom, pre ktorý sa bábätko chce dojčiť je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí, a tieto potreby sa dostávajú do popredia zvlášť pri bábätkách približne okolo 3 týždňa veku, kedy začne byť omnoho náročnejšie bábätko uspať a udržať v spánku a ak sa bábätko po zaspatí zobudí, môže byť potom veľmi nespokojné a uplakané a jeho prejavy správania vyzerajú ako bolesti bruška. V tejto oblasti vám môže významne pomôcť konzultácia s laktačnou poradkyňou, s ktorou si ukážete znaky správania bábätka, ktoré poukazujú a jeho pripravenosť na spánok, vysvetlíte si súvislosti medzi dojčením a spánkom a ukážete si praktické tipy, ako pomôcť bábätku zaspať čo najskôr, keď je na to pripravené a ako ho udržať v spánku. Jedna z možností je nechať bábätko zaspať a vyspinkať sa pri dojčení. Zaspávať na prsníku je pre bábätká úplne normálne, je to jedna z funkcií dojčenia. Bábätko má aj iné potreby ako hlad. Iné fyzické a psychické potreby nie sú o nič menej dôležité ako hlad. Nemožno ich odsúvať do úzadia len preto, že si logicky zdôvodníme, že nie je hladné. Navyše, bábätko, ktoré položíte do postieľky, sa pravdepodobne skoro zobudí - preto ak bábätko dáte dole z prsníka, môže plakať a správať sa, ako keby ho bolelo bruško (presne tie príznaky, ktoré popisujete), v skutočnosti môže pomôcť, ak ho budete počas spánku nosiť v nejakom nosiči, pretože potom bude spať lepšie a nezobudí sa tým, že sa ho snažíte položiť. Pre mnohé bábätká môže byť samostatné hodinové spanie v postieľke nereálny cieľ. Niektoré bábätká zobudí aj preloženie do postieľky a potom sú opäť hore a toto celé sa opakuje, a tým pádom ukladanie na spánok trvá veľmi dlhú dobu alebo bábätko vôbec nespí. Preto mnohým ženám napríklad pomáha aj to, ak dojčia bábätko po ležiačky na posteli a po zaspatí už s ním nehýbu. Vzhľadom na to, že píšete o tom, že potrebujete zvyšovať tvorbu mlieka bylinkami a pred časom ste bábätko dokrmovali, má zmysel vyhodnotiť, ako vyzerá aktuálne príjem mlieka zo strany bábätka a aké kroky je možné urobiť pre zlepšenie dojčenia. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. Poradkyňa pri dojčení skontroluje tiež uzdičku pod jazykom bábätka, ktorá môže spôsobovať časť tej situácie, ktorú popisujete. Laktačná poradkyňa vám pomôže túto príčinu (príčiny) zistiť a urobiť kroky k jej odstráneniu. 4) Jedna z dôležitých vecí, ktorú môžete začať robiť hneď je intenzívny fyzický kontakt. Vezmite si bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu. Môžete to robiť buď počas spania, keď si s ním ľahnete do postele, alebo keď si ho len v plienke dáte do nejakého nosiča či šatky. 5) Nechajte bábätko nech sa v kontakte s vami dostatočne vyspinká a potom ho pri príznakoch prebúdzania čo najskôr dávajte na prsník - nechajte ho piť, ak pije na prsníku samo, ak prestáva piť, pomôžte mu získať viac mlieka stláčaním prsníka a potom ho dokŕmte laktačnou pomôckou priamo na prsníku, ak by to bolo potrebné. Keď sa výdatne napije, nechajte ho znova dobre vyspať v kontakte s vami. Za odpoveď oceníme váš finančný príspevok.
Tím poradkýň o. z.
Ahojte mamičky. Potrebujem radu alebo pomôcť. Môj syn má 5 mesiacov už mesiac sa mu tlačia zuby. Odvtedy je plačlivý od rána do večera mrnčí, nič sa mu nepáči. Keď idem von do kočíka je v kľude ale akonáhle sme doma tak sa to znova začína. Keďysi zaspával bez problémov v postieľke, teraz ho musíme uspávať v kočíku a byť úplne potichu a nebúchať inak sa zobudí a zas mrnčí. Som z toho už na nervy a nevládzem. Ako je celý deň mrnčavý a plačlivý nestíham upratať, navariť, ani nakúpiť, starať sa o seba, proste nemôžem pri ňom nič iné robiť iba sa mu venovať aby nemrnčal..
Mamičky ak ste mali takúto skúsenosť, prosím poraďte mi ako ste to zvládli, čo ste robili a tak,, ja už neviem čo, nič na neho nezaberá :(((. Ahojte mamičky! som tu nováčik, ale často som si čitala odtialto diskusie a čerpala z nich. (aj ked este poriadne neviem ako to tu chodi, ale časom sa naučim dufam Mám 4 mesačného synčeka a chcela by som sa opýtat alebo teda rozvinuť diskusiu o vaše skusenosti s "umrnkaným bábätkom"? moj syn je uz taký asi druhý týždeň, nič ho nebaví a ak ho predsa ho niečo zaujme - nejaká hra, hrkalka, hojdanie či bláznenie, tak je to max. 5min. stale mrnčí v priebehu dňa a večer to je najhoršie, začina sa zlostievať čoraz častejšie, robí mostíky, prestal sa smejkať, ozaj teraz je to už len málokedy....nerozumiem čo sa deje, či je možné, že mu už idu zubky, že by preto bol taký nervozny...ja sa mu snažim venovať, som z tých mamičiek, ktore nosia svoje bábätká, takže má dosť telesného kontaktu a vraj častým nosením, je bábätko spokojnejšie, no ten náš je opak... Ešte stále sa nachádzame v období šestonedelia, ktoré môže byť pomerne náročné. Všetci členovia domácnosti sa potrebujú zžiť so svojou novou rolou. Spája sa s nastavením nového fungovania celej rodiny. Bábätko je ale už viac zvyknuté na okolitý svet, pomaly sa stabilizuje vo svojich rituáloch. Stále je však centrom jeho pozornosti najmä mama.
Čo dokáže dieťa v 2. mesiaci?
Čo sa bábätko učí?
Dieťaťu sa zrak ešte stále vyvíja - žltá škvrna je ešte nezrelá, preto funguje najmä periférne videnie. Žltá škvrna dozrieva v 3. mesiaci života.
Poradňa u pediatra v 2. mesiaci
V 2. - 5. týždni života bábätka nastáva čas na druhú poradňu u detskej lekárky. Jej súčasťou je kontrola hmotnosti a dĺžky dieťatka, tiež sa meria obvod hlavičky. Pediatrička zhodnotí prírastok hmotnosti, ktorý je dôležitým ukazovateľom prospievania a tiež sa s mamičkou porozpráva o tom, ako dieťatko papá, koľko mokrých plienok denne má a či nemá ťažkosti so stolicou. Lekárka zhodnotí aj psychomotorický vývoj. Hoci sa každé dieťa vyvíja individuálne, pre každý mesiac veku sú zadefinované akési míľniky vývoja, ktoré kontroluje. Vývoj často prebieha v skokoch, teda sa striedajú obdobia, keď sa dieťa prejaví viac, a keď zasa menej. No ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti, vždy je to dôvod na konzultáciu s odborníkom.
A ide sa k ortopédovi!
Už v pôrodnici sa vykonáva skríning, ktorého súčasťou, okrem iného, je aj vyšetrenie bedrových kĺbov bábätka. Je to z dôvodu zisťovania ochorenia vývinovej dysplázie bedrového kĺbu. Ak sa u dieťatka zistia odchýlky, je nutná liečba u ortopéda. Ten následne vykonáva ďalšiu kontrolu vo veku 4 - 6 týždňov. Mamičky sa však tohto vyšetrenia nemusia báť, ide o neinvazívne (nebolestivé) testy (podľa Ortolaniho a Barlowa, a iné) a ultrasonografické vyšetrenie. Následne je potrebné vyšetrenie ešte zopakovať a ak je nutná liečba, riadi ju ortopéd. Balenie do poštolkových nohavičiek, ktoré sa kedysi preventívne odporúčali práve kvôli dysplázii kĺbov, sa dnes už neodporúča. Pre bábätká postačujú jednorazové plienky alebo nové modely látkových plienok.
Prirodzený biorytmus bábätka
Prirodzený biorytmus bábätka v tomto období je charakteristický krátkymi časovými úsekmi bdenia, počas ktorých je bábo kŕmené, prebaľované, kúpané, ale tiež nasýtené láskavými dotykmi svojich rodičov. Ak dieťatku nič nechýba, je spokojné, čo dokazuje výskaním, „gagotaním“, grimasami a aj náznakmi úsmevu (hovorí sa, že keď sa bábätko prvýkrát usmeje, narodí sa víla).
Koľko spí bábätko v 2. mesiaci?
Čas bdenia je u každého bábätka iný, no intervaly sa oproti prvému mesiacu môžu predlžovať. Väčšina detí je rada v spoločnosti, načúva hlasu svojej mamy a otca a nosenie na rukách je pre bábätká asi najobľúbenejšia športová disciplína (pre rodičov už menej, najmä, ak nosenie uberá väčšinu dňa). V noci sa spánok tiež predlžuje (ale nemusí) a ak bábätko teraz prespí naraz aj 4 - 6 hodín, ešte to neznamená, že to bude navždy tak - to aby si niektoré mamičky nezvykli… Niektoré deti však majú so spánkom problém, buď cez deň spia máličko a v noci to dospia, alebo opačne. Vtedy treba pátrať po príčinách, ktoré to môžu spôsobovať, napr. hlad, hluk, teplo, svetlo, prílišné stimuly ap. Z dôvodu predchádzania syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) sa odporúča dojčatá ukladať v spánku v polohe na chrbát alebo mierne naklonené na boku. Mamičky by tiež mali dbať na to, aby dieťatko neležalo vždy iba na jednej strane hlavičky, pretože tak môže dôjsť k jej zležaniu, čo má vplyv na asymetrický tvar hlavičky, ale aj na krčné svalstvo.
Čo papá bábo v 2. mesiaci?
Strava je výlučne mliečna, buď vo forme materského mlieka, alebo v prípadoch, ak dojčenie nebolo možné, je to umelé mlieko (formula). Intervaly kŕmenia sú individuálne, môžu sa pohybovať od približne 1 do 3 - 4 hodín, v noci aj dlhšie. Je to rôzne, pretože každé bábätko má svoje potreby inak nastavené, rovnako aj rytmus dňa. Hmotnostné prírastky sú približne 150 - 200 gramov týždenne. Avšak, pre 2. až 3. mesiac veku sú typické koliky, ktoré dokážu potrápiť bábätko aj rodičov. Sú sprevádzané krikom dojčiat a najmä neskúsených rodičov môžu vyľakať, pretože spočiatku sa ich príčina rozšifruje ťažko. U väčšiny bábätiek skončením 3. mesiaca, našťastie, koliky ustúpia. No každý deň, ktorý je podmienený kolikou, je dlhý a namáhavý, preto ak trápia aj vaše bábätko, určite o tom informujte pediatričku a poraďte sa, ako dieťatku pomôcť (napr. aj užívaním probiotických kvapiek či úpravou stravy dojčiacej matky). Našťastie, netýka sa to všetkých mamičiek, avšak pre 2. a 3. mesiac je skutočne typický výskyt tzv. laktačnej krízy, čo v preklade znamená prechodné zníženie produkcie mlieka. Dôvody, prečo k tejto kríze dochádza, môžu byť rôzne, napr. Tento stav býva prechodný a je dôležité počas neho dieťatko zbytočne neprikrmovať umelým mliekom, ale snažiť sa o zvýšenie produkcie mlieka častejším odpočinkom mamičky, zvýšeným príjmom tekutín, ochranou a častejšou hygienou bradaviek a dojčením dieťaťa tak často, ako potrebuje.
Dobrý deň, s priateľom máme dvojročnú dcérku a žijeme v zahraničí. Otec je cudzinec. S dcérkou sa rozprávame dvomi jazykmi. Ja som nastúpila do práce, keď mala 8 mesiacov. Dcérka bola so starkou (mojou mamou). Z priateľovej strany nemáme žiadnych príbuzných, takže na dcérku sme momentálne len my dvaja. Moja mama žije na Slovensku. Dcérka chodí od 19. mesiacov do jasiel. Prvé štyri mesiace tam chodila veľmi rada a tešila sa. Potom prišiel Covid a ostali sme prakticky celý mesiac doma. Potom nastúpila do jasiel a odvtedy každé ráno plače pred vstupom do jasiel.
Plače a hneď sa pýta na ruky, keď vidí niekoho koho veľmi nepozná. Aj keď sme doma, tak musíme byť jeden z rodičov v jej prítomnosti. Inak hneď mrnčí. Celé dni za všetko mrnčí. Keď sa jej nevyhovie, tak to prejde do silného amokového plaču. Trvá to pokým ju nezoberieme na ruky. Potom sa ukľudní. Inak aj 10 - 20 minút vie byť v reve a amoku. Priateľ to už veľmi nezvláda. Keď dcérka plače, tak on znervóznie. Predtým takýto nebýval. V poslednej dobe už ani nikam nechodíme.
Ženy, ktoré máte umrnčené deti, ako to zvládate? Malinká mi prvý mesiac ziapala vkuse, kvôli brušku, potom prestala. Asi na týždeň. Prišli problémy so spaním, ziapala zase lebo bola vyčerpaná. V 3 mesiacoch ju to prešlo asi na 2 týždne, kedy krásne spala, bola usmievavá, pokojná...potom to začalo zase, vrieskanie, nespanie, uspávanie na rukách, nočné budenie (predtým aspoň v noci spala dobre) - pripisovala som to teplu, a takto to pokračuje do dnes, malá má 6 a pol mesiaca a celé dni premrčí, ako sa „stupnuje“ deň, stupnuje sa aj mrnčanie....chvíľu sa zabáva, potom zase mrnčí alebo z ničoho nič začne revat...noci sú priam otrasné...vobec nespím, vkuse sa mrvi, buchá do postielky, kope, mrnčí, hľadá dudel, najnovšie robí luk, vykruca krk ale tak že sa až bojím že si ho zlomí, neviem ju ani poriadne dať do normálnej polohy, prebalovanie a vlastne všetko je hra o nervy lebo je neustále v pohybe....pretačať sa už vie, snaží sa plaziť-loziť - takže teraz to pripisujem zase teplu, dosť sa potí v spánku, zubom, zatiaľ má len jeden prerezaný... mne by to ani tak nevadilo, akože maximálne som unavená ale dobre, zvyknúť sa dá na všetko. Vadí mi hlavne to, že keď niekam ideme, malá furt len mrnčí, malokedy sa usmeje, pritom je taká krásna....každý furt rieši „čo jej je? hladná je určite. hentá jej je, tamta jej je...“, ale vidím, že si myslia že je rozmaznaná, alebo bohviečo, proste že nám robíme niečo zle lebo „oni také deti nemali, všetky boli kludnučké“. Ide mi to na nervy...väčšinou mi na názore iných nezáleží, ja malú zbožňujem a dúfam že ju to prejde, ale niekedy ma to už vážne nebaví. Je taká rozkošná...a stále len reve, mrnčí. Prečo? Veď robím maximum, aby bola spokojná.
