Klamanie u detí: Prečo, kedy a ako reagovať

Klamanie je súčasťou ľudského života, a to platí aj pre deti. Hoci sa rodičia často obávajú, keď ich dieťa začne klamať, je dôležité pochopiť, že v mnohých prípadoch ide o prirodzenú súčasť vývoja. Koncepčné a morálne chápanie klamstva a pravdy sa u dieťaťa objavuje už v predškolskom veku a rýchlo sa rozvíja počas školského veku. Už v 3 rokoch majú deti základnú predstavu o klamstvách, ktoré vnímajú a hodnotia negatívne. S pribúdajúcim vekom deti začínajú rozlišovať nevhodné klamstvá od úprimných chýb, dohadov, zveličovania a nakoniec aj od sarkazmu a irónie. Deti pri hodnotení klamstiev postupne zohľadňujú aj sociálny kontext, v ktorom sa klamstvo hovorí, a zámer klamára.

Prvé klamstvá malých detí sú často viac vtipné ako efektívne. Predstavte si dieťa, ktoré tvrdí, že nezjedlo koláč, kým má stále plné ústa, alebo ktoré obviňuje rodinného psa z kreslenia na stenu. Keďže jazykové schopnosti batoliat sa len objavujú, nemajú ešte jasnú predstavu o tom, kde sa začína a končí pravda. V tomto veku majú batoľatá tiež dosť neisté chápanie rozdielu medzi realitou, snívaním, želaniami, fantáziami a strachmi.

Silné emócie môžu prinútiť 2- alebo 3-ročné dieťa trvať na „Zjedol môj koláčik!“, keď malý brat zjavne nič také neurobil. Batoľatá sa snažia prejaviť svoju nezávislosť a z akéhokoľvek nesúhlasu môžu viesť boj o moc. Skúste teda miernu, diplomatickú odpoveď, ktorá vyvolá pochybnosti, ako napríklad: “Naozaj? Potom to asi nie sú omrvinky, ktoré vidím na tvojej brade.” Batoľatá sú príliš malé na to, aby boli potrestané za klamstvo, no rodičia môžu nenápadne začať nabádať k pravdovravnosti.

Vývoj chápania klamstva

Vo veku okolo 4 rokov, keď sa deti stávajú verbálnejšími, dokážu povedať zjavné nezmysly a odpovedať „Nie“, keď sa opýtate na jednoduché otázky ako: „Uštipol si sestru?“ Využite každú príležitosť na vysvetlenie, čo je klamstvo a prečo je zlé. V reakcii na klamanie dieťaťa buďte pevní a vážni a povedzte: „To znie, ako keby si nehovoril pravdu“ alebo „Si si úplne istý, že sa to stalo?“

U detí predškolského veku je vymýšľanie príbehov prejavom primeraného mozgového vývinu. Deti, ktoré majú dostatok fantázie, schopnosť tvoriť príbeh, zaujať svojich poslucháčov, si takto trénujú svoje sociálne zručnosti. Veku od 5 do 8 rokov budú deti hovoriť viac klamstiev, aby otestovali, čo dosiahnu, najmä klamstvá súvisiace so školou - triedami, domácimi úlohami, učiteľmi a priateľmi. Udržiavanie klamstiev môže byť stále ťažké, aj keď sa ich ukrývanie stáva čoraz lepším. Predpisy a povinnosti tohto veku sú pre deti často príliš požadovačné, v dôsledku toho budú deti často klamať, aby uspokojili požiadavky, ktoré si zrejme vyžadujú viac výkonu a energie, než dokážu zozbierať. Ale, našťastie, väčšina klamstiev typu „Dnes sme nedostali žiadnu domácu úlohu z čítania“ sa dá pomerne ľahko odhaliť.

Všímajte si tiež, kedy je dieťa úprimné, a poskytnite mu pochvalu a pozitívnu spätnú väzbu. Väčšina detí v tomto veku je na dobrej ceste vybudovať si pracovitú, dôveryhodnú a svedomitú identitu. Ale tiež sa stávajú zdatnejšími v zakrývaní klamstiev a citlivejšími na následky svojich činov, a po klamstve môžu mať silné pocity viny. Úprimné a dlhšie rozhovory o úprimnosti sú rozhodne potrebné, pretože sa vyskytnú vzácne chvíle „malej bielej lži“, keď je nejaká nečestnosť prijateľná, aby ste boli zdvorilí alebo aby ste uchránili city inej osoby. Keď nastanú takéto situácie, buďte k dieťaťu priamočiari, aby ste sa vyhli vysielaniu zmiešaných správ.

Napriek svojej prevalencii je klamstvo medzi deťmi zriedkavo dôvodom na obavy. Je dôležité si uvedomiť, že aj mnohí dospelí klamú - niekedy v dobrom, ako v prípade bielych klamstiev, kedy nechcú zraniť iného city, a niekedy v zlom. V niektorých prípadoch sa chronické klamstvo môže stať problémom, ak sa vyskytuje spolu s prejavmi iného správania, ktoré je nežiaduce. Ďalším dôvodom na obavy rodičov je, ak klamstvo slúži na maskovanie iných problémov duševného zdravia spôsobených strachom alebo hanbou.

Prečo deti klamú?

Klamstvo má svoju príčinu. Väčšina rodičov si myslí, že deti klamú, aby dosiahli niečo, čo chcú, vyhli sa následkom alebo sa dostali z niečoho, čo nechcú. Toto sú bežné motivácie. Avšak existujú aj niektoré menej zrejmé dôvody, prečo deti nemusia povedať pravdu - alebo aspoň celú pravdu.

• Klamstvo ako skúšanie: Jedným z dôvodov, prečo deti klamú, je to, že objavili tento nový nápad a skúšajú ho, rovnako ako pri väčšine druhov správania, aby videli, čo sa stane. “Budú sa čudovať, čo sa stane, ak o tejto situácii klamem? Načo mi to bude? Z čoho ma to dostane? Čo mi to dáva?‘“
• Klamstvo ako cesta zvýšenia sebavedomia a získania súhlasu: Deti, ktorým chýba sebadôvera, môžu hovoriť grandiózne klamstvá, aby vyzerali pôsobivejšie, výnimočnejšie alebo talentovanejšie, aby zvýšili svoju sebaúctu a vyzerali dobre v očiach ostatných.
• Klamstvo ako spôsob odpútania pozornosti od seba: Deti s úzkosťou alebo depresiou môžu klamať o svojich príznakoch, aby na seba upútali pozornosť, alebo môžu minimalizovať svoje problémy a povedať niečo ako „Nie, nie, minulú noc som spal dobre“, pretože nechcú, aby si o nich ľudia robili starosti.
• Fantázia a predstavivosť: Deti majú obrovskú fantáziu a predstavivosť, ktorá funguje neustále. Ak vám povedia, že sú piráti či princezné, povedzte im, že vidíte uvedené postavy len akože. Oddeľujte svet fantázie od reality, pretože deti v nízkom veku to často nerobia. V reálnom svete predsa detské hračky nerozprávajú, plyšoví macíkovia nestrážia ani nerozprávajú tajomstvá. Ak dieťa po niečom túži, často povie, že to má povolené aj keď to v skutočnosti nemusí byť pravda.
• Empatia a snaha neublížiť: Deti sa dokážu správať empaticky, ak sú k tomu odmalička vedené. Môžu sa vcítiť do vašej kože a pozorne sledujú to, ako sa cítite. Často klamú práve preto, že svojich rodičov nechcú sklamať a nahnevať. Takže, pokiaľ vedia, že pravda vás zarmúti, radšej povedia drobné klamstvo. Nechcú vás vidieť smutných. Tento dôvod často stojí za klamstvami o školských známkach, úlohách či iných drobnostiach.
• Strach z trestu: Tendencia mnohých ľudí, keď nie je všetko úplne podľa ich predstáv, je danú osobu vytrestať. Inak to nie je ani pri deťoch. Deti vedia, že ak niečo vyvedú, príde trest. Klamstvom sa len snažia trestu vyhnúť a vyzerať lepšie vo vašich očiach.
• Zvedavosť a testovanie hraníc: Deti sú prirodzene zvedavé a chcú vedieť, čo sa stane, ak budú klamať. Klamstvo pre ne predstavuje adrenalín a dobrodružstvo. Deti si vás testujú a chcú vedieť, kde sú vaše hranice pri tolerancii klamstva.
• Snaha niečo získať: Ak dieťa niečo nemôže robiť pri vás, bude skúšať všetkými možnými a dostupnými prostriedkami, aby danú aktivitu mohlo vykonať, keď pri ňom nebudete. A to aj za cenu, že si vymyslí klamstvo, že to má povolené.
• Hľadanie pozornosti: Ak je niečo, čo majú mnohí ľudia radi, a hlavne deti, tak je to pozornosť. Aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo dieťa klame. Deti vyhľadávajú obdiv, pozornosť a uznanie, a to hlavne medzi svojimi rovesníkmi.
• Napodobňovanie dospelých: Deti kopírujú správanie svojich rodičov a dospelých okolo seba. Takže, ak vidia klamať vás, je pravdepodobné, že začnú klamať aj ony.

Ako reagovať na klamstvo u dieťaťa?

Formovanie detských osobností v kontexte pravdovravnosti je veľmi náročné a vyžaduje si citlivosť pri posudzovaní konania dieťaťa. Rodič musí často siahnuť po odmenách či trestoch, no nezabúdať pri tom na zásadu - čo má byť samozrejmé, nemôže byť odmeňované. Klamstvá môže totiž dieťa začať ľahko používať ako manipuláciu alebo dieťa začne klamaním ubližovať iným. Najdôležitejší je samozrejme pozitívny vzor rodiča, preto prediskutujte s deťmi emocionálne a morálne scenáre ich konania. To podporuje u detí pochopenie toho, kedy sú klamstvá najškodlivejšie, ako vplývajú na ostatných a ako sa oni sami môžu cítiť, keď klamú.

Ako najvhodnejšie reagovať, keď prichytíme dieťa, že nám nehovorí pravdu? A čo vlastne malé dieťa vedie k tomu, že zaklame v situácii, ktorá by mu nepriniesla žiadny postih bez ohľadu na jeho odpoveď? Spýtali sme sa na to odborníkov na výchovu.

Rady od odborníkov:

• Udržujte pokoj: Keď prichytíte syna či dcéru pri klamstve, pokúste sa udržať na uzde hnev aj krik. Na druhej strane, tváriť sa, že sa nič nedeje, taktiež nie je správne riešenie. Dieťa môže nadobudnúť pocit, že klamať je vlastne v poriadku a nebude mať snahu ani motiváciu hovoriť pravdu.
• Vysvetlite dôležitosť pravdy: Povedzte mu, čo pre vás znamená dôvera a vysvetlite mu dôsledky konania. Vysvetlite deťom významu pravdy a logickým dôsledkom klamstva. Zdôrazňujme mu, že nám veľmi záleží na tom, aby sme mu mohli dôverovať a ono mohlo dôverovať nám.
• Zamerajte sa na príčinu: Prvá otázka pri riešení klamstva je otázka „prečo klame?“. Ak dieťa „prikrášľuje“ pravdu či klame preto, že sa chce v niečom vyrovnať iným, je to celkom iné, ako keď klame zo strachu alebo preto, že chce niečo získať.
• Podporujte otvorenú komunikáciu: Starajte sa aj o to, aby Váš vzťah so synom bol čo najbližší a najotvorenejší. Priznanie je férový prejav toho, že jemu i nám na dôvere najbližších záleží.
• Buďte vzorom: Deti kopírujú správanie svojich rodičov a dospelých okolo seba. Takže, ak vidia klamať vás, je pravdepodobné, že začnú klamať aj ony.
• Vyhnite sa trestom: Obava z trestu je častou príčinou klamstva. Namiesto trestov skúste použiť rozhovor a vysvetlenie. Ak dostane trest, bude primeraný a bude súčasťou „očistenia sa“.
• Používajte príklady a podobenstvá: Erika, ktorá je maminou desaťročnej Emy, odmala používa ako príklad staré indiánske podobenstvo o dvoch vlkoch. „Vysvetlila som jej, že v každom z nás drieme čierny a biely vlk, ktorí medzi sebou neustále vedú boj. Vyhrá len jeden z nich. Ten, ktorého bude kŕmiť viac,“ tvrdí Erika.

Klamstvo ako míľnik vo vývoji

Veda hovorí, že schopnosť dieťaťa povedať lož je dôležitý míľnik v jeho živote a dieťa je OK. Pokročilo totiž v kognitívnom vývoji mozgu. Preto nelámte palicu nad malými klamármi. Klamstvo pre deti nie je klamstvom, je to experiment, v ktorom sa snažia pochopiť, že ľudská myseľ nie je presnou kópiou reality, ale skúseností, ktoré človek každý deň prežíva a formujú jeho presvedčenie a vieru o svete. Niektoré štúdie dokonca ukázali, že deti schopné klamať majú oveľa lepšie výsledky v testoch kognitívnych schopností (pamäť, slovník, riešenie problémov, logika, uvedomenie si príčiny-následku) a v dospelom živote sú dokonca úspešnejšie!

Deti so súrodencom viac podvádzajú. Deti, ktoré majú mladšieho súrodenca, zasa viac klamú. Už 30% dvojročných detí dokáže klamať, do troch rokov si túto schopnosť vyvinie polovica z nich a v 4 rokoch narastie číslo na 80%. Do času, keď majú 5-7 rokov, vedia klamať všetky deti. Gentská univerzita v Belgicku prišla na to, že tendencia klamať má obrátenú U krivku - začína sa v detstve, vrcholí v adolescencii a klesá k starobe, no nevymizne.

Sofistikovanejšie klamstvá sa vyvíjajú s vekom. U malých detí je odhalenie klamstva veľmi ľahké. Mimika, gestá, červeň v tvári, koktanie, rôzne verzie pravdy. Je veľmi ľahké prísť na to, kedy deti klamú (najmä ak niektoré ešte nevedia, že po klamstve treba aj upratať a zamiesť stopy). Iné deti lož nedokážu ukrývať dlho a keď si všímate detaily, ľahko ich odhalíte.

Tento článok nie je obhajobou a kvitovaním klamstva u detí. Je samozrejme dôležité naučiť deti významu pravdy a logickým dôsledkom klamstva. Klamstvo je komplexný jav, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti. Či už ide o malé, nevinné lži alebo závažnejšie prípady, klamstvo je súčasťou nášho života. Aj deti klamú, a to z rôznych dôvodov. Ak máte doma 7-ročné dieťa, ktoré začalo klamať, je dôležité porozumieť príčinám tohto správania a vedieť, ako naň správne reagovať.

tags: #7 #rocne #dieta #klame