Všeobecne platí, že deti ochorejú častejšie ako dospelí, pretože ich imunitný systém sa stále vyvíja a učí sa bojovať s rôznymi patogénmi. Najmä v kolektívnych zariadeniach, ako sú jasle, škôlky či školy, sa zvyšuje riziko infekcie rôznymi vírusmi a baktériami. Imunitný systém môžeme charakterizovať ako odolnosť organizmu voči ochoreniam a ich pôvodcom. Delí sa na vrodenú, s ktorou sa dieťa narodí, a získanú, ktorú buduje počas života. Malé deti sú náchylnejšie na ochorenia preto, že sa s mnohými patogénmi a cudzími látkami ešte nestretli.
Horúčka je signálom, že telo s niečím bojuje. Zvýšená teplota do 38°C zvyčajne nie je potrebné znižovať, je to znak, že imunitný systém pracuje. Pri vyššej teplote alebo iných symptómoch je však potrebné kontaktovať lekára. Pri výbere liekov pre deti je dôležité overiť ich vhodnosť.
Najčastejšie detské choroby zahŕňajú infekcie dýchacích ciest, nádchy, zápaly stredného ucha a infekčné hnačky. Tieto ochorenia sú často sezónne, vyskytujú sa najmä v chladnejších mesiacoch, a sú vysoko nákazlivé. Nádcha a zápaly dýchacích ciest sú bežné vírusové infekcie, ktoré sa šíria vzduchom. Inkubačná doba je zvyčajne 4-5 dní a priebeh liečby je podobne dlhý. Keďže ide prevažne o vírusové infekcie, antibiotická liečba nie je potrebná.
Vývoj detskej imunity a vplyv kolektívu
Detský imunitný systém je oveľa zložitejší ako imunitný systém dospelých. Po narodení má dieťa len vrodenú imunitu, získanú imunitu si buduje postupným stretom s infekciami a ich prekonávaním. Nástup do škôlky predstavuje pre imunitu dieťaťa veľkú záťaž, pretože sa ocitne v novom prostredí s množstvom iných detí a patogénov.
Imunitný systém sa delí na dve hlavné zložky: nešpecifickú (vrodenú) a špecifickú (získanú) imunitu. Nešpecifická imunita tvorí prvú líniu obrany, zatiaľ čo špecifická imunita sa vyvíja postupne a učí sa rozpoznávať konkrétne patogény. Až okolo 6. až 12. roku života je imunitný systém dobre pripravený a plnú funkčnosť dosahuje v puberte.
Vo väčších kolektívoch dochádza k intenzívnej výmene patogénov, čo zvyšuje chorobnosť. Stresové faktory a únava spojené s dochádzkou do školy tiež oslabujú imunitný systém. Dedičnosť a alergie môžu zvýšiť náchylnosť dieťaťa na ochorenia.
Najčastejšie detské ochorenia a ich príznaky
Medzi bežné detské ochorenia patria infekcie horných dýchacích ciest, ktoré sa prenášajú kvapôčkovou infekciou. Komplikáciou môže byť zápal stredného ucha, ktorý je u detí častý kvôli krátkej a horizontálnej Eustachovej trubici. Neliečená nádcha môže viesť k zápalu stredného ucha, ktorý môže byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu.
Zápal priedušiek, ktorý spadá pod ochorenia dolných dýchacích ciest, má najčastejšie vírusový pôvod. U malých detí sa prejavuje okrem bežných príznakov ako teplota a kašeľ aj piskotom pri výdychu a namáhavým dýchaním. Liečba tohto ochorenia by mala byť pod dohľadom lekára.
Hnačky nie sú u malých detí ničím výnimočné. Môžu byť spôsobené črevnými virózami vírusového charakteru alebo závažnejšou salmonelou. Pri hnačke je kľúčový dostatočný príjem tekutín, prípadne rehydratačné roztoky.
Ďalšie časté ochorenia zahŕňajú sinusitídu (zápal dutín), bronchitídu (zápal priedušiek), konjunktivitídu (zápal spojiviek) a kandidózu (kvasinkovú infekciu). Rotavírus je častou príčinou hnačkovitých ochorení a vracania, najmä na jeseň a v zime.
Kedy je čas na odborné vyšetrenie?
Je normálne, ak dieťa zažije 6-8 infektov dýchacích ciest ročne, najmä v prvých rokoch života. Signály oslabenej imunity však zahŕňajú vyšší počet ochorení, zasahovanie infekcií do dolných dýchacích ciest, stratu chuti do jedla, pomalé zotavovanie z chorôb, opakované zápaly, dlhodobú únavu a celkové neprospievanie dieťaťa. Približne 15 % detí s opakovanými infekciami potrebuje návštevu imunologickej ambulancie.
Ak má dieťa opakované, zdĺhavé zápaly, dlhodobú únavu alebo nechutenstvo, môže to signalizovať poruchu imunity alebo alergiu. V takom prípade je potrebné vyhľadať odborné vyšetrenie u imunoalergológa.
Ako podporiť imunitu dieťaťa?
Existuje mnoho spôsobov, ako podporiť imunitu dieťaťa:
- Zdravý životný štýl: Vyvážená strava bohatá na vitamíny (C, D, E), minerály (zinok) a vlákninu. Zaraďte do stravy kyslomliečne výrobky a nakladanú kapustu.
- Dostatočný spánok: Kvalitný spánok je nevyhnutný pre regeneráciu a podporu imunitného systému.
- Pohyb na čerstvom vzduchu: Podporuje funkciu sliznice dýchacích ciest a tvorbu vitamínu D.
- Obmedzenie stresu: Láska, prijatie a bezpečie v rodine sú dôležité pre emocionálne aj fyzické zdravie.
- Hygiena: Dôkladné umývanie rúk po príchode domov, po použití toalety a pred jedlom.
- Otužovanie: Postupné otužovanie pomáha posilňovať imunitný systém.
- Primeraná vlhkosť vzduchu: Udržujte v domácnosti vlhkosť vzduchu na úrovni 45-55 %.
- Probiotiká: Pri užívaní antibiotík je vhodné doplniť probiotiká.
- Doplnky výživy: V prípade potreby je možné siahnuť po vitamínoch C, D, betaglukánoch.
- Doliečenie ochorení: Dieťa, ktoré nedoliečilo infekciu, je náchylnejšie na ďalšie ochorenia.
- Pravidelné návštevy zubára a starostlivosť o ústnu flóru: Podporuje celkové zdravie a imunitu.
- Emocionálna podpora: Objímanie a prejavovanie lásky sú dôležité pre duševné aj fyzické zdravie.
15 jednoduchých tipov ako posilniť imunitný systém | GymBeam | FIT POINT
Je dôležité si uvedomiť, že časté ochorenia u detí sú často prirodzenou súčasťou vývoja ich imunitného systému. S primeranou starostlivosťou a podporou môžete pomôcť svojmu dieťaťu budovať silnú obranyschopnosť.