Vývoj dieťaťa: Kedy začať s nácvikom sedenia a na čo si dávať pozor

V detskom vývoji je jedno čarovné okienko, keď ešte dieťatko nie je celkom mobilné, ale už sa dokáže pekne hrať, pretože vie samostatne sedieť. Toto, pre mamičky príjemné obdobie síce trvá len krátko, ale je veľmi dôležité.

Vieme, že do nových zručností nikdy nie je vhodné dieťa tlačiť. Tým, že ho budeme nasilu nútiť sedieť, stáť, či chodiť, nikdy nič dobré nezískame. Podľa odborníkov však existujú malé jemné krôčiky, ktorými ho môžeme podporiť v učení nových zručností.

Kedy je ten správny čas na sedenie?

Dojčatám sa zvyčajne podarí sedieť bez podpory vo veku od 6 do 8 mesiacov. Stále však budú potrebovať dospelého, ktorý im pomôže dostať sa do tejto polohy. Potrvá ďalších pár mesiacov, kým sa naučia nielen sedieť, ale aj sa samé posadiť.

Počas tejto fázy si môžete všimnúť, že dieťatko často sedí s rukami pred sebou v polohe, ktorú odborníci nazývajú „statívová poloha.“ Rukami sa podopierajú a vyvažujú rovnováhu. Práve v tomto období im môžeme pomôcť posilniť základné svaly. Prakticky, začať môžeme už skôr ako zvládnu polohu statívu.

Detičky lozia okolo 8. mesiaca a až potom si dokážu zo 4 sadnúť a tak sa naučia sedieť - v cca 9. mesiaci.

Niektoré deti sa vedia posadiť samé až neskôr. Napríklad, moje dieťa si sadlo samo až okolo 11. mesiaca, nestvornožkovalo vôbec, posúvalo sa na zadku a jeho prvé samostatné kroky boli v 19. mesiaci. V roku sme začali chodiť plávať, pretože som si vybojovala vyšetrenie u neurologičky, ktorá mi odporúčala detské cvičenie alebo plávanie. To nám pomohlo, dieťa spevnilo, aj keď na chodenie sme si počkali až do ukončeného 18. mesiaca.

Ako podporiť včasné sedenie?

S posilňovaním svalov, ktoré dieťa potrebuje na sedenie, môžeme začať prakticky už vtedy, keď bábätko dokáže zdvihnúť hrudník z podložky, keď je v polohe na bruchu. V tom okamihu môžete vyskúšať posadiť dieťatko, ale ak nie je pripravené a nedokáže sedieť, nechajte tomu čas a skúste opäť o týždeň.

V každom prípade, deti samotné sa z novej polohy veľmi tešia, pretože všetko vidia z inej perspektívy a zrazu majú nové možnosti hry a voľné ručičky. Takže mnoho detičiek, keď im rodič ukáže novú polohu, sa samo snaží dostať do sedu, respektíve sedieť a posilňovať potrebné svaly. Spočiatku môžete pomôcť dieťatku pri sedení s opornými vankúšmi, ale nenechajte ho bez dozoru.

Bezpečný tréning na vašich kolenách

Keď vidíme, že dieťatko je pripravené na sedenie, podporujme precvičovanie dôležitých svalov. Posaďte si dieťatko na kolená tak, aby malo oporu. Precvičujte rôzne zmeny - na chvíľku mu prestaňte robiť oporu chrbta alebo ručičiek a vždy, keď vidíte, že potrebuje oporu, dajte mu ju.

Takáto hra je pre dieťatko zábavná, cíti sa pri nej dobre, pretože je vo vašom náručí a vy máte istotu, že nespadne a neublíži si. Neskôr môžete ich stabilitu testovať tak, že ho podopriete vankúšmi a tie skúsite na chvíľku vziať.

Prečo fyzioterapeuti neodporúčajú kresielka?

Mnohé mamičky lákajú rôzne detské sedačky, ktoré umožňujú deťom hrať sa v tejto novej polohe aj vtedy, keď na to nemajú dostatočne vyvinuté svaly. Mnoho fyzioterapeutov je proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly.

Na druhej strane, ak dieťatko posadíte do kresielka len vyslovene na krátky čas - 10-20 minút denne, kým urobíte niečo nevyhnutné, nemalo by sa to negatívne odzrkadliť na ich vývoji. Rozhodne však nenechávajte deti pripútané v týchto kresielkach s pocitom, že sú v bezpečí a vy sa môžete venovať svojim aktivitám.

Stále pod dohľadom

Rovnako nie je ideálne a bezpečné, keď necháme dieťa sedieť podopreté vankúšmi v kúte postele alebo pohovky. Stačí sekunda a môže sa stať nehoda. Mohlo by sa ľahko prevrátiť a udusiť sa v vankúšoch či spadnúť z gauča, takže aj keď dieťatko sedí alebo sa to učí, musíme naň neustále dohliadať.

Chrbtica kojenca je narozdiel od dospelého rovná a ešte nemá typické dvojité zakrivenie, ktoré sa vytvára v priebehu ďalšieho vývoja. Kostra kojenca je z veľkej časti chrupavkovitá, mäkká a vyvíja sa súbežne s celkovým vývojom dieťaťa, jeho pohybovou aktivitou a rozvojom svalovej hmoty.

Chrbátik je preťažovaný a dlhodobým sedením sa môže chrbtica porušiť, lebo svalstvo ešte neudrží chrbticu vzpriamenú. Chrbtica sa môže zaguľatiť a vytvorí sa skolióza, zakrivenie chrbtice. Je to preto, lebo dieťa, ktoré nemá pevný sed sa zvalí buď na jednu, alebo druhú stranu, aby sa udržalo. To si matky ani nemusia všimnúť.

Každé dieťa má svoje tempo

Žiadna tajná finta na to, ako urýchliť vývoj dieťaťa, neexistuje. Navyše, bolo by to viac kontraproduktívne ako prínosné. Každé dieťa potrebuje svoj čas na to, aby sa naučilo sedieť, plaziť, chodiť... Neexistuje žiadny tajný vzorec. Na ďalší míľnik sa dostane vtedy, keď bude naň pripravené.

Ak máte predsa len obavy z toho, že už by niečo malo vedieť a nevie, poraďte sa s pediatrom.

Čo robiť a nerobiť, ak ešte samé nesedí:

• Ak ešte samé nevie sedieť, nezakazuje sa sed, ale zakazuje sa voľný sed, čiže posadzovanie do kolmej polohy.
• Najvhodnejší je sed v maminom lone, lebo keď sa aj odtiahne, akonáhle pocíti únavu, samé sa vráti naspäť.
• Rovnako je to aj v kočíku, preto sú tam tri polohy. Keď ešte nesedí, treba ho mať v strednej, a nie v kolmej polohe. Dieťa musí mať vždy oporu na chrbátik.
• V žiadnom prípade sa nesmie obkladať vankúšmi.
• Treba sa vyhýbať akémukoľvek samostatnému kolmému sedeniu.

Príklady z praxe

Jedna mamička sa delí o svoju skúsenosť: "Máme taký problém, že moja 8 mesačná dcérka sa vôbec nechce ťahať do sedu. Keď ju chcem potiahnuť za rúčky, tak sa zaborí do nôh a zdvihne zadok. Vôbec sa sama neťahá do sedu. Tak isto vôbec sa neplazí, aj keď sa na brušku dokáže aj hodinu hrať a zvykne dvíhať hlavičku nahor aj nožičky dáva pod seba, ale tam to končí, nevie čo ďalej... za hračkami sa naťahuje, no keď nedosiahne, tak sa dá na chrbátik a vzdá to alebo sa k hračkám poprekopprčí. Boli sme u pani doktorky, ktorá nám dala mesiac na to, aby sa posadila sama, ak nie, ideme k neurológovi, povedala, že má oslabené chrbtové svalstvo."

Ďalšia mamička píše: "Moja dcérka má 8 mesiacov a dva týždne. Je narodená v 33. týždni. Od konca 7. mesiaca krásne štvornôžkuje, vytahuje sa v postieľke a pri nábytku, tak že kľaká, už sa jej podarilo aj dať na nožičky. Trápi ma, že nesedí. Podarilo sa jej to len raz, krásne si sadla a aj sa tak chvíľku hrala s hračkami, ale odvtedy to už nespravila. Mám ju nejako do sedu motivovať alebo len počkať a posadí sa sama?"

Tretí príklad: "Mám synčeka, ktorý mal 8 mesiacov, zatiaľ sa nám ešte sam nedokázal posadiť. Malý je živé zvedavé dieťatko, otáča sa na strany za hračkami, chytá ich do rúk, pasie koníčky na brušku, pretáča sa z bruška na chrbátik. Dvíha sa na brušku na nožičky, no ručičky má slabšie (pri pôrode bol omotaný pupočnou šnúrou, kvôli tomu dlho nedržal hlavičku a preto sme chodili aj na rehabilitácie). Myslíte, že je všetko v poriadku čo sa týka jeho vývoja, sú detičky, ktoré mali problém pri pôrode, trochu pozadu vo psychomotorickom vývoji? Alebo sa to podľa vás vyvíja tak ako má a netreba sa strachovať?"

A ešte jeden pohľad: "Môj 8 mesačný syn neštvornožkuje a ani nesedí. Začal sa plaziť, dá sa na štyri, ale hneď sa 'rozčapí'. Keď ho skúsim posadiť, neudrží sa, a preto to nerobím. Najradšej sa točí okolo svojej osi a pretáča sa z bruška na chrbát a späť. Je to ok, alebo to už treba riešiť? Dokedy by to mal zvládnuť?"

tags: #8 #mesacne #dieta #este #nesedi