Pes a dieťa: Tajomstvá bezpečného a šťastného spolužitia, ktoré musíte poznať!

Prítomnosť psa v rodine s malými deťmi môže byť obohacujúcou skúsenosťou, ktorá však vyžaduje zodpovedný prístup a dôkladnú prípravu. Hoci deti a psy často tvoria nerozlučnú dvojicu, je nevyhnutné pochopiť ich vzájomnú dynamiku a zabezpečiť bezpečnosť pre obe strany.

Pri téme „domáce zviera a malé dieťa“ dochádza u mnohých rodičov k protichodným názorom. Niektorí rodičia si spomínajú s nostalgiou na svojho vlastného psa, ako radi mu hladkali srsť, aký pach mal, aké bolo zábavné blázniť sa a vystrájať s týmto štvornohým kamarátom. Potom sa pohrávajú s myšlienkou, či túto radosť dopriať aj svojim deťom. Strana „protivníkov“ pokladá takýto úzky kontakt malých detí s domácimi zvieratami za povážlivý a argumentuje najrôznejším spôsobom. Do akej miery sú tieto pochybnosti oprávnené, nechceme na tomto mieste v žiadnom prípade hodnotiť a rozoberať.

V niektorých rodinách patrí pes alebo mačka k rešpektovaným členom rodiny už oveľa skôr ako dcéra alebo syn. V mnohých domácnostiach sú psy skutočnými pánmi domu a majú prístup do väčšiny miestností. Akonáhle sa dozvedia budúci rodičia o rozšírení rodiny o ľudského člena, je na čase začať premýšľať o budúcej pozícií štvornohého zvieracieho člena. Nebude žiarliť? Ako dám zvieraťu najavo, že už nebude mať prístup do všetkých miestností v byte? Pochopí to pes vôbec? Ďalšie otázky, ktoré sa vynárajú, sú: Zvládneme oboje - starostlivosť o dieťa i domáce zviera?

Výhody spolužitia dieťaťa a psa

Je skvelé, keď dieťa môže vyrastať so psom. Pre dieťa má táto situácia len výhody. Je to vynikajúci spôsob, ako vybudovať silnú imunitu vášho dieťaťa voči viacerým baktériám. Ani malé dieťa so psom nie je hrozbou - naopak, netreba sa báť, že by pes dieťa olizoval alebo mu dieťa vložilo hračku do úst. Je vedecky dokázané, že mať dieťa so psom má veľmi pozitívny vplyv na jeho imunitu voči chorobám a umožňuje mu vyhnúť sa alergiám či astme. Má tiež veľký vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa - učí empatii, starostlivosti o druhých - a staršie deti učí zodpovednosti.

Starostlivosť o psíka si vyžaduje plnenie mnohých úloh, ktoré si dieťa musí osvojiť. Patrí sem napríklad starostlivosť o psiu misku, ranné venčenie alebo upratanie po spoločnej hre. Úlohy by mali byť primerané veku - trojročné dieťa zvládne psíkovi priniesť misku a naplniť ju vodou, to staršie môže prebrať zodpovednosť za venčenie po škole. Plnenie úloh podľa portálu akc.org u detí prirodzene buduje sebaúctu a dôveru vo vlastné schopnosti.

Podľa odborníkov sú ľudia, ktorí mali v detstve psíka, o čosi súcitnejší a empatickejší k ostatným. Vyplýva to z viacerých zistení odborníkov, podľa ktorých si deti, podieľajúce sa na výchove psíka, lepšie osvoja kognitívne schopnosti prostredníctvom komunikácie so zvieraťom cez povely a pochvaly.

Hra s domácim miláčikom preukázateľne zvyšuje hladinu serotonínu a dopamínu, ktoré upokojujú myseľ a zlepšujú náladu nielen u detí, ale aj dospelých. Navyše, hladkanie psíka znižuje stres, čo môže dieťaťu pomáhať vyrovnať sa s mnohými životnými nástrahami. Na dieťa tiež mimoriadne pozitívne pôsobí, keď sa so zvieraťom rozpráva nahlas. Dospievajúca mládež sa dokonca zvykne svojim štvornohým kamarátom zverovať s rôznymi problémami a obavami. Často sa pri nich dieťa cíti bezpodmienečne akceptované a plne v bezpečí, pretože od zvieraťa mu nehrozí žiadne odsúdenie alebo kritika.

Štúdie v posledných rokoch tiež naznačujú, že prítomnosť psov u malých detí znižuje riziko rozvoja alergií, hoci sa v tejto súvislosti prekvapivo viac spomínajú mačky ako budovatelia odolnosti voči alergénom. Detské zdravie a imunitu výrazne ohrozuje aj stres, ktorý býva vďaka prítomnosti psíka v domácnosti rýchlo eliminovaný.

Pes rozptyľuje, spája a podporuje rodinnú pohodu. Znamená to tiež, že sa spoločne koná viac prechádzok alebo výletov. Psy musia každý deň von. To je dobré aj pre nás! Viac sa hýbeme a nadýchame sa čerstvého vzduchu. Pes má navyše aj dobrý vplyv na dušu.

Bezpečnosť na prvom mieste

Deti a psy naozaj idú k sebe ako maslo a chlieb a väčšinu času žijú spolu šťastne bez výraznejších nehôd. Bohužiaľ, občas je to aj inak a veci sa vedia zvrtnúť. Potom je to vážne zlé. Tragicky vysoké percento pohryzených alebo napadnutých psom tvoria bábätká a malé deti. Stály a bdelý dozor dospelého môže predísť mnohým z týchto tragédií. Avšak, až príliš často dospelí skôr povzbudzujú deti k nevhodnej hre so psom, pretože si myslia, že sú spolu rozkošní.

Našťastie sú tu mnohé veci, ktoré môžeme urobiť a zvýšiť tak šance na bezpečný vzťah dieťa-pes, počnúc psom samotným. Ideálne je, keď je pes dobre socializovaný s bábätkami a deťmi už od šteniatka. Veľa mladých párov adoptuje šteniatko v období, keď majú deti, bez pomyslenia na to, že to bude vzťah na 10-15 rokov. Dokonca ak aj v rodine psa nikdy žiadne deti nebudú, je vysoký predpoklad, že sa počas svojho života pes s nejakými stretne.

Treba vziať na vedomie, že "dobre socializovaný s bábätkami a deťmi" neznamená, že sa pes bude okolo detí iba ponevierať. Znamená to, že sa Váš pes v spoločnosti detí pohybuje často, v kontrolovanom prostredí a v rôznych situáciách, pričom Vy dohliadate na to, že spolu zažívajú pekné chvíle (spoločná hra, odmeňovanie, bez akýchkoľvek negatív). Ak však deťom dovolíte psa obťažovať, zastrašovať alebo, čo je ešte horšie, zraniť ho, môžete očakávať presný opak: pes si vytvorí negatívnu asociáciu s dieťaťom a Vy budete musieť pracovať veľmi ťažko, aby ste to zmenili.

Ak sa šteňa alebo pes správa nervózne alebo vystrašene, keď zbadá bábätko prípadne dieťa, postupujte ešte pomalšie. Nech dieťa len pasívne postáva okolo, zatiaľ čo Vy robíte so psom jeho príjemnú aktivitu - napr. hra s odmeňovaním pamlskami. Postupne dovoľte dieťaťu, aby sa k Vám približovalo a to vždy len v situácii, keď je pes šťastný a v dobrom psychickom rozpoložení. Ako zvykneme hovoriť: "Ak si myslíte, že na to idete príliš pomaly ...

Ak do Vašej rodiny s deťmi adoptujete už dospelého psa, myslite na tento kritický poznatok: PES, ktorý sa bude pohybovať okolo detí, ich musí OBDIVOVAŤ, nielen tolerovať. Pes, ktorý obdivuje alebo je fascinovaný deťmi, prepáči veľa z nevhodných vecí, ktoré títo malí ľudkovia podvedome voči nemu urobia. Ak sa idete stretnúť a zoznámiť so psom, ktorý je z útulku, alebo je to zachránený pes, či ide z inej rodiny ku Vám, vezmite so sebou aj deti (ak nemáte vlastné, skúste vziať suseda aj s deťmi). Váš perspektívny psí člen rodiny by mal byť šťastný, že vidí deti, prívetivý a mal by iniciovať hru s nimi.

Dokonca aj keď Váš pes deti obdivuje (ale najmä, ak ich nemá rád), manažovanie a neustály dohľad nad ich stretaním je kľúčom k úspešnému vzťahu dieťa -pes. Nie nadarmo profesionálni tréneri zdôrazňujú, aby rodičia deti nikdy nenechávali so psom bez dozoru ani na chvíľu. Ani počas kratučkej prestávky na toaletu.

V prvom rade je vhodné si uvedomiť, že ako rodič ste vždy zodpovedný za psieho člena rodiny. Hlavná starostlivosť bude preto patriť vám. Ak vaše dieťa chce psa, nezabúdajte, že ide o záväzok na mnoho rokov a vaše dieťa môže pes jedného dňa omrzeť.

Pri výbere domáceho miláčika si treba uvedomiť, že ide o záväzok na desiatky rokov, preto k nemu pristupujte zodpovedne. Uistite sa, že je plemeno vhodné pre rodinu s deťmi a že poznáte špecifiká jeho povahy tak, aby zapadlo do životného štýlu vašej domácnosti. Nezabúdajte dieťa upozorniť na signály a „psiu reč“, ktorou dáva zviera najavo svoj nepokoj alebo nesúhlas, aby ste predišli prípadným nehodám alebo úrazom. Štatistiky hovoria, že drvivá väčšina útokov psa na dieťa príde od domáceho psa, pričom až 67 % malých detí nevie odhadnúť, kedy pes cerí zuby a chystá sa na útok. Dôležité je dieťa naučiť pri vrčaní spozornieť a prestať vo vykonávanej činnosti.

Majitelia psov, ktorí sú aj rodičmi detí, by mali jasne ovládnuť situácie, kedy sa pes môže cítiť obťažovaný zo strany dieťaťa a mali by včas zasiahnuť. Aká je realita? Napriek tomu, že sa pred očami rodičov často objavia mnohé prípady toho, že pes „stratí nervy“ a dieťaťu naznačí, že nie je dobrý čas na hru, rodičia nezasahujú. Podobné drobné incidenty týkajúce sa rodinného psa sú bežné aj pod dohľadom \;dospelej osoby. Väčšina majiteľov psov si je vedomá všeobecného rizika, že pes dokáže zaútočiť, ale toto riziko je až trestuhodne podceňované, pretože majú pocit, že ich vlastný pes dieťaťu neublíži. Je to však iba pocit a realita môže úplne odlišná.

Ľudia teda dôverujú svojmu vlastnému psovi a vylučujú možnosť uhryznutia. Toto presvedčenie nielen znižuje pozornosť, ale majitelia psov aj mylne predpokladajú, že ich rodinný pes je tolerantnejší a trpezlivejší ako ostatní psi. Rešpekt, ktorý si pes zasluhuje, však ostáva vždy na druhej koľaji.

Majitelia psov venujú vysokú pozornosť základným potrebám svojho psa, ako sú prechádzky, hry, vlastný pelech a podobne, ale neuvedomujú si, že pes potrebuje nerušený odpočinok aj od malých detí. Je iba málo majiteľov psov, ktorý svojmu miláčikovi doprajú odpočinok a priestor na separáciu mimo všetkých rušivých vplyvov vrátane detí. Rovnaký pokoj potrebuje pes aj počas kŕmenia, preto by malo byť miesto odpočinku a kŕmenia pre rodinného psa mimo dosahu detí. Priestorová separácia znamená pre psa mnoho a ľudia si to často neuvedomujú, ale pes netúži byť v spoločnosti človeka každú sekundu. Pes potrebuje priestor a potrebuje relaxovať osamote.

Nedostatok adekvátnych oddychových zón pre psa môže vytvoriť v každodennom živote situácie, ktoré by mohli viesť k uhryznutiu. Majitelia psov by si mali byť vedomí všetkých rizík. Dozor detí v spoločnosti psov by mal byť neustály, pretože situácie, ktoré môžu nastať sa nedokážu predvídať. Do hlavy psa často nevidíme a niekedy ani skúsený chovateľ nedokáže predvídať chovanie svojho psa. Pozorne sledovať však nestačí. Podstatou je vedenie dieťaťa k správnej komunikácií a interakcií so psom a ak je to potrebné, tak aj oddelenie psa od dieťaťa. Malé deti nie sú schopné pochopiť, že pes nechce byť stále objímaný a nemôžu sa ho vždy dotýkať a sledovať ho všade, kam sa pohne.

Typickým správaním psa je v prvom momente útek, kedy hľadá miesto, kde nájde pokoj. Pes spravidla neútočí, ak sa má kam schovať. Ak sa pes cíti byť neprimerane obťažovaný dieťaťom alebo je dokonca obmedzený na slobode, oznámi to prostredníctvom reči svojho tela. Jasné príznaky sú celkové telesné napätie, vrčanie, časté olizovanie nosa a zívanie. Malé deti (a priznajme si, že aj dospelý) majú problémy so správnou interpretáciou tohto správania. Dokonca aj vrčiaceho psa deti v prieskume často opisujú ako usmiateho psa.

Správna výchova je základ, ale iba polovica úspechu. Drvivá väčšina útokov psa na človeka je smerovaná na deti. Preto by sa mala výchova smerovať aj na ne. Základným pravidlom je napríklad to, že cudzí pes sa nehladká a je pritom jedno, či sa jedná o kabelkové plemeno, alebo Nemeckú dogu. Následky môžu byť v oboch prípadoch vážne.

Príprava na príchod nového člena rodiny

Predtým, ako bábätko príde prvýkrát domov, je dobré si uvedomiť, že ako rodič ste vždy zodpovedný za psieho člena rodiny. Predtým, ako budete mať doma nové dieťa, je dobré sadnúť si a premyslieť si, ako psovi uľahčiť prijatie nového dvojnohého člena rodiny. A čo uľahčí aj vaše starosti.

Psy - najmä tie, ku ktorým sa správame ako k členom rodiny - zvyčajne cítia, že sa „niečo deje“ oveľa skôr, ako si myslíme. Možno si hneď nevšimnú rastúce bruško opatrovateľky, ale vycítia, že v dome je iná atmosféra, je tam zrazu postieľka, kočík - nechajme psíka, aby sa do týchto príprav zapojil aj on! Keď už sa novorodenec narodí, je dobré zoznámiť psíka s jeho pachom - perfektná bude látková plienka alebo oblečenie. Pred príchodom nového člena rodiny domov bude mať pes možnosť ho čo najlepšie „spoznať“.

Na to, ako má prvé stretnutie so psom vyzerať, neexistuje jeden správny recept. Majiteľ psa by mal najlepšie vedieť, kedy bude pes na takéto stretnutie pripravený. Bábätko môžeme psíkovi ukázať hneď po príchode z nemocnice alebo bábätko na prvé dni oddeliť, aby sa psík zoznámil s jeho pachom a plačom a až potom ich necháte stretnúť sa zblízka.

Bez ohľadu na to, ktorú možnosť si vyberiete, nezabudnite byť opatrní. Vo väčšine prípadov pes okamžite vycíti, že dieťa je súčasťou rodiny a je veľmi chápavý, no pamätajte, že je to len zviera a za bezpečnosť dieťaťa sme zodpovední my! Ak je to možné, nechajte psa pokojne ovoňať dieťa. Dbajme na to, aby stretnutie prebiehalo v pokojnej atmosfére - pes automaticky vycíti našu úzkosť. Nič neunáhlime a, samozrejme, nezabúdajme absolútne nikdy nenechávať psa samotného, keď je novorodenec chvíľu bez dozoru! Aj keď vidíme, že pes je k bábätku nežný, vždy by sme mali pozorovať ich interakcie.

Denný rytmus psa je dobré obmieňať, pretože akonáhle dieťa príde, už všetko nepôjde podľa plánu. Pes si to potom zmeny nemusí nutne spájať s dieťaťom. V tomto ohľade by ste mali teraz tiež zvážiť, či psovi zakážete vstup do „detskej izby“. Akonáhle sa potomok narodí, môže s ním váš štvornohý kamarát nadviazať nepriamy kontakt tak, že mu pred nosom pridržíte handričku na odgrgnutie alebo body z nemocnice.

Akonáhle bábätko konečne dorazí domov, pes ho bude chcieť určite olízať. Pokiaľ je to pokojné a nie cez tvár, dovoľte mu to, pretože tým posilníte puto medzi psom a dieťaťom. V tejto súvislosti je do budúcnosti dôležité, aby sa pes od tejto chvíle necítil odstrčený, pretože to by si mohol negatívne spájať s príchodom dieťaťa.

Častým problémom, s ktorým sa musia mladí rodičia potýkať, je psia žiarlivosť. Zviera, ktoré bolo predtým stredobodom pozornosti, je zrazu zatlačené do úzadia. Počúva viac zákazov, majitelia majú menej času, vymýšľajú menej hier a prechádzok. Pes si príchod dieťaťa automaticky začne spájať so zmenou v jeho každodennom živote a začne si vyžadovať viac pozornosti - znie vám to povedome? Pes je inteligentné zviera, takže keď nie sú naplnené jeho potreby, urobí čokoľvek, aby upútal vašu pozornosť. Ako sa s tým vysporiadať? Nájdite si na neho čas! Nezabúdajme ani na hru so psíkom - aj keď je ťažké nájsť si na ňu dostatok času. V takejto situácii môžu byť ideálne interaktívne hračky pre psov, ktoré ho zabavia na dlhší čas. A v tomto ťažkom období pre celú rodinu rozmaznávajme psíka aj maškrtami pre psov, nech cíti, že mu táto zmena v rodine nijak neublížila.

V prvom rade sa musíte postarať o svojho psa! Najčastejšie je iniciátorom interakcie dieťa - bude sa tešiť, že sa psíka dotkne, skúsi potiahnuť psíka za ucho, strčiť mu prsty do tlamy, zoberie hračku a zje zo psej misky nejaké maškrty. V tejto fáze by sa mal majiteľ zamerať na dieťa a chrániť hranice psa. Nemôžete dovoliť, aby dieťa psovi ublížilo a keď vidíme, že je náš pes unavený, nechajte ho v pokoji odpočívať. Pre psíka je dobré mať svoje miesto, kam sa dieťa nedostane - útočisko, kde sa môže schovať pred prebytočnými podnetmi.

Výchova dieťaťa so psom je vždy iné - veď neexistujú dva rovnaké psy a ani dve rovnaké deti!

Čo by mal pes vedieť pred príchodom bábätka?

Precvičte si tiež, či dokážete so psom pracovať, aj keď máte plné ruky, nepozeráte sa priamo na neho atď. Takýchto situácií bude s dieťaťom veľa. Ak váš pes spí s vami v posteli, dobre si premyslite, aké bude spolužitie v spálni s dieťaťom. Vždy majte na pamäti bezpečnosť! Ak sa rozhodnete niečo zmeniť, napríklad umiestniť psovi posteľ na iné miesto, urobte tak v dostatočnom predstihu, a nie až po pôrode.

Je veľmi dôležité učiť dieťa už v mladom veku, ako sa správne správať ku psovi.

0-6 mesiacov: V tomto veku môže detský plač spúšťať u psa inštinkt predátora, čo je najčastejšou príčinou tragédií vo vzťahu pes - dieťa. Hoci správanie predátora nie je skutočnou agresiou, vo výsledku je pre obeť rovnako devastujúca ako skutočná agresia.
6-24 mesiacov: Keď dieťa začne byť mobilné, je oveľa viac pravdepodobné, že začne zasahovať do priestoru psa a ten môže sa môže stať obranne - agresívny. Aj psy, ktoré všeobecne nemajú problém s deťmi, sa môžu spočiatku cítiť neisto, keď sa niečo divné malé začne okolo nich motať.
2-5 rokov: V tomto veku, začínajú byť deti nezávislejšie a majú sklon prenasledovať či dokonca trápiť psa, snažia sa mu brať jeho hračky, vyrušovať ho pri žraní, naháňať ho, poťahovať za srsť či časti tela (ako napr. uši). Chcú sa k nemu túliť, objímať ho, bozkávať, pričom pes nemusí byť ochotný toto správanie akceptovať alebo ho opätovať. Zároveň v tomto veku začínajú mať deti kamarátov a to pre Vás znamená ďalšie deti, ktoré treba ustriehnuť.
5-9 rokov: Deti neprestajne chcú byť v kontakte so psom a je viac než pravdepodobné, že ho budú dráždiť a dobiedzať doňho, budú sa snažiť šéfovať okolo psa, napomínať ho, trestať - zvlášť ak tento typ správania porozujú u ďalších dospelých členov v domácnosti.

Čím rýchlejšie a šťastnejšie pes odpovedá na Vaše povely, tým ľahší je život so psom a dieťaťom. Príjemný povel "Miesto!", drží psa ďalej od hrajúceho sa dieťaťa. Tiež je prínosné, ak Váš pes ovláda povel: "Nechaj!" alebo "Pusť!", čo využijete najmä v situácii, keď dieťaťu niečo spadne na zem a nechcete, aby mu to pes zobral. Tréning môže zároveň pomôcť Vášmu psovi, aby sa necítil ignorovaný, keď príde do rodiny nový člen. Nech aspoň jeden člen Vašej domácnosti pokračuje v tréningoch so psom aj po príchode nového človeka. Navštevujte pravidelne hodiny výcviku, uržujte psa zamestnaného, zdokonaľujte jeho schopnosti, nech je jeho myseľ čo najviac unavená.

Ukážte Vašim deťom, ako od psa správne žiadať korektné správanie (kedy ho odmeniť, kedy zas nie, ako ho chváliť a ako byť prísnejší). Pre úplnosť musíme spomenúť, aké dôležité je poznať reč tela Vášho psa. Aj najlepší dozor na svete Vám nebude k ničomu, ak budete stáť hneď vedľa svojho psa a on sa bude cítiť zle v prítomnosti dieťaťa, ktoré sa chce s ním maznať. Uhryznutie môže prísť tak rýchlo, že nestihnete ani zareagovať. Oveľa spoľahlivejšie je správne prečítať reč tela Vášho psa a zakročiť skôr, ako sa niečo podobné udeje.

Výber vhodného plemena

Ak sa rozhodnete zaobstarať si psa, nasleduje otázka aké plemeno je vhodné. Táto otázka je určite oprávnená, ale je potrebné si uvedomiť, že hlavnú úlohu zohráva individuálna povaha a veľmi záleží na prvých týždňoch psieho života. Pokiaľ je napríklad jedno zo šteniat vo vrhu obzvlášť drzé a zbrklé, je menej pravdepodobné, že bude vhodné ako nekomplikovaný rodinný pes. To isté platí, pokiaľ chovateľ nebral socializáciu šteniat vážne. Potom aj váš obľúbený zlatý retriever môže mať problém s najrôznejšími situáciami. Pri nákupe šteňaťa je dôležité dôverovať chovateľovi. Mal by poznať vaše požiadavky a urobiť kompetentné a presvedčivé rozhodnutie.

Tip: Pokiaľ sa nerozhodnete pre spoločenské plemeno, venujte výberu zvýšenú pozornosť, ak je plemeno typickým poľovníckym, strážnym alebo pastierskym psom. Tieto psy sú k dieťaťu menej vhodné než tzv. doprovodné psy, ako sú pudlovia, bišonci alebo španiele. Treba však povedať, že napríklad labrador a zlatý retriever sú bývalé poľovnícke psy. Tí sa preto správajú rôzne podľa požiadaviek a do rodín sa nie všetci hodia.

Treba jasne zdôrazniť, že pes, ktorý je „najvhodnejší pre dieťa“ neexistuje. Každý pes potrebuje zodpovedného, dospelého opatrovníka! Samozrejme, pri výbere rodinného psa sa môžete riadiť jeho temperamentom či predispozíciou. Psy, ktoré sú od prírody jemné alebo pokojné, sa často zdajú byť vhodnejšie do domu s dieťaťom. Sú plemená, ktoré majú ochranárstvo v krvi - napríklad aljašský malamut. Avšak, každý správne vychovaný pes môže byť najlepším priateľom malého dieťaťa - aj ten zo zoznamu plemien považovaných za agresívnych. Psy týchto plemien sú navyše často výbornými obrancami malých detí - veď také dieťa je najmenší a často aj najslabší „článok svorky“. Na druhej strane, každý pes, aj ten najmenší a najjemnejší, môže byť pre dieťa hrozbou, ak sa prekročia jeho hranice.

Existujú plemená vhodné pre deti? Prečítajte si, ako by mal prebiehať adaptačný proces.

Riešenie problémov a výcvik

Ak sa vám nepodarí dosiahnuť, aby vaše dieťa a pes spolu vychádzali tak, aby boli všetci spokojní, nevešajte hlavu. Nájdite si vo svojom okolí skúseného trénera "bez použitia sily", ktorý pracuje s pozitívnymi metódami, a požiadajte ho, aby vám pomohol riešiť problémové situácie. Väčšina problémov sa dá vyriešiť, len musíte vedieť, ako na to.

Ak váš pes spí s vami v posteli, dobre si premyslite, aké bude spolužitie v spálni s dieťaťom. Vždy majte na pamäti bezpečnosť! Ak sa rozhodnete niečo zmeniť, napríklad umiestniť psovi posteľ na iné miesto, urobte tak v dostatočnom predstihu, a nie až po pôrode.

Urobte akékoľvek zmeny v dennej rutine, ktoré budú spojené s príchodom dieťaťa, napríklad zmeníte miesto spania psovi. V tomto ohľade by ste mali teraz tiež zvážiť, či psovi zakážete vstup do „detskej izby“. Akonáhle sa potomok narodí, môže s ním váš štvornohý kamarát nadviazať nepriamy kontakt tak, že mu pred nosom pridržíte handričku na odgrgnutie alebo body z nemocnice.

Pes si zvykne, aj na nový režim, aj na iné časy venčenia, aj na kočík na vychádzke. Zvykne si na čokoľvek, čo úplne bez veľkej emócie zaradíme do nášho života. Jednoducho nás nasleduje. Ak na neho nezabudneme, nevyradíme ho, nezačneme ho považovať za zubatú príšeru plnú baktérií či štekajúce monštrum. Ak naučíme psa aj deti tolerovať seba navzájom.

Každý z nás chce byť rešpektovaný, v rodine, v práci, od rodičov aj detí. Len ak ľudia okolo nás rešpektujú náš priestor, tolerujú našu únavu, vyčerpanie, spánok, čas kedy obedujeme či pijeme kávu, vtedy vieme byť naplnení, milí a oveľa láskavejší k okoliu.

Na druhej strane, mnohé plemená dovolia vašim potomkom doslova všetko a bezprostredne ich milujú. Deti sa od nich neskutočne rýchlo učia, vrátane lozenia po štyroch, kedy sa snažia zviera dobehnúť. Tí najmenší zvyknú dokonca napodobňovať zvuky, ktoré pes vydáva či imitovať jeho správanie.

Pes je pre deti doslova darom, no netreba zabúdať, že nejde o žiadnu plyšovú hračku alebo vec, ktorá sa dá v prípade zunovania sa vrátiť do obchodu. Dieťa je potrebné naučiť, akým spôsobom môže zvieratko chytať a hladkať, a keďže citlivosť jeho úchopu ešte nie je celkom rozvinutá, musíte dohliadnuť, aby psíkovi nechtiac neublížilo.

Spolužitím so štvornohým miláčikom zároveň dávate dieťaťu možnosť vyrastať v lepšom súlade s prírodou.

Bezproblémové spolužitie psa a dieťaťa nie je samozrejmosťou. Pokiaľ sa nejedná o bábätko, malo by byť dieťaťu od začiatku vysvetlené, že pri jednaní so psom je potrebné dodržiavať určité pravidlá správania. To zahŕňa nikdy nerušiť psa pri miske s jedlom alebo dokonca z nej niečo brať. Počas spánku by tiež nemal byť rušený. Odpočinok je pre psov dôležitý na spracovanie prežitého, nabratie nových síl a zotavenie. Vysvetlite tiež svojmu dieťaťu, že psia hračka patrí výhradne psovi. Ak sa chce dieťa so psom hrať, tak iba pod dohľadom dospelej osoby. Aj ten najmilovanejší pes môže v určitých situáciách uhryznúť.

Mladý pes vidí deti zhruba do 12 rokov ako súrodenca. Skvele sa s nimi hrá a vo všeobecnosti sa nemusí báť, že by ho niekto napomínal. Môžu však nastať situácie, kedy sa pes môže chovať k dieťaťu nadradene. To by sa stávať nemalo, pretože výchova psa aj detí je výhradne v kompetencii rodičov.

Nie vždy je doma prvé dieťa a potom pes. Pokiaľ už je v domácnosti psík a čakáte bábätko, potom môžete zvážiť nasledujúce:

JAK ODNAUČIT ŠTĚNĚ KOUSAT | Výcvik štěňátka

Pes a malé dieťa - výzva alebo chutná predstava? Keď sa v dome, kde je pes, objaví novorodenec, majitelia stoja pred miliónom otázok a pochybností. Budú sa mať radi? Nebude pes žiarliť? Neublíži pes dieťaťu a ako veľmi mu môžete dôverovať?

Psy sú jedinečné zvieratá a často najlepšími strážcami detí. Kým však dostanete do hlavy myšlienku, že váš pes bude vaše dieťa milovať od prvého momentu, pamätajte, že to tak nemusí byť hneď a niekedy je nutný dlhší adaptačný proces, pretože vzhľad nového „člena smečky“ je skutočnou výzvou nielen pre psa!

Malé deti nie sú schopné pochopiť, že pes nechce byť stále objímaný a nemôžu sa ho vždy dotýkať a sledovať ho všade, kam sa pohne. Typickým správaním psa je v prvom momente útek, kedy hľadá miesto, kde nájde pokoj. Pes spravidla neútočí, ak sa má kam schovať. Ak sa pes cíti byť neprimerane obťažovaný dieťaťom alebo je dokonca obmedzený na slobode, oznámi to prostredníctvom reči svojho tela. Jasné príznaky sú celkové telesné napätie, vrčanie, časté olizovanie nosa a zívanie.

Malé deti (a priznajme si, že aj dospelý) majú problémy so správnou interpretáciou tohto správania. Dokonca aj vrčiaceho psa deti v prieskume často opisujú ako usmiateho psa.

Vždy majte na pamäti bezpečnosť! Ak sa rozhodnete niečo zmeniť, napríklad umiestniť psovi posteľ na iné miesto, urobte tak v dostatočnom predstihu, a nie až po pôrode.

Čo by mal pes vedieť pred príchodom bábätka? Precvičte si tiež, či dokážete so psom pracovať, aj keď máte plné ruky, nepozeráte sa priamo na neho atď. Takýchto situácií bude s dieťaťom veľa.